facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Vaše otázky – naše odpovede


Otázka č. 8:    Postup mestskej obchodnej spoločnosti pri výberovom konaní riaditeľa spoločnosti  

Mestské zastupiteľstvo schválilo založenie obchodnej spoločnosti, ktorej 100 % vlastníkom je mesto. Spoločnosť od 1. 4. 2009 aktívne vykonáva podnikateľskú činnosť. Konateľa spoločnosti určilo mestské zastupiteľstvo.  Mesto vypísalo výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľ/konateľ obchodnej spoločnosti. Musí spoločnosť pri realizácii výberového konania postupovať podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov napríklad tak, že vo výberovej komisii musí byť člen odborovej organizácie a pod.? Alebo spoločnosť vôbec nemusí postupovať podľa citovaného zákona č. 553/2003 Z. z.? Ak má spoločnosť postupovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z., člen odborovej organizácie má byť zamestnancom mestského úradu alebo obchodnej spoločnosti? Čo v prípade, ak v spoločnosti nie sú zriadené odbory? 

V zmysle ustanovenia § 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (nie zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov!) sa tento zákon o. i. vzťahuje na právny vzťah zamestnancov tých zamestnávateľov, ktorí sú založení štátnym orgánom, obcou, vyšším územným celkom alebo Fondom národného majetku, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku je viac ako 67 %. V uvedenom prípade ide o spoločnosť, ktorej jediným zakladateľom a 100 % vlastníkom je obec, a preto spadá pod právnu úpravu citovaného zákona.  

Vzťah medzi zákonom o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý upravuje osobitosti pri výkone týchto prác, a medzi základnou pracovnoprávnou úpravou – Zákonníkom práce  – je založený na princípe subsidiarity. Tento princíp je vyslovený v ustanovení § 3 ods. 1 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Špeciálnou úpravou je zákon o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý ustanovuje osobitné predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme, výber na voľné pracovné miesto, ďalšie povinnosti a obmedzenia zamestnancov. Ďalším špeciálnym zákonom je zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

Ustanovenie § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme upravuje výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca. Podľa citovaného ustanovenia miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa, na pracovnoprávne vzťahy ktorého sa subsidiárne vzťahuje tento zákon (zákon č. 552/2003 Z. z.), a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania, pokiaľ by osobitný predpis neustanovil voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.  

Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom. Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ. V tomto prípade obec. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje: 

a)    názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa, 

b)    funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním, 

c)    kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, 

d)    iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou, 

e)    zoznam požadovaných dokladov, 

f)    dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní. 

Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ, teda obec. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny. Pokiaľ zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, určí ich zriaďovateľ, teda obec, pričom nie je podmienkou, aby tieto subjekty boli zamestnancami mestského úradu alebo obchodnej spoločnosti – zamestnávateľa.   

Pri vymenovaní členov štatutárneho orgánu, resp. vedúcich zamestnancov horeuvedených zamestnávateľov je však potrebné rozlíšiť situáciu, ak sa len vymenúva konateľ, a situáciu, ak bude konateľ súčasne vedúcim zamestnancom. Podľa Obchodného zákonníka konateľa vymenúva valné zhromaždenie, v prípade jednoosobovej spoločnosti jediný spoločník pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Pokiaľ však pôjde o vymenovanie vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa, obsadí sa toto miesto/táto funkcia podľa horeuvedených ustanovení zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. 

Otázka č. 9:    Meranie spotreby práce kamerovým systémom  

Je možné a zákonné využiť na meranie spotreby práce kamerový systém, ktorý je nainštalovaný vo výrobných priestoroch a sníma všetky úkony, ktoré zamestnanci vykonávajú? 

Najčastejším cieľom zavedenia kamerového systému je kontrola dodržiavania pracovného času i výkonu zamestnancov. Ak zamestnávateľ informuje zamestnancov o tom, že zaviedol uvedený kontrolný mechanizmus vrátane podrobností, a to akým spôsobom a na akých pracoviskách, dodržal podmienky uložené Zákonníkom práce. Využitie kamerového systému na meranie spotreby práce môže byť jednou z foriem zisťovania  množstva práce a pracovného tempa pri určovaní noriem spotreby práce. Dôležité však je, aby zamestnávateľ pritom vzal do úvahy pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čas na osobnú očistu po skončení práce a čas na prirodzené potreby zamestnanca. Zásadne však predpoklady na uplatnenie noriem spotreby práce musia byť v zmysle § 133 Zákonníka práce utvorené pred začatím práce. Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia zamestnancom oznámiť vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatňovať so spätnou platnosťou. 

Podľa § 133 ods. 3 Zákonníka práce, ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ môže zaviesť normy alebo ich zmeniť až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce.  

V prípade pochybností o súvislosti kamerového sledovania zamestnancov s meraním spotreby práce je možné obrátiť sa o pomoc na  príslušný inšpektorát práce.  

Otázka č. 10:    Platnosť kolektívnej zmluvy, ak nie je zamestnávateľ členom zväzu zamestnávateľa 

Zamestnávateľ nie je členom zväzu zamestnávateľov. U zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá je členom slovenského odborového zväzu. Slovenský odborový zväz spolu so zväzom zamestnávateľov uzavrel vyššiu kolektívnu zmluvu na rok 2009, ktorá je záväzná pre odborovú organizáciu. Je táto vyššia kolektívna zmluva záväzná aj pre zamestnávateľa?  Musí zamestnávateľ akceptovať a dodržiavať všetky nároky vyplývajúce z vyššej kolektívnej zmluvy, aj keď nie je členom zväzu zamestnávateľov? Je podniková kolektívna zmluva uzavretá medzi závodnou organizáciou odborového zväzu a zamestnávateľom platná, aj keď nespĺňa požiadavky vyplývajúce z vyššej kolektívnej zmluvy? 


Ak zamestnávateľ nie je členom zväzu zamestnávateľov príslušného odvetvia, nevzťahuje sa naňho automaticky kolektívna vyššieho stupňa. Znamená to, že nemusí akceptovať a dodržiavať ustanovenia vyššej kolektívnej zmluvy, ktorú uzatvoril vyšší odborový orgán združujúci podnikovú odborovú organizáciu. Je však možné, aby za podmienok ustanovených v § 7 zákona o kolektívnom vyjednávaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na návrh odborov (prípadne oboch strán) rozšírilo záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na daného zamestnávateľa. Vtedy by sa uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahovala aj na uvedeného zamestnávateľa. Do tej doby platí len podniková kolektívna zmluva uzavretá medzi závodnou odborovou organizáciou a zamestnávateľom, a to aj keď nespĺňa požiadavky vyplývajúce z vyššej kolektívnej zmluvy. 

Otázka č. 11:    Príjem uchádzača o zamestnanie, vysporiadanie dane z príjmu  

Ak uchádzač o zamestnanie vykonáva zárobkovú činnosť, v akej výške môže mať mesačný príjem počas evidovania na úrade práce? Daň z dosiahnutého príjmu sa vyberá preddavkovým spôsobom alebo zrážkou? 

Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie je občan, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov, pričom za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník); skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý kalendárny mesiac v termíne podľa § 34 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, čo znamená, že uchádzač o zamestnanie preukazuje výšku príjmu najmenej raz za kalendárny mesiac v termíne a na mieste určenom úradom.   

Podľa uvedeného fyzická osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa môže popri evidovaní zamestnať na pracovný pomer na kratší pracovný čas alebo na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti). 

Suma životného minima platná od 1. 7. 2009 je 185,19 €, z toho 65 % je 120,37 €, poistné zo sumy 120,37 € predstavuje sumu 16,01 €. Uchádzač o zamestnanie môže mať popri evidovaní príjem (mzdu) v sume najviac 136,38 €. 

Vybratie dane z dosiahnutého príjmu zo závislej činnosti závisí od výšky dosiahnutého príjmu a tiež od toho, či uchádzač o zamestnanie podpíše u zamestnávateľa vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti alebo nie. V prípade, že uchádzač o zamestnanie podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daň sa vyberie preddavkovým spôsobom, daňová povinnosť bude 0 €. Ak uchádzač o zamestnanie nepodpíše vyhlásenie, daň z príjmu sa vyberá zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.  

Otázka č. 12:    Vrátené poistné zaplatené bez právneho dôvodu a poistné na zdravotné poistenie, daň 

Zamestnanec mal priznaný starobný dôchodok k 16. 5. 2009. Vzhľadom na to, že zamestnávateľovi doniesol rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku neskôr, zamestnávateľ odvádzal za zamestnanca poistné na sociálne poistenie neznížené o invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Na žiadosť zamestnávateľa Sociálna poisťovňa vrátila poistné, ktoré bolo navyše zaplatené bez právneho dôvodu. Je vrátené poistné vymeriavacím základom na zdravotné poistenie a predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti?  

Nie, vrátené poistné na sociálne poistenie Sociálnou poisťovňou, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu z dôvodu odchodu zamestnanca do predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku, nie je vymeriavacím základom na zdravotné poistenie, je však  predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. To znamená, že zamestnávateľ z vráteného poistného neodvádza poistné na zdravotné poistenie, zamestnávateľ je povinný vysporiadať z vráteného poistného iba daň. 

Poistné na zdravotné poistenie bolo odvedené v každom mesiaci z dosiahnutého príjmu, nejde o vyplatenie ďalšieho príjmu zamestnancovi. Keďže základom dane sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, toto poistné bolo zo základu dane pri výpočte dane odpočítané. Zamestnávateľ je preto povinný z vyplateného vráteného poistného zamestnancovi vysporiadať daň. Vrátené poistné sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.  

Otázka č. 13:    Úprava tlačiva „Potvrdenie o príjmoch FO zo závislej činnosti"  

S účinnosťou od 1. januára 2009 sa ustanovuje nový príjem fyzickej osoby – zamestnanecká prémia. Je pravdepodobné, že v súvislosti s ustanovením tejto zamestnaneckej prémie bude potrebné upraviť aj odporúčané a povinné tlačivá používané zamestnávateľom v súvislosti s príjmom zo závislej činnosti. Bude sa aktualizovať aj tlačivo „Ročné zúčtovanie dane za rok 2009“ a „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“? 


Zákon č. 563/2008 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2009 mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), v § 9 ods. 2 dopĺňa ďalšie písmeno t), ktorým sa ustanovuje nový príjem fyzickej osoby oslobodený od dane – zamestnanecká prémia. V súvislosti s ustanovením nového príjmu zo závislej činnosti sa budú aktualizovať odporúčané a aj povinné tlačivá používané v nadväznosti na tento príjem. 

Na zabezpečenie jednotného postupu pri používaní tlačív v súvislosti s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo oznámenie č. MF/011952/2009-72 o uverejnení odporúčaného tlačiva Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie – kalendárny rok, tlačiva aktualizovaného pre zdaňovacie obdobie roku 2009. Tlačivo je už uvedené na internetovej stránke MF SR www.finance.gov.sk a na stránke DR SR www.drsr.sk.  

Priebežne sa bude aktualizovať aj povinné tlačivo používané v súvislosti s ustanovením nového príjmu zo závislej činnosti v nadväznosti na vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie roku 2009, ktorého vzor určí Ministerstvo financií SR. Ide o Žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov. Zamestnancovi, ktorému vznikne za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť (súčasť žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania) tento zamestnávateľ.   

Aktualizovať sa bude aj odporúčané tlačivo Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a daňový bonus, ktoré sa upraví z dôvodu uplatnenia nároku zamestnanca na zamestnaneckú prémiu za zdaňovacie obdobie roku 2009. Zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykoná, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu a daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom. 

Otázka č. 14:    Výpočet zamestnaneckej prémie a vrátené poistné  

Zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie roku 2009 dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, zamestnanecká prémia sa potom vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8  zákona o dani z príjmov z posudzovaných príjmov jednotlivých zamestnancov. Vrátené poistné zamestnancovi zamestnávateľom sa do posudzovaných príjmov zamestnanca nezapočítava, ale jeho vyplatenie nemá vplyv na vylúčenie nároku na zamestnaneckú prémiu. Je potrebné zdaniteľné príjmy zamestnanca očistiť o sumu zamestnávateľom vráteného poistného? Ako sa vypočíta základ dane a nezdaniteľná časť základu dane u takéhoto zamestnanca?  

Zamestnancovi, ktorý splní všetky podmienky uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak však nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká, ale namiesto zamestnaneckej prémie si znižuje základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v súlade s § 11 zákona o dani z príjmov.  

V prvom bode § 32a odseku 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené posudzované príjmy, ktoré môže zamestnanec dosahovať, aby si mohol uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide len o zdaniteľné príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (aj príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je zamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, a o zdaniteľné príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, príjmy zo sociálneho fondu.  

Na základe uvedeného, ak sa u zamestnanca uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu, zdaniteľné príjmy zamestnanca je potrebné na účely výpočtu základu dane očistiť o sumu zamestnávateľom vráteného poistného zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, nejde o posudzovaný príjem.  

Zamestnanecká prémia sa uplatňuje vždy až na konci zdaňovacieho obdobia a vypočíta sa podľa ustanovených vzorcov (§ 32a ods. 3 zákona o dani z príjmov).  

Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z posudzovaných príjmov jednotlivých zamestnancov. Zákon o dani z príjmov zavádza postupné znižovanie poskytovania zamestnaneckej prémie podľa základu dane jednotlivého – každého zamestnanca, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. 

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka uvedená v § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení § 52g ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov je s účinnosťou od 1. 3. 2009 za zdaňovacie obdobie roku 2009 suma 4 025,70 eura. Táto suma sa uplatní do vzorca výpočtu.  

V súlade s § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, resp. znížené aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie. 

Základ dane sa vypočíta podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z posudzovaných príjmov jednotlivých zamestnancov, t. j. vypočíta sa u každého zamestnanca jednotlivo, posudzované príjmy sa znížia o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, resp. o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie.   

Na základe už uvedeného sa zdaniteľné príjmy pre účely výpočtu základu dane očistia o zamestnávateľom vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, nejde o posudzovaný príjem. 

Následne pri výpočte základu dane jednotlivých zamestnancov sa tieto upravené posudzované príjmy znížia o poistné a príspevky, ktoré sú vybrané (zrazené) z týchto posudzovaných príjmov. To znamená, že posudzované príjmy sa neznížia o poistné a príspevky vybrané (zrazené) z vylúčených (neposudzovaných) zdaniteľných príjmov. Takýmto vylúčeným príjmom je aj vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie. O poistné zaplatené na zdravotné poistenie z uvedeného vráteného poistného sa neznižujú posudzované príjmy.  

Otázka č. 15:    Výpočet zamestnaneckej prémie u zamestnanca so zdravotným postihnutím  

Zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok, zamestnanecká prémia sa potom vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8  zákona o dani z príjmov zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec platí znížené poistné alebo je oslobodený od platenia niektorého z druhov poistného, vypočíta sa základ dane tak, že sa z úhrnu 12-násobku minimálnej mzdy odpočíta vypočítané znížené poistné, resp. neodpočíta sa poistné, ktoré zamestnanec nie je povinný platiť, alebo základ dane je konštanta, ktorá sa použije všeobecne u zamestnancov, za splnenia ustanovených podmienok? 


Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná 19 % sadzbou dane z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 tohto zákona zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Znamená to, že na účely výpočtu zamestnaneckej prémie sa použije základ dane, ktorý by dosiahol zamestnanec za 12 mesiacov pri mesačnej mzde vo výške minimálnej mzdy, pričom pri výpočte základu dane sa ako povinné poistné odpočíta percento, ktoré by bol zamestnanec povinný z tohto príjmu zaplatiť (13,4 %).   

Z horeuvedeného je zrejmé, že ide o „fiktívne“ ustanovený vzorec výpočtu „rovnakej“ sumy zamestnaneckej prémie, ktorý sa použije všeobecne u každého zamestnanca, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, ktorý dosiahne posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy.  

Základné údaje potrebné na výpočet rovnakej (paušálnej) zamestnaneckej prémie:  

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka uvedená v § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení § 52g ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov je s účinnosťou od 1. 3. 2009 za zdaňovacie obdobie roku 2009 suma 4 025,70 eura. Táto suma sa uplatní do vzorca výpočtu.  

Základ dane je konštanta, ktorá sa použije u zamestnancov, ktorí dosiahnu posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, a to pri splnení ustanovených podmienok. Za predpokladu, že nebude priebežne v roku 2009 upravované percento povinného poistného, ide o sumu 3 072,96 €.  [Základ dane sa vypočíta zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy (3 546 €) zníženej o poistné a príspevky vo výške 13,40 % (473,04 €)]. Táto suma sa uplatní do vzorca výpočtu. 

Po prepočte rozdielu súm (4 025,70 – 3 072,96 = 952,74) platnou sadzbou dane 19 % sa vypočítaná suma zamestnaneckej prémie vo výške 181,03 € prizná za 12 kalendárnych mesiacov každému zamestnancovi, ktorý dosiahne posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, za ustanovených podmienok.  

Otázka č. 16:    Výpočet zamestnaneckej prémie pri uplatnení NČZD v priebehu roka  

Uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu pri vykonaní ročného zúčtovania, resp. pri podaní daňového priznania a zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka súčasne je vylúčené. Nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnancovi vznikne, ak splní podmienky ustanovené zákonom o dani z príjmov. V priebehu kalendárneho roka si zamestnanec uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ako sa to prejaví pri vykonaní ročného zúčtovania a pri výške vyplatenej sumy zamestnaneckej prémie?  

Príklad: 

Zamestnanec splnil časový test, pracoval od januára do júna 2009 (6 kalendárnych mesiacov), vyplatené mu boli posudzované príjmy zo závislej činnosti vo výške 3 480 € (mesačne 580 €) a zrazené preddavky na daň v úhrnnej výške 208,84 €. Tento zamestnanec požiada o vyplatenie zamestnaneckej prémie (splní ustanovené podmienky) vo výške 90,52 € (181,0206 : 12 x 6 = 90,5103), o pomernú časť zamestnaneckej prémie za 6 kalendárnych mesiacov, za ktoré poberal posudzovaný príjem. Pracuje sa pri vykonaní ročného zúčtovania tohto zamestnanca  s nezdaniteľnou časťou základu dane, ktorá sa poskytovala počas zdaňovacieho obdobia? Ak sa mu v ročnom zúčtovaní neprizná, zvýši sa tým daňová povinnosť zamestnanca, vyčísli sa nedoplatok dane, od ktorého sa odpočíta vypočítaná zamestnanecká prémia?  

V  súvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie došlo k legislatívnej úprave ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zamestnanec má možnosť pri splnení podmienok vymedzených v § 32a tohto zákona uplatniť si miesto nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nárok na zamestnaneckú prémiu. Uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka súčasne je vylúčené.   

Pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň, resp. pri podaní daňového priznania je súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a zároveň aj zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vylúčené (§ 32a ods. 8 zákona o dani z príjmov). Ak zamestnanec nesplní aspoň jednu z ustanovených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká. Namiesto postupu pri výpočte zamestnaneckej prémie podľa odseku 3 tohto ustanovenia sa na výpočet daňovej povinnosti použije postup podľa § 11 zákona o dani z príjmov. Ak zamestnancovi vznikne nárok na zamestnaneckú prémiu, nevzniká povinnosť vypočítať daňovú povinnosť, lebo jeho vypočítaná daň sa rovná nule a postup podľa § 11 zákona o dani z príjmov sa nepoužije. Zamestnancovi sa vrátia zamestnávateľom vybrané preddavky na daň. 

Ak zamestnanec poberá v kalendárnych mesiacoch roku 2009 zdaniteľnú mzdu od zamestnávateľa, môže si v súlade so zákonom o dani z príjmov znížiť základ dane o ním uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorá zodpovedá jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti. Tento zamestnanec počas zdaňovacieho obdobia nemá vedomosť, či si uplatní zamestnaneckú prémiu, či splní ustanovené podmienky po skončení zdaňovacieho obdobia pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podaní daňového priznania.    

V uvedenom prípade zamestnanca, ktorý si uplatňoval počas zdaňovacieho obdobia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a po ukončení tohto zdaňovacieho obdobia si uplatní nárok na zamestnaneckú prémiu, z technického hľadiska nedôjde po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2009 k prepočtu daňovej povinnosti zamestnanca. Napr. pri vykonaní ročného zúčtovania v tlačive „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a daňový bonus“ sa u zamestnanca neuvedie (neuplatní)  ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, následne sa nevypočíta daňová povinnosť, daň sa bude rovnať nule. To znamená, že zamestnancovi sa vrátia zamestnávateľom „skutočne“ vybrané preddavky na daň za zdaňovacie obdobie roku 2009 vo výške 208,84 € a súčasne sa mu vyplatí aj zamestnanecká prémia vo výške 90,52 €.    

Otázka č. 17:    Výpočet zamestnaneckej prémie pri uplatnení NZČD na manžela, zníženie základu dane na účelové, životné a dôchodkové sporenie  

Zamestnanec má možnosť pri splnení podmienok vymedzených v zákone o dani z príjmov uplatniť si miesto nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nárok na zamestnaneckú prémiu. Uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a zníženie základu dane o túto nezdaniteľnú časť súčasne je vylúčené. Znamená to, že ak si chce zamestnanec uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo znížiť si základ dane o ním zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie alebo poistné na životné poistenie, nie je to teoreticky vylúčené, ak si súčasne uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu?  

V súvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie došlo k legislatívnej úprave ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zamestnanec má možnosť pri splnení podmienok vymedzených v § 32a tohto zákona uplatniť si miesto nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nárok na zamestnaneckú prémiu. Uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka súčasne je vylúčené.   

Podľa § 32a ods. 8 zákona o dani z príjmov, ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania podľa odsekov 5 alebo 6 tohto ustanovenia, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň rovná nule a postup podľa § 11 sa nepoužije.   

Podľa siedmeho bodu § 32a odseku 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, znamená to, že nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnancovi nevzniká.  

Ak sa použije postup podľa § 11 zákona o dani z príjmov (napr. uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku), súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu je vylúčené. 

Na základe uvedeného, ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu, nepoužije sa postup podľa § 11 zákona o dani z príjmov, neuplatňuje sa nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo zníženie základu dane o ním zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie alebo poistné na životné poistenie. 

Pri aplikácii uplatnenia zamestnaneckej prémie ide o daňovníkov s nízkymi príjmami, a to na úrovni blízkej minimálnej mzde. Ľudia s najnižšími mzdami budú dostávať od štátu finančnú podporu, ktorých plat sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy. Zákon o dani z príjmov zavádza postupné znižovanie poskytovania zamestnaneckej prémie aj podľa základu dane každého zamestnanca, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) alebo zníženie základu dane o zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie alebo poistné na životné poistenie je neaplikovateľné.  

Otázka č. 18:    Daňový výdavok a neuhradený záväzok  

Fyzická osoba mesačne refakturuje obchodnej spoločnosti za používanie mobilného telefónu. V roku 2008 spoločnosť neuhradila fyzickej osobe predmetné faktúry za mesiace október až december. Sú neuhradené faktúry daňovým výdavkom spoločnosti alebo mali byť za rok 2008 pripočítateľnou položkou? 

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 

Zákon o dani z príjmov nestanovuje, že zaúčtovaný náklad musí byť zaplatený. Výnimka je v prípade zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, čo však nie je daný prípad. 

Nezaplatenie zaúčtovaných faktúr za mobilné telefóny (a to aj v prípade refakturácií) nie je dôvodom na vylúčenie týchto nákladov z daňových výdavkov. 

Otázka č. 19:    Vstup do likvidácie  

Obchodná spoločnosť nemá pre nasledujúce obdobie výrobný program, má ukončiť svoju činnosť vysporiadaním záväzkov v poradí najskôr záväzky voči zamestnancom, následne voči štátu a napokon voči obchodným partnerom? Následne po vysporiadaní všetkých záväzkov a pohľadávok môže požiadať o výmaz z obchodného registra? 

Obchodná spoločnosť je právnickou osobou, ktorá môže za daných okolností zaniknúť až výmazom z obchodného registra. Proces predchádzajúci podaniu samotného návrhu na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra je presne stanovený v Obchodnom zákonníku v znení účinnom od 15. 1. 2009 prostredníctvom § 68 a nasledujúcich ustanovení. Zániku spoločnosti za daných okolností predchádza jej zrušenie s likvidáciou; likvidácia sa nevyžaduje vtedy, ak spoločnosť nemá žiaden majetok. Spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté. Je pravdepodobné, že v danom prípade by mal byť postup nasledovný: spoločnosť prijme rozhodnutie o zrušení spoločnosti a následne vyhlási vstup spoločnosti do likvidácie v súlade s § 70 a nasl. Obchodného zákonníka. Likvidáciu vykoná štatutárny orgán spoločnosti tak, že likvidátor bude robiť v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, bude prijímať plnenia, uplatňovať pohľadávky, má uzatvárať zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov, má speňažovať majetok a z inkasovaných peňazí má uspokojiť všetky záväzky spoločnosti v poradí podľa lehôt splatnosti s tým, že zamestnanci a štát (napr. správca dane, poisťovne) sú prednostne uspokojovaní a až následne majú byť uspokojovaní obchodní partneri. Po tom, čo budú všetky záväzky vysporiadané, likvidátor musí zostaviť účtovnú závierku s konečnou správou o priebehu likvidácie, s určením výšky likvidačného zostatku, ktorým sa rozumie majetkový zostatok určený na rozdelenie spoločníkom spoločnosti. Následne sa k týmto záverom majú vyjadriť spoločníci. Pokiaľ by výsledkom likvidácie bolo zistenie predlženia spoločnosti, musí podať likvidátor návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť v okamihu, kedy k tomuto záveru dospeje a nesmie už uspokojovať veriteľov (štát, zamestnancov, obchodných partnerov), pretože sa vystavuje nebezpečenstvu podozrenia z páchania trestného činu marenia konkurzného konania, pretože v takom prípade nemá právo on podľa svojej vôle rozhodovať o uspokojovaní veriteľov spoločnosti. Podrobnosti celého procesu likvidácie ustanovuje Obchodný zákonník.  

Poznámka redakcie: § 68 Obchodného zákonníka  

Otázka č. 20:    Zárobková činnosť počas materskej a rodičovskej dovolenky  

Do akej výšky môže mať zamestnankyňa príjem počas materskej a rodičovskej dovolenky, aby nestratila nárok na materské a rodičovský príspevok v plnej výške?  

Príjem zamestnanca počas materskej a rodičovskej dovolenky nie je obmedzený. Vstupom do platnosti nového zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2009 (tento zákon novelizoval aj zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku), sú upravené podmienky nároku rodičovského príspevku v súbehu so zárobkovou činnosťou. Okrem základných podmienok uvedených v zákone o rodičovskom príspevku novela zákona stanovila ako ďalšiu podmienku nároku na rodičovský príspevok  nevykonávanie zárobkovej činnosti rodičom, pričom v ustanovení § 4 ods. 3 zákon o rodičovskom príspevku definuje zárobkovú činnosť ako činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 a § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Za zárobkovú činnosť sa nepovažuje práca vykonávaná na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti). Ak oprávnená osoba vykonáva zárobkovú činnosť, za obdobie jej vykonávania nebudú splnené podmienky pre priznanie rodičovského príspevku. Ak oprávnená osoba vykonáva zárobkovú činnosť len na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, táto zárobková činnosť neovplyvní poskytovanie, ako aj výšku rodičovského príspevku. Ak chce rodič poberať rodičovský príspevok v plnej výške, môže mať príjem len na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. To isté platí pre poskytovanie materského. Zamestnankyňa nemôže mať počas poberania materského príjem, ktorý by sa považoval za vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Vyplýva to z ustanovenia § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.  

Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na rodičovský príspevok, je povinná preukázať splnenie podmienok nároku na rodičovský príspevok a na jeho výplatu. Tiež je  povinná do ôsmich dní písomne oznámiť platiteľovi aj zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na rodičovský príspevok, jeho výšku a na jeho výplatu. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny obnoví výplatu rodičovského príspevku, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré bola jeho výplata zastavená.   

Od 1. septembra 2009 výška rodičovského príspevku za kalendárny mesiac je 164,22 €.  

Zákonom o príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.  

Kým rodičovský príspevok patrí oprávnenej osobe za podmienky, že nevykonáva zárobkovú činnosť, príspevok na starostlivosť o dieťa jej patrí za podmienky, že oprávnená osoba vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole, pričom toto štúdium je podmienené dennou formou.   

Výška príspevku na starostlivosť o dieťa je závislá od toho, kto je poskytovateľom starostlivosti o dieťa. Ak poskytovateľom starostlivosti je detské výchovné zariadenie alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť podľa živnostenského zákona, príspevok za kalendárny mesiac sa rovná sume preukázaných výdavkov oprávnenej osoby, najviac v sume rodičovského príspevku (§ 5 zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa).  

To znamená, že ak matka dieťaťa po vyčerpaní materskej dovolenky nastúpi do zamestnania a jej dieťa bude navštevovať detské jasle s mesačným poplatkom 180 €, matke dieťaťa patrí mesačne príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 164,22 €, čiže vo výške rodičovského príspevku.  

Ak rodič, matka dieťaťa, po vyčerpaní materskej dovolenky nastúpi do zamestnania a o jej dieťa sa bude starať babička, matke dieťaťa patrí mesačne príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 25 % sumy rodičovského príspevku, t. j. vo výške 41,06 €.  

Otázka č. 21:    Preprava zamestnancov do zamestnania  

Akciová spoločnosť hradí dopravu svojich zamestnancov uskutočňovanú cez vybrané spoje MHD v plnej výške (na základe faktúry od prevádzkovateľa MHD). Zamestnanci nemajú inú možnosť dopravy do zamestnania na určité zmeny okrem vlastnej dopravy a týchto spojov.  V kolektívnej zmluve je zakotvené, že tieto spoje budú pracovníkom poskytnuté zdarma (na základe preukázania sa preukazom spoločnosti). Vybrané spoje MHD sú určené iba pre zamestnancov spoločnosti a susediacej firmy – spolu sa podieľajú na úhrade nákladov.  

1.    Z pohľadu zamestnanca podlieha tento nepeňažný príjem zdaneniu?  

2.    Ak áno, v akej výške ho má spoločnosť zdaňovať – rozpočítať cenu hradenú dodávateľovi za prepravu zamestnancov podľa frekvencie jázd (vychádza cena 0,30 € za jazdu) alebo zdaniť hodnotu lístka MHD na tej istej trase 0,40 € za jazdu?  

3.    Z pohľadu spoločnosti sú tieto náklady daňovým výdavkom? 

4.    Má akciová spoločnosť nárok na odpočítanie DPH z došlej faktúry od prevádzkovateľa MHD? 

ad 1  

Na účely zákona o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania. 

Na tento účel príjmami sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami („zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov („zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.  

Za inú formu plnenia voči zamestnancom zo strany zamestnávateľa možno považovať aj bezplatné cestovanie zamestnancov na vybraných spojoch MHD. To znamená, že tento nepeňažný príjem je na daňové účely považovaný za príjem zo závislej činnosti. 

Tento príjem zo závislej činnosti nie je uvedený medzi príjmami, ktoré nie sú predmetom dane (§ 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) a nie je uvedený ani medzi príjmami oslobodenými od dane (§ 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov). Z toho dôvodu uvedený nepeňažný príjem podlieha preddavkovému zdaneniu v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 

ad 2 

Na účely zákona o dani z príjmov je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 

V danom prípade pri ocenení nepeňažného príjmu zamestnancov (cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby) je potrebné vychádzať z bežne používaných cien dohodnutých medzi MHD a zamestnávateľom. Keďže títo partneri sa dohodli na cene 0,30 € za jazdu, možno túto cenu považovať za cenu bežne používanú v mieste a v čase plnenia alebo spotreby. Suma 0,40 € za jazdu nie je v konkrétnom prípade cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby. (Poznámka: táto cena sa uplatňuje, ak ide o vzťah medzi prevádzkovateľom MHD a občanom; na účely určenia výšky nepeňažného príjmu by sa uplatnila v prípade, ak by prevádzkovateľ MHD bezplatne poskytoval dopravu svojim zamestnancom.) 

Na základe uvedeného sme toho názoru, že akciová spoločnosť ako zamestnávateľ pri ocenení nepeňažného príjmu zamestnancov má vychádzať z ceny 0,30 € za jazdu. 

ad 3 

Na účely zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, ak tento zákon neustanovuje inak. 

Výšku niektorých výdavkov (nákladov) zákon o dani z príjmov limituje alebo neuznáva za daňový výdavok vôbec, a to aj vtedy, ak sú splnené všetky tri kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie). Výška výdavku (nákladu) je limitovaná vtedy, ak tak ustanovuje zákon o dani z príjmov vo svojich ustanoveniach alebo iný osobitný predpis (napr. zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Výdavok (náklad) nie je daňovým výdavkom vtedy, ak tak ustanoví zákon o dani z príjmov. Inak povedané, výdavky (náklady) spĺňajúce všetky tri kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie) sú daňovým výdavkom v celom rozsahu, ak zákon o dani z príjmov alebo iný osobitný predpis neuvádza niečo iné.  

Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú uvedené v § 19 ods. 2 až 5 a v § 20. V týchto ustanoveniach sú uvedené aj výdavky (náklady), ktorých rozsah alebo podmienky, za ktorých môžu byť uznané za daňový výdavok, limituje osobitný predpis. Výdavky (náklady), ktoré sa nepovažujú za daňový výdavok, uvádzajú ustanovenia § 21 zákona o dani z príjmov. 

V danom prípade nepeňažný príjem zamestnanca sa z ekonomického hľadiska považuje za naturálnu mzdu (účet 521). Výdavky (náklady) na mzdu zamestnancov (vrátane naturálnej mzdy) nie sú uvedené medzi výdavkami (nákladmi), ktoré by daňový zákon limitoval alebo vylúčil z daňových výdavkov. Keďže mzdové náklady akciovej spoločnosti vecne súvisia s jej zdaniteľnými príjmami, ide o daňový výdavok.  

ad 4 

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa uplatňuje pravidlo, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Ďalej platí zásada, že platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 

V danom prípade akciová spoločnosť prijala službu od prevádzkovateľa MHD, ktorú použije na dodávky svojich tovarov. Akciová spoločnosť teda môže uplatniť odpočítanie dane (z došlej faktúry od prevádzkovateľa MHD) pri splnení ostatných podmienok stanovených v zákone od DPH.  

Otázka č. 22:    Vytvorenie diela  

Obec si objednala u súkromnej osoby namaľovanie obrazu zobrazujúceho časť obce. Bola  dohodnutá cena 180 €. Starosta to chce vyplatiť cez zmluvu o dielo. V zmluve nie sú riešené podmienky odvodu dane za prácu, pričom sa to vlastne týka súkromnej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Ako najvhodnejšie by sa toto dalo riešiť? Ak zmluvou o dielo, ako by mala byť formulovaná alebo sa netreba starať, či si dotknutá osoba prizná na konci roka daň?  

Právne hľadisko 

Právne vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením diel a ich následným uplatňovaním na verejnosti tak, aby boli chránené morálne a materiálne záujmy autorov týchto diel, ako aj výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov, rozhlasových a televíznych vysielateľov s ohľadom na verejný záujem o rozvoj kultúry a vedy, upravuje autorský zákon (zákon č. 618/2003 Z. z.). Ide o ochranu tzv. duševného vlastníctva. 

Na účely autorského zákona dielom je aj maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia. 

Autorské právo netvorí u nás samostatné právne odvetvie. V rámci klasických právnych odvetví ho možno zaradiť do odvetvia občianskeho práva, ktoré okrem majetkových právnych vzťahov upravuje ochranu osobnosti a spoločenské uplatnenie nehmotných výsledkov tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby.  

Z hľadiska vzťahu autorského zákona a Občianskeho zákonníka ide o dva od seba nezávislé zákony s tým, že Občiansky zákonník pôsobí na autorskoprávne vzťahy podporne. Autorský zákon sa odvoláva na podporné použitie Občianskeho zákonníka v súvislosti so zmluvou o vytvorení diela (§ 39 ods. 7 autorského zákona) a kolektívnou licenčnou zmluvou (§ 49 ods. 2 autorského zákona). Na autorskoprávne vzťahy sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnom úkone, platnosti a neplatnosti právnych úkonov, vlastníckom práve (vecné práva), nájomnej zmluve, zmluve o dielo, zmluve o výpožičke, dedení, náhrade škody, ktorá vznikne porušením práv a o bezdôvodnom obohatení. 

Obec teda postupovala správne, ak s fyzickou osobou uzatvorila zmluvu o vytvorení diela, na základe ktorej sa táto fyzická osoba (autor) zaväzuje vytvoriť pre obec (objednávateľ) dielo (obraz). 

Daňové hľadisko 

Príjem (odmena) z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom podľa autorského zákona, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady predstavuje na účely zdanenia príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti. To znamená, že ide o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.  

V danom prípade odmena autora za namaľovaný obraz predstavuje práve takýto príjem. Obec sa na účely zdanenia autorskej odmeny nepovažuje za zamestnávateľa a maliar sa nepovažuje za zamestnanca. Obec vypláca odmenu bez zdanenia. Autor si zdaní odmenu sám v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. Obec nemusí zaujímať skutočnosť, či si maliar obrazu prijatú odmenu zahrnul do daňového priznania. 

Fond výtvarných umení 

V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že obec je povinná odviesť príspevok 2 % z odmeny autora do Fondu výtvarných umení. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Fondu výtvarných umení sa platia príspevky z odmien za vytvorenie a použitie diel výtvarných umení vrátane architektonických a reštaurátorských diel, ako aj diel úžitkového umenia a fotografických diel. 

To znamená, že obec z dohodnutej odmeny 180 € zrazí príspevok 3,60 €, ktorý odvedie do Fondu výtvarných umení, a fyzickej osobe (maliarovi obrazu) vyplatí odmenu 176,40 €. 

Otázka č. 23:    Nárok na dovolenku, opakované uzatvorenie pracovného pomeru u zamestnávateľa v kalendárnom roku  

Aký nárok na dovolenku má zamestnanec pri opakovanom uzatvorení pracovného pomeru v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa, ak nastúpil k zamestnávateľovi od 1. 1. 2009 do 6. 7. 2009 a opätovne od 13. 8. 2009 do 31. 12. 2009? V dobe od 7. 7. 2009 do 12. 8. 2009 bol evidovaný na úrade práce. Stráca nárok na dovolenku za čas evidovania? 

Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi odpracoval aspoň 60 dní, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Podmienky nároku na dovolenku sa viažu vždy nielen na príslušný kalendárny rok, ktoré musia byť splnené vždy v každom kalendárnom roku, ale na každý nový vstup zamestnanca k zamestnávateľovi, ak nejde o nepretržité trvanie pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa. Základná výmera dovolenky je minimálne štyri týždne. Na takúto dovolenku má nárok každý zamestnanec, ktorý uzatvorí pracovný pomer, bez ohľadu na vek a odpracované roky. Dlhšia dovolenka v rozsahu päť týždňov prináleží zamestnancovi, ktorý dovŕši do konca kalendárneho roka pätnásť rokov pracovného pomeru po osemnástom roku veku. Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku. Čo sa do času trvania pracovného pomeru na nárok na päťtýždňovú dovolenku započítava, upravuje § 103 ods. 5 Zákonníka práce.    

To znamená, že zamestnanec, ktorý pracoval u zamestnávateľa od 1. 1. 2009 do 6. 7. 2009 vrátane a od 13. 8. 2009 do 31. 12. 2009 má nárok na dovolenku za prvý nástup do zamestnania k zamestnávateľovi v dĺžke šesť dvanástin dovolenky, t. j. 10 dní dovolenky určenej podľa § 102 Zákonníka práce, za druhý nástup do zamestnania k tomu istému zamestnávateľovi v dĺžke štyroch dvanástin dovolenky za kalendárny rok, t. j. 6,5 dňa dovolenky. Každý nový vstup k zamestnávateľovi je potrebné posudzovať samostatne. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa sa považuje len skončenie jedného pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi (§ 110 ods. 2 Zákonníka práce). 

Evidencia uchádzačov o zamestnanie sa mu započíta do odpracovaného obdobia pre nárok na dlhšiu výmeru dovolenky po 18. roku veku podľa § 103 ods. 5 Zákonníka práce. Zamestnávateľ s uvedenou dobou pri posúdení nároku na dovolenku v tomto prípade nepracuje, zamestnanec stráca nárok na dovolenku za mesiace evidovania.