facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Ste už takmer štyri mesiace nezamestnaný, poupratovali či opravili ste už všetky kúty svojho príbytku a chcete konečne začať seriózne pracovať, najlepšie bez ďalšieho rozširovania negatívnych skúseností so svojimi nadriadenými? Potom práve vy môžete využiť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, o ktorý je v prípade záujmu potrebné požiadať úrad práce. Samozrejme, nedostanete ho úplne bezprácne, ale rozhodne nejde o strastiplné prekážky a prehnané nároky zo strany úradu práce. Za pokus získať nejaké financie na rozbeh svojho samozamestnania bude vynaložené úsilie rozhodne stáť. Napokon, môžete preštudovať náš príspevok s cieľom získať základnú orientáciu, kto, kedy, koľko a za akých podmienok môže dostať finančný nenávratný príspevok. S „menšími“ domácimi úlohami zadanými príslušnými úradmi, ako je vytvorenie podnikateľského zámeru a vyplnenie žiadostí, vám takisto pomôže náš príspevok. Navyše, rady a informácie, ako dať dohromady podnikateľský zámer, môžu využiť aj už existujúci podnikatelia pri komunikácii hlavne s finančnými inštitúciami, ako sú banky, od ktorých žiadajú alebo sa chystajú žiadať financie na rozšírenie svojho podnikania, príp. môže slúžiť aj ako inšpirácia pre uchádzačov o čerpanie financií zo štrukturálnych fondov Európskej únie, kde je takisto požadované spracovanie podnikateľského zámeru. A ešte jedna pozitívna správa: výška príspevku v apríli dosahovala výšku od 49,9 tis. Sk do 94,6 tis. Sk, v najbližšom období by to malo byť od 66,5 tis. Sk do 103,9 tis. Sk. Vyplýva to z novely vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SR. Navrhovaná novelizácia vychádza z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú koncom marca schválil parlament. Priemerná výška príspevku na jedno podporené miesto na samozamestnanie by podľa rezortu mala v tomto roku predstavovať takmer 79 tis. Sk. Ministerstvo predpokladá, že tento príspevok v tomto roku dostane približne 8 000 osôb. Výška príspevku sa podľa schválenej novely zákona o službách zamestnanosti bude odvíjať od priemernej mzdy, takže priemerný príspevok na samozamestnanie by sa mal v budúcom roku zvýšiť na odhadovaných 89,1 tis. Sk, v roku 2010 na 95,5 tis. Sk a v roku 2011 až približne na 102,4 tis. Sk. 

 

Podmienky poskytnutia príspevku

1. Nádejný uchádzač o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť 

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť požiada písomne. Príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 a § 60 tohto zákona, čiže sa neposkytuje občanovi uznanému za invalidného občana podľa osobitného predpisu, ktorému bol priznaný príspevok ako občanovi so zdravotným postihnutím alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. 

V prípade, že ste evidovaný na úrade práce najmenej štyri mesiace, spĺňate základnú podmienku, na základe ktorej môžete požiadať o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. o peniaze na odštartovanie vášho podnikania. Zrejme sa práve teraz pýtate, na čo to vlastne môžete príspevok získať, t. j. čo to samostatná zárobková činnosť je? Odpoveď nájdeme v § 5 zákona č. 5/2004 Z. z o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 5, čo je: 

  • fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu – § 12a až § 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, 
  • fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu – podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (napr. zámočníci, hodinári, stolári, zlatníci, murári, tesári, klampiari, inštalatéri, kaderníci, zubní technici, maséri a pod.), 
  • fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov – napr. zákon o advokácii – podľa § 76 až 153 Obchodného zákonníka, 
  • fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu, 
  • fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnávania za úhradu podľa § 25, 
  • fyzická osoba, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie podľa § 29, 
  • fyzická osoba, ktorá vykonáva podporované zamestnávanie podľa § 58. 

Ako z uvedenej citácie vyplýva, o príspevok môže požiadať (takmer) každý: od štyri mesiace nezamestnaného advokáta cez minimálne rovnako dlho evidovaného nezamestnaného murára, účtovníčku, samostatne hospodáriaceho roľníka až po spoločníka firmy. Prirodzene, aj tu platia určité obmedzenia. Ako sa je možné dočítať na stránke úradu práce: „Príspevok, ktorý vám bude poskytnutý prostredníctvom úradu, je štátnou pomocou. Podmienky jej prijatia sa riadia „Schémou pomoci de minimis“. Nie na všetky podnikateľské činnosti sa poskytovanie pomoci vzťahuje. Príspevok nie je možné poskytnúť okrem iného na činnosti v oblasti dopravy, vylúčené sú napr. sektor pôdohospodárstva, služieb v oblasti pohostinstva, predaja potravín. Ak ste sa rozhodli distribuovať, vyrábať alebo predávať určité komodity uvedené v prílohe I Zmluvy o založení ES, môžete očakávať, že vám úrad PSVaR príspevok neposkytne, a to z dôvodu nesúladu žiadosti o príspevok a Schémy pomoci de minimis. Ide o výrobu, spracovanie niektorých komodít, kde Európske spoločenstvo v rámci svojich nariadení nepovolilo finančnú podporu. K nim patria komodity ako napríklad: konope, živé zvieratá, živé kvety, mliečne výrobky, živé stromy, ľan, melasa, mušty, mastné produkty, rastlinný a živočíšny odpad a pod. Čo presne uvádza citovaná príloha? Uvádzame ju na tomto mieste. 

ZOZNAM PRODUKTOV PRíLOHY 1 ZMLUVY O ZALOŽENÍ ES ZOZNAM vzťahujúci sa na článok 32 Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva 

(1) 
Číslo v Bruselskej nomenklatúre 

(2) 
Opis tovarov 

Kapitola 1 

Živé zvieratá 

Kapitola 2 

Mäso a jedlé mäsové zvyšky 

Kapitola 3 

Ryby, kôrovce a mäkkýše 

Kapitola 4 

Mliečne produkty, vtáčie vajcia; prírodný med 

Kapitola 5 

 

5.IV 

Vnútornosti, močové mechúre a žalúdky zvierat (iných než rýb) celé alebo ich časti 

V.15 

Živočíšne produkty nešpecifikované alebo nezahrnuté inde; neživé zvieratá z kapitoly 1 alebo z kapitoly 3, nevhodné pre ľudskú spotrebu 

Kapitola 6 

Živé stromy a iné rastliny; cibule, korene a podobné časti rastlín; rezané kvety a ozdobné listy 

Kapitola 7 

Jedlá zelenina a niektoré korene a hľuzy 

Kapitola 8 

Jedlé ovocie a orechy; kôra melónov a citrusového ovocia 

Kapitola 9 

Káva, čaj a koreniny s výnimkou maté (položka č. 09.03) 

Kapitola 10 

Obilniny 

Kapitola 11 

Produkty mlynárskeho priemyslu; slad a škroby, pšeničný lepok; inulín 

Kapitola 12 

Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne jadrá, semená a plody; priemyselné a liečivé rastliny; slama a krmoviny 

Kapitola 13 

 

ex 13.03 

Pektín 

Kapitola 15 

 

15.I 

Sadlo a iný vyškvarený bravčový tuk; vyškvarený hydinový tuk 

15.II 

Nevyškvarený tuk hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz; loj (vrátane „premier jus“) získaný z týchto tukov 

15.III 

Stearín zo sadla, oleostearín a lojový stearín; sadlový olej, oleový olej a lojový olej, nie emulzifikovaný alebo zmiešaný alebo pripravený iným spôsobom 

15.IV 

Tuky a olej z rýb a z morských cicavcov, rafinované i nerafinované 

15.VII 

Stužené rastlinné oleje, tekuté alebo tuhé, surové, rafinované alebo prečistené 

15.XII 

Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje, hydrogenované, rafinované i nerafinované, ale ďalej neupravované 

15.13 

Margarín, imitácia bravčového sadla a iné upravené jedlé tuky 

15.17 

Zvyšky zo spracovania tukových látok alebo živočíšnych alebo rastlinných voskov 

Kapitola 16 

Prípravky z mäsa, rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov 

Kapitola 17 

 

17.I 

Repný a trstinový cukor, v tuhom stave 

17.II 

Iné cukry; cukrové sirupy; umelý med (zmiešaný i nezmiešaný s prírodným medom); karamel 

17.III 

Melasa, odfarbená i neodfarbená 

17.V 

Ochutené alebo farbené cukry, sirupy alebo melasa s výnimkou ovocných štiav obsahujúcich pridaný cukor v akomkoľvek pomere. 

KAPITOLA 18 

 

18.I 

Kakaové bôby, celé alebo drvené, surové alebo pražené 

18.II 

Škrupiny, šupky a iný odpad z kakaových bôbov 

KAPITOLA 20 

Prípravky zo zeleniny, ovocia alebo z iných častí rastlín 

KAPITOLA 22 

 

22.IV 

Hroznový mušt, v procese fermentácie alebo fermentovaný bez prídavku alkoholu 

22.V 

Víno z čerstvého hrozna; hroznový mušt fermentovaný s prídavkom alkoholu 

22.VII 

Iné fermentované nápoje (napríklad jablčný mušt, hruškový mušt a medovina) 

ex28 22.08 (*) 

Etylalkohol alebo neutrálne liehoviny denaturované alebo nedenaturované, akejkoľvek koncentrácie získané z poľnohospodárskych produktov uvedených v prílohe I k Zmluve o založení ES s výnimkou liehovín a iných alkoholických nápojov a zmiešaných alkoholických prípravkov (známych ako „koncentrované výťažky“) na výrobu nápojov 

ex 22.09 (*) 

 

 

 

ex 22.10 (*) 

Ocot a náhrady octu 

KAPITOLA 23 

Zvyšky a odpad potravinárskeho priemyslu; upravené krmivá pre zvieratá 

KAPITOLA 24 

 

24.I 

Nespracovaný tabak, tabakový odpad 

KAPITOLA 45 

 

45.01 

Prírodný korok, nespracovaný, drvený, granulovaný alebo mletý; korkový odpad 

KAPITOLA 54 

 

54.01 

Ľan surový alebo spracovaný, ale nespradený, kúdeľová priadza a odpad (vrátane cupovaných alebo garnetovaných chumáčov) 

KAPITOLA 57 

 

57.01 

Pravé konope (Cannabis sativa) surové alebo spracované, ale nespradené; výčesky (kúdeľ) a odpad pravého konope (vrátane cupovaných alebo garnetovaných chumáčov alebo zväzkov) 

(*)    položka pridaná článkom 1 nariadenia č. 7 Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva z 18. decembra 1959 [ÚV 7, 30. januára 1961, s. 71 – špeciálne vydanie (anglické vydanie) 1959, s. 68]. 

Pri definovaní jednotlivých produktov uvedených v stĺpci 1 prílohy 1 Zmluvy o založení ES je možné vychádzať z Nariadenia Rady (EÚ) 2658/1987 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení neskorších predpisov, ktoré definuje tzv. kombinovanú nomenklatúru. Kombinovaná nomenklatúra je každoročne upravovaná a publikovaná v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. V prípade rozporu medzi kombinovanou nomenklatúrou a prílohou 1 Zmluvy o založení ES je záväzný zoznam produktov uvedený v prílohe 1 Zmluvy o založení ES. 

Činnosti zamerané na spracovanie niektorých poľnohospodárskych produktov sú finančne podporované v rámci iných schém štátnej pomoci. Musíte mať na zreteli, že príspevok na začatie vášho podnikania je len „odrazovým mostíkom“ pre vaše uplatnenie sa na trhu práce a v podnikaní, preto by ste mali v ďalších krokoch uvažovať aj o ďalšom zabezpečení sa z iných finančných zdrojov v budúcnosti. Aj úrad práce vám môže odporučiť vhodný kurz alebo vzdelávanie ako uchádzačovi o zamestnanie zamerané na podnikanie. 

2. Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť 

Rečou zákona sa príspevok poskytuje vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Minimálnou celkovou cenou práce na účely tohto zákona je súčet minimálnej mzdy a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. 

Podľa novely zákona o zamestnanosti, ktorá bola schválená parlamentom a 15. 4. bola zaslaná na Zbierku zákonov, sa príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len „príspevok“) poskytuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok požiada písomne. Príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 a § 60. Výška príspevku je: 

a) v bratislavskom kraji najviac 35 % zo 16-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 
b) v ostatných krajoch najviac 45 % zo 16-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. 

Celková cena práce na účely tohto zákona je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. 

Výška príspevku podľa odseku 3 je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese. 

Výška príspevku sa líši z jednoduchého dôvodu: keďže ide o formu štátnej pomoci, snaží sa štát pomáhať zvýšenou podporou vytvárania pracovných miest formou samozamestnania predovšetkým regiónom, ktorých rozvoj zaostáva. Rozdiely vo výške príspevku závisia, ako vyplýva z § 49 zákona o službách zamestnanosti: 

  • od príslušnosti územného obvodu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto na samozamestnanie, k regiónu oprávnenému na poskytovanie štátnej pomoci podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, 
  • od príslušnosti uchádzača o zamestnanie ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 tohto zákona. A tu je na mieste pomôcť si časťou zákona, ktorá vymenováva, kto patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Ide o:  
    • občana mladšieho ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie – o tzv. absolventa školy, pričom prvé pravidelne platené zamestnanie je zamestnanie, ktoré trvalo viac ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov, 
    • občana staršieho ako 50 rokov veku, 
    • občana vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov, o tzv. dlhodobo nezamestnaného občana, 
    • občana, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na povolanie v rámci sústavnej prípravy na povolanie alebo v sústave ďalšieho vzdelávania z dôvodu, že nemohol zosúladiť pracovné povinnosti s plnením rodičovských povinností, 
    • občana, ktorý je rodič alebo osoba podľa osobitného predpisu starajúca sa o tri alebo viac detí alebo osamelý rodič starajúci sa o dieťa, 
    • občana, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie zo zdravotných dôvodov a nie je občan so zdravotným postihnutím, 
    • občana, ktorý sa sťahuje alebo sa sťahoval v rámci územia členských štátov Európskej únie, alebo občana, ktorý má pobyt na území členského štátu Európskej únie na účel výkonu zamestnania,  
    • občana so zdravotným postihnutím, 
    • cudzinca, ktorému bol udelený azyl. 
  • od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto na samozamestnanie, v porovnaní s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti za celú Slovenskú republiku. 

Pre orientáciu môžete sledovať mieru nezamestnanosti, ktorú uvádza pravidelne Štatistický úrad SR, a podľa nej sa na začiatku svojich úvah o podaní žiadosti o príspevok zatriediť, či budete mať nárok na vyšší alebo nižší príspevok v rámci Slovenska. Podľa analýz Štatistického úradu SR v roku 2007 miera nezamestnanosti zostala nad úrovňou 10 % v rámci Slovenska. Napriek poklesu dlhodobej nezamestnanosti miera dlhodobej nezamestnanosti naďalej zostáva na Slovensku suverénne najvyššia v rámci EÚ.  

Miera nezamestnanosti v roku 2006 v jednotlivých krajoch 

Bratislavský 

4,3 

Trnavský 

8,8 

Trenčiansky 

7,1 

Nitriansky 

13,2 

Žilinský 

11,8 

Banskobystrický 

21,1 

Prešovský 

18,1 

Košický 

20,3 

SR spolu 

13,3 

Miera nezamestnanosti v SR v rokoch 2006 a 2007 celkovo 

Ukazovateľ 

2006 

2007 

1.Q. 

2.Q. 

3.Q. 

4.Q. 

rok 

1.Q. 

2.Q. 

3.Q. 

4.Q. 

rok 

Počet nezamestnaných spolu
(v tis. osôb) 

395,8 

357,1 

341,6 

319 

353,4 

303 

291,2 

297,9 

275,3 

291,9 

Index
(rovnaké obdobie minulého roka = 100) 

85,7 

84 

82,3 

78,3 

82,7 

76,6 

81,5 

87,2 

86,3 

82,6 

Miera nezamestnanosti (v %) 

14,9 

13,5 

12,8 

12 

13,3 

11,5 

11,1 

11,2 

10,3 

11 

Poznámka: definícia nezamestnanosti je v súlade s Nariadením komisie (ES) č. 1897/2000  

Miera nezamestnanosti v regiónoch Slovenska podľa výberového zisťovania pracovných síl – 2004 

Región 

Miera nezamestnanosti 

Dolný odhad 

Horný odhad 

Región Bratislavy a jej spádových okresov 

8.84 

8.22 

9.46 

Región Kopanice 

12.84 

11.45 

14.23 

Región Podunajsko 

20.16 

19.07 

21.25 

Región Dolné Považie 

10.47 

9.61 

11.33 

Región Stredné Považie 

10.21 

9.51 

10.91 

Región Horná Nitra 

9.85 

8.88 

10.82 

Región Dolná Nitra 

22.75 

21.41 

24.09 

Región banských miest 

31.14 

28.26 

34.02 

Región Kysúc a Oravy 

20.85 

19.61 

22.09 

Región Horné Považie – Liptov 

17.87 

16.55 

19.19 

Región spišských miest 

23.14 

22.06 

24.22 

Región Horehronie 

19.19 

17.89 

20.49 

Región Juhoslovenskej kotliny 

32.01 

30.74 

33.28 

Región Košickej kotliny – Torysa 

21.93 

21.03 

22.83 

Región Horný Zemplín 

22.90 

21.80 

24.00 

Región Dolný Zemplín 

29.35 

27.88 

30.82 

Zrejme sa v tejto chvíli už zaujímate o výšku príspevkov. Niektoré sme pre vás našli na webových stránkach úradov práce v marci tohto roku: aj z nich je zrejmé, že zaváži často geografický rozdiel 15 km miesta vášho podnikania, aby ste dostali viac o 10 – 15 tisíc Sk. I preto stojí vždy za úvahu, kde sa rozhodnete svoje podnikanie rozbehnúť.  

Žilina a Bytča: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 42 539 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 60 451 Sk. 

Kysucké Nové Mesto: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 58 212 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 80 601 Sk. 

Zvolen: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 49 946 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 70 975 Sk. 

Detva, Krupina: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 68 347 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 94 634 Sk. 

Košice I – IV: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 49 946 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 70 975 Sk. 

Košice – okolie: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 68 347 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 94 634 Sk. 

Trebišov: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 68 347 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 94 634 Sk. 

Levice: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 58 212 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 80 601 Sk. 

Topoľčany: 

  • pre uchádzača o zamestnanie: 49 946 Sk, 
  • pre znevýhodneného uchádzača: 70 975 Sk. 

Ako sme už v úvode zdôraznili, výška príspevku sa v najbližších týždňoch posúva značne smerom hore. 

3. Kto poskytuje príspevok 

Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto na samostatnú zárobkovú činnosť. Postup je taký, že úrad uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje najmä: 

  • druh samostatnej zárobkovej činnosti, 
  • maximálnu výšku príspevku, 
  • spôsob poskytovania príspevku, 
  • dátum začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, 
  • spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, 
  • záväzok uchádzača o zamestnanie, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní. 

Podľa úpravy príslušného právneho predpisu novelou zákona o službách zamestnanosti Úrad uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje: 

a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody, 
b) vykonávanú samostatnú zárobkovú činnosť podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, 
c) dátum začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, 
d) výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady, 
e) podmienky poskytnutia príspevku, 
f) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, 
g) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, 
h) záväzok uchádzača o zamestnanie, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní, 
i) ďalšie dohodnuté náležitosti. 

Na základe regionálneho projektu môže úrad zabezpečiť aj praktickú prípravu uchádzačov o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, vrátane praktickej prípravy podnikateľského zámeru, stratégie prípravy a rozvoja podnikania. 

Podmienkou uzavretia dohody o poskytnutí príspevku je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú uchádzačovi o zamestnanie zabezpečí úrad, a predloženie podnikateľského zámeru uchádzača o zamestnanie spolu s predpokladanými nákladmi na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade, že ide o príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, uchádzač musí mať posudok, resp. potvrdenie Sociálnej poisťovne o uznaní za invalidného občana. Náležitosti podnikateľského zámeru určilo ústredie vnútorným predpisom.  

Uchádzač bude následne pozvaný na ÚPSVaR, kde pred odbornou poradnou komisiou bude obhajovať podnikateľský zámer. Odborná poradná komisia môže odporučiť absolvovanie externej prípravy. Po obhájení podnikateľského zámeru vystaví komisia Osvedčenie o absolvovaní prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. 

Uchádzač si po získaní osvedčenia podá žiadosť o nenávratný finančný príspevok, ku ktorej je potrebné doložiť: 

  • živnostenský list s predmetom činnosti, ktorý je uvedený aj v schválenom podnikateľskom zámere, 
  • výpis z registra živnosti, 
  • hodnovernú kópiu zmluvy o prenájme nebytových priestorov, 
  • zriadenie účtu. 

V prípade, že ide o príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, musí predložiť aj kópiu posudku Sociálnej poisťovne, resp. posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. 

V prípade, že uchádzač o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie prevádzkoval alebo vykonával SZČ a ktorý požiadal o poskytnutie príspevku podľa § 49, je povinný ku dňu podania žiadosti preukázať: 

  • splnenie daňových povinností, doklad nie starší ako 1 mesiac, 
  • splnenie povinnosti odvodu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, doklad nie starší ako 1 mesiac 
  • čestné prehlásenie, že:  

a) nemá neuspojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, 
b) nie je v konkurze, v likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom podobnom konaní, 
c) nemá voči úradu PSVaR záväzky po lehote splatnosti, 

  • potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, nie staršie ako 3 mesiace, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania (predkladá len občan, ktorý vykonával SZČ v priebehu 5 rokov pred podaním žiadosti). Na základe týchto dokladov sa podpíše s uchádzačom dohoda, v ktorej sa uchádzač okrem iného zaväzuje prevádzkovať ním vybratú činnosť minimálne dva roky. Príspevok sa poskytne na základe podanej žiadosti o úhradu platby formou nenávratného finančného príspevku. 

Na tomto mieste sa dostávame k jadru nášho príspevku. Ako správne napísať požadovaný podnikateľský zámer. Najskôr si zhrnieme zásady, ktoré by podľa rád odbornej literatúry mali byť dodržané, potom sa pozrieme na zásady, ktoré sú vyžadované navyše zo strany úradu práce, a všetky dohromady si konkretizujeme na vzorovom príklade.  

 

Ako vypracovať podnikateľský zámer

4. Podnikateľský zámer 

4.1 Pustiť sa do podnikania? 

Často sa hovorí, že začať podnikanie je ako ísť do tropického pralesa hľadať poklad. Môže tu na vás skutočne počkať odmena tak vo forme materiálneho blaha, ako aj vo forme duševného uspokojenia, ale číha tu na vás tiež veľa nebezpečenstiev a nástrah a vy veľmi ľahko môžete zísť z cesty a dokonca zablúdiť. Predtým, než začnete s podnikaním, mali by ste si odpovedať na dve základné otázky: 

a) Čo chcem skutočne získať svojím podnikaním? 

Odpoveď na túto otázku je možné rozdeliť na dve časti: 

Samozrejme, dôležitá je finančná odmena za úsilie vynaložené počas podnikania. Stanovte si preto cieľ. Ak by zisk menej než milión korún bol pre vás „menším“ sklamaním, potom milión musí byť vaším minimálnym cieľom. Ak vám stačí zisk niečo cez tri tisícky týždenne, aby ste mali dôvod na veľkolepú oslavu svojich podnikateľských úspechov, potom práve tých tritisíc týždenne je vaším cieľom. Avšak peniaze zrejme nebudú jediným dôvodom, prečo sa chcete pustiť do podnikania. Čo ešte? Ste rodeným individualistom túžiacom po oslobodení sa z „okov“ rôznych firiem, kde ste predtým pracovali ako zamestnanec? Alebo niekto, kto túži vybudovať svoju vlastnú prosperujúcu firmu? Alebo sa len chcete cítiť užitočný? Vaša stratégia by mala odzrkadľovať vaše vlastné osobné ciele. Myslite tiež na čas. Plánujete iba rýchlo zarobiť a potom oddychovať ako predčasný dôchodca alebo naplniť svoj život užitočnou prácou? Priznanie si toho, v čo dúfate, že dosiahnete začatím vlastného podnikania, dá vašim plánom určitú formu.  

Potom sa musíte začať pýtať, aké máte zdroje – jednak materiálne, ale hlavne duševné. Zoberte do úvahy svoj temperament a svoje nadanie, ktoré môžete vložiť do podnikania a ako môžu ovplyvniť vaše plánovanie. 

Ste extrovert schopný dobre vychádzať s ľuďmi a ovplyvňovať ich? Ak áno, marketingová časť vášho podnikania – zisťovať to, čo ľudia chcú, a predať im to – bude pravdepodobne vaša silná stránka. Ale s tou istou povahou možno zistíte, že sa necítite práve najšťastnejšie alebo že nie ste najvýkonnejší, keď budete sedieť osamotený v kancelárii, pracujúci na výpočte nákladov alebo bojujúci s účtovníctvom. Možno nedisponujete nekompromisnosťou nevyhnutnou na komunikáciu so zamestnancami, ktorí nepodávajú požadovaný pracovný výkon. Preto môžete váhať medzi snahou založiť výrobnú firmu alebo snahou založiť vlastnú účtovnícku kanceláriu. Pokiaľ ste tvorivý typ, ale hanblivý a ustaraný, prerazíte skôr s podnikaním založeným na tvorení a inováciách. Ak budete potom nútený predávať svoj tovar sám či sama, postaví vás to pred poriadnu skúšku, pred problémy s výrobnou linkou, kontrolou zásob atď., čo vám prinesie nejednu bezsennú noc, a to si viete teraz len ťažko predstaviť.  

V staroveku vstup do Apolónovho chrámu v Delfách niesol nápis: Poznaj sám seba. Toto posolstvo by si mal zobrať k srdcu každý začínajúci podnikateľ či podnikateľka. Ostatní môžu pokojne žiť v ilúziách o sebe samom, ale ten, kto sa dal na cestu malého podnikateľa, žiť v ilúziách jednoducho nesmie. 

Prvoradým materiálnym zdrojom, ktorý budete potrebovať, sú peniaze. Či už chcete niekoľko desaťtisíc na rozbehnutie second-hand obchodíku alebo niekoľko miliónov na rozbehnutie malej továrne, jednoducho peniaze potrebujete a z väčšej časti musia byť vaše. V prípade malých firiem väčšinou platí, že s polovičkou financií pomôžu priatelia alebo príbuzní, alebo si ich pôjdete zarobiť za pár mesiacov do vyspelejšej krajiny Európskej únie. Čudovali by ste sa – robia tak dnes už takmer všetci mladí Slováci spoliehajúci sa len na seba a snívajúci o vlastnej firme: od mladých dravých chlapcov so základným vzdelaním túžiacich po vlastnej píle po mladých právnikov s doktorátom zarábajúcich si na počiatočný kapitál v nočných kluboch známych anglosaských veľkomiest. Pre rozbehnutie tzv. samozamestnania postačí aj príspevok z úradu práce. 

b) Čím by mal byť váš tovar alebo služba, ktorú ste sa rozhodli ponúkať, lepšia než je tovar alebo služba ponúkaná konkurenciou? 

Je váš tovar alebo služba: 

a) Úplne novou myšlienkou? 
b) Vylepšenou verziou toho, čo už existuje? 
c) Budete lacnejší než ostatní? 
d) Budete spoľahlivejší pri poskytovaní dodávok alebo servisu? 
e) Budete jednoznačne dostupný miestnym zákazníkom? 

Pri písaní svojho podnikateľského plánu či zámeru z pohľadu osobných schopností a finančného pozadia musíte ukázať, že vaše osobné ciele a vaše zdroje (duševné aj materiálne) sú v súlade so stratégiou, ktorú mienite dodržiavať pri využívaní osobitého charakteru svojich produktov – či už tovaru alebo služieb. Táto harmónia je základným kľúčom k úspechu a starostlivé plánovanie vám ho pomôže dosiahnuť. 

4.2 Zásady písania podnikateľského zámeru 

Pokiaľ sa rozhodnete podnikať, písanie podnikateľského plánu či zámeru sa vám stane tak trochu osudom, pretože sa s ním môžete stretnúť nielen pri vypracovaní žiadosti o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť z úradu práce, ale vždy, keď budete potrebovať financie: z banky, z európskych štrukturálnych fondov atď. 

Pre vás je vaše podnikanie stredobodom záujmu, pre úradníka na úrade práce, banku alebo iného manažéra je váš plán len jedným z mnohých, ktoré sa mu dostanú na stôl. Takže predovšetkým, ako odporúčajú všetky príručky zaoberajúce sa návodmi na písanie podnikateľského zámeru, musíte získať súhlas dotyčného neznámeho manažéra zavaleného ďalšími podnikateľskými zámermi a musíte udržať jeho záujem. Aby ste to dosiahli, odporúča sa byť pri písaní: 

  • jasný, 
  • stručný, 
  • logický, 
  • pravdivý, 
  • podporiť slová číslami zakaždým, kde je to možné. 

4.2.1 Jasnosť a zrozumiteľnosť 

Osoba čítajúca váš podnikateľský zámer je pracovne maximálne vyťažená, často má iné problémy, ktoré musí riešiť a či už vedome alebo podvedome vás posudzuje podľa spôsobu, akým sa vyjadrujete. Preto: 

  • zachovávajte písomný prejav jednoduchý, 
  • vyhýbajte sa tomu, aby ste vyjadrili príliš veľa myšlienok v jednej vete, 
  • nechajte nasledujúcu vetu logicky vyplynúť z predchádzajúcej, 
  • používajte jednoduché prídavné mená, 
  • tam, kde je to vhodné, používajte tabuľky. 

4.2.2 Stručnosť 

Pokiaľ bude kompetentná osoba unudená čítaním vášho zámeru, pravdepodobne si nezískate pozornosť, ktorú by ste si zaslúžili. Takže skracujte, redukujte znova a znova, až kým nezostane na papieri skutočne len to podstatné, čo by malo byť čitateľovi oznámené. Detailné popisy nemajú často šancu. 

4.2.3 Logika 

Fakty a myšlienky, ktoré prezentujete, budú pochopiteľnejšie a tvoriť jednotnejší celok, pokiaľ budú na seba nadväzovať v logických súvislostiach. Vyhýbajte sa sériám navzájom nesúvisiacich odsekov, nech by boli akokoľvek dobre napísané.  

4.2.4 Pravdivosť 

Nepreceňujte svoj prípad. 

4.2.5 Čísla 

Podnikateľský zámer bude vždy čítať kompetentný s ekonomickým vzdelaním, ktorý myslí predovšetkým v číslach. Slová ho neovplyvnia, pokiaľ nebudú podoprené číslami, ktoré by mali byť tak presné, ako sa len dá. Takže sa snažte „kvantifikovať“ všade, kde sa to len dá. 

4.3 Požiadavky na podnikateľský zámer v prípade žiadosti o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť 

Rozsah a štruktúra podnikateľského zámeru sú určené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, a to vo väzbe na § 49 zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MPSVR SR č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona. Oficiálne sa uvádzajú nasledujúce body, ktoré musia byť v podnikateľskom zámere spracované a ich štruktúra musí byť dodržaná. 

A. Rozsah podnikateľského zámeru je  

  • max. 5 strán 

B. Štruktúra podnikateľského zámeru 

1. Údaje o žiadateľovi  
 Profesijný životopis, údaje o absolvovaní školy, priebeh zamestnaní, schopnosti, zručnosti, absolvovanie kurzov, stáží a pod. 

2. Charakteristika zámeru 
Predmet podnikateľskej činnosti, opis produktu činnosti, služieb a pod. 

3. Postup realizácie zámeru 
Základná myšlienka podnikateľského plánu a časový realizačný plán. 

4. Miesto realizácie zámeru 
Kde sa bude podnikateľský plán realizovať, priestorové zabezpečenie, údaje o nebytových priestoroch, nájomné vzťahy a pod., technické a organizačné zabezpečenie realizácie zámeru. 

5. Marketingové informácie 
Informácie o trhu v lokalite, odhad rozsahu produkcie podnikateľskej činnosti, reklama, konkurencia, marketingové ciele, partneri. 

6. Slabé a silné stránky zámeru 

7. Finančná prognóza  
Celková finančná prognóza projektu a priebeh finančného toku minimálne 2 – 3 roky, predpokladané náklady a výnosy, podiel vlastného vkladu na celkovom financovaní, iné zdroje financovania.  

8. Doplňujúce údaje  
Informácie, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť zámeru, napr. zmluvy o budúcej zmluve, certifikáty, osvedčenia, pripravené cenníky a pod. 

9. Kalkulácia predpokladaných nákladov 
Predpokladané náklady na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti – uviesť konkrétne predpokladané náklady po jednotlivých položkách. 

4.3.1 Údaje o žiadateľovi 

Kompetentná osoba rozhodujúca o pridelení príspevku chce samozrejme vedieť čo najviac o profesionálnom pozadí žiadateľa, ktorému zverí peniaze. Preto musíte podať pravdivý a vyčerpávajúci prehľad svojej pracovnej kariéry. Relevantná je škola a akademické vzdelanie, ale predovšetkým predchádzajúce úspechy a technická kvalifikácia. Vzor spracovania tohto bodu nájdete v komplexnom príklade. 

4.3.2 Charakteristika zámeru 

Po prvé by ste v tomto bode mali odôvodniť prínos vášho produktu – služby alebo tovaru. Ľudský pokrok je založený na nových myšlienkach a ľudia s dobrými myšlienkami potrebujú všetku podporu, ktorú môžu dostať. Toto sa síce zvykne hovorievať, ale skutočnosť je taká, že len malá časť nápadov môže byť komerčne využitá. Všetci tí, ktorí posudzujú podnikateľské zámery na rôzne účely, už pravdepodobne videli a čítali stovky absolútne brilantných nápadov v podnikateľských zámeroch, ktoré neviedli k ničomu a dôvody boli tisícoraké. Takže toto je časť zámeru, ktorú by ste mali vypracovať s triezvym pohľadom na predmet svojej podnikateľskej činnosti. Ktorýkoľvek úspešný podnikateľ vám povie, že jednoducho len dobrý výrobok nestačí a je len jedným krokom k úspechu, a to dokonca ani nie prvým krokom. V každom prípade predpokladajme, že máte prvotriedny produkt (či už tovar alebo službu) a zistili ste si tiež, že preň existuje voľný trh. Vo svojom podnikateľskom pláne teraz musíte ale presvedčiť, že váš produkt je dobrý a že urobíte všetko, čo bude vo vašich silách, aby ste využili príležitosti, ktoré poskytuje trh. Vyhýbajte sa formuláciám typu: „Toto je najlepší mlynček na trhu a bude takisto najlacnejší“, pretože ide o chodenie po veľmi tenkom ľade. Dokážte na číslach, prečo je najlepší a prečo napriek tejto skutočnosti nie je príliš drahý. Ak máte nejaké nezávislé odborné posudky, uveďte ich a prinajmenšom odcitujte niektoré z nich v prílohe. Dávajte si pozor na používané prídavné mená. V tejto časti by ste mali poskytnúť informácie, ako je: 

  • krátky popis produktu alebo nápadu, 
  • na akom princípe pracuje, 
  • prečo je lepší než konkurenčný, 
  • akékoľvek nezávislé hodnotenie (podrobnejšie môžete uviesť v prílohe). 

4.3.3 Postup realizácie zámeru 

Na tomto mieste podnikateľského zámeru by ste mali presvedčiť kompetentných o tom, či ste schopný zrealizovať svoj podnikateľský nápad rozumným a fungujúcim spôsobom. Snažte sa podať čo najkonkrétnejšie informácie: 

a) Predovšetkým, ako budete ponúkať na trhu výrobok alebo službu? Máte svoje vlastné predajné sily? Čo zamýšľate v oblasti reklamy a inzerovania svojho produktu? Za akých podmienok budete predávať svoj produkt? Kedy začnete s inzerciou, predajom? Uveďte presný časový harmonogram, pokiaľ je to možné. 
b) Ako schopný inžinier alebo nadšený predajca môžete byť nervózny z papierovania. Presvedčte kompetentného úradníka, že vaše podnikanie neupadne do chaosu, informujte, kto sa bude starať o papierové záležitosti, ktoré patria k podnikaniu. Kto bude odpovedať na korešpondenciu v čase vašej neprítomnosti? Kto dvíhať telefóny? (Ešte stále sa odporúča mať k dispozícii pevnú linku, ktorá budí dojem väčšej dôveryhodnosti.) Kto bude vybavovať objednávky, platiť faktúry, uháňať dlžníkov? Máte na to vytvorený vlastný časový fond alebo tým poveríte niekoho iného? 

4.3.4 Miesto realizácie zámeru 

Napíšte stručne niečo o priestoroch, ktoré budete využívať.  

4.3.5 Marketingové informácie 

Spracovanie časti, kde sa zaoberáte marketingovým plánom, patrí k najdôležitejším častiam zámeru. Môžete sa domnievať, že váš výrobok je najlepší od čias vynájdenia automobilu a že máte talent minimálne na úrovni Billa Gatesa, ale nedostanete sa nikde, ak neexistuje žiaden dopyt po vašom výrobku alebo nemáte prostriedky na uvedenie svojho produktu na trh. Kompetentná osoba čítajúca váš zámer to vie tiež veľmi dobre a bude chcieť zistiť, či si uvedomujete túto skutočnosť a ako dobre ste zvládli svoju „domácu úlohu“ , čiže prieskum trhu, ktorý je kľúčový. Zapamätajte si, že tam, kde sú uvádzané čísla, a tie by mali byť uvádzané často, musí byť citovaný aj zdroj, z ktorých sú tieto čísla preberané. Pokiaľ sú vaše čísla overiteľné, zvýši to dôveryhodnosť podnikateľského zámeru.  

Výrobok alebo služba, ktoré chcete uviesť na trh v rámci svojho podnikania, môžu byť najlepšie a vy môžete riadiť svoje podnikania na jednotku, ale nikdy neuspejete, pokiaľ: 

  • nemáte trh primeranej veľkosti, 
  • neidentifikovali ste si zákazníkov, 
  • neviete, čo v skutočnosti chcú, 
  • neviete, ako ich získať. 

Na ukážku môže poslúžiť „marketingový príbeh“ Kamila.  

Príklad č. 1: 

Kamil, šikovný domáci majster, vymyslel jednoduchý kuchynský prístroj. Vyrobil si prototyp a s ním začal zisťovať, či nájde odozvu u konečného spotrebiteľa. Ako to spravil? Oslovil čo najviac gazdiniek v okolí a pýtal sa ich, či by si vôbec takýto prístroj kúpili a koľko by boli ochotné zaň zaplatiť. Až keď bol spokojný s výsledkami svojho prieskumu, rozhodol sa pre ďalší krok vo svojom podnikaní. Gazdinky u nás však nepatria medzi najideálnejšie „priame“ zákazníčky – nie je príliš veľa žien, ktoré by otvorili dvere podomovým obchodníkom po negatívnych medializovaných skúsenostiach niektorých našich spoluobčanov. Kamil by sa teda zrejme neuživil chodením od dverí k dverám vynukujúc svoj finančne nenáročný výrobok. Náklady na sériovú výrobu by znamenali, že by musel predávať svoj výrobok v desaťtisícoch, aby zaznamenal zisk. V súčasnosti predaj veľkého množstva výrobkov akýmkoľvek spôsobom znamená investíciu veľkého finančného obnosu. Kamil bol tvrdo tlačený k pokrytiu nákladov na sériovú výrobu, takže zamietol nápady, ako bolo zamestnávanie celého tímu podomových obchodníkov alebo predaj na základe poštových objednávok. Negatívne sa postavil tiež k myšlienke predávať prostredníctvom maloobchodu. Majitelia obchodíkov by nemohli byť takisto jeho ideálnymi priamymi zákazníkmi, pretože by bolo oveľa finančne náročnejšie zorganizovať a zamestnávať manažérov predaja. Kamil sa napokon rozhodol priblížiť sa nakupujúcim prostredníctvom jedného alebo dvoch obchodných reťazcov. Mali záujem. Oznámili mu, aké zmeny požadujú v dizajne výrobku a aké sú dodacie podmienky a podmienky splatnosti. Kamil si dojednal postačujúce množstvo objednávok na to, aby mohol začať svoj obchod a začať vyrábať. Kamil tak splnil podmienky, o ktorých sme hovorili na začiatku: 

  • ubezpečil sám seba, že existuje vhodný trh medzi gazdinkami na Slovensku, 
  • identifikoval svojich zákazníkov a odberateľov kuchynského tovaru s cieľom znásobiť veľký maloobchodný predaj, 
  • sprístupnil svoj výrobok a podmienky predaja týmto zákazníkom, 
  • našiel cestičku v distribúcii ku konečným spotrebiteľom. 

Uveďme si ďalšie príklady, ako môžete spoznať trh pre svoj ponúkaný výrobok alebo službu. 

Príklad č. 2: 

Karol, vyučený stolár, o ktorom podrobne píšeme nižšie v časti Ako správne vytvoriť prehľad cash flow, sa rozhodol založiť vlastnú stolársku firmu. Jeho situácia z pohľadu prieskumu trhu je však pomerne jednoduchá. Vedel, aký trh pre stolára existuje v jeho meste. Jeho strýko sa živil ako stolár – súkromník, celé roky po revolúcii 1989 patril k jedným z prvých drobných živnostníkov vo svojom okolí a Karol akoby len preberal jeho živnosť spolu so získanou klientelou. Karol vie, že konkurencia nikdy nespí, ale verí vo svoje schopnosti. Mohli by sme ho kritizovať za to, že:  

  • sám sa nepresvedčil o očakávaniach svojich zákazníkov a 
  • spoliehal sa príliš na slovné prísľuby budúcich odberateľov a dosť vágnu reklamnú kampaň. 

Príklad č. 3: 

Alena je nezamestnaná žena s umeleckým nadaním. Rozhodla sa požiadať úrad práce o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorej predmetom by bolo navrhovanie a predaj záhradnej keramiky, malých plastík a pod. V časti podnikateľského zámeru, kde má popísať trh, uviedla: 

„S rastúcim turizmom na Slovensku a potrebou skultúrniť a zútulniť hotely, penzióny, záhrady a parky je jednoznačné, že existuje značný a stále sa zväčšujúci trh pre kvalitnú záhradnú a hotelovú keramiku a plastiku. Mramor a bronz sú príliš finančne náročné, výroba zo železa alebo z imitácie kameňov nie je príliš esteticky príťažlivá, preto som sa rozhodla pre výrobu záhradnej a hotelovej keramiky a tvorby drobných plastík zo zvláštnej hmoty vyvinutej pre tieto účely známym strediskom pre úžitkové remeslá. Vzhľad prototypov je veľmi príťažlivý a ceny prijateľné. S vyrobenými maketami som oslovila štyri hotelové reťazce a asi 40 individuálnych zákazníkov – majiteľov veľkých pestovaných záhrad pri ich nových vilách. Prejavili veľký záujem. Jeden hotelový reťazec mi dal dokonca záväznú objednávku na 20 drobných plastík, každú v hodnote cca 25 000 Sk a niekoľko desiatok kusov keramických ozdobných črepníkov. Mám takisto záväzné objednávky od 4 majiteľov záhrad pri rodinných vilách. Výsledky prieskumu sú zatiaľ obmedzené mojimi finančnými možnosťami, ale verím, že pri pokračovaní oslovenia ďalších potenciálnych zákazníkov existuje trh cca pre 10 000 plastík a výrobkov z keramiky vyrábaných týmto spôsobom. Mala by som byť schopná získať približne 10 % z tohto trhu, ak začnem ako prvá súčasne so zaručenou vysokou kvalitou výrobkov. Len tisíc predaných plastík v priebehu 5 rokov (bez keramických výrobkov) znamená zisk približne 25 000 000 Sk, ročne cca 5 000 000 Sk.“ 

Vidíme, že Alena si splnila svoju „domácu úlohu“ predtým, než sa pustila do podnikania. Vytriedila si druh zákazníkov, ktorí sú ochotní kúpiť si jej výrobok a dokonca sa pred podnikaním s niektorými aj stretla. Dokázala teda, že nielen existuje trh, ale získala aj niekoľko záväzných objednávok. 

Príklad č. 4: 

Viliam je evidovaný na úrade práce, je ľavák a väčšinu času medzi návštevami úradu práce, kde sa musí pravidelne ako nezamestnaný hlásiť, strávi v miestnom pohostinstve a hrá biliard. Pri hre je značne znevýhodnený tým, že je ľavák u a tento hendikep ho priviedol na myšlienku začať vyrábať tága pre ľavákov. V podnikateľskom zámere adresovanom úradu práce o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť v časti týkajúcej sa prieskumu trhu môže upriamiť svoju pozornosť nasledujúcim smerom: 

„Výročná správa výrobcu tág uvádza za rok 2007, že na Slovensku sa predalo približne 20 000 tág. Všetci výrobcovia ponúkajú iba tága pre pravákov. Podľa zdravotných štatistík asi 7,8 % mužskej populácie vo veku 10 – 60 rokov je ľavákov do tej miery, že majú problémy s používaním náčinia určeného pre pravákov. Vzorkový prieskum 425 opýtaných ľavákov – mužov ukazuje, že: 

  • 72 % nechce hrať biliard , 
  • 10 % by ho hralo, keby mali tága pre ľavákov, 
  • 7 % hrá s tágami pre pravákov s ťažkosťami, 
  • 9 % hrá s tágami pre pravákov s veľkým problémami, 
  • 2 % odmietlo odpovedať. 

Z vyššie uvedeného nám vyplynulo, že potenciálny trh je približne 5 000 – 8 000 tág pre ľavákov ročne, 55 % predaja tág je zaisťovaných cez 3 najväčších sprostredkovateľov predaja a 45 % priamo prostredníctvom maloobchodnej siete. Rozhodol som sa vzhľadom na svoje obmedzené kapacity predaja a distribúcie predávať prostredníctvom najväčších sprostredkovateľov. Jeden z nich mi poskytol aj prvú záväznú objednávku vo výške 1000 tág ročne.“ 

Viliam v podstate vytvoril pekný marketingový elaborát, neľutoval čas a poobchádzal si pravidelných hostí – hráčov biliardu, v užšom i širšom okolí, spracoval výsledky svojej ankety, preštudoval si na internete dostupné štatistiky a navyše sa zameral už aj na spôsoby súčasného predaja výrobku, z ktorých si bol tiež schopný presne určiť, ktorý je pre neho finančne najvýhodnejší. 

Príklad č. 5: 

Klára je evidovaná štvrtý mesiac na úrade práce a ako vyučená krajčírka sa rozhodla požiadať úrad o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorej predmetom by mala byť výroba určitých častí odevov pre návrhárov dámskej módy, ktorí vyrábajú relatívne malé kolekcie. V časti podnikateľského zámeru venovanej prieskumu trhu by mohla uviesť nasledujúce skutočnosti: 

„V blízkom okolí mesta pôsobí približne 18 výrobcov dámskej módy. Navrhujú a predávajú prostredníctvom vlastných firemných predajní a špeciálnych maloobchodov široký sortiment šiat, blúzok, sukní a pod. Ich pole pôsobnosti je stredne veľké, ich výrobky sa zaraďujú medzi nákladné známe značky a sériovo vyrábané odevy predávané v obchodných reťazcoch. V predchádzajúcom zamestnaní som prišla do kontaktu s väčšinou týchto návrhárov a rozhodla som sa iba pre troch, s ktorými budem ďalej rokovať.  

Podľa mne známych návrhárov: 

  • 6 strihá a šije samostatne svoje odevy, 
  • 3 strihajú odevy, ale dávajú si ich vyrábať externe, 
  • 3 strihajú navrhované odevy a dávajú si ich šiť externe do určitej miery, 
  • 3 si dávajú strihať aj šiť nimi navrhované odevy externe.  

Deviati, ktorí využívajú služby externých krajčírok, patria do stredobodu môjho podnikateľského záujmu. Odhadujem ich týždennú výrobu a predaj asi takto: 

  • jeden vyrába a predáva viac než 300 odevov týždenne, 
  • 2 vyrábajú a predávajú medzi 250 až 300 odevov týždenne, 
  • 3 vyrábajú a predávajú medzi 150 až 250 odevov týždenne, 
  • 3 vyrábajú a predávajú menej než 150 odevov týždenne. 

Týždennú výrobu odhadujem na cca priemerne 1 800 kusov odevov, 20 % z uvedenej výroby je mimo mojich možností, ale zostáva asi 1 400 kusov odevov. Toto je bez veľkých počtov jednoznačne možnosť získať prácu od firiem, ktoré v súčasnosti vyrábajú svoje vlastné odevy, ale možno potrebujú výrobné kapacity navyše. Vedúci predstavitelia uvedených firiem mi povedali o problémoch pri riadení vlastných výrobných dielní (stačí si tiež pozrieť inzeráty v regionálnych novinách, kde patria šičky a krajčírky medzi veľmi žiadané profesie) a naznačili mi, že pokiaľ začnem podnikať v danej oblasti, poskytnú mi záväzné objednávky. 

Ako vidíme, Klára sa orientuje na danom trhu, s ktorým mala už predchádzajúce pracovné skúsenosti, navyše, nelenilo sa jej aj osobne sondovať u potenciálnych zákazníkov. Veľmi dobre si tak ohodnotila potenciálny trh, ktorý je jej v prípade začatia podnikania k dispozícii. No na druhej strane nebola schopná získať záväzné objednávky, len prísľuby, čo sa v našich končinách rovná veľkému riziku a možnosti či skôr istote nepriaznivého vývoja situácie. 

Všetci naši takmer začínajúci podnikatelia v uvedených príkladoch (viac či menej nadsadených) sa museli najskôr uistiť, že pre nich existuje dostatočne veľký priestor na trhu. Vedeli, že pokiaľ nebudú mať dostatok zákazníkov, nedosiahnu zisky, ktoré by boli zárukou, že ich vlastné podnikanie uživí. Nezačínali iba na základe nádeje alebo prostej viery v cenu svojho výrobku alebo služby, nespoliehali sa na povzbudenie zo strany svojich priateľov. Príklady nás oboznamujú s prostriedkami, ktoré použili na to, aby zistili, najlepšie ako vedeli, či zodpovedajúci trh existuje alebo nie. Záleží len na vás, či sa necháte nimi inšpirovať a využijete niektorý z uvedených spôsobov na prieskum svojho trhu, prípadne si ho upravíte na svoje podmienky s ohľadom na charakter vami ponúkaného produktu a možno vymyslíte celkom nový spôsob prieskumu trhu. 

4.3.6 Slabé a silné stránky zámeru 

Konkrétny vzor nájdete v komplexnom príklade. 

4.3.7 Finančná prognóza  

Nemusíte dokazovať, že podnikanie bude ziskové hneď v prvý rok. Každý schopný ekonóm vie, že na začiatku je veľa projektov stratových, a predsa pokračujú neskôr ako úspešné. Odôvodnite, koľko peňazí potrebujete na počiatočné investície, stručne vymenujte položky, do ktorých sa chystáte alebo ste už vložili nejaké financie, ako sú: 

  • patenty,  
  • pozemky a stavby, 
  • výrobné zariadenia a stroje, 
  • pracovný kapitál atď. 

Súčasťou finančnej prognózy je aj prehľad cash flow, a to minimálne na dva roky. A to je kameň úrazu pre väčšinu žiadateľov. Často práve tento bod odradí mnohých potenciálne úspešných žiadateľov od podania žiadosti. Preto sme sa rozhodli venovať mu v našom príspevku najväčšiu pozornosť. 

4.3.7.1 Čo je vlastne „cash flow“? 

Pre tých, ktorí sa púšťajú do podnikania po prvýkrát, predstava, že budú musieť zostaviť cash flow, môže byť priamo odstrašujúca, ale inštitúcie poskytujúce návratné či nenávratné pôžičky a podpory podnikateľom, k tým patrí aj úrad práce, vyžadujú cash flow dokonca aj od tých podnikateľov, ktorí sa rozhodli pre samozamestnanie. Predpokladajú, že práve vďaka nemu získajú základnú predstavu, či má vôbec zmysel poskytovať peniaze na daný projekt. 

V stručnosti: cash flow ukazuje, zvyčajne v stĺpcoch po mesiacoch, sumy, ktoré predpokladáte, že získate predajom, podporami pre začínajúcich podnikateľov a pod. a porovnáva tento „prísun“ financií s výdavkami na zásoby, materiál, tovar, vybavenie a s nákladmi na osobnú spotrebu – takisto musíte z niečoho žiť. Cieľom nie je predvídať, či daný projekt bude alebo nebude napokon ziskový, ale aspoň približne stanoviť, či v krátkej dobe viac financií získate, ako miniete. Nie je to to isté ako ziskovosť projektu.  

Má cash flow nejaký reálny význam? Cash flow, ktorý je nesprávne zostavený, nemá samozrejme žiaden význam. Slúži na vytvorenie mylnej predstavy o podnikaní. Nanešťastie, čísla v projekte budú závisieť od spoľahlivosti predpovedí vašich ziskov z predaja. Môžete vylepšiť správnosť týchto čísel zodpovedným prieskumom trhu alebo tým, že si počkáte na prvé objednávky na výrobok alebo službu (alebo prinajmenšom na záväzné sľuby odberateľov), ale ešte stále sa dívate do veľmi neistej budúcnosti.  

Pokiaľ sa čísla z predaja zdajú byť primerané a ak bol cash flow dobre a logicky zostavený, úrad práce bude mať možnosť získať predstavu, či sa oplatí investovať do vášho druhu podnikania. Zostavenie rozumného cash flow musí spĺňať v podstate tie isté podmienky ako vytvorenie samotného podnikateľského zámeru. Vybrúsi vaše nápady, upozorní vás na určité finančné dôsledky rozhodovania: napr. koľko investovať do inzercie, aké dodacie lehoty zvoliť a aké doby splatnosti pri faktúrach, či sa oplatí kúpiť si vlastné auto a zaradiť ho do majetku firmy alebo zo začiatku nie atď. Zamyslieť sa nad cash flow je pre podnikateľa cvičením, ktoré sa jednoznačne vyplatí. Snažte sa vytvoriť viac alternatívnych cash flow, každý založený na rôznych predpokladoch príjmov a výdavkov. Pár hodín, ktoré nad tým strávite, sa možno ukáže byť najcennejšími vo vašom pracovnom živote! 

Dokonca aj to „najmenšie“ podnikanie bude s najväčšou pravdepodobnosťou úspešnejšie, pokiaľ jeho majiteľ bude pozorne strážiť finančný vývoj porovnávajúc nádeje a plány so skutočnosťou. Inak sa tomu hovorí „kontrola rozpočtu“. Vo svojom cash flow nájdete neoceniteľného pomocníka, keď sa budete venovať kontrole rozpočtu. Takže ho netrhajte hneď potom, ako ho pošlete na úrad práce, doplňte si vedľa stĺpcov „predpoklad“ stĺpce „skutočnosť“ a ak si každý mesiac a okamžite po mesačnej uzávierke doplníte čísla do stĺpcov „skutočnosť“, získate veľmi rýchlo prehľad o tom, či sa nedeje niečo zlé vo vašom podnikaní a či by ste nemali urýchlene zasiahnuť v niektorej oblasti. 

Pri tvorbe cash flow by ste sa mali riadiť niekoľkými osvedčenými zásadami: 

1. Najskôr dopĺňajte čísla, ktoré sú isté. 
2. Zaznamenajte každý príjem do mesiaca, v ktorom sú hotovosť, šeky a faktúry splatné. 
3. Všetky vstupy musia byť vrátane DPH, samozrejme, kde je to možné. 

Začnite vložením platieb, ktorými ste si istí (alebo takmer istí): 

  • Nájomné – do mesiacov, kedy musí byť v skutočnosti zaplatené. 
  • Poplatky – pre každý mesiac, kedy musia byť zaplatené. 
  • Lízingové splátky v prípade motorových vozidiel a strojov. 
  • Splátky, pôžičky a pod., ktoré ste si dohodli alebo o ktorých uvažujete, že si zoberiete. 
  • Sumy, ktoré si musíte vybrať na vlastné živobytie. 
  • Ďalšie platby, ktoré očakávate, že budete musieť spraviť, pokiaľ poznáte už teraz ich výšku. 

Potom vpíšte sumu istých pravidelných odvodov: t. j. odvody do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, dane a pod. 

Ďalšie položky sú zložitejšie. Ide o tzv. režijné náklady, výška ktorých je zatiaľ nejasná, pretože faktúry ste dosiaľ neprijali. Tie budú obsahovať: 

  • účty za plyn a elektrickú energiu, 
  • telefónne účty, 
  • náklady na reklamu a inzerciu, 
  • náklady na pohonné látky, 
  • kancelárske potreby, 
  • poštovné a balné, 
  • poistné, 
  • opravy a údržba atď. (závisí od charakteru vášho podnikania). 

Tieto položky sa nedajú predvídať s absolútnou presnosťou, ale pokiaľ ste si urobili marketingový prieskum, viete ich približne odhadnúť. Zahrňte ich do tých mesiacov, kedy predpokladáte, že ich budete uhrádzať. Opravy a údržby sú zvláštny prípad. Oboje sú neisté, či už ide o ich finančnú náročnosť alebo o dobu, kedy budú vykonané. Spravte si čo najlepší odhad a rozdeľte odhadovanú sumu do štyroch častí, čiže do štvrťročných platieb. Ďalší úkon, ktorý na vás čaká, je vložiť počiatočné príjmy a výdavky. 

Príjmy môžu obsahovať: 

  • isté pôžičky z banky, 
  • pôžičky od rodinných príslušníkov a priateľov, 
  • peniaze, ktoré ste vložili zo svojho osobného na podnikateľský účet pri začatí podnikania, 
  • dotácie. 

Výdavky môžu obsahovať: 

  • platby za prenájom, 
  • stroje a zariadenia, 
  • licenčné poplatky, 
  • zákonné poplatky, 
  • zriaďovacie náklady, 
  • vybavenie kancelárie, 
  • počiatočné zásoby, 
  • inzerciu pri uvedení produktu na trh. 

Uvedomte si tiež, že cash flow začne v istý deň – zvyčajne prvého v mesiaci. Akékoľvek platby alebo peniaze získané pred týmto dátumom nie sú brané do úvahy. Vypĺňate cash flow a nie výkaz ziskov a strát.  

Mnohé z týchto počiatočných nákladov musia byť zaplatené v prvom mesiaci vášho podnikania, a preto sa musia dostať do správnej kolónky za tento mesiac. Avšak pre niektoré položky máte dobu splatnosti 30, niekedy aj viac dní. Udajte ich do toho mesiaca, kedy viete, že budú skutočne zaplatené. Väčšinu číselných údajov tak máte už v tomto momente zahrnutú v cash flow. Ale ešte stále máte pred sebou pomerne náročnú časť. Musíte sa vysporiadať so ziskami z predaja. Predpokladáte, že váš produkt pôjde na odbyt, ale ako dobre? A ako rýchlo sa začnú peniaze investované do podnikania vracať? Pravdepodobne ste si spravili prieskum trhu, dokonca aj ako potenciálny umývač okien ste nespravili nič viac ako to, že ste obvolali svojich susedov a zistili si, koľko sú ochotní zaplatiť za túto službu. Využite všetky informácie, ktoré ste získali o trhu, prepojte ich s množstvom času, ktoré ste ochotní venovať predaju a mali by ste tak získať pomerne spoľahlivý odhad obratu, ktorý očakávate v prípade, že všetko pôjde hladko. Samozrejme, vaše zisky z predaja nebudú mesiac čo mesiac rovnaké. Z jedného dôvodu: pravdepodobne vám bude trvať mesiac – dva, kým dosiahnete svoje ciele predaja. Upravte číselné údaje tak, aby zodpovedali tomuto postupnému nárastu. Objednávky pred začatím podnikania od priateľov alebo obchodné kontakty vám zabezpečia perfektný štart a nesmierne pomôžu s cash flow v prvých dvoch mesiacoch, ale to sú ľahko získané objednávky, ktoré môžu neskoršie zaniknúť a vy sa budete musieť spoľahnúť na príjmy z predaja novým zákazníkom. Ďalej, pravdepodobne sa nepustíte do podnikania výlučne s veľkonočnými vajíčkami alebo kyticami k MDŽ, ale aj tak vo vašom podnikaní budú vždy existovať určité prvky sezónnosti. Keď nič iné, tak pokiaľ zamestnávate iba sám seba, stačí, ak idete raz ročne na dovolenku. V každom prípade zahrňte tento aspekt do plánu predaja. 

Ak plánujete predávať iba za hotovosť, potom môžete vložiť mesačné tržby rovno do kolónky „príjmy v hotovosti“. Ale pokiaľ budete poskytovať svojim zákazníkom určité lehoty splatnosti, potom musíte aj túto skutočnosť uviesť v cash flow ako hotovosť od „dlžníkov“ . Časové oneskorenie platieb môže závisieť od dvoch faktorov: 

  • vašich lehôt splatnosti, ktoré poskytujete pri platbách za svoje produkty, 
  • od dodržiavania uvedených lehôt zo strany vašich klientov. 

Ak máte lehoty splatnosti napr. 30 dní a polovica vašich zákazníkov ich bude rešpektovať, potom obdržíte platby za 50 % svojich vydaných faktúr v nasledujúcom mesiaci a 50 % v ďalšom mesiaci. Podobne, pokiaľ dáte lehoty splatnosti do 60 dní a dve tretiny zákazníkov ich budú rešpektovať, tak získate platbu za svoje faktúry v 66 % v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy bol tovar dodaný a 33 % platieb získate v trojmesačnej lehote. Takisto tu vzniká otázka zliav v prípade včasného uhradenia dodávok, čo tiež ovplyvňuje cash flow. Existuje nespočetné množstvo obmien dodacích lehôt – či už jednoduchých alebo premyslenejších, ktoré môžete ponúknuť. Stanovte si tie, ktoré vám najviac vyhovujú. 

Uveďme si niekoľko príkladov, pričom predpokladáme, že mesačný predaj je cca v hodnote 10 000 Sk. 

1. Lehoty: 30 dní – polovica zaplatí načas 

           

Máj 

Jún 

Júl 

August 

Májové dodávky zaplatené 

5 000 

5 000 

   

Júnové dodávky zaplatené 

   

5 000 

 5 000 

Júlové dodávky zaplatené 

  

    

    

 5 000 

Spolu 

5 000 

10000 

10 000 

2. Lehoty: tie isté, ale je poskytnutá zľava 2,5 % za okamžitú platbu (polovica využije zľavu, polovica sa rozdelí ako v prípade vyššie) 

    

Máj 

Jún 

Júl 

August 

Májové dodávky zaplatené 

4 875 

2 500 

2 500 

    

Júnové dodávky zaplatené 

   

4 875 

2 500 

2 500 

Júlové dodávky zaplatené 

  

  

4 875 

2 500 

Augustové dodávky zaplatené 

  

  

   

4 875 

Spolu 

4 875 

7 350 

9 875 

9 875 

3. Lehoty splatnosti: 60 dní, žiadna zľava (cca dve tretiny zákazníkov zaplatia načas) 

    

Máj 

Jún 

Júl 

August 

Májové dodávky zaplatené 

6 670 

 3 330 

Júnové dodávky zaplatené 

  

 6 670 

Júlové dodávky zaplatené 

  

  

Spolu 

6 670 

10 000 

4. Lehoty rovnaké ako v č. 3, ale 5 % zľava v prípade okamžitej platby (polovica využije zľavu, ostatní sa rozdelia ako predtým) 

   

Máj 

Jún 

Júl 

August 

Májové dodávky zaplatené 

4 750 

3 330 

1 670 

Júnové dodávky zaplatené 

  

4 750 

3 330 

Júlové dodávky zaplatené 

  

    

4 750 

Augustové dodávky zaplatené 

  

   

    

4 750 

Spolu 

4 750 

4 750 

8 080 

9 750 

Stanovili ste si spôsob predaja v hotovosti a spôsob platieb od „dlžníkov“. Ďalej si musíte stanoviť nákup materiálu alebo tovaru – podľa toho, o aký prípad u vás ide. Nákupy sú veľmi háklivou záležitosťou. Ovplyvňované sú mnohými faktormi. Preto by ste sa mali vyhnúť tomu, aby ste nakupovali viac, než potrebujete pre bežnú výrobu alebo predaj, nech by bolo pokušenie nakupovať tovar alebo materiál za výhodnú cenu, resp. zľavu akékoľvek veľké. Takže vaše nákupy budú úzko súvisieť s tržbami za predaj. Pokiaľ to len pôjde, budete nakupovať v mesiaci len to, čo spotrebujete, resp. predáte. V prípade, ak obchodujete, vaše mesačné nákupy sa budú rovnať tržbám zníženým o priemernú obchodnú prirážku. Pokiaľ vyrábate, musíte zobrať do úvahy, že výrobná lehota „má navrch“, t. j. potrvá istý čas, kým si môžete vyrobený tovar fakturovať a vaše nákupy sa tomu musia prispôsobiť. 

Zaoberajme sa najskôr maloobchodom alebo výlučne obchodovaním. Podľa vašich schopností v tomto prípade nakupujete len toľko, koľko v danom mesiaci predáte. Takže nákupy sa budú rovnať tržbám zníženým o priemernú obchodnú prirážku. Ak musíte zaplatiť v hotovosti za tovar, potom ide o tento prípad. Ale väčšinou máte určitú lehotu splatnosti zo strany dodávateľov, takže predaj bude mať v porovnaní s nákupom „navrch“. Uveďme si niekoľko príkladov za predpokladu, že vo všetkých príkladoch bude obchodná prirážka cca 33,3 % na predajnú cenu. 

1. Predaj výlučne za hotovosť. Všetky nákupy za hotovosť. Predaj rovnomerne 50 000 Sk mesačne, s výnimkou augusta a decembra. 

   

Máj 

Jún 

Júl 

August 

September 

Október 

November 

December 

Január 

Predaj 

50 000 

50 000 

50 000 

25 000 

50 000 

50 000 

50 000 

100 000 

50 000 

Nákup 

33 330 

33 330 

33 330 

16 660 

33 330 

33 330 

33 330 

 66 660 

33 330 

Cash flow 

16 670 

16 670 

16 670 

 8 340 

16 670 

16 670 

16 670 

 33 340 

16 670 

2. Ako predtým, ale v prípade polovice nákupov je doba splatnosti 30 dní 

   

Máj 

Jún 

Júl 

August 

September 

Október 

November 

December 

Január 

Predaj v hotovosti 

50 000 

50 000 

50 000 

25 000 

50 000 

50 000 

50 000 

100 000  

50 000 

Platby za nákup 

  

  

  

  

  

   

    

  

    

Za tento mesiac 

16 670 

16 670 

16 670 

8 330 

16 670 

16 670 

16 670 

33 330 

16 670 

Za posledný mesiac 

16 670 

16 670 

16 670 

8 330 

16 660 

16 660 

16 660 

33 330 

Platby dodávateľom 

16 670 

33 330 

33 330 

25 000 

25 000 

33 330 

33 330 

49 990 

50 000 

Cash flow 

33 330 

16 670 

16 670 

25 000 

16 670 

16 670 

50 010 

Tento spôsob príjmov a výdavkov, ktorý v žiadnom prípade nie je neobvyklý, si zaslúži bližšie štúdium. Všimnite si náhle zníženie cash flow v auguste a v januári. Sú to mesiace, kedy sú realizované vysoké platby a hlavne v auguste, príjmy cash flow sú pomerne nízke. Pokiaľ sa peniaze nevrátia naspäť povedzme v júli alebo v decembri, aby mohli byť splatené náklady v auguste alebo v januári, potom sa vaše podnikanie môže ocitnúť vo vážnych problémoch. Všetci samozamestnávatelia by preto mali dodržiavať cash flow a upravovať ho pravidelne, aby sa vyhli podobným problémom. 

Vráťme sa k našim príkladom. Je zaujímavé, ako možno vidieť z nasledujúcej tabuľky, že mesiac, kedy predaj dosahuje vrchol, zaznamenáva aj najnižší cash flow, zatiaľ čo mesiac s najnižším objemom predaja produkuje druhý najvyšší cash flow. Toto nie je neobvyklý zjav. 

3. Ako tabuľka č. 1, ale polovica predaja má 30-dňové lehoty splatnosti a polovica zákazníkov zaplatí načas. 

    

Máj 

Jún 

Júl 

August 

September 

Október 

November 

December 

Január 

Predaj celkom 

50 000 

50 000 

50 000 

25 000 

50 000 

50 000 

50 000 

100 000 

50 000 

Predaj
s lehotou splatnosti
 

25 000 

25 000 

25 000 

12 500 

25 000 

25 000 

25 000 

50 000 

25 000 

Hotovosť od dlžníkov 

  

   

  

   

  

   

   

   

  

Posledný mesiac 

    

12 500 

12 500 

12 500 

 6 250 

12 500 

12 500 

12 500 

25 000 

Pred dvoma mesiacmi 

  

   

12 500 

12 500 

12 500 

 6 250 

12 500 

12 500 

12 500 

Predaj v hotovosti 

25 000 

25 000 

25 000 

12 500 

25 000 

25 000 

25 000 

50 000 

25 000 

Prijatá hotovosť spolu 

25 000 

37 500 

50 000 

37 500 

43 750 

43 750 

50 000 

75 000 

62 500 

Platby dodávateľom 

33 330 

33 330 

33 330 

16 660 

33 330 

33 330 

33 330 

66 660 

33 330 

Cash flow 

– 8 330 

 4 170 

16 670 

20 840 

10 420 

10 420 

16 670 

8 340 

29 170 

Výber lehôt splatnosti môže vážne ovplyvniť váš cash flow, a to nielen na papieri, ale aj v reálnom živote. Musíte sa rozhodnúť, aké sú najlepšie lehoty vzhľadom na vašu situáciu z pohľadu predaja aj nákupu, aby ste mali pomerne reálnu predstavu o tom, čo získate, potom ich môžete aplikovať do vášho cash flow. Predpokladáme, že budete schopný zosúladiť svoje nákupy a predaj každý mesiac vo väčšine prípadov. Avšak, pokiaľ je obsiahnutý vo výrobe alebo v predaji prvok „módnosti“, tento úzky vzťah medzi predajom a nákupom nefunguje. Napríklad v prípade odevov alebo obuvi existuje letný a zimný štýl. Všetok nákup na leto sa vykonáva v zime tak, aby dodávky a platby prebehli povedzme v marci, apríli. Podobné časové oneskorenie sa vyskytuje v prípade zimného štýlu. V tomto podnikaní je ťažké očakávať, že to čo sa nepredá jednu sezónu, predá sa v ďalšej. Z toho dôvodu existujú sezónne výpredaje, kedy je tovar predávaný za nákupné ceny, resp. aj pod cenu. Všetko, čo sa môže stať „mŕtvymi“ zásobami, musí sa rýchlo zmeniť na hotovosť za každú cenu.  

Zoberme si napríklad firmu, ktorá ročne predá tovar v hodnote 800 000 Sk, a to rovnomerne v lete a v zime. Obchodná prirážka je cca 100 %. Firma predpokladá, že 85 % tovaru predá počas sezóny, zostatok v sezónnych výpredajoch za nákupné ceny. Schéma hotovosti môže byť, ako uvádza nasledujúca tabuľka. 

    

Získaná hotovosť 

Platby 

Cash flow bez režijných nákladov 

Apríl 

170 000 

400 000 

– 230 000  

Máj 

170 000 

   

170 000 

Jún 

170 000 

   

170 000 

Júl 

170 000 

  

170 000 

August 

160 000 

   

170 000 

September 

170 000 

400 000 

– 230 000  

Október 

170 000 

    

170 000 

November 

170 000 

      

170 000 

December 

170 000 

   

170 000 

Január 

160 000 

   

160 000 

Princíp zosúladenia nákupov materiálu a očakávaného predaja sa aplikuje takisto vo výrobných podnikoch. Náhodný nákup neprichádza do úvahy. Vyhnite sa akémukoľvek pokušeniu nakupovať viac, než viete, že to budete potrebovať v krátkom čase len z dôvodu veľmi výhodnej zľavy na tovar. Vaše nákupy musia byť zosúladené s vaším výrobným plánom, čo naopak musí byť zosúladené s predpokladaným predajom. 

V tejto chvíli by mal byť cash flow takmer vyplnený. Zostávajú ešte dve veľmi úzko prepojené operácie. Prvá, ale v žiadnom prípade nie dôležitejšia, je zabezpečiť „príležitostné rezervy“ alebo tiež „dávka“ vyplývajúca z Murphyho zákona: „Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa pokazí.“ Prinajmenšom by ste mali chrániť sami seba. Počítajte s tým ako s malým percentom, napríklad 2,5 % z obratu. Postavte sa k tejto položke ako k DPH a počítajte s ňou mesačne.  

Druhá a omnoho dôležitejšia operácia je odvod DPH, pokiaľ sa rozhodnete na začiatku podnikania zaregistrovať ako dobrovoľný platiteľ.  

Analýza nulového bodu 

Rovnako dôležitá ako cash flow je v prípade začínajúceho podnikateľa taktiež analýza nulového bodu, prostredníctvom ktorej zistíte, koľko musíte predať, aby ste splnili svoje záväzky. 

K vypracovaniu analýzy nulového bodu uvádzame: 

1. spočítajte všetky svoje režijné náklady a platby, ktoré musíte realizovať, či už niečo vyrábate alebo nie. Zahrnuté musia byť všetky poplatky, nájomné, poistné, energie atď., bankové úroky, náklady na predaj a samozrejme odpisy. 
2. Vypracujte náklady na výrobu jedného produktu s vylúčením všetkých režijných nákladov a pod. Zahrňte do toho suroviny, licencie, obalový materiál. 
3. Stanovte si predajnú cenu, ktorá by mala byť taká vysoká, akú môže „uniesť“ trh. 
4. Vypočítajte si rozdiel medzi nákladmi (bod 2) a predajnou cenou, aby ste si stanovili hrubý zisk na jednotku výroby. 
5. Teraz vypočítajte, koľko jednotiek musíte predať, aby ste splnili svoje záväzky pred tým, ako zarobíte čo len korunu pre seba. 

Príklad č. 6: 

Pán Karol je zručný stolár. Má 27 rokov a je plne kvalifikovaným stolárom s deväťročnou praxou v odbore odvtedy, čo ukončil učňovskú školu. Má skúsenosti s maliarstvom a natieračstvom a je tiež zručný v obkladaní. Navštevoval aj kurz pre interiérových návrhárov. Je ženatý, má jedného syna. Po zániku firmy, kde pracoval niekoľko rokov, bol evidovaný na úrade práce 4 mesiace ako nezamestnaný. Rozhodol sa využiť svoje schopnosti a založiť si vlastnú firmu s tým, že požiada o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť úrad práce.  

Trh pre jeho výrobky a služby: Jeho strýko, ktorý bol takmer 18 rokov stolárom – samozamestnancom, sa rozhodol odísť do dôchodku. Odovzdal mu zoznam svojich zákazníkov, kontakty a predal mu nástroje a náradie. V poslednom roku, resp. dvoch zarábal mesačne 30 000 Sk, a to pri veľmi uvoľnenom prístupe k podnikaniu. Pán Karol je presvedčený, že pri troške úsilia naviac si dokáže zarobiť o 20 000 – 30 000 Sk mesačne viac, čo bude vyžadovať menej než 20 hodín týždenne práce navyše v porovnaní so strýkom. Nemôže využívať vlastný dom ako dielňu, ale jeho strýko mu povolí využívať staré zariadenie v jeho dome, pokým si nezadováži vlastné. Bude mu platiť nájomné 1 000 Sk mesačne. Bude si musieť kúpiť dodávkové auto, a preto predá svoje osobné. Môže si zohnať dobré ojazdené auto za 250 000 Sk a z predaja vlastného dostane cca 180 000 Sk. Inzercia v miestnych novinách bude stáť prvý mesiac cca 2 000 Sk. Účtovníctvo a administratívne práce mu bude zabezpečovať externá spolupracovníčka, slečna Dorota, čo ho bude stáť asi 1 000 Sk mesačne. Plánuje platiť poistenie zodpovednosti voči tretím osobám. 

Ako vytvorí pre neho najzložitejšiu časť žiadosti o nenávratný príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. cash flow? 

Karol bude trvať na platbách v hotovosti, takže všetky jeho obchody budú obchodmi v hotovosti, bez dlhších lehôt splatnosti. Nebude nikoho zamestnávať, takže ani náklady na mzdy nebudú žiadne. Nebude registrovaný ako dobrovoľný platiteľ DPH. Čiže čakajú ho predovšetkým nasledujúce platby: 

1. Nájomné a poplatky: mesačne 1 000 Sk počnúc prvým mesiacom. 
2. Platba slečne Dorote za účtovníctvo: 1 000 Sk mesačne. Platba bude vždy realizovaná nasledujúci mesiac po odpracovanom mesiaci, čiže začne sa druhým mesiacom. 
3. Výber na osobnú spotrebu: Karol a jeho rodina musia z niečoho žiť, a preto sa rozhodol vybrať mesačne 15 000 Sk z podnikania, počnúc prvým mesiacom (našťastie, manželka pracuje ako realitná agentka). 

Mnohí ľudia, ktorí začínajú podnikať, sa pýtajú, akú mzdu môžu zaplatiť sami sebe, ktorú hneď aj zdania – ako boli napríklad zvyknutí, keď pracovali pre iné firmy v postavení zamestnancov a zamestnávateľ za nich odvádzal daň zo závislej činnosti a oni už dostávali zdanenú mzdu. Táto otázka naznačuje nepochopenie zdaňovania príjmov z podnikania. Ako živnostník si nevyplácate mzdu sám sebe. Budete zdanený na konci zdaňovacieho obdobia, kedy podávate daňové priznanie (za rok 2007 ide o typ B), pričom samozrejme, že si neznižujete daňový základ tým, že sám sebe vyplatíte každý mesiac čo najvyššiu mzdu, ako sa mnohí mylne domnievajú. V skutočnosti zdaniteľný príjem vôbec nezávisí od toho, koľko si vytiahnete na osobnú spotrebu (môže v prípade, že zamestnávate vlastnú manželku alebo manžela). Odporúčame, aby ste si viedli dva účty, a to oddelene: podnikateľský a osobný, pričom svoje platby obchodné a osobné budete striktne oddeľovať, aby ste nikdy neplatili súkromné výdavky z podnikateľského účtu, ale radšej si vybrali z účtu potrebnú sumu a tú vložili na osobný účet.  

Vráťme sa naspäť k pánovi Karolovi. Ďalej musí počítať vo svojom cash flow s režijnými nákladmi: 

5. Elektrická energia: Karol verí, že bude platiť štvťročne 3 000 Sk svojmu strýkovi, čím zaplatí svoj podiel na strýkových účtoch za elektrinu. 
6. Telefón: Karol má doma pevnú linku a predpokladá, že štvrťročne bude prispievať na jej zaplatenie 1 200 Sk z podnikateľského účtu. 
7. Inzercia: Karol dúfa, že podnikanie bude rovnomerne narastať po uverejnení inzerátov v miestnej tlači a po distribúcii letákov, ktoré uskutoční na začiatku. Predpokladá, že do toho investuje cca 3 000 Sk každé tri mesiace počnúc májom. 
8. Pohonné látky: 3 000 Sk každý mesiac plus 1 500 Sk každé tri mesiace na pokrytie nákladov na výmenu oleja, pneumatík, drobné údržby a pod. 
9. Kancelárske potreby – 500 Sk každý mesiac.
 
10. Poistenie: bude zaplatené prvý mesiac, napr. 5 000 Sk. 
11. Opravy a údržby: Karol s nimi príliš nepočíta, s výnimkou dodávkového auta, ale pre istotu si naplánoval rezervu cca 1 000 Sk mesačne.  

V tomto okamihu by jeho cash flow mohol vyzerať nasledovne: 

Príjmy 

Mesiac 

Január 

Mesiac 

Február 

Mesiac 

Marec 

Mesiac 

Apríl 

Mesiac 

Máj 

Mesiac 

Jún 

Spolu 

  

   

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Tržby v hotovosti 

  

   

    

       

   

  

   

    

    

   

    

   

   

    

Tržby od dlžníkov 

   

  

   

   

  

   

   

   

   

   

    

   

  

    

Vstupný kapitál 

   

    

  

   

  

   

   

   

   

  

   

    

   

   

Príjmy spolu (a) 

   

    

  

    

  

     

  

    

   

   

    

   

  

     

Výdavky 

    

    

  

    

  

    

  

   

  

   

   

   

    

      

Platby veriteľom 

  

    

      

    

  

  

   

     

  

    

     

   

  

   

Platy/mzdy 

  

   

  

  

   

      

  

    

  

    

   

    

    

   

Nájomné/poplatky/voda 

1 000 

   

1 000 

  

1 000 

   

1 000 

   

1 000 

  

1 000 

  

6 000 

   

Poistné 

5 000 

   

   

  

   

  

  

   

    

  

   

  

5 000 

   

Opravy/údržby 

1 000 

   

1 000 

   

1 000 

   

1 000 

  

1 000 

    

1 000 

  

6 000 

   

Energie 

  

     

  

    

3 000 

   

   

  

  

    

3 000 

    

6 000 

    

Inzercia 

  

   

  

   

  

   

  

  

3 000 

    

   

    

    

  

Kancelárske potreby 

  

  

500 

   

500 

    

500 

   

500 

    

500 

   

3 000 

   

PHL 

3 000 

   

3 000 

   

4 500 

  

3 000 

  

3 000 

  

4 500 

    

21 000 

    

Telefón 

  

    

   

   

1 200 

  

    

   

    

     

1 200 

    

2 400 

  

Kapitálové platby 

  

    

  

   

   

   

   

  

  

    

   

    

   

   

Úroky 

   

  

   

   

  

   

   

     

   

   

    

  

   

  

Výbery na osobnú spotrebu 

15 000 

  

15 000 

     

15 000 

   

15 000 

   

15 000 

    

15 000 

    

90 000 

   

Výdavky spolu (b) 

   

   

  

  

  

   

   

  

    

    

     

    

  

  

Čistý cash flow (a-b) 

   

   

  

  

  

  

   

    

    

    

     

  

   

   

Začiatočný stav účtu 

   

  

  

  

  

   

  

    

    

    

  

   

   

     

Konečný stav účtu 

  

  

  

  

  

   

  

   

  

    

    

    

     

    

Sám Karol má teraz celkom dobrú predstavu o tom, koľko musí zarobiť, aby pokryl mesačné režijné náklady a aby mohol uživiť svoju rodinu. Ráta s tým, že jeho zisky musia mesačne dosiahnuť najmenej 23 500 Sk. 

Ďalším krokom bude vyplnenie počiatočných nákladov a výdavkov. Karol už má vyčíslené svoje počiatočné náklady: za ojazdenú dodávku dá cca 250 000 Sk, ale ak zaráta predaj vlastného osobného auta za 180 000 Sk, tak potom vynaloží na dodávku 70 000 Sk + za náradie cca 30 000 Sk. Čiže do prehľadu cash flow bude vložených 100 000 Sk ako náklady na kapitálové položky. V prvý deň podnikania vloží z osobného účtu na účet novozaloženej firmy sumu vo výške 100 000, čo bude figurovať v položke vstupný kapitál v prehľade cash flow. Cash flow bude teraz vyzerať približne nasledovne: 

Príjmy 

Mesiac 

Január 

Mesiac 

Február 

Mesiac 

Marec 

Mesiac 

Apríl 

Mesiac 

Máj 

Mesiac 

Jún 

Spolu 

 

    

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Tržby v hotovosti 

   

   

    

  

  

  

  

   

    

  

    

   

  

  

Tržby od dlžníkov 

   

     

    

   

  

  

  

   

      

    

  

      

   

  

Vstupný kapitál 

100 000 

    

   

      

     

   

   

   

    

   

   

  

100 000 

  

Príjmy spolu (a) 

   

     

   

     

    

  

    

    

   

  

  

   

   

   

Výdavky 

     

      

   

   

  

   

   

   

   

  

  

  

  

  

Platby veriteľom 

   

    

   

   

   

    

   

    

  

  

  

  

  

     

Platy/mzdy 

   

   

   

     

  

    

    

    

   

     

  

     

  

      

Nájomné/ poplatky/voda 

1 000 

     

1 000 

  

1 000 

   

1 000 

  

1 000 

  

1 000 

  

6 000 

   

Poistné 

5 000 

      

     

   

   

   

  

    

   

     

   

  

5 000 

  

Opravy/ údržby 

1 000 

     

1 000 

    

1 000 

  

1 000 

   

1 000 

  

1 000 

   

6 000 

   

Energie 

    

    

     

    

3 000 

   

   

    

    

  

3 000 

   

6 000 

  

Inzercia 

3 000 

   

    

    

   

   

    

       

3 000 

      

   

      

   

      

Kancelárske potreby 

   

   

500 

     

500 

   

500 

   

500 

   

500 

   

3 000 

   

PHL 

3 000 

    

3 000 

     

4 500 

   

3 000 

    

3 000 

  

4 500 

  

21 000 

   

Telefón 

     

    

    

      

1 200 

  

    

                       

  

      

1 200 

     

2 400 

      

Náklady na
kapitál 

100 000 

    

     

    

    

  

   

   

      

      

    

      

     

      

Úroky 

     

     

    

    

   

   

    

   

   

  

  

  

  

  

Výbery na osobnú spotrebu 

15 000 

   

15 000 

      

15 000 

  

15 000 

  

15 000 

   

15 000 

   

90 000 

    

Poplatky a iné drobnosti 

4 500 

     

    

  

   

  

  

          

   

  

   

  

    

     

Výdavky spolu (b) 

     

     

    

  

  

   

  

   

   

  

    

   

  

  

Čistý cash flow (a-b) 

     

      

   

  

  

   

  

  

  

   

  

  

  

       

Začiatočný stav účtu 

   

     

    

   

  

     

  

   

   

  

  

  

   

    

Konečný stav účtu 

     

     

  

    

    

    

     

   

   

   

   

   

   

   

V ďalšom kroku sa Karol musí zaoberať príjmami z predaja. Odhadnúť zisky z predaja je v tomto prípade pomerne ľahké, pretože Karol je presvedčený, že bude pokračovať tam, kde skončil jeho strýko, t. j. so základným ziskom z predaja cca 30 000 Sk mesačne. Prvý mesiac budú čísla nižšie hlavne preto, lebo nebude schopný dokončiť väčšiu zákazku a bude mu za ňu zaplatené neskôr. Karol verí, že jeho reklamná kampaň do apríla – letáky a osobné návštevy – nájdu odozvu a jeho obchody vzrastú. Dúfa, že tržby v hotovosti budú nasledovné: 

Január    20 000 
Február    40 000 
Marec    50 000 
Apríl    50 000 
Máj    60 000 
Jún    60 000 

Tieto údaje si doplní do riadka: tržby v hotovosti. Ďalej sa musí Karol zaoberať nákupom materiálu. Karol predpokladá, že náklady na materiál budú predstavovať približne 12 % z fakturovanej sumy, pretože väčšiu časť jeho príjmov budú tvoriť tržby za opravy nábytku. Pri obrate 20 000 Sk náklady na materiál budú cca 2 400 Sk, pri 40 000 Sk to bude 4 800 Sk, pri 50 000 Sk to bude čiastka 6 000 Sk a pri sume 60 000 zasa 7 200 Sk. 

Strýko zariadil pre Karola u svojich bývalých dodávateľov, že mu naďalej ako jeho nástupcovi budú poskytovať mesačné lehoty splatnosti na dodaný materiál. Polovica materiálu, ktorý Karol potrebuje, sa dá získať takýmto spôsobom. Takže jeho riadok v prehľade cash flow týkajúci sa nákupov v hotovosti bude vyzerať takto: 

Január    1 200 
Február    2 400 
Marec    3 000 
Apríl    3 000 
Máj    3 600 
Jún    3 600 

Platby „veriteľom“ budú vyzerať nasledovne: 

Január    0 
Február    1 200 
Marec    2 400 
Apríl    3 000 
Máj    3 000 
Jún    3 600 

V tomto momente Karol takmer dokončil svoj prehľad cash flow a môže spočítať stĺpce a riadky – v tejto fáze radšej ceruzkou. Cash flow by mohol vyzerať nasledovne: 

Príjmy 

Mesiac 

Január 

Mesiac 

Február 

Mesiac 

Marec 

Mesiac 

Apríl 

Mesiac 

Máj 

Mesiac 

Jún 

Spolu 

   

    

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Tržby v hotovosti 

20 000 

    

40 000 

         

50 000 

     

50 000 

   

60 000 

   

60 000 

  

28 000 

   

Tržby od dlžníkov 

    

  

   

          

         

  

    

    

  

     

  

  

  

   

Vstupný kapitál 

100 000 

  

   

        

    

    

  

  

     

   

        

  

100 000 

  

Príjmy spolu (a) 

120 000 

   

40 000 

   

50 000 

    

50 000 

   

60 000 

    

60 000 

  

380 000 

  

Výdavky 

     

   

    

    

    

     

   

    

  

  

  

    

  

     

Platby veriteľom 

    

1 200 

  

2 400 

  

3 000 

      

3 000 

    

3 600 

     

13 200 

   

Nákupy v hotovosti 

1 200 

    

2 400 

   

3 000 

  

3 000 

   

3 600 

  

3 600 

  

16 800 

  

Nájomné/ poplatky/ voda 

1 000 

    

1 000 

   

1 000 

   

1 000 

   

1 000 

  

1 000 

  

6 000 

   

Poistné 

5 000 

     

   

   

     

     

   

   

    

  

   

  

5 000 

  

Opravy/údržby 

1 000 

   

1 000 

   

1 000 

    

1000 

  

1000 

      

1 000 

  

6 000 

        

Energie 

    

    

   

   

3 000 

    

  

  

  

  

3 000 

  

6 000 

  

Inzercia 

3 000 

   

   

   

   

    

   

    

3 000 

  

   

      

6 000 

   

Kancelárske
potreby 

     

    

500 

     

500 

   

500 

  

500 

   

500 

  

2 500 

    

PHL 

3000 

   

3000 

    

4500 

   

3000 

  

3000 

  

4500 

   

21 000 

      

Telefón 

    

    

   

    

1200 

    

  

  

  

   

1200 

   

2 400 

   

Náklady na kapitál 

100000 

       

  

    

  

   

   

     

  

  

  

   

100 000 

    

Úroky 

    

    

  

      

   

  

  

  

   

  

   

   

  

  

Výbery na osobnú spotrebu 

15000 

     

15000 

   

15000 

   

15000 

    

15000 

    

15000 

       

90 000 

  

Poplatky a iné drobnosti 

4500 

      

   

   

   

      

   

  

   

     

  

    

4 500 

  

Výdavky spolu (b) 

133 700 

      

24 100 

    

31 600 

  

26 500 

     

30 100 

  

33 400 

    

279 400 

  

Čistý cash flow (a-b) 

    

      

  

    

    

   

   

    

   

   

   

   

  

   

Začiatočný stav účtu 

   

     

   

    

   

     

  

   

  

  

   

   

  

   

Konečný stav účtu 

   

    

   

    

  

   

   

   

  

   

  

  

  

   

Zostáva doplniť len informácie o stavoch bankového účtu. Pretože Karol začne podnikať o 8.00 hod. určitý deň s nulou na bankovom účte, vloží nulu ako začiatočný stav účtu a vypočíta konečný stav účtu, zistí, že v prvom mesiaci bude v mínuse na konci mesiaca a vypočítanú sumu – 13 900 vpíše do prehľadu. Konečný stav účtu v jednom mesiaci je začiatočným stavom účtu v nasledujúcom mesiaci, takže Karol potrebuje už len posledný údaj, aby dokončil svoj prehľad cash flow: bankový úradník mu povedal, aké sú štandardné bankové poplatky za vedenie účtu a Karol si uvedomil, že potrebuje rátať aj s úrokom. Rýchly prepočet mu prezradí, že mesačne pôjde o sumu cca 200 Sk. Doplní uvedené údaje do prehľadu. Prehľad bude vyzerať nasledovne: 

Príjmy 

Mesiac 

Január 

Mesiac 

Február 

Mesiac 

Marec 

Mesiac 

Apríl 

Mesiac 

Máj 

Mesiac 

Jún 

Spolu 

  

      

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Plán 

Skutočnosť 

Tržby v hotovosti 

20 000 

  

40 000 

  

50 000 

  

50 000 

  

60 000 

  

60 000 

      

280 000 

    

Tržby od dlžníkov 

   

   

  

  

  

  

     

      

  

  

  

    

  

   

Vstupný kapitál 

100 000 

   

  

  

  

   

  

  

   

  

     

   

100 000 

    

Príjmy spolu (a) 

120 000 

   

40 000 

    

50 000 

  

50 000 

  

60 000 

  

60 000 

  

380 000 

   

Výdavky 

   

     

   

    

   

   

  

  

  

  

  

   

    

     

Platby veriteľom 

  

1 200 

   

2 400 

   

3 000 

    

3 000 

  

3 600 

  

13 200 

   

Nákupy v hotovosti 

1 200 

  

2 400 

    

3 000 

  

3 000 

   

3 600 

  

3 600 

    

16 800 

     

Nájomné/poplatky/voda 

1 000 

  

1 000 

    

1 000 

     

1 000 

     

1 000 

  

1 000 

  

6 000 

  

Poistné 

5 000 

  

    

   

   

  

   

     

      

    

    

  

5 000 

  

Opravy/údržby 

1 000 

   

1 000 

  

1 000 

  

1 000 

  

1 000 

  

1 000 

  

6 000 

   

Energie 

   

   

  

    

3 000 

   

  

  

  

  

3 000 

  

6 000 

  

Inzercia 

3 000 

  

   

   

  

  

  

    

3 000 

  

  

     

6 000 

  

Kancelárske potreby 

     

  

500 

  

500 

   

500 

    

500 

   

500 

  

2500 

  

PHL 

3000 

  

3000 

  

4500 

   

3000 

     

3000 

  

4500 

   

21000 

  

Telefón 

     

  

  

  

1200 

    

  

    

    

    

1200 

   

2400 

  

Náklady na kapitál 

100000 

  

    

   

  

   

  

       

      

  

       

  

100 000 

    

Úroky a bankové poplatky 

200 

     

200 

    

200 

    

200 

   

200 

   

200 

    

1200 

     

Výbery na osobnú spotrebu 

15000 

    

15000 

     

15000 

    

15000 

    

15000 

    

15000 

   

90000 

  

Poplatky a iné drobnosti 

4500 

  

   

    

  

  

   

  

  

   

  

   

4500 

  

Výdavky spolu (b) 

133900 

  

24300 

  

31800 

   

26700 

  

30300 

   

33 600 

  

280 600 

  

Čistý cash flow (a-b) 

-13900 

  

15 700 

  

18200 

  

23300 

    

29700 

  

26 400 

    

  

  

Začiatočný stav účtu 

   

-13900 

  

-1 800 

    

16 400 

    

39 700 

     

69 400 

    

  

  

Konečný stav účtu 

-13900 

  

-1 800 

   

16 400 

   

39 700 

    

69 400 

     

95 800 

    

  

   

Keď si Karol doplnil riadky týkajúce sa stavov bankového účtu, prehľad cash flow je dokončený a Karol s radosťou zisťuje, že má veľkú šancu byť v pluse cca 95 800 Sk do konca júna. Toto samozrejme nie je jeho zisk za 6 mesiacov, na jednej strane preto, lebo si vybral 90 000 Sk a na druhej strane stále dlhuje – svojim dodávateľom a svojej účtovníčke – medzi iným cca 6000 Sk. 

Aj keď sa zdá, že Karol nebude nikdy v mínuse viac než 13 900 v prvý mesiac, je opatrný a radšej požiadal o možnosť prečerpať úver cca o dvojnásobnú sumu (30 000 Sk), ako by mu malo hroziť, že bude dlhovať v prvý mesiac. Táto suma by ho mala ochrániť pred neočakávanými krízami, ktoré sa vyskytnú pri podnikaní, keď to človek najmenej očakáva. 

4.3.7.2 Chcete vyrábať vami vyvinutý výrobok? 

Strmá a ťažká je cesta podnikania pre vynálezcov. Nepretržitý vývoj ľudstva záleží na nich, ale často sú tými poslednými, ktorí majú zo svojich objavov a vynálezov finančný prospech. Nie všetci vynálezcovia a ich nápady sú praktické, ale veľká časť z nich sa dá komerčne využiť. Začať ich vyrábať a vedieť ich predať – tam je pes zakopaný! Pokiaľ ste vynálezcom, potom vaším prvoradým záujmom musí byť ochrana vašich vynálezov. Pokiaľ sa rozhodnete sami vyrábať vami vyvinutý výrobok, musíte do prehľadu cash flow zahrnúť aj: 

  • platby za právne poradenstvo, 
  • náklady na výrobu prototypov, 
  • testovanie.  

Ako „vynálezca“ si budete môcť vybrať medzi dvomi základnými stratégiami:  

a) môžete „začať hrabať na vlastnom piesku“, čiže založiť si vlastnú firmu alebo 
b) môžete predať svoj vynález veľkému koncernu a dohodnúť sa na jednorazovej čiastke alebo na autorských poplatkoch. 

Oba prípady majú svoje pre a proti a záleží len na vás, ktorú cestu si vyberiete. 

Veľmi užitočné informácie nájdete na webovej stránke Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v sekcii pre začínajúcich podnikateľov, z ktorej sme pre vás vybrali tie najpodstatnejšie, aby ste mali všetko poruke. 

A. Začiatky podnikania a priemyselné vlastníctvo 

S podnikaním sa spája aj priemyselné vlastníctvo (PV). Veď všetko, čo sa dnes obchodne ponúka (služby) a predáva (tovary), má svoje meno, značku, dizajn a iné atribúty, ktoré niekto vlastní. A práve na základe rozpoznania niektorých druhov PV, najmä však značky alebo dizajnu, si automaticky spájame aj kvalitu.  

Každý, kto vstupuje do podnikania, sa chce líšiť od svojej prípadnej konkurencie a chce byť vo svojej obchodnej ponuke lepší, kvalitnejší, rýchlejší a získať čo najviac zákazníkov a dobré meno. A preto by mal rozmýšľať o možnostiach PV, ktoré mu k tomu pomôže nielen v začiatkoch budovania podnikania, ale aj v prípade poškodzovania jeho práv.  

Priemyselné práva, ktoré možno využiť pri budovaní a ochrane vášho podnikania, zahŕňajú:  

  • patenty, 
  • úžitkové vzory, 
  • ochranné známky, 
  • dizajny, 
  • topografie polovodičových výrobkov, 
  • označenia pôvodu výrobkov, 
  • zemepisné označenia. 

B. Desať krokov, ako zarobiť na svojich nápadoch 

1. Zaobchádzajte s duševným vlastníctvom (autorskými právami a priemyselným vlastníctvom) ako s ekonomickou hodnotou tým, že doň vložíte ekonomickú hodnotu a hľadajte mu ochranu takým spôsobom, ako ju hľadáte pre vaše hmotné aktíva. Je to dôležité pre vašu účtovnú bilanciu, najmä ak chcete pritiahnuť investorov, ktorí umožnia rast vášho podnikania alebo ak chcete zistiť, akú cenu má vaše podnikanie a jeho hodnota v podobe udelených priemyselných práv v prípade, že ich chcete predať.  
2. Poznajte rôzne typy priemyselných práv a ich výhody. Patenty chránia vynálezy, dizajny tvar, registrovaná ochranná známka chráni názvy produktov, spoločností, logá, originálne zvuky a vône a dokonca aj balenia tovarov. Alebo sa môžete spoľahnúť na iné práva – autorské, obchodné, ktoré nemusia byť registrované.  
3. Uchovajte vaše dobré nápady v tajnosti – pokiaľ si nepremyslíte, ako ich ochrániť! Ak niekomu rozprávate o vašich zámeroch, využite dohodu o obchodnom tajomstve – inak riskujete vaše právo na právnu ochranu a konkurenčnú výhodu. Ak je raz dohoda podpísaná, dáva vám právo a záruku na nezverejňovanie predmetu dohody bez vášho súhlasu druhou stranou. Dobrý právnik vám pri jej koncipovaní isto pomôže.  
4. Chráňte vaše myšlienky tým, že využijete priemyselné vlastníctvo. Múdri inovátori hľadajú rady u profesionálov skôr, než bude neskoro.  
5. Vytvorte si model vášho vynálezu, ak je to možné, aby ste si takto pomohli pri hľadaní finančných partnerov a lepšie im vizualizovali vaše myšlienky a ich trhový potenciál. Dajte však pozor, aby tento model nemohol nikto vidieť a skúmať bez toho, aby ste s ním mali najprv uzavretú dohodu o obchodnom tajomstve! Taktiež, ak máte nový vynález, dajte pozor na to, aby ste naň nenaháňali peniaze predtým, než požiadate o jeho ochranu na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Komerčné využívanie vynálezu pred tým, než naň podáte patentovú prihlášku, môže zničiť vaše šance na získanie patentu. 
6. Zaznamenávajte si všetky vaše výdavky na vývoj a ochranu. Tie vám neskôr pomôžu pri odhadovaní hodnoty vášho duševného vlastníctva a pomôžu vám pri odhadoch, aké by malo byť vaše podnikanie ziskové, aby vám vrátilo všetky náklady.  
7. Každé podnikanie potrebuje hľadať a poznávať svoj potenciálny trh, ako aj rozumieť svojim možným konzumentom, kupujúcim, licenzorom, investorom, výrobcom a distribútorom. Toto vám umožní vypracovať si náklady na kus a mal by vám dať základ na to, aby ste spoznali, či má váš produkt šancu obstáť v konkurencii iných výrobkov, resp. služieb. Taktiež vám pomôže v tom, aby ste sa vyhli porušovaniu práv duševného vlastníctva iných.  
8. Mnoho inovátorov je vo vymýšľaní nových riešení veľmi šikovných, no na komercionalizáciu svojich nápadov potrebujú množstvo iných zručností. Ak ste takým aj vy, bolo by vhodné absolvovať kurz obchodného manažmentu alebo sa aspoň vzdelávať pomocou kníh alebo informácií na webe. Skúste kontaktovať partnerov v mieste vášho bydliska, podnikateľské organizácie alebo vládne agentúry. Avšak pred tým, než sa rozhodnete pre takýto krok, zvážte investíciu do kvalitného profesionálneho poradenstva.  
9. Sú rôzne spôsoby, ako získať peniaze z vášho duševného vlastníctva. Môžete ho predať, licencovať alebo vyrábať produkty sám. V niektorých prípadoch môže byť práve viac ziskové nevyrábať váš produkt sám. Ak sa tak rozhodnete, pred získaním partnera získajte právne rady k akýmkoľvek obchodným kontraktom, ktoré mienite uzavrieť s inými stranami.  
10. Dávajte si pozor na poškodzovateľov vašich práv. Nielenže môžu zničiť váš ťažko vydobytý trhový podiel, ale minimálne kvalitné kópie a imitácie môžu rýchlo zruinovať dobré meno vašej značky. Poraďte sa s profesionálmi, ako čo najlepšie zasiahnuť proti akýmkoľvek takýmto pokusom. Možno budete musieť zvoliť až vážne právne kroky, ale imitátori môžu byť často zastavení od poškodzovania vašich práv predtým, než by čelili právnemu obvineniu zo zneužívania vášho DV a nekalej súťaže. 

4.3.8 Doplňujúce údaje  

Konkrétny príklad môžete nájsť v komplexnom príklade. 

4.3.9 Kalkulácia predpokladaných nákladov  

Konkrétny príklad môžete nájsť v komplexnom príklade. 

 

5. Komplexný príklad

Slečna Simona je 4 mesiace evidovaná na úrade práce a rozhodla sa požiadať o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Chce sa živiť ako účtovníčka. 

5.2 Žiadosť o zabezpečenie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania SZČ 

Vzor č. 2 

Simona Dolná, Holubia 4, 010 01 Žilina, 10. 3. 1984 

(meno, priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia)  


                                                                                                                           Úrad PSVR  

                                                                                                                             V Žiline 


Vec:    Žiadosť o zabezpečenie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti 

  

Podpísaný (a) Simona Dolná, dátum narodenia 10. 3. 1984  


trvale bytom Holubia 4, 010 01 

Žilina..................................................................................... , 

žiadam o zabezpečenie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania
samostatnej zárobkovej činnosti, a to v zmysle ust. § 49 ods. 8 zákona NR SR
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 


– Posledné ukončené vzdelanie
(názov školy, odbor, výučný list, maturita alebo diplom a pod.) 


stredné odborné učilište s maturitou, Žilina, odbor obchodný
pracovník
........................................................................................................ 


– Absolvovanie vzdelávania a prípravy pre trh práce (rekvalifikácia, kurz, iné formy vzdelávania a pod.) 

2003    Kurz na podporu chápania voľného trhového hospodárstva, Metodicko-pedagogické centrum, poverenie MŠ SR 

január 2008    Kurz jednoduchého účtovníctva  


V Žiline, dňa 31. 1. 2008     ....Dolná..................................  

                                                                           podpis  

Príloha: (nehodiace sa preškrtnite) 

1. Kópia dokladu o poslednom ukončenom vzdelaní  
2. Kópia dokladu o absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce (napr. rekvalifikácia, kurz, iné formy vzdelávania...) 


Potvrdenie oddelenia sprostredkovateľských služieb
(detašovaného pracoviska):
 

Žiadateľ je vedený v evidencii úradu PSVR v .................................. 

             od ............................... do ............................ 


Za správnosť: (meno a priezvisko)............................................. 

Podpis........................................  


V ................................ dňa ......................... 

 odtlačok pečiatky úradu PSVR.................... 


5.3 Podnikateľský zámer 

Vzor č. 3 


1. Údaje o žiadateľovi 

Osobné údaje 
Meno a priezvisko:    Simona Dolná 
Dátum narodenia:    10. 3. 1984 
Adresa trvalého bydliska:    Holubia 4, 010 01 Žilina 

Vzdelanie 
Základná škola:    1991 – 2000 Základná škola, Žilina 
Stredná škola:     2000 – 2004 Stredné odborné učilište s maturitou, Žilina, odbor obchodný pracovník 

Prehľad doterajších zamestnaní 
1. 4. 2007 – doteraz nezamestnaná, vedená na Úrade práce 
6. 6. 2005 – 31. 3. 2007 Obchod s. r.o., predavačka, pomocný pracovník v učtárni 

Jazykové znalosti 
anglický jazyk    pasívne 
nemecký jazyk    aktívne 

Počítačové znalosti 
Internet    pokročilý 
Microsoft Excel    pokročilý 
Microsoft Word    pokročilý 
E-mail    pokročilý 

Ďalšie vzdelávanie 
2003    Kurz na podporu chápania voľného trhového
              hospodárstva, Metodicko-pedagogické centrum,
              poverenie MŠ SR 
január 2008    Kurz jednoduchého účtovníctva 
plánované: február – apríl 2008    Kurz podvojného účtovníctva  

Ďalšie zručnosti    vodičský preukaz, skupina B 

Vlastnosti a záujmy 
flexibilita, komunikatívnosť, príjemné vystupovanie, chuť učiť sa nové veci 


2. Charakteristika zámeru 

Vzhľadom na svoje doterajšie pracovné skúsenosti a ďalšie vzdelávanie po ukončení stredoškolského vzdelania v oblasti účtovníctva plánujem získať živnostenské oprávnenie na ohlasovaciu činnosť vedenie účtovníctva. Svoje služby mienim ponúkať predovšetkým drobným živnostníkom, malým a stredným podnikateľom so zameraním na región môjho trvalého bydliska, t. j. širšie okolie Žiliny. Zo začiatku plánujem ponúkať služby vedenia jednoduchého účtovníctva, po ukončení ďalších kurzov rozšírim svoju ponuku aj na služby podvojného účtovania a spracovania miezd. 

3. Postup realizácie zámeru 

Február 2008 

I. Základné úkony týkajúce sa založenia živnosti, t. j. vyplnenie žiadosti na Obvodnom úrade, odbore živnostenského podnikania s cieľom získať živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti Vedenie účtovníctva. 
II. Po získaní oprávnenia splnenie zákonných povinností živnostníka vo vzťahu k zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni a daňovému úradu. 
III. Nákup základného pracovného vybavenia na živnostenský list: mobilný telefón, laptop s multifunkčným zariadením (laserová tlačiareň, skener, kopírka), internet, fax, programové produkty zamerané na ekonomiku a pod. Bližšie rozpracované spolu s nákladmi v bode 9. Kalkulácia predpokladaných nákladov. 
IV. Inzercia v miestnej tlači s minimálnym počtom opakovaní 5. Odpovedanie na inzeráty firiem a živnostníkov vyhľadávajúcich účtovné služby. Obvolávanie miestnych firiem a rozposielanie ponuky. Kontakty získané z tzv. Bielych stránok, Abecedný zoznam firiem a organizácií a Zlatých stránok – Zoznamu firiem radených do rubrík. 
V. Doplnenie odborného vzdelania absolvovaním kurzu podvojného účtovníctva, resp. v nadväznosti naň kurz spracovania miezd. 

Marec – apríl 2008 

I. Rokovania o podpísaní Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb (príloha č. 2) s potenciálnymi klientmi získanými na základe inzercie alebo priameho kontaktu podľa spracovaného Cenníka služieb (príloha č. 3). Rokovania budú prebiehať buď priamo v sídle klientov, alebo na adrese môjho trvalého bydliska, príp. podľa záujmu na inom mieste navrhnutom druhou stranou. 
II. Začiatok spracovania účtovnej agendy zákazníkov na základe vzájomne podpísanej zmluvy. 

4. Miesto realizácie zámeru 

Vedenie účtovníctva na základe živnostenského oprávnenia budem vykonávať v mieste svojho trvalého bydliska, pretože táto činnosť nevyžaduje zvlášť upravené priestory. Majiteľmi rodinného domu, kde sa nachádza miestnosť využívaná na podnikanie, sú moji rodičia a vzhľadom na svoje dobré vzťahy neplánujem žiadnu nájomnú zmluvu. Ani priestorovo nie je spomínaná činnosť náročná, technické zabezpečenie, t. j. prenosný počítač, multifunkčné zariadenie, kancelársky stôl, stolička, telefón, police na prípadnú archiváciu dokladov (vždy pôjde o doklady spracovávané za aktuálne účtovné obdobie, pretože po uzavretí každého účtovného roka a odovzdaní daňového priznania budú zápisnične odovzdávané klientovi), sa bez problémov umiestni na ploche 5 m2. Účtovné práce budú vykonávané na mojom pracovisku, t. j. na adrese trvalého bydliska a konzultácie a preberanie účtovných dokladov bude vykonávané podľa aktuálnej dohody oboch zúčastnených strán v presných termínoch stanovených v uzatvorenej zmluve. 

5. Marketingové informácie 

Moje súčasné informácie o trhu pochádzajú z miestnej tlače, resp. jej inzertnej časti, rozhovorov s miestnymi malými a strednými podnikateľmi, zbežným prezeraním zoznamov firiem v danom regióne. 

V prvej etape sa plánujem z dôvodu čo najkratšej prístupovej vzdialenosti orientovať vo svojom podnikaní na žilinský región. Kontakty na miestne firmy budem vyhľadávať niekoľkými spôsobmi: 

I. Vlastnou inzerciou v miestnej regionálnej tlači a odpoveďou na inzeráty firiem hľadajúcich pracovníčku v oblasti účtovníctva. 
II. Telemarketingom s priamym oslovením firiem uvedených v tzv. Bielych stránkach, abecednom zozname firiem a organizácií a Zlatých stránkach – zozname firiem zoradených do rubrík. 

Z uvedených zdrojov pochádzajú aj moje informácie o najbližšej konkurencii, napr. firme UCTO, s. r. o., Žilina, Ing. Jana Malá, Žilina. 

Mojím marketingovým cieľom je získať od marca 2 zákazníkov s priemernou platbou po 5 000 Sk, v apríli, v máji a v júni po 1 zákazníkovi s platbou takisto 5 000 Sk., od mesiaca augusta menšieho zákazníka s platbou cca 3 000 Sk, s ďalším menším zákazníkom počítam až od mesiaca január 2009, s platbou vo výške cca 4 000 Sk. 

6. Slabé a silné stránky zámeru 

SWOT ANALÝZA 

Silné stránky 

Slabé stránky 

Kvalifikácia žiadateľky 

Finančná náročnosť potrebného technického zabezpečenia vzhľadom na finančné pomery žiadateľky 

Doterajšie skúsenosti v danej oblasti na pozícii zamestnanca 

Existencia niekoľkých stabilných firiem na trhu 

Žiadne náklady na nájom prevádzkových priestorov, t. j. zníženie režijných nákladov 

     

Nákup kvalitných programových produktov 

     

Príležitosti 

Ohrozenia 

Možnosť rozšírenia poskytovaných služieb ďalším rozšírením kvalifikácie 

Vznik novej konkurencie s kvalitnou programovou technikou 

Využitie osobných kontaktov so živnostníkmi a majiteľmi menších firiem 

Nepriaznivý vývoj slovenskej ekonomiky sprevádzaný zvýšeným počtom zaniknutých živností, a to malých a stredných podnikateľov 

Možnosť vzájomného poradenstva, spolupráce a  výpomoci v čase práceneschopnosti s rodinnou príslušníčkou (matkou) pracujúcou takisto v oblasti účtovníctva 

      

7. Finančná prognóza 

Za predpokladu získania finančného príspevku z úradu práce vo výške 42 539 Sk a využitia vlastných úspor vo výške 37 461 Sk a v prípade, že sa mi podarí začať podnikanie podľa plánu v mesiaci február 2008, by som mala v mesiacoch február až júl 2008 dosahovať stratu v podnikaní, ktorá však bude postupne klesať. Po 6 mesiacoch podnikania by som sa mala dostať do mierneho zisku, ktorý sa postupne bude zvyšovať. Predpokladaný proces nastane v prípade, že sa mi podarí na základe inzercie v tlači a telefonického či osobného oslovovania podnikateľov a živnostníkov získať od marca 2 zákazníkov s priemernou platbou po 5 000 Sk, v apríli, v máji a v júni po 1 zákazníkovi s platbou takisto 5 000 Sk. Od mesiaca augusta rátam ešte s malým zákazníkom s platbou cca 3000 Sk, čím by boli na začiatok pokryté moje kapacity. S ďalším menším zákazníkom počítam až od mesiaca január 2009, s platbou vo výške cca 4 000 Sk. Ďalších nových zákazníkov budem môcť získavať až po zjednodušení svojho cestovania miestnou dopravou, čo znamená nákup hoci i staršieho ojazdeného automobilu koncom roka 2009.  

Cash flow 

1. rok podnikania 

Príjmy 

II.08 

III.08 

IV.08 

 V.08 

VI.08 

VII.08 

VIII.08 

IX.08 

 X.08 

XI.08 

XII.08 

I.09 

SPOLU 

Príjmy z podnikania 

10 000 

15 000 

20 000 

25 000 

25 000 

28 000 

28 000 

28 000 

28 000 

28 000 

32 000 

267 000 

Nenávratný príspevok z ÚP 

42 539 

   

   

  

  

   

  

   

   

   

   

   

42 539 

Vlastný vstupný kapitál 

37 461 

  

   

   

   

   

   

    

   

  

  

  

37 461 

Príjmy celkom (a) 

80 000 

10 000 

15 000 

20 000 

25 000 

25 000 

28 000 

28 000 

28 000 

28 000 

28 000 

32 000 

34 7000 

Výdavky 

Zriaďovacie náklady 

75 150 

   

  

  

     

   

  

  

  

  

   

  

75150 

Poistné (zdravotné + sociálne) 

4 100 

4 100 

4 100 

4 100 

4 100 

4 100 

4 100 

4 100 

4 100 

4 100 

4 100 

4 500 

49 600 

Inzercia 

3 500 

   

  

  

   

    

  

   

  

3500 

   

   

7000 

Kancelárske potreby 

1 000 

  

  

1 000 

  

  

1 000 

   

  

1 000 

  

  

4 000 

Telefón 

   

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

11 000 

Internet 

  

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

7 ž700 

Školenia 

5950 

   

   

   

   

   

  

    

    

    

    

   

5 950 

Osobné výdavky 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

120 000 

Cestovné 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

6 000 

Výdavky celkom (b) 

100 200 

16 300 

16 300 

17 300 

16 300 

16 300 

17 300 

16 300 

16 300 

20 800 

16 300 

16 700 

286 400 

Čistý cash flow (a-b) 

-20 200 

-6 300 

-1 300 

2 700 

8 700 

8 700 

10 700 

11 700 

11 700 

7 200 

11 700 

15 300 

60 600 

Začiatočný stav účtu 

-20 200 

-26 500 

-27 800 

-25 100 

-16 400 

-7 700 

3 000 

14 700 

26 400 

33 600 

45 300 

   

Konečný stav účtu 

-20 200 

-26 500 

-27 800 

-25 100 

-16 400 

-7 700 

3 000 

14 700 

26 400 

33 600 

45 300 

60 600 

    

   

   

  

   

   

    

   

   

  

   

   

  

   

   

   

  

   

   

   

   

    

  

  

  

    

   

   

    

2. rok podnikania 

Príjmy 

II.09 

III.09 

IV.09 

 V.09 

VI.09 

VII.09 

VIII.09 

IX.09 

 X. 09 

XI.09 

XII.09 

I.10 

SPOLU 

Príjmy z podnikania 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32000 

32 000 

32 000 

32000 

32 000 

384 000 

Príjmy celkom (a) 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32 000 

32000 

32 000 

384 000 

Výdavky 

   

   

  

  

   

   

  

  

  

  

  

  

   

Poistné (zdravotné + sociálne) 

4 500 

4 500 

4 500 

4 500 

4 500 

5 500 

5 500 

5 500 

5 500 

5 500 

5 500 

5 500 

61 000 

Kancelárske potreby 

1 000 

   

   

1 000 

   

   

1 000 

   

    

1000 

  

  

4 000 

Telefón 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1 000 

1000 

1000 

1 000 

12 000 

Internet 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

700 

8 400 

Školenia 

2 000 

   

  

   

  

   

  

   

  

  

  

   

2 000 

Osobné výdavky 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10 000 

10000 

10 000 

1 0000 

120 000 

Cestovné 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

500 

6 000 

Dane 

12 500 

    

   

  

  

   

  

  

  

  

  

   

12 500 

Výdavky celkom (b) 

32200 

16 700 

16 700 

17 700 

16 700 

17 700 

18 700 

17 700 

17 700 

18 700 

17 700 

17 700 

225 900 

Čistý cash flow (a-b) 

-200 

15 300 

15 300 

14 300 

15 300 

14 300 

13 300 

14 300 

14 300 

13 300 

14 300 

14 300 

158 100 

Začiatočný stav účtu 

60 600 

60 400 

75 700 

91 000 

105 300 

120 600 

134 900 

148 200 

162 500 

176 800 

190 100 

204 400 

   

Konečný stav účtu 

60 400 

75 700 

91 000 

105 300 

120 600 

134 900 

148 200 

162 500 

176 800 

190 100 

204 400 

218 700 

   

   

  

   

  

  

  

  

   

   

    

    

  

  

  


8. Doplňujúce údaje 

I. Vzor Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
II. Cenník služieb 
III. Osvedčenie o absolvovaní kurzu jednoduchého účtovníctva, firma UU, akreditácia MŠ SR 
IV. Cenníky ekonomických programov, počítačov a faxov, z ktorých som vychádzala pri tvorbe svojho finančného plánu 

9. Kalkulácia predpokladaných vstupných nákladov 


Číslo 

Názov položky 

Predpokladaný náklad v Sk 

Poznámka 

1. 

Vybavenie živnostenského oprávnenia 

100 

Zahrnuté v zriaďovacích
nákladoch 

2. 

Prenosný počítač (laptop) 

25 000 

Zahrnuté v zriaďovacích
nákladoch 

3. 

Multifunkčné zariadenie 

3 000 

Zahrnuté v zriaďovacích
nákladoch 

4. 

Fax 

4 000 

Zahrnuté v zriaďovacích
nákladoch 

5. 

Kancelárske potreby (papier a pod.) 

1 000 

Vo finančnom toku vyčlenené zvlášť 

6. 

Mobilný telefón + internet – prístroje ako také + paušál 

4 000 

Zahrnuté v zriaďovacích
nákladoch 

7. 

Inzercia v tlači – 5x 

 3 500 

Vo finančnom toku
vyčlenené zvlášť 

8. 

Ekonomický program pre jednoduché účtovníctvo 

11 850 

Zahrnuté v zriaďovacích
nákladoch 

9. 

Ekonomický program pre podvojné účtovníctvo 

20 200 

Zahrnuté v zriaďovacích
nákladoch 

10. 

Ekonomický program pre spracovanie miezd 

7 000 

Zahrnuté v zriaďovacích
nákladoch 

    

Spolu 

79 650 

    

 

6. Neúspešný pokus o samostatnú zárobkovú činnosť

Neúspechy patria k životu. Ak si aj na vás počkal v podobe nevydareného pokusu o samostatnú zárobkovú činnosť, uveďme si aspoň prostredníctvom citácie zákona, čo musíte vykonať vo vzťahu k úradu práce: 

Občan, ktorý prestal vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť pred uplynutím dvoch rokov, je povinný vrátiť pomernú časť príspevku pripadajúcu na čas, po ktorý sa neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť, a to v lehote do troch mesiacov, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote a do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradený odo dňa nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. 

Vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak sa prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti skončilo z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia podľa § 19 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, čiže na základe posudku obsahujúceho zákonom vyžadované náležitosti a vypracovaného posudkovým lekárom. 

Občan, ktorý skončil prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch rokov zo zdravotných dôvodov, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. 

7. Zdroje 

Štatistický úrad SR 
Zákony Slovenskej republiky 
www.epi.sk 
Príloha I Zmluvy o založení ES 
Edward Blackwell: How to Prepare a Business Plan, The Sunday Times 
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky: www.upv.sk 
Webové stránky úradov práce: Bardejov, Žilina, Košice, Trebišov, Zvolen, Levice atď.