facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Zásoby v podvojnom účtovníctve podnikateľov

Vymedzenie zásob

Zásoby patria medzi krátkodobý hmotný majetok, ktorého určujúcim znakom je jednorazová spotreba. V účtovníctve sa zásoby členia podľa spôsobu ich nadobudnutia na zásoby nakupované a zásoby vlastnej výroby a následne podľa druhov. Medzi nakupované zásoby patria materiál a tovar.

Zásoby vlastnej výroby vznikajú vo výrobnom procese pri materiálnej výrobe a tiež v činnostiach, ktorých výsledkom nie sú hmotné produkty. Niektoré zásoby vlastnej výroby určené na predaj mimo účtovnú jednotku môžu byť spotrebované aj vo vnútri účtovnej jednotky v ďalšom ekonomickom procese, napríklad v poľnohospodárstve osivá, krmivá hnojivá.

Právne predpisy ustanovujúce postup pri účtovaní zásob:

  • zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ), ktorý upravuje základné definície majetku, účtovnú dokumentáciu, účtovné zápisy a účtovné knihy, povinnosť dokladovania účtovných zápisov, predpísané spôsoby oceňovania majetku,
  • opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 v znení opatrenia MF SR č. 25167/ 2003-92, opatrenia č. MF/10069/ 2004-74, opatrenia č. MF/26670/ 2005-74, opatrenia č. MF/25814/ 2006-74, opatrenia č. MF/16317/ 2007-74, opatrenia č. MF/25535/ 2008-74 a opatrenia č. MF/10531/ 2009-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len PÚP); opatrenie vymedzuje zásoby, upravuje ich charakteristiku a podrobnosti ich oceňovania a účtovania.

 



 

 

A. Nakupované zásoby

1. Vymedzenie nakupovaných zásob

Zásoby patria medzi krátkodobý hmotný majetok, ktorého základným určujúcim znakom je jednorazová spotreba. Prvotné členenie zásob je podľa spôsobu ich nadobudnutia na zásoby nakupované a zásoby vlastnej výroby a následne podľa druhovej štruktúry. Medzi nakupované zásoby patria materiál a tovar.

1.1 Materiál

Do materiálu sú zahrnované suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly a hmotný hnuteľný majetok, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok a vstupná cena rovná alebo nižšia ako 1 700 €. Hnuteľné veci, ktorých doba použiteľnosti je najviac jeden rok, sa bez ohľadu na obstarávaciu cenu účtujú ako zásoby.
Suroviny sú hmoty, ktoré vo výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu. Napríklad pri výrobe nábytku je surovinou drevo, v stavebníctve sú surovinami murovacie materiály, v odevníckom priemysle látky a pod.
Pomocné látky sú hmoty, ktoré prechádzajú do výrobku, ale netvoria jeho podstatu (napríklad materiály na povrchové úpravy výrobkov, farby, laky, lepidlá, kovania na nábytku a pod.).
Prevádzkové látky sú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivá, čistiace prostriedky.
Náhradné dielce sú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu.
Obaly sú predmety, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru, vlastných výrobkov. Ak sú nevratné obaly, dodávajú sa zákazníkom a odberateľom spolu s dodávkou a sú súčasťou ocenenia predmetu dodávky.

1.2 Tovar

Tovarom je všetko, čo účtovná jednotka nakupuje za účelom predaja, pričom nakúpený tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva sa vo vnútri účtovnej jednotky, neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby odovzdané do vlastnej predajne (podnikové predajne), ktoré sa za týmto účelom aktivujú do tovaru. Tovarom je aj hmotný majetok dlhodobého charakteru (autá, lode, nehnuteľnosti, technologické linky), ak ho účtovná jednotka obstaráva za účelom ďalšieho predaja. V ekonomickej teórii nazývaný aj investičný tovar.

2. Účtovanie zásob

2.1 Základné zásady účtovania zásob

O zásobách sa účtuje v účtovej triede 1 – Zásoby. Účty, na ktorých sa účtujú zásoby, sú aktívne majetkové účty. Nakupované zásoby sa účtujú v účtovej skupine 11 – Materiál a 13 – Tovar.
Na účtovanie obstarania zásob sú určené samostatné kalkulačné účty.

POZNÁMKA
Účtovanie obstarania a úbytku zásob sa vykonáva podľa spôsobu A alebo B. Účtovanie zásob podľa spôsobu A môžu použiť všetky účtovné jednotky, pre ktoré platia postupy účtovania. Účtovanie zásob podľa spôsobu B môžu použiť len tie účtovné jednotky, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť auditu podľa § 19 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len ZÚ). Podľa novely § 41 ods. 1 postupov účtovania opatrením č. MF/10531/2009-74 s účinnosťou od 20. 3. 2009 v účtovnej jednotke, v ktorej sa zásoby účtujú spôsobom B, ak ku dňu, ku ktorému sa zo­stavuje účtovná závierka, sú splnené aspoň dve z podmienok uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode zákona, sa od nasledujúceho účtovného obdobia účtujú zásoby spôsobom A.

2.2 Zásoby účtované spôsobom A

V priebehu účtovného obdobia sa zložky obstarávacej ceny nakupovaných zásob účtujú na ťarchu účtu 111 – Obstaranie materiálu alebo na ťarchu účtu 131 – Obstaranie tovaru so súvzťažným zápisom na príslušných účtoch zúčtovacích vzťahov alebo finančných účtoch.
Vnútroorganizačné služby, ktoré súvisia s prepravou dodávok zásob, sa aktivujú do obstarávacej ceny.

Text

MD

DAL

1. 

Obstaranie materiálu

111, 112

321

2.

Vedľajšie náklady súvisiace s obstaraním materiálu

111, 112

321, 211

3.

Obstaranie tovaru

131, 132

321

4.

Vedľajšie náklady súvisiace s obstaraním tovaru

131, 132

321, 211

5.

Aktivácia materiálu vo vlastnej réžii

111, 112

621

6.

Aktivácia tovaru, napr. prevod vlastných výrobkov do podnikovej predajne

132

621

7.

Aktivácia vnútropodnikových služieb do obstarávacej ceny materiálu a tovaru, napríklad doprava materiálu alebo tovaru vlastnými dopravnými prostriedkami, obchodná úprava tovaru, náklady na balenie, oprava materiálu vo vlastnej réžii a pod.

111, 112,
131, 132

622

  • Prevzatie materiálu a tovaru na sklad vykonáva účtovná jednotka v obstarávacích cenách účtovným zápisom na ťarchu účtu 112 – Materiál na sklade alebo 132 – Tovar na sklade a v predajniach a v prospech účtu 111 – Obstaranie materiálu alebo 131 – Obstaranie tovaru.
  • Spotreba materiálu a predaj tovaru sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a pri predaji materiálu na ťarchu účtu 542 – Predaný materiál so súvzťažným zápisom na príslušnom účte zásob.
  • Inventarizačné rozdiely materiálu a tovaru podľa § 11 PÚP sa účtujú:
    • na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, ak ide o manká,
    • v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak ide o prebytky,
    • v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy, ak je možné preukázať, že prišlo k prebytku nesprávnym účtovaním spotreby materiálu alebo predávaného tovaru,
    • na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy, ak ide o úbytky materiálu a tovaru do výšky noriem prirodzených úbytkov.

Príklad č. 1: Účtovanie obstarania zásob spôsobom A
Pri obstarávaní nakupovaných zásob sa zložky obstarávacej ceny účtujú na kalkulačné účty 111 – Obstaranie materiálu alebo 131 – Obstaranie tovaru.

Text

Suma

celkom

Súvzťažný účet

131 – Obstaranie
 tovaru

MD

DAL

1.

fa za 10 ks tovar

250

DAL 321 A

250

 

2.

clo

5

DAL 379

5

 

3.

dopravné v zahraničí

30

DAL 321 A

30

 

4.

sprostredkovanie kúpy

23

DAL 211

20

 

5.

vlastná doprava z colnice

7

DAL 622

5

 

6.

poplatky za colné formality

5

DAL 211

5

 

7.

prevod 10 ks obstaraného tovaru na sklad v obstarávacej cene 32 €/ 1 ks

320

MD 132

 

320

Pri účtovaní zásob spôsobom A dovoľujú PÚP účtovať bez použitia účtov obstarania zásob priamo na účty:

  • nákupy materiálu na účte 112 – Materiál na sklade,
  • nákupy zvierat na účte 124 – Zvieratá,
  • nákupy tovaru na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach.

Pri účtovaní zásob spôsobom A dovoľujú PÚP (§ 43 ods. 14) účtovnej jednotke stanoviť si vo vnútornom predpise druhy materiálov, ktoré budú účtované priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad. Prax v tejto súvislosti využíva priame účtovanie nákupov materiálu najmä pri drobných kancelárskych nákupoch, pri obstarávaní predmetov, ktoré majú dlhodobý charakter použitia (viac ako jeden rok) a obstarávaciu cenu rovnú alebo nižšiu ako 1 700 eur. Určenie zásob, ktoré budú účtované priamo do spotreby, musí byť jednoznačne stanovené v internom predpise. Treba si uvedomiť, že táto „úľava“ nesmie vyznievať ako kombinácia spôsobov účtovania A a B.

2.3 Zásoby účtované spôsobom B

Pri účtovaní zásob spôsobom B sa postupuje takto:

a) Zložky obstarávacej ceny nakupovaných zásob sa v priebehu účtovného obdobia účtujú priamo do spotreby na ťarchu príslušných účtov účtovej triedy 50 – Spotrebované nákupy:

  • materiál MD 501 – Spotreba materiálu / DAL účty záväzkov alebo finančné účty,
  • tovar MD 504 – Predaný tovar / DAL účty záväzkov alebo finančné účty,
  • vnútroorganizačné služby súvisiace s obstaraním zásob sa účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 súvzťažne v prospech účtov účtovej skupiny 62 – Aktivácia.

b) Pri uzavieraní účtovných kníh sa začiatočné stavy účtov zásob zaúčtujú do spotreby:

  • materiál MD 501 – Spotreba materiálu / DAL 112 – Materiál na sklade,
  • tovar na sklade MD 504 – Predaný tovar / DAL 132 – Tovar na sklade a v predajniach.

c) Stav zásob podľa inventarizácie sa vyúčtuje:

  • materiál MD 112 – Materiál na sklade / DAL 501 – Spotreba materiálu,
  • tovar MD 132 – Tovar na sklade a v predajniach / DAL 504 – Pre­daný tovar,
  • manká a škody MD 549 – Manká a škody / DAL 501, 504,
  • prebytky zásob MD 112, 132 / DAL 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Príklad č. 2: Účtovanie tovaru spôsobom B
Účtovná jednotka mala ku dňu otvorenia účtovných kníh začiatočný stav na účte tovaru v sume 350 €. V priebehu účtovného obdobia nakúpila tovar skladovej položky 024 v celkovej obstarávacej cene 20 645 €. Ku dňu uzatvárania účtovných kníh inventarizáciou pri položke tovaru označenej číslom 024 zistila:

  • fyzický tovar na sklade v hodnote 244 €,
  • podľa skladovej evidencie má byť na sklade tovar v hodnote 305 €,
  • inventarizačný rozdiel je 305 – 244 = 61 €,
  • prirodzený úbytok tovaru podľa noriem prirodzených úbytkov je 54 €.

Rozdiel v sume 7 € medzi inventarizačným rozdielom v sume 61 € a prirodzeným úbytkom v sume 54 € účtovná jednotka nevie spoľahlivo doložiť dokladom, zaúčtuje ho ako manko. Na majetkový účet tovaru sa vyúčtuje inventarizáciou zistený skutočný stav tovaru v hodnote 244 €.

Účtovanie bude nasledovné:

Text

Suma v €

Účtovanie

1. 

otvorenie účtovných kníh k 1. 1. 

350

MD 132 / D 701

2.

nákup tovaru počas účtovného obdobia

20 645

MD 504 / D rôzne účty

Účtovanie k 31. 12.

3.

zaúčtovanie začiatočného stavu tovaru do spotreby

350

MD 504 / D 132

4.

zaúčtovanie skutočne zisteného stavu tovaru podľa inventarizácie

244

MD 132 / D 504

5.

zaúčtovanie zisteného manka na tovare

7

MD 549 / D 504

NEPREHLIADNITE!
Ak sa použije spôsob B účtovania zásob, analytická evidencia sa vedie formou skladovej evidencie tak, aby bolo možné zistiť a preukázať stav zásob v priebehu účtovného obdobia a zložky obstarávacej ceny zásob.

2.4 Analytická evidencia zásob

Analytická evidencia zásob sa vedie podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách alebo súborov dát z počítača. Analytická evidencia podľa druhov alebo skupín zásob slúži na ich identifikáciu a obsahuje najmä označenie, dátum obstarania, dátum vyskladnenia, ocenenie, údaje o množstve. Analytická evidencia sa vedie v technických merných jednotkách a obsahuje aj údaje o ocenení.

Príklad obsahu skladového listu:

Dátum

Doklad

Merná
jednotka

Príjem

Výdaj

Zostatok

Norma prirodz. úbytku

Poz­
námka

 

 

 

Množstvo

Cena za jedn.

Hodn. spolu €

Množstvo

Cena za jedn.

Hodn. spolu €

Množstvo

Cena za jedn.

Hodn. spolu €

 

 

3. Oceňovanie zásob

3.1 Záväzné zásady oceňovania

Zásoby nakupované sa oceňujú ku dňu ocenenia v súlade s § 25 ZÚ:

a) obstarávacími cenami – zásoby nakupované;
Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s obstaraním.

b) reprodukčnými obstarávacími cenami – zásoby získané bezodplatne;
Napríklad zásoby získané darom, zásoby novozistené pri inventarizácii, doteraz v účtovníctve neevidované. Reprodukčná obstarávacia cena je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.

c) reálnou hodnotou – zásoby nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti, zásoby nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a zásoby nadobudnuté zámenou.

POZNÁMKA
Pri vyskladnení zásob možno rovnaký druh zásob vedených na sklade oceniť cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu zásob sa použije ako cena na ocenenie prvého úbytku zásob (metóda FIFO).
Súčasťou ocenenia zásob aj zľavy z ceny, napríklad skontá, bonusy, rabaty, pričom ocenenie zásob sa o tieto položky znižuje. Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje ako zníženie nákladov na predané alebo spotrebované zásoby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý tovar alebo výrobok.

3.2 Spôsoby účtovania pri oceňovaní zásob
3.2.1 Naskladňovanie a vyskladňovanie zásob

Spôsob I

Oceňovanie pri naskladňovaní zásob

Oceňovanie pri vyskladňovaní zásob

Každý individuálny nákup sa ocení obstarávacou cenou

Vážený aritmetický priemer počítaný najmenej raz za mesiac

FIFO – prvá cena na ocenenie prírastku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku

Spôsob II

Pri naskladňovaní zásob sa obstarávacia cena rozdelí na analytických účtoch

Oceňovanie pri vyskladňovaní zásob

Analytický účet zásob I – Cena obstarania

Úbytok zásob z AÚ I sa ocení:

a)

váženým aritmetickým priemerom počítaným najmenej raz za mesiac alebo

b)

metódou FIFO

Analytický účet zásob II – Vedľajšie náklady obstarania

Rozpúšťajú sa spôsobom záväzne stanoveným účtovnou jednotkou

Spôsob III

Vopred je stanovená pevná cena, za ktorú sa majetok obstará, a oceňovacie odchýlky

Oceňovanie pri vyskladňovaní zásob

Analytický účet zásob I – Pevná cena obstarania

Úbytok zásob z AÚ I sa ocení v pevnej cene

Analytický účet zásob II – Rozdiel medzi pevnou cenou a skutočnou cenou obstarania

Rozpúšťa sa spôsobom záväzne stanoveným účtovnou jednotkou

Analytický účet zásob III – Vedľajšie náklady obstarania

Rozpúšťajú sa spôsobom záväzne stanoveným účtovnou jednotkou

3.2.2 Oceňovacie odchýlky

Pri rozpúšťaní oceňovacích odchýlok účtovaných na analytických účtoch sa najčastejšie uplatňuje percentuálny pomer vo vzťahu ku skutočnej spotrebe zásob. Postup stanovenia percenta oceňovacieho rozdielu môže byť takýto:

ORm + PORm

P = 

-------------------  

 x 100 = % oceňovacieho rozdielu

 

ZSZ + NZm

 

 

SSZ x P

OR =

 ----------

 suma oceňovacieho rozdielu v €

 

100

 

Legenda:

ORm

= oceňovací rozdiel na začiatku mesiaca

PORm  

= prírastok oceňovacieho rozdielu za mesiac
ZSZ = začiatočný stav zásob
NZm = objem nakúpených zásob za mesiac
OR = oceňovací rozdiel pripadajúci na spotrebovaný materiál v €
SSZ = skutočná spotreba zásob za mesiac

Príklad č. 3: Oceňovanie úbytku váženým aritmetickým priemerom
Účtovná jednotka nakupovala v priebehu mesiaca materiál na sklad. Pri naskladňovaní oceňovala každý jednotlivý nákup obstarávacou cenou. Úbytok zásob pri vyskladňovaní oceňovala váženým aritmetickým priemerom.

112 AÚ – Materiál na sklade (marec 2009)

Dátum

Merná
jednotka

Cena za jednotku
pri naskl.

Príjem v merných jednotkách

Príjem
 v € celkom

Výdaj v merných jednotkách

Výdaj
v €
celkom

Zostatok v merných jednotkách

1. 3.

ks

22   

 10

220  

 

 

 

2. 3.

ks

21,50

 15

322,50

 

 

25

4. 3.

ks

22,50

 20

450   

 

 

45

7. 3.

ks

21,50

 15

322,50

 

 

60

8. 3.

ks

 

 

 

18

 396

42

10. 3.

ks

22  

 20

440   

 

 

62

11. 3.

ks

 

 

 

40

 880

22

15. 3.

ks

23   

 15

345   

 

 

37

17. 3.

ks

 

 

 

15

 330

22

21. 3.

ks

21   

 10

210  

 

 

32

30. 3.

ks

 

 

 

25

 550

 7

Σ

x

x

105

2 310   

98

2 156

 x

Výpočet ceny váženým aritmetickým priemerom:

2 310

Ø =

----------------

 = 22 € / ks

 

105

 

Jednotlivé úbytky materiálu oceníme cenou 22 € za kus.
Zostatok zásob v peňažnom vyjadrení je 2 310 – 2 156 = 154 €.

Príklad č. 4: Oceňovanie úbytku metódou FIFO
Budeme vychádzať z predchádzajúceho príkladu, ale úbytok bude oceňovaný metódou FIFO.

112 AÚ – Materiál na sklade (marec 2009)

Dátum

Merná jednotka

Cena za m. j. pri nasklad.

Príjem v merných jednotkách

Príjem v €
celkom

Výdaj v merných jednotkách

Zostatok v ks

Cena
za m. j. pri
vyskladnení

Výdaj
v €
celkom

1. 3.

ks

22

10

220

 

10

 

 

2. 3

ks

21,50

15

322,50

 

25

 

 

4. 3.

ks

22,50

20

450

 

45

 

 

 7. 3.

ks

21,50

15

322,50

 

60

 

 

 8. 3.

ks

 

 

 

18

42

10 x 22
8 x 21,50

220
172

10. 3.

ks

22

20

440

 

62

 

 

11. 3.

ks

 

 

 

40

22

7 x 21,50
20 x 22,50
13 x 21,50

150,50
450
279,50

15. 3.

ks

23

15

345

 

37

 

 

17. 3.

ks

 

 

 

15

22

2 x 21,50
13 x 22

43
286

21. 3.

ks

21

10

210

 

32

 

 

30. 3.

ks

 

 

 

25

7

7 x 22

15 x 23

2 x 21

154

345

42

Σ

Xx

Xx

105

2 310

98

xx

Xx

2 142

Jednotlivé úbytky materiálu oceníme cenami v poradí, v akom bol materiál naskladňovaný.
Zostatok zásob v peňažnom vyjadrení je 2 310 – 2 142 = 168 €.

Príklad č. 5: Výpočet podielu vedľajších nákladov do spotreby
Účtovná jednotka oceňuje tovar spôsobom, že rozdeľuje na analytických účtoch cenu obstarania a vedľajšie náklady súvisiace s obstaraním. Pri spotrebe zásob cenu obstarania zúčtováva do spotreby váženým aritmetickým priemerom. Vedľajšie náklady obstarania sa rozpúšťajú percentom podľa tovaru zúčtovaného do spotreby.

Na začiatku mesiaca marca má účtovná jednotka na účtoch nasledovný stav:
132 AÚ1 – Tovar na sklade a v predajniach – cena obstarania: 2 500 €
132 AÚ2 – Tovar na sklade a v predajniach – vedľajšie náklady obstarania: 350 €
V priebehu marca bol nakúpený tovar v cene obstarania 2 400 €.
K nakúpenému tovaru sa viažu obstarávacie náklady v sume 165 €.
V priebehu marca bol predaný tovar v cene obstarania 3 500 €.

Výpočet % oceňovacieho rozdielu:

360 + 165

P = 

 ---------------------

 x 100 = 10,51 %

 

2 500 + 2 400

 

Podiel vedľajších nákladov:

3 500 x 10,51

OR =

------------------- 

 = 367,85 €

 

100

 

Účtovanie:
132 AÚ1 – Tovar na sklade a v predajniach – cena obstarania

MD

DAL

1. 3. Stav účtu

2 500

b)

predaj tovaru

3 500

a)

nákup tovaru

2 400

 

 

132 AÚ2 – Tovar na sklade a v predajniach – vedľajšie náklady obstarania

MD

DAL

1. 3. Stav účtu

350

b)

vedľajšie náklady k predanému tovaru

367,85

a)

nákup tovaru

165

 

 

504 – Predaný tovar

MD

Suma v €

DAL

Suma v €

b)

predaný tovar za príslušný mesiac

3 500

 

 

b)

vedľajšie náklady k predanému tovaru

367,85

  

 

3.3 Účtovanie oceňovania zásob ku dňu inventarizácie a pri uzavieraní účtovných kníh
3.3.1 Opravné položky

Podľa § 26 ZÚ účtovná jednotka je povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadniť predpokladané riziká a straty týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré sú známe k predmetnému dňu. Zníženie hodnoty sa musí zohľadniť vždy, bez ohľadu na to, či výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie je zisk alebo strata.

POZNÁMKA

Ak sa pri inventarizácii zásob zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky sú predmetom analýzy. Ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Opravná položka sa vytvára v prípadoch, ak obstarávacia cena nakupovaných zásob je vyššia ako ekonomické úžitky z predaja (tovar) alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky (materiál).

Opravná
položka k

Tvorba
opravnej
položky
MD / DAL

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu

– trvalého vyradenia majetku z účtovníctva
MD / DAL

– úplného alebo čiastočného zániku zníženia hodnoty majetku MD / DAL

– materiálu

505 / 191

191 / 112

191 / 505

– tovaru

505 / 196

196 / 132

196 / 505

Príklad č. 6: Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k tovaru
Účtovaná jednotka mala k 31. 12. 2009 na sklade tovar v hodnote 15 000 €. Pri inventarizácii zistila, že čistá realizačná hodnota tovaru je 11 000 €. Vytvorila opravnú položke v sume 4 000 €. V roku 2010 predala všetok tovar za 13 000 €.

Text

Suma v €

Účtovanie

Zúčtovanie opravnej položky k 31. 12. 2009

4 000

MD 559 / D 196

Rok 2010

1.

Zaúčtovanie začiatočného stavu tovaru

15 000

MD 132 / D 701

2.

Zaúčtovanie začiatočného stavu opravnej položky

 4 000

MD 701 / D 196

3.

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úbytku tovaru z účtovníctva

 4 000

MD 196 / D 132

4.

Zúčtovanie úbytku predaného tovaru

11 000

MD 504 / D 132

5.

Tržba z predaného tovaru

13 000

MD 211 / D 604

3.3.2 Nevyfakturované dodávky a zásoby na ceste

O zásobách na ceste a nevyfakturovaných dodávkach sa účtuje k súvahovému dňu.

POZNÁMKA
Nevyfakturované dodávky zásob sa ocenia napríklad podľa uzatvorenej zmluvy, dodacieho listu alebo odhadom. Spôsob účtovania bude závisieť od spôsobu účtovania zásob v účtovnej jednotke.
Kalkulačné účty obstarania zásob 111 – Obstaranie materiálu, 131 – Obstaranie tovaru nemôžu vykazovať k súvahovému dňu zostatok; zostatok uvedených účtov sa preúčtuje podľa povahy buď ako nevyfakturovaná dodávka, alebo zásoba na ceste.

Pri nakupovaní zásob na faktúru v prípade, že deň fyzickej dodávky zásob nie je zhodný s dňom obdržania faktúry, odporúčame účtovať:

Pri účtovaní spôsobom A

  • skutočný fyzický príjem zásob na sklad na základe príjemky a dodacieho listu:
    • MD 112 – Materiál na sklade / DAL 111 – Obstaranie materiálu
    • MD 132 – Tovar na sklade a v predajniach / DAL 131 – Obstaranie tovaru;
  • došlú faktúru za obstaranie zásob, ktorou sa zúčtuje záväzok, a cenu zásoby:
    • MD 111 – Obstaranie materiálu / DAL 321 – Dodávatelia
    • MD 131 – Obstaranie tovaru / DAL 321 – Dodávatelia

Pri účtovaní spôsobom B

  • o skutočnom fyzickom príjme sa bude účtovať na základe príjemky alebo dodacieho listu v skladovej evidencii zásob,
  • prijaté faktúry, ktoré predchádzajú fyzickej dodávke zásob, odporúčame sledovať aj v operatívnej evidencii skladu ako zásobu na ceste; po obdržaní dodávky sa vykoná preúčtovanie v skladovej evidencii; faktúry sú účtované v syntetickej evidencii na vrub účtov 501, 504 so súvzťažným zaúčtovaním záväzku na účte 321 – Dodávatelia.

Účtovanie k súvahovému dňu:

a) ak účtovná jednotka obdržala faktúru a fyzická dodávka nebola re­alizovaná, vyúčtujeme skutočnosť ako zásoby na ceste na účtoch

  • pri spôsobe A
    • MD 119 – Materiál na ceste / D 111 – Obstaranie materiálu
    • MD 139 – Tovar na ceste / D 131 – Obstaranie tovaru
  • pri spôsobe B
    • MD 119 – Materiál na ceste / D 501 – Spotreba materiálu
    • MD 139 – Tovar na ceste / D 504 – Predaný tovar

b) ak účtovná jednotka fyzicky obdržala dodávku zásob, pričom nemá k dispozícii faktúru, účtujeme nevyfakturované dodávky;
pri spôsobe B neboli zásoby zúčtované v spotrebe, účtovná jednotka nemala faktúru (skutočnosť zistená pri inventarizácii);

  • pri spôsobe A aj B
    • ak účtovná jednotka vie sumu na účtoch MD 112, 132 / D 326 – Nevyfakturované dodávky alebo 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky,
    • ak účtovná jednotka nevie sumu na účtoch MD 112, 133 / D 323 – Krátkodobé rezervy alebo 459 – Ostatné rezervy.

Príklad č. 7: Účtovanie nevyfakturovaných dodávok a zásob na ceste k súvahovému dňu pri spôsobe A

Text

Doklad

Suma v €

MD Účtovanie DAL

1.

Dodávka materiálu 27. 12. – ocenenie podľa dodacieho listu

dodací list príjemka

1 500

112 – Materiál na sklade

111 – Obstaranie materiálu

2.

Faktúra D1 na tovar 28. 12.

faktúra

2 750

131 – Obstaranie tovaru

321 – Dodávatelia

3.

Faktúra D2 za materiál 29. 12.

faktúra

3 500

111 – Obstaranie materiálu

321 – Dodávatelia

4.

Faktúra D3 (dopravné) zo dňa 29. 12. k dodávke materiálu z 27. 12.

faktúra

1 600

111 – Obstaranie materiálu

321 – Dodávatelia

5.

Prevod oceňovacieho rozdielu z fa D3

interný
doklad

1 600

112 – Materiál na sklade

111 – Obstaranie materiálu

6.

Dodávka tovaru 29. 12. – ocenenie podľa dodacieho listu

dodací list príjemka

3 500

132 – Tovar na sklade a v predajniach

131 – Obstaranie tovaru

7.

Dodávka materiálu 29. 12. – ocenenie podľa dodacieho listu

dodací list príjemka

2 000

112 – Materiál na sklade

111 – Obstaranie materiálu

Účtovanie k 31. 12.

8.

Zápis v bode 2; tovar fyzicky neprišiel

interný
doklad

2 750

139 – Tovar na ceste

131 – Obstaranie tovaru

9.

Zápis v bode 3; materiál fyzicky neprišiel

interný
doklad

3 500

119 – Materiál na ceste

111 – Obstaranie materiálu

10.

Zápis v bode 6; fyzicky bol tovar dodaný – účtovná jednotka nemá faktúru; na základe zmluvy pozná cenu tovaru

interný
doklad

3 500

131 – Obstaranie tovaru

326 – Nevyfakturované dodávky

11.

Zápis v bode 7; fyzicky bol materiál dodaný – účtovná jednotka nemá faktúru a nevie ani, či cena je presná

Interný
doklad

2 000

111 – Obstaranie materiálu

323 – Krátkodobé rezervy

4. Vyskladňovanie zásob, predaj, spotreba vo výrobe alebo iná spotreba

Úbytok zásob pri vyskladňovaní je účtovaný v rovnakej cene, v akej sú zásoby oceňované na sklade. Pri spôsobe B účtovania zásob sa o vyskladnení účtuje v skladovej evidencii. Vyskladňovanie zásob môže byť z rôznych dôvodov.

4.1 Predaj zásob

Text

MD

DAL

Poznámka

1.

Úbytok materiálu pri predaji

542

112

Môže ísť o:

neupotrebiteľný materiál

2.

Tržba z predaja materiálu

311

642

použiteľný odpad z výroby, ktorý iná účtovná jednotka využije

nepoužiteľný odpad z výroby odovzdaný do zberu

náhradné dielce získané pri opravách majetku výmenným spôsobom, ktoré účtovná jednotka predáva inej účtovnej jednotke, ktorá ich renovuje

3.

Úbytok tovaru pri predaji

504

132

Predaj tovaru v rámci veľkoobchodnej aj maloobchodnej činnosti

4.

Tržby z predaja tovaru

211, 311

604

4.2 Spotreba zásob vo výrobe alebo inej konečnej spotrebe

Text

MD

DAL

Poznámka

1.

Spotreba
materiálu

501

112

Napríklad:

suroviny a pomocné látky vo výrobe,

náhradné dielce pri opravách majetku,

pohonné hmoty a mazadlá,

potraviny v závodných jedálňach,

hmotný majetok s dobou použitia viac ako rok a so vstupnou cenou 1 700 eur a nižšou, o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že nie je dlhodobý majetok,

kancelársky materiál, údržbársky materiál

2.

Spotreba tovaru vo vnútri účtovnej jednotky

501

132

použitie tovaru z vlastných predajní vo výrobe, napríklad stavebný podnik má obchodnú aj stavebnú činnosť; tento spôsob je veľmi často uplatňovaný pri tovaroch vyskytujúcich sa na trhu v obmedzenom množstve,

spotreba tovaru na reklamu vo vlastnej réžii

4.3 Vyradenie pre neupotrebiteľnosť, poškodenie, zničenie, stratu, pri zistení manka pri inventarizácii

Neupotrebiteľné zásoby môžu byť napríklad:

  • tie, ktoré sa nespotrebovali vo výrobe alebo inej spotrebe či už z dôvodov zmeny výroby, výrobného postupu, materiál technicky zastaral a pod.,
  • náhradné dielce na opravy, ktoré musí mať účtovná jednotka v zálohe z titulu osobitného predpisu, prípadne pre havarijné prípady, napr. v energetike, doprave a pod.,
  • tovar osobitného významu v obchodnej činnosti, pri ktorom musí byť z titulu osobitných predpisov určitá stála zásoba, pričom tovar má obmedzenú dobu použiteľnosti, napr. pohotovostná zásoba liekov,
  • zásoby poškodené.

Pri vyskladňovaní neupotrebiteľných zásob je treba pozorne posudzovať každú vzniknutú skutočnosť aj v nadväznosti na zákon o dani z príjmov.

  • Ak pôjde o prípady likvidácie neupotrebiteľnej zásoby, ktorá tvorila povinnú zákonnú zálohu, pričom pohotovostná záloha bola v súlade s príslušnou právnou normou, malo by sa vyradenie takejto zásoby zúčtovať do spotreby.
  • Ak pôjde o prebytočné zásoby z dôvodu zmeny výroby, ukončenia výrobnej etapy, môžu sa takéto zásoby ponúknuť na odpredaj inému subjektu. Takýmto spôsobom možno vyradiť prebytočné náhradné dielce, zvyšný stavebný materiál po ukončení stavby.
  • Niektoré nespotrebované zásoby zrejme nebude možné speňažiť inak ako odovzdaním do zberných surovín, napr. kovový materiál ako šrot.
  • Tovar v obchodnej činnosti, ktorý je zastaraný a nemoderný, možno predať s cenovou zľavou.

POZNÁMKA
S vyskladnenými poškodenými zásobami možno taktiež rôzne naložiť. Napríklad pri poškodenom tovare vo veľkoobchode alebo maloobchode možno znížiť cenu. Poškodený materiál možno opraviť, predať ako poškodený materiál alebo ako odpad. Ak poškodené zásoby nemôžeme nijako využiť, zlikvidujú sa a zaúčtujú sa do škôd.
Postupy účtovania stanovujú v § 43 ods. 14,
že úbytky materiálu a tovaru do výšky noriem prirodzených úbytkov sa nepovažujú za škody a účtujú sa do spotreby.
Prirodzené úbytky vznikajú objektívne. Vyplývajú z prirodzených vlastností zásob, výrobného alebo obchodného procesu. Pri vypracovaní noriem prirodzených úbytkov zásob vo výrobnom alebo zásobovacom a obchodnom procese je treba poznať technologický postup výroby, vlastnosti zásob a vykonať primeraný počet meraní, sledovaní a vyhodnotení.

Príklady účtovania škôd na zásobách pri spôsobe A:

Text

MD

DAL

1.

Škoda na materiáli neopraviteľná, materiál je zlikvidovaný

549

112

2.

Škoda z titulu živelnej pohromy

582

112

3.

Škoda na tovare, tovar je likvidovaný

549

132

Príklady účtovania škôd na zásobách pri spôsobe B v priebehu roka:

Text

MD

DAL

1.

Škoda na materiáli neopraviteľná, materiál je zlikvidovaný

549

501

2.

Škoda z titulu živelnej pohromy

582

501

3.

Škoda na tovare, tovar je likvidovaný

549

504

4.4 Vklady zásob do podnikania

Zásoby môžu byť vkladané do podnikania ako súčasť celkového vkladaného majetku, napr. pri vklade podniku do obchodnej spoločnosti alebo samostatne ako vecný vklad zásobami.

Text

Vkladateľ
– investor

Prijímateľ
 vkladu

1.

Upísanie vkladu do základného imania

06x / 367

353 / 419

2.

Splatenie vkladu zásobami pri účtovaní zásob spôsobom A

367 / 112, 132

112, 132 / 353

3.

Oceňovací rozdiel

 

 

a)

aktívny

415 / 367

 

b)

pasívny

367 / 668

 

4.

Splatenie vkladu zásobami pri účtovaní zásob spôsobom B

367 / 501, 504

1x2, 12x / 353

5.

Oceňovací rozdiel

 

 

a)

aktívny

568 / 367

 

b)

pasívny

367 / 668

 

6.

Vklad tichého spoločníka

067 / 1x2, 12x

1x2, 12x / 479

4.5 Darovanie zásob

Text

Darca

Obdarovaný

1.

Darovanie zásob, u prijímateľa sa zásoby ocenia v ROC – účtovanie spôsobom A

543 / 112, 132

112, 132 / 648

2.

Darovanie zásob, u prijímateľa sa zásoby ocenia v ROC – účtovanie spôsobom B

543 / 501, 504

1x2, 12x / 648

4.6 Poskytnutie zásob na vzorky

Postup účtovania zásob poskytnutých na vzorky záleží na spôsobe, akým budú využité.

Dôležité je rozlišovať, či vzorka zostane vo vlastníctve poskytovateľa, alebo prejde do vlastníctva prijímateľa.

Poskytnutie vzoriek:

  1. Poskytnutie vzorky na reklamné akcie. Náklady na usporiadanie takejto akcie vrátane konzumácie zásob sú účtované do spotreby. Pre dodávateľa môže takúto akciu zorganizovať odberateľ, ale dodávateľ ju môže usporiadať aj vo vlastnej réžii. Celá akcia by mala byť dokladovaná napríklad zmluvou s odberateľom, dokladom o výdaji zásob na určený účel a odporúčame aj spracovať písomnú správu z akcie.
  2. Vzorka tovaru je rozosielaná potenciálnym odberateľom bezplatne. V tomto prípade môže byť vzorka považovaná za reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP].
  3. Využitie vzorky na skúšky, pri ktorých bude vzorka znehodnotená. Postupy účtovania upravujú účtovanie zásob poskytnutých ako vzorky do spotreby.

Účtovanie zásob použitých na vzorky:

Text

Účtovanie

1.

Poskytnutie tovaru na skúšobné účely

501 / 132

2.

Poskytnutie tovaru na reklamné akcie

501 / 132

3.

Poskytnutie tovaru na reklamu ako propagačný predmet

501 / 132

5. Vrátené zásoby zo spotreby materiálu z nevratných obalov, materiál z likvidácie dlhodobého hmotného majetku

V praxi sa často stáva, že nie všetok materiál, ktorý bol vydaný do spotreby, sa spotreboval a vráti sa späť do skladu, prípadne môže ísť o použiteľný odpad z výroby alebo odpad z výroby, ktorý sa odovzdáva do zberu. V praxi sa veľmi často o týchto skutočnostiach neúčtuje, čo je v rozpore so ZÚ a postupmi účtovania.

Príklady účtovania:

Text

MD

DAL

1.

Nespotrebovaný materiál vrátený z výroby v ocenení skladovou cenou

112

501

2.

Použiteľný odpad z výroby, ktorý je potrebné upraviť na opätovné použitie, v ocenení odborným odhadom

112A

648

3.

Náhradné dielce získané pri opravách, ktoré je potrebné renovovať na opätovné použitie – odborný odhad

112A

648

4.

Materiál a stavebné dielce získané z demontáže ľahkých stavieb, napr. výstavné stánky, dočasné zariadenia staveniska a pod. – odborný odhad

112A

648

5.

Nepoužiteľný odpad z výroby, ktorý sa odovzdá do zberných surovín

 

 

príjem na sklad v ocenení odborným odhadom

112A

648

predaj odpadu z výroby do zberných surovín

311

642

faktúra za predaj – zúčtovanie do spotreby

542

112A

6.

Materiál získaný z likvidácie dlhodobého majetku – odborný odhad

112A

648

7.

Materiál získaný z nevratných obalov dlhodobého majetku – odborný odhad

112A

042

6. Úpravy zásob, renovácie náhradných dielcov

Podľa § 43 ods. 10 PÚP ocenenie zásob sa zvyšuje o sumu nákladov na externé spracovanie materiálu alebo o vlastné náklady vynaložené na spracovanie vlastnou činnosťou. Pri materiáli môže ísť napríklad o dielenskú úpravu materiálu, náhradných dielov pred ich použitím, pri tovare môže ísť o obchodnú úpravu tovaru a pod. Úprava zásob vykonávaných vo vlastnej réžii sa aktivuje do obstarávacej ceny účtovným zápisom:

MD 112 – Materiál na sklade
MD 132 – Tovar na sklade a v predajniach

DAL 621 – Aktivácia materiálu a tovaru

Ak sa náhradné dielce, materiál alebo tovar dajú na opravu mimo účtovnú jednotku, je treba o tejto skutočnosti v účtovníctve účtovať.

6.1 Renovácia náhradných dielov dodávateľsky

Text

Suma €

MD

DAL

1.

Pri oprave získané poškodené náhradné diely, ocenia sa podľa odborného odhadu, účtujú sa na sklad na základe príjemky

100

112A1

648

2.

Odovzdanie poškodených dielov do opravy mimo účtovnú jednotku

100

112A2

112A1

3.

Faktúra za opravu

300

112A2

321

4.

Prevzatie opravených náhradných dielov späť na sklad v stálej skladovej cene

415

112A1

112A2

5.

Oceňovací rozdiel

– 15

112A3*

112A2

112A3* – Oceňovacie rozdiely k materiálu na sklade

6.2 Renovácia náhradných dielov vo vlastnej réžii

Text

Suma €

MD

DAL

1.

Pri oprave získané poškodené náhradné diely, ocenia sa podľa odborného odhadu, účtujú sa na sklad na základe príjemky

120

112A1

648

2.

Odovzdanie poškodených dielov do opravy vo vlastnej dielni

120

501

112A1

3.

Náklady za opravu

270

5xx

4.

Prevzatie opravených náhradných dielov späť na sklad v stálej skladovej cene

415

112A1

621

5.

Oceňovací rozdiel

– 25

112A3*

621

112A3* – Oceňovacie rozdiely k materiálu na sklade
RÚ = rôzne účty záväzkov, finančné účty

7. Zľavy na nakupované zásoby

Pri poskytovaní takýchto zliav je veľmi dôležité, aby boli súčasťou všeobecnej obchodnej politiky dodávateľa, aby boli poskytované každému, kto splní podmienku na ich poskytnutie, t. j. aby išlo o zľavy objektívne. Pri poskytovaní zliav upozorňujme na § 19 postupov účtovania, podľa ktorého má účtovná jednotka, ktorá je dodávateľom, povinnosť vytvárať rezervu na bonusy, skontá a podobne, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia.

NEPREHLIADNITE!
Podľa § 22 ods. 6 PÚP sú u odberateľa súčasťou ocenenia zásob zľavy z ceny, napríklad skontá, bonusy, rabaty, pričom ocenenie zásob sa o tieto položky znižuje.

Zľava poskytnutá k zásobám, ktoré sú u odberateľa už predané alebo spotrebované, sa účtuje ako zníženie nákladov na predané alebo spotrebované zásoby.

Za zľavu z ceny na nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba, ktorý sa účtuje podľa § 33 ods. 4 alebo podľa § 78 ods. 4 postupov účtovania.

Dôležité je aj ustanovenie zákona o DPH – § 22 – základ dane pri dodaní tovaru a služby.

Podľa ods. 4, ak je poskytnutá v čase dodania tovaru zľava z ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy – vystaví sa doklad o oprave.

U dodávateľov sú zľavy z ceny súčasťou tržieb a účtujú sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľavy z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma na prezentačné akcie.

Zľavy môžu mať rôznu formu, napríklad skonto, bonus, rabat.

Skonto je zľava, zrážka z ceny tovaru, ktorá sa poskytuje pri promptnej alebo skorej platbe. Zľava sa vzťahuje na jednotlivé dodávky, ale je poskytnutá dodatočne po zaplatení faktúr.

Bonus je zvyčajne zľava, ktorú poskytuje dodávateľ odberateľovi napríklad na základe odobratého množstva tovaru vyjadreného vo finančnom ohodnotení, bez ohľadu na druh a naturálne množstvo tovaru a tiež bez ohľadu na dátum úhrady faktúr.

Rabat je zľava ceny poskytovaná odberateľovi, ak splní podmienku odobratia určitého množstva tovaru, bez ohľadu na čas platenia. Vyjadruje sa spravidla percentuálnou sadzbou z ceny.

Príklad č. 8: Skonto
Predávajúci má v obchodných podmienkach stanovené, že v prípade úhrady faktúry za odobratý tovar do 7 dní poskytuje cenovú zľavu vo výške 3 % z každej dodávky.
Kupujúci získa nárok na zľavu až po úhrade faktúry. Predávajúci po úhrade faktúry kupujúcim vystaví ku konkrétnej dodávke dobropis faktúry. Zníži sa cena zdaniteľného plnenia pre DPH a upraví sa DPH. U kupujúceho dobropis bude vplývať na zníženie obstarávacej ceny zásoby a výšku prijatého zdaniteľného plnenia. Záväzok z vystaveného dobropisu sa započíta s novou dodávkou.

Text

Suma €

Dodávateľ

Odberateľ

MD

DAL

MD

DAL

1.

 

12. 5. Dodávka tovaru – celková fakturovaná suma

1 190   

311

 

321

a)

cena dodávky

1 000   

604

132

b)

19 % DPH k dodávke

 190   

343

343

2.

15. 5. Úhrada faktúry

1 190   

221

311

321

221

3.

 

Dodávateľ priznal skonto a vystavil dobropis

 35,7 

325

315

a)

zdaniteľné plnenie

 30    

604

132

b)

DPH

 –5,7 

 

343

343

4.

 

25. 5. Dodávka tovaru – celková fakturovaná suma

1 785    

311

 

321

a)

cena dodávky

1 500    

604

132

b)

19 % DPH k dodávke

285    

343

343

5.

Zápočet záväzku z dobropisu s pohľadávkou z novej dodávky z 25. 5.

 35,7 

325

311

321

315

6.

Úhrady zostatku pohľadávky

1 749,3 

221

311

321

221

Príklad č. 9: Bonus
Predávajúci má v obchodných podmienkach stanovené, že po odobratí tovaru bez ohľadu na druh v hodnote 600 € za kalendárny rok poskytne kupujúcemu cenovú zľavu vo výške 5 %, a to:

  • vrátením príslušnej finančnej sumy alebo
  • dodaním ďalšieho tovaru podľa výberu kupujúceho do výšky príslušnej sumy bezodplatne.

Kupujúci podmienku splnil a získal nárok na zľavu. Zľavu nie je možné priradiť ku konkrétnej dodávke.

POZNÁMKA
Odberateľ, ktorý účtuje zásoby spôsobom B, účtuje zľavy ku konkrétnym dodávkam na príslušné účty nákladov v účtovej skupine 50 – Spotrebované nákupy súvzťažne s účtom záväzkov alebo pohľadávky z reklamácie na účte 315 – Ostatné pohľadávky.

Účtovný prípad

Suma €

Dodávateľ

Odberateľ

MD

DAL

MD

DAL

1.

Dodávka tovaru – celková fakturovaná suma

714  

311

321

a)

cena dodávky

600  

604

132

b)

19 % DPH k dodávke

114  

343

343

2.

Úhrada faktúry

720  

221

311

321

221

3.

Dodávateľ priznal bonus – ide o finančné vyrovnanie

 30  

548

325

315

648

4.

Dodávateľ priznal bonus – 10 ks tovaru

 

 

 

 

a)

priznanie bonusu

 30  

548

325

315

648

b)

predajná cena tovaru

 30  

311

6xx

132

321

c)

zápočet

 30  

325

311

321

315

d)

povinnosť odvodu DPH

 5,8 

548

343


 

 

 

B. Zásoby vlastnej výroby, kalkulácie, výrobný proces, zvieratá

Táto časť vysvetľuje spôsob oceňovania a účtovania zásob vlastnej výroby polotovarov, nedokončenej výroby a výrobkov, stanovenie vnútropodnikových kalkulácií, výrobný proces a súvisiace účtovanie, manká a škody, opravné položky k zásobám.

1. Vymedzenie zásob vlastnej výroby a ich charakteristika

1.1 Vymedzenie zásob vlastnej výroby

Účtujú sa v účtovej skupine 12 – Zásoby vlastnej výroby v členení na nedokončenú výrobu, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá.

POZNÁMKA
Zásoby vlastnej výroby vznikajú vo výrobnom procese pri materiálnej výrobe a tiež v činnostiach, ktorých výsledkom nie sú hmotné produkty, napr. pri poskytovaní služieb alebo pri tvorivej duševnej práci a pod. Nedokončená výroba zvyčajne vzniká už vtedy, keď je vyskladnený materiál a bola vykonaná prvá operácia. V iných prípadoch môže nedokončená výroba predstavovať len mzdové náklady za vykonávané, ale ešte nedokončené práce. V niektorých odboroch činností do nedokončenej výroby materiál vôbec nevstupuje, napr. projektová činnosť, poradenské činnosti a pod. Ostatné zložky vlastných zásob, ktorými sú polotovary, výrobky a zvieratá, predstavujú len hmotné výstupy z výroby.

Zásoby vlastnej výroby sú zvyčajne určené na predaj mimo účtovnú jednotku. Niektoré môžu byť spotrebované aj vo vnútri účtovnej jednotky v ďalšom ekonomickom procese, napríklad v poľnohospodárstve osivá, krmivá, hnojivá.

1.2 Charakteristika zásob vlastnej výroby

Nedokončenou výrobou sa rozumejú produkty, ktoré už prešli jednou alebo niekoľkými výrobnými operáciami a nie sú už materiálom, ale ešte nie sú hotovým výrobkom. Medzi nedokončenú výrobu sa zahŕňajú aj nedokončené výkony iných činností, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, napríklad služby súdnych exekútorov, architektov, poradcov (§ 17 ods. 5 postupov účtovania).

POZNÁMKA
Nedokončená výroba sa účtuje na účte 121 – Nedokončená výroba. Na účte sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb nedokončenej výroby ocenenej vo vlastných nákladoch, ktoré tvoria priame náklady a výrobná réžia. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na účte účtuje len pri uzavieraní účtovných kníh.

Za polotovary vlastnej výroby sa považujú oddelene evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a dokončia sa alebo skompletizujú v ďalšom výrobnom procese.

POZNÁMKA
Účtujú sa na účte 122 – Polotovary vlastnej výroby. Účtuje sa tu stav a pohyb polotovarov vlastnej výroby pri účtovaní zásob spôsobom A v ocenení vlastnými nákladmi. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.

Výrobky sú predmety vlastnej výroby určené na realizáciu mimo účtovnej jednotky alebo na spotrebu vo vnútri účtovnej jednotky (napr. v poľnohospodárstve krmivá, osivá, sadivá, organické hnojivá a pod.).

POZNÁMKA
Účtujú sa na účte 123 – Výrobky. Účtuje sa tu stav a pohyb výrobkov vlastnej výroby pri spôsobe A účtovania zásob v ocenení vlastnými nákladmi. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.

Zvieratá zaradené do zásob sú mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, husí na výkrm a psy. Za zvieratá sa považujú:

  • mladé chovné zvieratá od narodenia až do ich preradenia do základného stáda úžitkového a plemenného (mladé kone, jalovice, býky, bahnice a pod.),
  • zvieratá vo výkrme (hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, králiky a pod.),
  • ryby, všetky ryby chované na výlov,
  • kožušinové zvieratá, všetky zvieratá bez ohľadu na vek (líšky, nutrie, bobry, králiky, jahňatá),
  • všetky včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, husí na výkrm a psy.

POZNÁMKA
Zvieratá sa účtujú na účte 124 – Zvieratá. Účtuje sa tu stav a pohyb zvierat pri spôsobe A účtovania zásob. Nakúpené zvieratá sa oceňujú v obstarávacích cenách, príchovky a prírastky zvierat sa oceňujú vo vlastných nákladoch, prípadne v reprodukčných obstarávacích cenách, ak nemožno zistiť vlastné náklady alebo sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.
Pri kŕdli sliepok určených na znášanie konzumných vajec sa účtuje tvorba opravnej položky počas reprodukčného cyklu do času jeho vyradenia podľa § 23 ods. 1 postupov účtovania.

2. Účtovanie zásob vlastnej výroby

2.1 Spôsoby účtovania zásob

Zásoby možno účtovať dvoma spôsobmi A a B. Spôsobom A povinne účtujú účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť auditu podľa § 19 zákona o účtovníctve. Spôsobom B môžu účtovať len účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť auditu.

Podstatou spôsobu A je účtovanie na majetkové účty zásob počas účtovného obdobia. Pri spôsobe B sa počas účtovného obdobia neúčtuje na majetkové účty zásob a stav zásob sa vyúčtuje na majetkové účty zásob na základe inventarizácie pri uzatváraní účtovných kníh. Pri spôsobe B je povinnosť viesť analytickú evidenciu zásob formou skladovej evidencie.

2.2 Zásoby vlastnej výroby účtované spôsobom A

V priebehu účtovného obdobia sa prírastky zásob ocenené vlastnými nákladmi účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 61 – Zmena stavu vnútroorganizačných zásob.

Vyskladňovanie zásob sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 61 so súvzťažným zápisom v prospech účtov účtovej skupiny 12.

Naskladňovanie zásob

MD

DAL

1.

Prírastok nedokončenej výroby

121

611

2.

Prevzatie polotovarov vlastnej výroby z nedokončenej výroby

 

 

a)

úbytok nedokončenej výroby

611

121

b)

prírastok polotovarov

122

612

3.

Prevzatie výrobkov na sklad z nedokončenej výroby

 

 

a)

úbytok nedokončenej výroby

611

121

b)

prírastok výrobkov

123

613

4.

Prevzatie výrobkov na sklad z polotovarov vlastnej výroby

 

 

a)

úbytok polotovarov vlastnej výroby

612

122

b)

prírastok výrobkov

123

613

Vyskladňovanie zásob

 

 

1.

Úbytok nedokončenej výroby pri predaji, pri prevode do ďalšej výrobnej fázy

611

121

2.

Úbytok polotovarov vlastnej výroby pri predaji, pri prevode do ďalšej výrobnej fázy

612

112

3.

Úbytok výrobkov zo skladu pri predaji

613

123

4.

Úbytok výrobkov zo skladu pri preradení do materiálu

 

 

a)

úbytok výrobkov

613

123

b)

aktivácia do materiálu

112

621

5.

Úbytok výrobkov zo skladu pri preradení do vlastných predajní

 

 

a)

úbytok výrobkov

613

123

b)

aktivácia do tovaru

123

621

Inventarizačné rozdiely materiálu a tovaru podľa § 11 Postupov účtovania sa účtujú:

a) manká sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody,
b) prebytky zásob sa účtujú súvzťažne s príslušným účtom účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

2.3 Zásoby vlastnej výroby účtované spôsobom B

V priebehu účtovného obdobia sa v účtovej skupine 12 – Zásoby vlastnej výroby nevykonávajú žiadne účtovné zápisy a vynaložené náklady na výrobu sa účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 5 – Náklady.

Postup pri uzavieraní účtovných kníh:

  1. Začiatočné stavy zásob účtované na príslušných účtoch účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby sa účtujú na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.
  2. Stav zásob podľa inventarizácie sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby so súvzťažným zápisom na príslušný účet účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.
  3. Manká sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody.
  4. Prebytky zásob sa účtujú súvzťažne s príslušným účtom účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

2.4 Účtovanie zvierat

Text

MD

DAL

1.

Uliahnuté zvieratá – príchovky zvierat

124

614

2.

Hmotnostné prírastky zvierat

124

614

3.

Nakúpené zvieratá pri účtovaní zásob spôsobom A

124

321

4.

Nakúpené zvieratá pri účtovaní zásob spôsobom B

501

321

5.

Preradenie mladých zvierat do základného stáda

 

 

a)

vyradenie zvierat zo zásob

614

124

b)

aktivácia zvierat do obstarávaného dlhodobého majetku

042

624

c)

zaradenie obstarávaných zvierat do základného stáda

026

042

6.

Preradenie zvierat základného stáda do výkrmu

 

 

a)

zúčtovanie zostatkovej ceny

551

086

b)

vyradenie zvierat z dlhodobého majetku

086

026

c)

aktivácia zvierat do zásob

124

614

7.

Vyradenie zvierat základného stáda do vlastného bitúnku

 

 

a)

doúčtovanie oprávok

551

086

b)

vyradenie zvierat z dlhodobého majetku

086

026

c)

aktivácia zvierat do rozpracovanej výroby

121

611

3. Oceňovanie zásob

3.1 Zásady oceňovania a oceňovacie veličiny

Zásoby sa oceňujú ku dňu ocenenia v súlade s § 25 ZÚ:

a) Vlastnými nákladmi – pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sú to priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo inú činnosť.

POZNÁMKA
Odchylne môžu účtovné jednotky oceňovať nedokončenú výrobu (§ 44 ods. 4 postupov účtovania) pri obsahovej náplni účtu 121 – Nedokončená výroba:

  • pri výrobe s krátkodobým nepretržitým cyklom, v ktorej sa účtujú mzdy až na výrobky alebo polotovary, a to len v položkách priamych materiálových nákladov,
  • v hromadnej a veľkosériovej výrobe len priamymi nákladmi,
  • v malosériovej a zákazkovej výrobe a vo výrobe s dlhodobým cyklom položkami priamych nákladov, výrobnej, prípadne správnej réžie (v tejto položke len celkom výnimočne v prípade, že výrobný cyklus presahuje jeden rok).

b) Reprodukčnými obstarávacími cenami – zásoby získané bezodplatne, napríklad zásoby získané darom, zásoby novozistené pri inventarizácii, doteraz v účtovníctve neevidované, príchovky (mladé uliahnuté zvieratá) a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady.

c) Obstarávacími cenami – zvieratá obstarané kúpou. Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s obstaraním.

d) Reálnou hodnotou zásoby nadobudnuté kúpou alebo vkladom podniku alebo jeho časti a zásoby nadobudnuté zámenou.

3.2 Postup účtovania pri oceňovaní zásob vlastnej výroby

Dôležitou súčasťou účtovania o zásobách vlastnej výroby je ich oceňovanie, ktoré vychádza z kalkulácie a sledovania vynaložených nákladov na výrobu alebo jednotlivé činnosti. V procese sledovania nákladov vynaložených na tvorbu zásob vlastnej výroby je špecifikácia nákladových druhov v členení na priame a nepriame náklady.

Je treba si uvedomiť, že špecifikácia a triedenie nákladov nie je uvedené v žiadnom právnom predpise. Triedenie nákladov pre ich sledovanie v účtovníctve v účtovej triede 5 – Náklady je len podľa druhov nákladov. Pre účely oceňovania vo vlastných nákladoch je potrebné náklady členiť a sledovať podľa účelu, na aký sú vynakladané. ZÚ v § 25 vymedzuje pre účely oceňovania zásob vlastné náklady ako:

  • priame náklady na výrobu a/alebo inú činnosť; priame náklady sú také, ktoré sa dajú priamo priradiť na konkrétny výrobok alebo činnosť nazývanú aj kalkulačná jednotka,
  • časť nepriamych nákladov na výrobu alebo inú činnosť; nepriame náklady sú také, ktoré sa nedajú priamo priradiť na konkrétny výrobok alebo činnosť (kalkulačná jednotka), pretože sa dotýkajú viacerých výrobkov alebo činností. Na kalkulačnú jednotku sa musia vhodným spôsobom priraďovať (rozvrhnúť).

Postupy účtovania v § 22 stanovený záväzný spôsob oceňovania uvedený v § 25 ZÚ bližšie špecifikujú a dovoľujú oceňovať:

a) skutočnými vynaloženými vlastnými nákladmi,

b) vlastnými nákladmi podľa operatívnych (plánových) kalkulácií určených v konkrétnych technických, technologických, ekonomických a organizačných podmienkach určených technickou prípravou výroby.

Pre účely oceňovania vo vlastných nákladoch je potreba tieto sledovať v kalkulačnom členení na jednotlivé druhy výrobkov alebo činností.

Postup pre kalkulačné triedenie nákladov:

a) spracovať vecnú špecifikáciu materiálových a iných vstupov do výroby,

b) vymedziť jednotlivé výrobky alebo činnosti – stanoviť kalkulačné jednotky,

c) zvoliť spôsob kalkulačného účtovníctva, ktorý môže byť:

  • v rámci analytických účtov k finančnému účtovníctvu, pričom sa využijú účty vnútroorganizačných nákladov, ktoré sa zaradia do účtovej skupiny 59,
  • samostatný účtový okruh, pre ktorý sa vytvoria účty a ich obsahová náplň v rámci účtových tried 8 a 9,
  • kombináciou podľa bodu 1 a 2,
  • samostatná operatívno-tech­nic­ká evidencia, ktorá je vhodná napr. pri poskytovaní rôznych služieb, pri zákazkách a pod. (zákazkové listy),

d) zaviesť spôsob označovania a identifikácie nákladov a ich smerovania na zvolené kalkulačné účty.

3.3 Účtovanie pri oceňovaní zásob vlastnej výroby v skutočne vynaložených vlastných nákladoch

Príklad č. 10: Účtovanie oceňovania výrobkov v skutočne vynaložených vlastných nákladoch

  1. január – priame náklady vynaložené na rozpracované výrobky vo výške 157 €,
  2. február – prevod nedokončenej výroby do polotovarov v sume 157 €, ďalšie vložené náklady vo výške 64 €,
  3. marec – prevod výrobkov z polotovarov zvýšených o náklady na dokončenie v sume 84 €, vynaložené vlastné náklady na výrobky A sú v sume 305 €.

I. variant – kalkulačná jednotka výrobok A

Mes.

121

122

123

611

612

613

Ostatné účty

Σ

P. č.

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

Účet

MD

DAL

VN

Január

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

11

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

501

20

 

 

12

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   

  

521

100

 

 

13

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

524

37

 

 

14

157

 

 

 

 

 

 

157

 

 

 

 

 

 

 

 

Február

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

21

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

521

50

 

 

22

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

524

14

 

 

23

 

157

221

 

 

 

157

 

 

221

 

 

 

 

 

221

Marec

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

31

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

501

20

 

 

32

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

521

50

 

 

33

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

524

14

 

 

34

 

 

 

221

305

 

 

 

221

 

 

305

 

 

 

305

35a

 

 

 

 

 

305

 

 

 

 

305

 

 

 

 

 

35b

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

311

355

301

 

Komentár k tabuľke:

  • prvé číslo v stĺpci 1 znamená mesiac, druhé číslo je poradové číslo
  • bod 23 je prevod z nedokončenej výroby do polotovarov
  • bod 34 je prevod polotovarov do vlastných výrobkov
  • bod 35a je úbytok výrobkov pri predaji v ocenení VN
  • bod 35b je predaj výrobkov v predajnej cene

3.4 Účtovanie pri oceňovaní zásob vlastnej výroby podľa operatívnych (plánových) kalkulácií

Príklad č. 11: Účtovanie pri oceňovaní výrobkov vopred stanovenými cenami

Január

1.

priame náklady vynaložené na výrobok A, rozpracovaných je 10 ks

500

2.

ukončenie prvých 5 ks a prevzatie na sklad hotových výrobkov v stanovenej cene 80 € za kus

400

3.

nedokončená výroba (500 – 400)

100

Február

4.

priame náklady na dokončenie

350

5.

prevzatie na sklad 5 ks hotových výrobkov

400

6.

odúčtovanie nedokončenej výroby

100

7.

rozdiel medzi skutočnými nákladmi a vopred stanoveným ocenením
skutočné náklady sú vyššie o 50 € [(500 + 350) – 800], t. j. na jeden ks
50 : 10 = 5 €



50

Marec

8.

predaj 3 ks hotových výrobkov za 90 € za ks (90 x 3)

270

9.

úbytok hotových výrobkov zo skladu (80 x 3)

240

10.

zúčtovanie oceňovacích odchýlok (3 x 5)

15

II. variant – kalkulačná jednotka výrobok A

 

5xx

121

611

123

613

601

Ostatné účty

 

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

MD

DAL

1.

500

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

500

2.

 

 

 

 

 

 

400

 

 

400

 

 

 

 

 

3.

 

 

100

 

 

100

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4.

350

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

350

5.

 

 

 

 

 

 

400

 

 

400

 

 

 

 

 

6.

 

 

 

100

100

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

7.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

50

 

 

123*

 

50

8.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

270

311

 

270

9.

 

 

 

 

 

 

 

240

240

 

 

 

 

 

 

10.

 

 

 

 

 

 

 

 

15

 

 

 

123*

 

15

* 123 – Výrobky, oceňovací rozdiel
RÚ = rôzne účty (záväzky, finančné účty)

3.5 Opravné položky k zásobám
3.5.1 Zásady tvorby opravných položiek

Podľa § 26 ZÚ účtovná jednotka je povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadniť predpokladané riziká a straty týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré sú známe k predmetnému dňu. Zníženie hodnoty majetku sa musí zohľadniť vždy, bez ohľadu na to, či výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie je zisk alebo strata.

Ak sa pri inventarizácii zásob zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky sú predmetom analýzy. Ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Opravná položka k zásobám vlastnej výroby sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že vlastné náklady zásob sú vyššie ako budúce ekonomické úžitky z týchto zásob, z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Opravná položka sa vytvára vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a čistou realizačnou hodnotou.

Čistou realizačnou hodnotou zásob sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom.

Opravné položky podliehajú inventarizácii, pri ktorej sa posudzuje ich výška a opodstatnenosť. Pri zúčtovaní vytvorených opravných položiek je treba rozlišovať:

  • či je z dôvodu zániku prechodného zníženia hodnoty majetku,
  • alebo z dôvodu trvalého úbytku (vyradenia) majetku z účtovníctva.

Tvorba opravnej položky

Tvorba
opravnej položky
MD / D

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu

trvalého vyradenia
majetku z účtovníctva MD / DA

úplného alebo čiastočného zániku zníženia hodnoty majetku MD / DAL

k nedokončenej výrobe

611 / 192

192 / 121

192 / 611

k polotovarom vlastnej výroby

612 / 193

193 / 122

193 / 612

k výrobkom

613 / 194

194 / 123

194 / 613

k zvieratám

614 / 195

195 / 124

195 / 614

Postupy účtovania upravujú od 1. 1. 2006 v § 44 ods. 8 povinnosť tvorby opravnej položky pri kŕdli sliepok určených na znášanie konzumných vajec počas produkčného cyklu do času jeho vyradenia.

Účtovanie opravnej položky:

Účtovný prípad

MD

DAL

Tvorba opravnej položky ku kŕdľu sliepok určených na znášanie konzumných vajec

614

195

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úbytku majetku z účtovníctva

195

124

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu zániku dočasného zníženia hodnoty majetku

195

614

4. Vyskladňovanie zásob pri predaji, spotrebe vo výrobe alebo inej spotrebe

4.1 Vyskladňovanie zásob všeobecne

Úbytok zásob pri vyskladňovaní je účtovaný v rovnakej cene, v akej sú zásoby oceňované na sklade. Vyskladňovanie zásob môže byť z dôvodov:
a) predaja výrobkov alebo polotovarov,
b) použitia vo výrobe alebo inej konečnej spotrebe,
c) vyradenia pre neupotrebiteľnosť alebo poškodenie, v dôsledku zničenia alebo straty, pri zistení manka pri inventarizácii a pod.,
d) poskytnutia zásob na vzorky.

4.2 Predaj zásob

Pri predaji je úbytok zásob zo skladu účtovaný v nadväznosti na použitý spôsob A alebo B účtovania zásob. Zásadne sa výdaj zásob zo skladu účtuje na základe výdajky zásob.

Zásoby účtované spôsobom A:

Text

MD

DAL

Poznámka

1.

Úbytok nedokončenej výroby pri poskytovaní služieb

611

121

Poskytovanie služieb a iných zmluvných plnení, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, opravárenské, poradenské, softvérové činnosti, služby súdnych exekútorov, architektov a pod.

2.

Tržby z predaja služieb

221, 311

602

 

3.

Úbytok polotovarov pri predaji

612

122

Ak účtovná jednotka na základe kooperácie s inými účtovnými jednotkami dodáva polotovary

4.

Tržby z predaja polotovarov

311

602

 

5.

Úbytok výrobkov pri predaji

613

123

Predaj vlastných výrobkov zmluvným aj nezmluvným odberateľom

6.

Tržby z predaja výrobkov

311

602

 

Úbytok zásob účtovaných spôsobom B pri predaji sa účtuje len v skladovej evidencii. Pri vlastných zásobách sa do nákladov účtujú zložky nákladov na ich tvorbu.

4.3 Spotreba zásob vo výrobe alebo inej konečnej spotrebe

Aj v tomto prípade bude účtovanie závisieť od spôsobu účtovania zásob. Pri spôsobe B sa počas účtovného obdobia účtuje spotreba zásob len v skladovej evidencii. Vlastné výrobky spotrebované vo vnútri účtovnej jednotky v ďalšej výrobe sú považované za materiál a ich spotrebou následne vznikajú náklady – tzv. druhotné náklady, napríklad v poľnohospodárstve krmivá, osivá, sadivá, organické hnojivá.

Zásoby účtované spôsobom A:

Text

MD

DAL

Poznámka

1.

Spotreba vlastných výrobkov

501

123

Napríklad v poľnohospodárstve použitie výrobkov jednej výrobnej činnosti v inej výrobnej činnosti:
– spotreba zvierat v závodnej jedálni,
– spotreba zvierat na reklamné účely

2.

 

Odovzdanie výrobkov do vlastnej predajne

 

 

Napríklad podnikové predajne

a) úbytok výrobkov

613

123

 

b) aktivácia do tovaru

132

621

 

4.4 Vyradenie pre neupotrebiteľnosť, poškodenie, zničenie, stratu, pri zistení manka, pri inventarizácii

Neupotrebiteľné zásoby môžu byť napríklad tie, ktoré sa nespotrebovali vo výrobe alebo inej spotrebe či už z dôvodov zmeny výroby, výrobného postupu, zásoby poškodené a pod.

NEPREHLIADNITE!
Pripomíname, že škodou sa podľa § 26 ods. 6 ZÚ pre účely účtovníctva rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

S poškodenými zásobami možno taktiež rôzne naložiť. Napríklad poškodené výrobky sa môžu opraviť. Náklady na opravu zvýšia ocenenie výrobku. Poškodené výrobky možno aj predať so zľavou alebo ako odpad. Ak poškodené zásoby nemôžeme nijako využiť, zlikvidujú sa a zaúčtujú sa do škôd.

Príklady účtovania škôd na zásobách pri spôsobe A:

Účtovný prípad

MD

DAL

Škoda na výrobkoch, výrobky boli zlikvidované

 

 

a)

úbytok výrobkov

613

123

b)

zúčtovanie škody

549

613

Príklady účtovania škôd na zásobách pri spôsobe B v priebehu roka:

Účtovný prípad

MD

DAL

Škoda na výrobkoch, výrobky boli zlikvidované

549

613

Postupy účtovania stanovujú v § 43 ods. 14, že úbytky zásob do výšky noriem prirodzených úbytkov sa nepovažujú za škody a účtujú sa do spotreby.

Prirodzené úbytky zásob vznikajú objektívne. Vyplýva to z prirodzených vlastností zásob, výrobného alebo obchodného procesu. V praxi je často problematické stanoviť normy prirodzených úbytkov najmä preto, že mnohé účtovné jednotky nemajú dostatok skúseností a poznatkov. Vypracovanie takýchto noriem je náročná a vysoko odborná práca. Do roku 1992 boli takéto normy stanovované ako odborové, napr. v obchodnej činnosti, v priemyselných podnikoch, v poľnohospodárstve a pod., prípadne aj ako vzorové. Prípadne vzorové normy môže účtovná jednotka aplikovať na svoje podmienky. Ak nemá možnosť si takéto normy obstarať a aplikovať ich na vlastné podmienky alebo nevyhovujú jej potrebám, musí si ich vypracovať sama. Pri vypracovaní noriem prirodzených úbytkov zásob vo výrobnom alebo zásobovacom a obchodnom procese je treba poznať technologický postup výroby, vlastnosti zásob a vykonať primeraný počet meraní, sledovaní a vyhodnotení.

Vo výrobnom procese dochádza k spotrebe materiálu. Spotreba je zvyčajne stanovená technologickou normou spotreby materiálu. Tieto normy môžu byť stanovené vo všeobecnej rovine ako odporúčajúce (napr. stavebníctvo, potravinársky priemysel, poľnohospodárstvo), prípadne vyplývajú zo záväzných technologických alebo výrobných postupov a receptúr. Ak účtovná jednotka vykonáva činnosť, v ktorej všeobecná technologická norma vypracovaná nie je, vypracuje si takúto normu na svoje podmienky.

Vo výrobnom procese sa stretávame s pojmom nepodarky. Ide o výrobky alebo polotovary vlastnej výroby, ktoré nezodpovedajú príslušným kvalitatívnym normám alebo predpísaným technickým parametrom. Nepodarky môžu vznikať aj z technologických príčin. Účtovná jednotka, ktorá vykonáva výrobnú činnosť, by mala mať vypracovanú internú normu na množstvo nepodarkov. Ak sa zistí, že táto norma je prekračovaná, treba vykonať analýzu a prehodnotiť používanú normu nepodarkov. V prípade, že sa zistí zavinenie konkrétnym pracovníkom, je možné vyúčtovať náhradu voči konkrétnemu pracovníkovi.

4.5 Poskytnutie zásob na vzorky

V obchodnej praxi účtovných jednotiek často vzniká potreba poskytovať odberateľovi alebo potenciálnemu zákazníkovi bezodplatne výrobky alebo tovar na vzorky. Vzorky sú poskytované účtovnou jednotkou iným osobám na vyskúšanie, testovanie, propagačné akcie, pri ktorých bude vzorka spotrebovaná (napr. ochutnávky potravín, testovanie kozmetiky), prípadne na stálu expozíciu do vzorkových predajní, obchodným cestujúcim, dílerom. Postup účtovania zásob poskytnutých na vzorky záleží na spôsobe, akým budú využité. Dôležité je rozlišovať, či vzorka zostane vo vlastníctve poskytovateľa alebo prejde do vlastníctva prijímateľa.

Poskytnutie vzorky:

  1. Poskytnutie vzorky na reklamné akcie. Náklady na usporiadanie takejto akcie vrátane konzumácie zásob sú účtované do spotreby. Pre dodávateľa môže takúto akciu zorganizovať odberateľ, ale dodávateľ ju môže usporiadať aj vo vlastnej réžii. Celá akcia by mala byť dokladovaná napríklad zmluvou s odberateľom, dokladom o výdaji zásob na určený účel a odporúčame aj spracovať písomnú správu z akcie.
  2. Vzorka tovaru je rozosielaná potenciálnym odberateľom bezplatne. V tomto prípade môže byť vzorka považovaná za reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP].
  3. Využitie vzorky na skúšky, pri ktorých bude vzorka znehodnotená.

Postupy účtovania upravujú účtovanie zásob poskytnutých ako vzorky do spotreby:

Účtovný prípad

Účtovanie

1.

Poskytnutie výrobkov na vzorky, pri ktorých bude vzorka spotrebovaná

613 / 123

2.

Poskytnutie výrobkov na reklamné akcie

501 / 123

3.

Poskytnutie výrobkov na reklamné predmety

501 / 123

5. Preceňovanie zásob na sklade

5.1 Možnosti preceňovania zásob na sklade

Základnou zásadou pre oceňovanie majetku v účtovníctve je zásada historických cien, podľa ktorej majetok, ktorý je ocenený cenou v čase obstarania alebo získania pri uskutočnení účtovného prípadu, je počas celej doby jeho účtovania ocenený v tejto cene. Preto preceňovanie zásob na sklade v zásade nie je dovolené. Uplatňovanie tejto zásady ale neznamená, že sa ceny uplatňované pri jednotlivých skladových položkách nemôžu meniť. Vo vnútropodnikovom predpise môže byť zapracovaný predpoklad zmien pri oceňovaní zásob:

  • oceňovaných váženým aritmetickým priemerom alebo metódou FIFO,
  • oceňovaných pevnou skladovou cenou pri vyšších rozdieloch skutočných cien od stanovenej pevnej ceny.

POZNÁMKA
Obvykle sa postupuje tak, že zmena cien sa dotýka len novoobstaraných zásob a ocenenie zásob obstaraných predo dňom ocenenia sa nemení, pričom treba rozlišovať zmenu metódy oceňovania a upresnenie cien pri oceňovaní podľa operatívnych plánových kalkulácií.

5.2 Zmena metódy oceňovania

Pri zmene metódy oceňovania, čo je zmena jednotlivých variantov oceňovania pri zásobách vlastnej výroby, môže ísť napríklad o zmenu variantu z oceňovania skutočne vynaloženými vlastnými nákladmi na oceňovanie v plánových kalkuláciách. Táto zmena metódy nie je možná v priebehu účtovného obdobia. Ak účtovná jednotka zistí potrebu zmeniť metódu oceňovania v súlade s § 7 ZÚ, uvedie túto skutočnosť v poznámkach k účtovnej závierke a zmenu metódy vykoná v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období.

Ak zo zmeny metódy vzniknú rozdiely, vyúčtujú sa ako rozdiely zo zmeny metódy oceňovania podľa povahy na majetkové účty zásob súvzťažne na účty nerozdeleného výsledku hospodárenia (§ 59 ods. 13 PÚP):

Náklady na zmenu metódy

MD

429, 428

D

majetkové účty zásob

Výnosy zo zmeny metódy

MD

majetkové účty zásob

D

428, 429

5.3 Upresnenie cien pri oceňovaní podľa operatívnych kalkulácií

Pôjde o upresnenie cien v nadväznosti na vyššie ako predpokladané rozdiely, prípadne na nepredvídané vyššie rozdiely plánovej ceny (určenej operatívnymi plánovými kalkuláciami) oproti skutočným nákladom pri zásobách vlastnej výroby, doúčtovanie podielu nepriamych nákladov k priamym nákladom a pod. V tomto prípade ide o upresnenie ocenenia zúčtovaním cenových rozdielov vyplývajúcich z rozdielu medzi predpokladom a skutočnosťou, pričom tieto upresnenia budú účtované ako cenové odchýlky.