facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Práca rodinného príslušníka pre firmu z pohľadu zákona o nelegálnej práci v daňových súvislostiach

Podľa § 3 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o nelegálnej práci) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať fyzickú osobu a zároveň fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.

Zákon o nelegálnej práci delí zamestnávateľov z pohľadu akceptácie závislej práce bez pracovnoprávneho vzťahu na dve skupiny:

  1. právnické osoby,
  2. fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi.

Fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, zákon o nelegálnej práci umožňuje, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali práce rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť pracovnoprávny vzťah.

Nelegálnym zamestnávaním nie je zamestnávanie osôb podľa ust. § 2a zákona o nelegálnej práci.

Poznámka
Dôchodkom podľa osobitných predpisov sa rozumie dôchodok podľa:

  • zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
  • zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

(napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, výsluhový dôchodok atď.).
O príbuznom v priamom rade podľa § 117 Občianskeho zákonníka hovoríme vtedy, ak osoby pochádzajú na základe zrodenia jedna z druhej. Príbuzní v priamom rade sú napríklad starý otec, jeho syn, vnuk.
O príbuzenstve dvoch osôb v pobočnom rade hovoríme vtedy, ak dve osoby pochádzajú od spoločného predka.

Nelegálnym zamestnávaním nie je ani výkon práce založený na právnom vzťahu napr. podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, sa s príbuzným v priamom rade, súrodencom alebo manželom, ak tento

  • je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov uvedených v odvolávke zákona o nelegálnej práci, alebo
  • je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku,

môže dohodnúť, či sa výkon práce bude formalizovať pracovnoprávnym vzťahom alebo nie a nedopustí sa pritom porušenia zákona o nelegálnej práci.

Právnická osoba sa nikdy nemôže dohodnúť s fyzickou osobu, že závislá práca bude vykonávaná bez pracovnoprávneho vzťahu.

Tabuľkové znázornenie možností fyzických a právnických osôb vyplývajúcich zo zákona o nelegálnej práci:

Tabuľka č. 1

Fyzická osoba – podnikateľ
§ 2 Obchodného zákonníka

Právnická osoba
§ 18 Občianskeho zákonníka

príklady takýchto osôb:

  • živnostník
  • osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona (advokáti, znalci, tlmočníci, notári, daňoví poradcovia, samostatne hospodáriaci roľníci atď.)

 

príklady takýchto osôb:

  • verejná obchodná spoločnosť
  • komanditná spoločnosť
  • spoločnosť s ručením obmedzeným
  • akciová spoločnosť
  • družstvo
  • občianske združenia
  • spolky
  • odborové organizácie atď.

 ↓

↓ 

výkon závislej práce osobou uvedenou v § 2a ods. 1 zákona o nelegálnej práci nie je nelegálnou prácou – nemusí byť uzavretý pracovnoprávny vzťah

výkon závislej práce bez pracovnoprávneho vzťahu je vždy nelegálnou prácou

Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú kontrolné orgány, ktorými sú:

  • inšpektorát práce,
  • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a 
  • úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Príklad č. 1:
Štefan S. je živnostník s predmetom činnosti zámočnícke práce. Výdavky na účely zistenia základu dane z príjmov si uplatňuje percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov). Zámočnícku dielňu má vedľa rodinného domu, v ktorom býva aj otec Štefana S. – starobný dôchodca. Môže Štefanovi S. vypomáhať pri zámočníckych prácach otec bez nároku na odmenu a bez povinnosti prihlásiť ho ako zamestnanca do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne? Má Štefan S. povinnosť registrovať sa ako zamestnávateľ na daňovom úrade?
Keďže otec živnostníka Štefana S. je jeho príbuzný v priamom rade a je poberateľom starobného dôchodku, nemusí s ním Štefan S. uzavrieť pracovnoprávny vzťah a nadväzne na túto skutočnosť mu nevzniká žiad­na oznamovacia ani registračná povinnosť. Ak sa však pre pracovnoprávny vzťah rozhodne, musí aplikovať všetky zákonné povinnosti z tohto vzťahu vyplývajúce.

Príklad č. 2:
AAA, s. r. o., je založená ako rodinná firma, v ktorej Zoltán A. a jeho manželka Katarína A. sú spoločníci a zároveň konatelia. Z dôvodu náhleho ochorenia zamestnanca pri vykládke tovaru v sklade potrebujú riešiť jeho zastupovanie v pravdepodobnom rozsahu dvoch týždňov. Zastupovanie chcú riešiť 22-ročným synom Petrom, ktorý študuje na vysokej škole a práve má prázdniny.
Za akých podmienok môže syn majiteľov spoločnosti vykonávať prácu pre AAA, s. r. o.?
Vzhľadom na to, že AAA, s. r. o., je právnickou osobou, rodinný príslušník majiteľov firmy nemôže bez uzavretia pracovnoprávneho vzťahu legálne pre firmu vykonávať závislú prácu. Pre AAA, s. r. o., ktorá je právnickou osobou, môže pracovať iba na základe pracovnoprávneho vzťahu, ktorým je pracovná zmluva alebo dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, napr. dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov. Vhodnú formu pracovnoprávneho vzťahu je potrebné určiť vzhľadom na predpokladaný rozsah práce a druh práce.

Nelegálna práca alebo tzv. „práca načierno“ je zakázaná a postihnuteľná príslušnými sankciami u osoby, ktorá načierno zamestnáva (u zamestnávateľa), ale aj u osoby, ktorá načierno pracuje (zamestnanca).

Poznámka
Hlavnou motiváciou nelegálneho zamestnávania zo strany zamestnávateľov je daňové a odvodové zaťaženie závislej práce a s tým súvisiace administratívne povinnosti. Nie vždy je však nelegálna práca motivovaná len zamestnávateľmi. V praxi sa často stávajú prípady, keď sa na výkon sezónnych a príležitostných prác nemá záujem legálne zamestnať ani samotný zamestnanec, pretože na základe dosiahnutého príjmu stráca určité sociálne výhody alebo mu vznikajú povinnosti súvisiace s ročným vysporiadaním dane zo závislej činnosti, prípadne ročným zúčtovaním zdravotného poistenia.

Z medializovaných informácií väčšinou vyplýva, že zamestnávatelia často preferujú nelegálnu prácu, lebo je z daňového a odvodového hľadiska výhodná. Na konkrétnych príkladoch sa pokúsime ukázať, že aj v situáciách, keď zákon umožňuje vykonávať práce bez pracovnoprávneho vzťahu, je niekedy pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, výhodnejšie rodinného príslušníka zamestnať.

Alternatívne možnosti osôb, ktorých výkon závislej práce pre fyzickú osobu – podnikateľa, sa nepovažuje za nelegálnu prácu, sú nasledovné:

  1. práca bez pracovnoprávneho vzťahu,
  2. práca na plný alebo skrátený úväzok na základe pracovnej zmluvy,
  3. práca na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:
    • dohoda o pracovnej činnosti,
    • dohoda o vykonaní práce,
    • dohoda o brigádnickej práci študentov.

Každá z uvedených foriem výkonu práce má nielen súvislosti odvodové (vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni), ale aj súvislosti daňové.

Príklad č. 4:
Pre názornosť sme vytvorili fiktívny príklad, keď samostatne zárobkovo činná osoba – živnostník, dosiahla na základe riadne vedeného jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období úhrn príjmov z podnikania 1 000 000 Sk a výdavky vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu 600 000 Sk. Živnostník vykonáva prácu pre firmu sám, prípadne s pomocou rodinných príslušníkov, s ktorými nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Vypomáhajúci syn je študent vysokej školy. Vypomáhajúca manželka je v pracovnom pomere v inej firme. V tabuľke č. 2 uvádzame alternatívne riešenie výkonu práce pre živnostníka rodinnými príslušníkmi a následný finančný dosah v prípade:

  • práce bez pracovnoprávneho vzťahu (stĺpec č. 1 tabuľky),
  • zamestnania manželky na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutým hrubým príjmom 5 000 Sk (stĺpec č. 2 tabuľky),
  • zamestnania syna na dohodu o pracovnej činnosti tiež s hrubým príjmom 5 000 Sk (stĺpec č. 3 tabuľky).

Z príkladu je zrejmé, že aj napriek administratívnej náročnosti môže byť výkon práce rodinným príslušníkom pre firmu finančne výhodnejší pri uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu.

Tabuľka č. 2

r.

 

Práca je vykonávaná pre
fyzickú sobou – podnikateľa (ďalej len SZČO)

 

Výkon práce
s pomocou rod. prísluš. bez PP vzťahu

Výkon práce
s pomocou manželky – DoPČ

Výkon práce
s pomocou syna – študenta – DoPČ

1

2

3

1

Hrubá mzda rod. príslušníka

0

5 000

5 000

2

Daň zo závislej činnosti za rod. príslušníka za kal. rok

0

950 x 12 = 11 400

950 x 12 = 11 400

3

Celková cena práce rod. príslušníka

0

5 053 x 12 = 60 636

5 053 x 12 = 60 636

4

Daňový výdavok z dôvodu zamestnávania rod. príslušníka

0

 

60 636

60 636

5

Príjmy SZČO za kal. rok

1 000 000

1 000 000

1 000 000

6

Výdavky SZČO za kal. rok po zohľadnení celkovej ceny práce zamestnanca

600 000

660 636

660 636

7

Základ dane za kal. rok

400 000

339 364

339 364

8

Nezdaniteľná časť základu dane u SZČO

98 496

 

98 496

 

98 496

 

9

Základ dane za kal. rok

301 504

240 868

240 868

10

Daň

57 285

45 764

45 764

11

Čistý príjem SZČO za kal. rok (r. 7 – r. 10)

342 715

293 600

293 600

12

Čistý príjem rod. príslušníka

0

48 600

60 000*

* študent si uplatní NČZD v daňovom priznaní, čím sa mu zaplatená daň zo závislej činnosti vráti (zákon však umožňuje aj uplatnenie NČZD mesačne na základe podpísaného vyhlásenia)

13

Čistý príjem SZČO + rod. prísl. (r. 11 + r. 12)

342 715

342 200

353 600

14

Mesačné platby do fondov SZČO zo základu dane na r. 9 vyplývajúce z podaného daňového priznania
SP bez PvN
ZP
Spolu





4 767
2 012
6 779





3 929
1 682
5 611





3 929
1 682
5 611

15

Budúce platby do SP bez PvN a ZP na základe podaného priznania za kal. rok (r. 14 x 12 mesiacov)

81 348

 

67 332

67 332

V prípadoch, keď zákon umožňuje fyzickej osobe – podnikateľovi, výkon práce bez uzavretia pracovnoprávneho vzťahu, je vhodné dopredu prepočítať finančný dosah vyplývajúci z možného zamestnania rodinného príslušníka nielen na firmu, ale aj na rodinné financie ako celok (pri využití rôznych alternatív pracovnoprávneho vzťahu a výšky vyplatenej mzdy) a rozhodnúť sa následne na základe uvedeného prepočtu.

Zákon o dani z príjmov umožňuje fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, prípadne je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, vypočítať základ dane dvojakým spôsobom:

1. na základe riadne vedeného účtovníctva

Pri tomto spôsobe uplatňovania výdavkov si daňovník k dosiahnutým príjmom uplatňuje preukázateľné daňové výdavky podľa § 19 zákona o dani z príjmov. Medzi daňové výdavky, ktoré znižujú základ dane daňovníka, sa započítava (okrem iných výdavkov) aj mzda zamestnaca, daň zo závislej činnosti a odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne za zamestnanca. Uplatnenie týchto výdavkov má dosah na zníženie základu dane pre účely výpočtu dane z príjmu podnikateľa a následne má vplyv na výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne.

2. na základe evidencie o príjmoch v časovom slede a evidencie o zásobách a pohľadávkach

Pri tomto spôsobe uplatňovania výdavkov si od úhrnu dosiahnutých príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov daňovník odpočíta výdavky vo výške príslušného percenta z úhrnu dosiahnutých príjmov (40 % alebo 60 % podľa druhu poberaných príjmov).

V sumách výdavkov vypočítaných príslušným percentom z príjmov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov (povinné poistenie do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne platené za daňovníka).

NEPREHLIADNITE!
Z uvedeného dôvodu sa pri uplatňovaní výdavkov percentom z príjmov výška mzdy rodinného príslušníka, príslušná suma zaplatenej dane zo závislej činnosti a odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne v daňových výdavkoch podnikateľa nepremietne a zaplatené výdavky nemajú dosah na výpočet dane z príjmu podnikateľa a výšku odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne za podnikateľa.

Na základe uvedeného je možné skonštatovať, že ak fyzická osoba – podnikateľ, uplatňuje za účelom zistenia základu dane z príjmov výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, pozitívne finančné toky na firmu (z dôvodu výkonu práce rodinným príslušníkom na základe pracovnoprávneho vzťahu a následných daňových a odvodových povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu) sa neprejavia.

Poznámka
Pri zvažovaní výhodnosti alebo nevýhodnosti zamestnania príbuzného v priamom rade, súrodenca alebo manželky fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, odporúčame okrem daňových súvislostí zohľadňovať aj sociálnu situáciu osoby, ktorá prácu vykonáva, pretože práca vykonávaná bez pracovnoprávneho vzťahu a bez povinnosti odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne prináša pre osobu vykonávajúcu závislú činnosť množstvo nevýhod (napr: nezapočítava sa do počtu odpracovaných rokov pre účely dôchodkového zabezpečenia, rodinnému príslušníkovi na základe výkonu práce nevzniká nárok na nemocenské dávky atď.).

Dosah zamestnania rodinného príslušníka právnickou osobou

Zákon o nelegálnej práci neumožňuje právnickej osobe výkon práce rodinného príslušníka majiteľa firmy bez pracovnoprávneho vzťahu. Obdobne ani zákon o dani z príjmov neumožňuje právnickej osobe uplatnenie výdavkov percentom z dosiahnutých príjmov, ale len uplatnenie skutočných výdavkov na základe riadne vedeného účtovníctva. Z uvedeného dôvodu sa zamestnanie rodinného príslušníka majiteľa firmy, ktorá je právnickou osobou, vždy premietne v daňových nákladoch s následným dosahom na výšku dane z príjmu.

Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o správe daní a poplatkov

Zamestnaním zamestnanca vzniká fyzickej osobe, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, registračná a oznamovacia povinnosť voči správcovi dane. Podľa § 31 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov je platiteľ dane zo závislej činnosti povinný požiadať o registráciu u správcu dane najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu, alebo daň vyberať.

Kedy sa daň zráža?

Vyberanie dane zrážkou upravuje § 43 zákona o dani z príjmov. Daň sa vyberá zrážkou, keď príjem zo závislej činnosti za kalendárny mesiac nepresiahne u toho istého zamestnávateľa sumu 5 000 Sk a zároveň si daňovník, ktorý je zamestnancom, neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov.

Vybraním dane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov je daňová povinnosť zamestnanca splnená, avšak zamestnanec sa môže rozhodnúť, že si daň vybratú zrážkou odpočíta ako preddavok dane v podanom daňovom priznaní.

V ostatných prípadoch sa daň, ktorú odvádza zamestnávateľ z príjmov zo závislej činnosti zamestnanca, vyberá preddavkovým spôsobom a zamestnanec musí daň vysporiadať podaním daňového priznania alebo formou ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti u svojho zamestnávateľa.

Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov

Uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom sa zamestnávateľ stáva platiteľom dane zo závislej činnosti. Povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane zo závislej činnosti, upravujú ustanovenia § 35 až § 40 zákona o dani z príjmov.

V ustanovení § 39 zákona o dani z príjmov sú uvedené povinnosti platiteľov dane pri vedení mzdových listov, evidencie príjmov zo závislej činnosti, vystavovaní potvrdení pre daňovníka, ale aj povinnosti predkladať správcovi dane príslušné prehľady a hlásenia na tlačive, ktorého vzor určilo Ministerstvo financií SR.

Zamestnávateľ je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane

  • štvrťročne: prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov z vyplatených príjmov zo závislej činnosti za uplynulý kalendárny štvrťrok. Prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka;
  • ročne: hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Lehoty na odvod dane zo závislej činnosti

Ak daň zo závislej činnosti má formu preddavkov (§ 35 zákona o dani z príjmov), odvedie zamestnávateľ preddavky na daň najneskôr do piatich dní po dni výplaty.

Ak sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona o dani z príjmov), je povinný zamestnávateľ odviesť zrazenú daň správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni

Do Sociálnej poisťovne sa fyzická osoba – podnikateľ, musí najprv prihlásiť ako zamestnávateľ do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začala zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. Zamestnanca musí registrovať do Sociálnej poisťovne pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce. Následne je potrebné posielať do Sociálnej poisťovne mesačne výkazy a odvádzať príslušné poistné.

Registračná a oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zdravotnej poisťovni pri zamestnaní nového zamestnanca je 8 dní. Obdobne aj do zdravotnej poisťovne je potrebné posielať mesačné výkazy a odvádzať príslušné poistné.

Na rozdiel od Sociálnej poisťovne sa na účely zdravotného poistenia za zamestnávateľa nepovažuje právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Príklad č. 5:
Štefan S. je živnostníkom. Na základe dohody o pracovnej činnosti vyplatil zamestnancovi, ktorým je jeho otec (poberateľ predčasného starobného dôchodku), príjem 3 240 Sk z hrubej mzdy 4 000 Sk dňa 10. júla 2008. Daň zo závislej činnosti sa v tomto prípade vyberá zrážkou a musí byť odvedená do 15. augusta 2008. Štefan S. uvedie zrazenú a odvedenú daň v štvrťročnom prehľade o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou. Do 31. 3. 2009 bude potrebné podať správcovi dane tiež ročné hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Upozorňujeme aj na registračné a odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni.
Pracovnoprávny vzťah uzatvorený na základe dohody o pracovnej činnosti v tomto konkrétnom prípade zakladá zamestnávateľovi povinnosť platiť do Sociálnej poisťovne poistné na úrazové a garančné poistenie. Registračná ani odvodová povinnosť do zdravotnej poisťovne nevzniká.

Záver

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže s príbuzným v priamom rade, súrodencom alebo manželom uzatvoriť nielen pracovnoprávny vzťah na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale aj pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy podľa § 42 Zákonníka práce na ustanovený týždenný pracovný čas, prípadne na kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce. V takom prípade je rozsah daňových, odvodových a všetkých administratívnych povinností voči jednotlivým inštitúciám (napr. daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa) rovnaký, ako keby bol uzavretý pracovnoprávny vzťah s osobou, ktorá nie je s fyzickou osobou – podnikateľom, v príbuzenskom vzťahu.