facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Trestnoprávne dôsledky protiprávneho výkonu konateľskej funkcie

Konateľ ako štatutárny orgán s. r. o.

Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. S touto činnosťou pre spoločnosť je spojené množstvo povinností konateľa, resp. konateľov, ak má spoločnosť viacero fyzických osôb, ktorí boli valným zhromaždením vymenovaní do funkcie konateľov (§ 135 a nasl. Obchodného zákonníka – zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Ide predovšetkým o ich povinnosť riadne, zodpovedne a s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov:

  • viesť predpísanú evidenciu a účtovníctvo spoločnosti,
  • viesť zoznam spoločníkov,
  • informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti,
  • predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami,
  • predkladať valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu, ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu,
  • vyplácať riadne a včas zamestnancom spoločnosti mzdové nároky.

Konatelia sú pri vymenovaných činnostiach v rámci výkonu konateľskej funkcie povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Ďalej majú zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov. Napokon konatelia pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednost­ňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti (§ 135a Obchodného zákonníka).

Okrem zodpovednosti za náhradu škody vzniknutej v dôsledku nedodržania uložených povinností (§ 135a Obchodného zákonníka) omnoho vážnejšie dôsledky spôsobuje také konanie alebo naopak nečinnosť konateľa, ktoré Trestný zákon kvalifikuje ako spáchanie trestného činu. Potom je také správanie spojené s nesením trestnej zodpovednosti osobou konateľa alebo konateľov a po preukázaní zavinenia osobou konateľa bude následkom takéhoto ich „snaženia“ trest.

Z dôvodu skutočnej vážnosti konateľskej funkcie a v rámci prevencie, aby sa fyzická osoba, ktorá je konateľom, nedostala do problémov za nezákonný výkon konateľskej funkcie v spoločnosti, je vhodné, aby každý konateľ vedel:

 

Nevyplatenie mzdy a odstupného

Podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, spácha trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, za čo bude potrestaný trestom odňatia slobody.

Páchateľom tohto trestného činu je aj štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, ktorým v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Mzda, iná odmena za prácu, náhrada mzdy a odstupné sú upravené najmä v Zákonníku práce (z. č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), predovšetkým v 4. časti – mzda, priemerný zárobok, náhrada mzdy a náhrada výdavkov a v 5. časti – prekážky v práci. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podstatnou skutočnosťou pre konštatovanie, že konateľ konal protiprávne a je trestne zodpovedný za nevyplatenie mzdy alebo odstupného, je, ak konateľ ako štatutárny orgán právnickej osoby – zamestnávateľa:

  • nevyplatil preukázaný mzdový nárok (mzda, náhrada mzdy, iná odmena za prácu, odstupné) zamestnanca,
  • nevyplatí mzdový nárok zamestnancovi už v uvedený deň ich splatnosti, ale zároveň
  • v deň splatnosti mal zamestnávateľ peňažné prostriedky na výplatu a 
  • zároveň tieto peňažné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti (vyplatenie nevyhnutnej čiastky za suroviny, energie a pod.) tak, aby bez výpadkov v podnikateľskej činnosti zabezpečil ďalší chod firmy, alebo
  • vykonal iné opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto finančných prostriedkov a napokon musí ísť o úmyselné konanie konateľa, tzn. vedome a cielene urobil také právne úkony za spoločnosť, aby nemusel vyplatiť riadne a včas splatné finančné prostriedky svojim zamestnancom.

Pod vykonaním iných opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia týchto finančných prostriedkov možno rozumieť napr. dohodu zamestnávateľa s jeho obchodným partnerom alebo iným subjektom o nepoukázaní finančných prostriedkov na jeho účet v čase splatnosti mzdy v úmysle nevyplatiť včas finančné prostriedky zamestnancom.

NEPREHLIADNITE!
Trestným je aj vyplatenie len časti finančných prostriedkov, ak sú splnené ďalšie znaky tohto protiprávneho konania konateľa spoločnosti, ktorá je zamestnávateľom, akceptujúc súčasne zásadu, že nejde o trestný čin, ktorého závažnosť by bola nepatrná (§ 10 ods. 2 Trestného zákona).

Trest

Za spáchanie trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného hrozí konateľovi trest odňatia slobody až na 3 roky. Prísnejšou trestnou sadzbou (v rozpätí od 1 až 12 rokov trestu odňatia slobody) je sankcionované nevyplatenie mzdy a odstupného, ktorým:

  • bola spôsobená väčšia škoda, ktorou sa rozumie suma minimálne 80 000 Sk alebo značná škoda, ktorej zodpovedá suma minimálne 800 000 Sk a najprís­nejšie trestané bude nevyplatenie týchto nárokov presahujúce sumu 40 000 000 Sk, čo sa rozumie škodou veľkého rozsahu (do týchto limitov sa spočítavajú z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti všetky mzdy nevyplatené čo aj viacerým zamestnancom) alebo
  • konateľ tak konal za zamestnávateľa s osobitným motívom. Podľa § 140 Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
    a) na objednávku,
    b) z pomsty,
    c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
    d) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, alebo
    e) so sexuálnym motívom;
  • spáchal tento trestný čin voči aspoň 11 zamestnancom.

Príklad:
Nevyplatenie mzdy a odstupného
Spoločnosť s r. o. má finančné problémy. Môže konateľ spoločnosti pred vyplatením miezd a odvodov do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne a tiež na daňový úrad použiť finančné prostriedky na bežné výdavky, ako sú napr. úhrada telefónnych poplatkov, kancelárskych potrieb, elektrickej energie bez toho, aby svojím konaním nespáchal trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 a trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona? V prípade, že môže tieto režijné výdavky spoločnosti vyplatiť, tak je výška nejako predpisom limitovaná?

Riešenie:

Podľa § 214 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom od 1. 6. 2007 sa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Podstatným znakom spáchania tohto trestného činu teda je, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu zamestnancovi v deň splatnosti mzdy, hoci mal peniaze na účte a tieto peniaze nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti firmy. Nevyhnutnou potrebou je napr. použitie finančných prostriedkov na úkor výplaty miezd na zaplatenie energií, aby nebol ohrozený chod firmy, nevznikol výpadok v podnikateľskej činnosti. Je pochybné chápať ako životne nevyhnutný výdavok zamestnávateľa zaplatenie kancelárskych potrieb – pri posudzovaní nevyhnutnosti určitej úhrady treba postupovať individuálne a s prihliadnutím na predmet činnosti, ktorý právnická osoba vykonáva. V zásade bude trestným aj len čiastočné nevyplatenie mzdy zamestnancovi, ak sa naplnia ostatné znaky tohto trestného činu. Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Skrátením dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti je také konanie páchateľa, ktoré spočíva v úmyselnom vytváraní podmienok, ktorými páchateľ dosiahne, že mu príslušný štátny orgán, resp. orgán obce (správca dane) daň vôbec neurčí (nevyrubí), alebo dosiahne, že daň správcovi dane alebo poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti verejnoprávnej inštitúcii spravujúcej toto poistné vôbec nezaplatí, alebo zaplatí v nižšej než zákonom určenej výške. Skrátenie dane je špecifickou formou podvodného konania. Skrátením však nie je ich samotné neodvedenie alebo nezaplatenie už vyrubenej dane alebo poistného, ktoré je trestné podľa § 277 Trestného zákona. Neodvedením dane a poistného sa rozumie zadržanie splatnej dane alebo splatného poistného (vrátane preddavkov), už ich platcom zrazených alebo vybratých na podklade zákona, a ich neodvedenie určenému príjemcovi (daňovému úradu, obci, verejnoprávnej inštitúcii – Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni), koho príjmom daň alebo poistné je, resp. ktorý ich spravuje; v tomto prípade by sa podnikateľ dopustil tohto trestného činu. Tu dávame do pozornosti aj ustanovenie § 86 písm. c) a d) Trestného zákona, ktoré umožňuje zánik trestnosti týchto trestných činov, konkrétne ak ide o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splní najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu, tak trestnosť tohto konania štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, zaniká a ak ide o trestný čin nedovedenia dane a poistného, tak trestnosť tohto konania takisto zaniká, splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli zaplatené dodatočne, najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.

 

Úverový podvod

Rovnako je trestné vybavenie úveru alebo poskytnutie zabezpečenia úveru na základe mylných informácií a podkladov, čo Trestný zákon prostredníctvom § 222 kvalifikuje ako úverový podvod.

Konateľ sa dopustí trestného činu úverového podvodu tým, že v mene spoločnosti s ručením obmedzeným vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu.

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Na úvod k tejto trestnej činnosti treba pamätať na to, že na začiatku celej záležitosti ohľadne vybavenia úveru pre spoločnosť nikto nemyslí hneď na najhoršie. Počiatok je pri zmluve o úvere. Túto za spoločnosť podpisuje konateľ alebo viac konateľov – po tom, čo boli banke predložené všetky požadované podklady potrebné pre spracovanie úveru. Ak teda východiskovými údajmi klienta pre banku sú vedome skreslené, nepravdivé či falošné správy a údaje z obchodnej bilancie – potom hrozí konateľovi obvinenie zo spáchania trestného činu úverového podvodu tak, ako ho definuje Trestný zákon.

Otázka:
Čo rozumieť pod „vylákaním úveru od iného“?

Odpoveď:
Vylákaním úveru je také konanie konateľa alebo konateľov ako páchateľov tohto trestného činu, ktorým uvedú do omylu osobu poskytujúcu úver (napr. banka alebo nebankový subjekt poskytujúci pôžičky) v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na jeho splácanie. Deje sa tak už tým, že uvedú v žiadosti o úver, resp. v zmluve o úvere nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje alebo zamlčia podstatné údaje pre poskytnutie úveru. Takýmito údajmi budú najmä nereálne podnikateľské zámery s vopred známym nesplácaním úveru alebo maximálne nepravdepodobnou možnosťou jeho splácania, prípadne deklarovanie neexistujúceho príjmu, v dôsledku čoho nie je následne úver splácaný, uvádzanie veriteľovi mylných údajov o zabezpečení úveru a podobne. Vylákanie zabezpečenia úveru znamená uvedenie do omylu ručiteľa, najmä pokiaľ ide o schopnosť splácania úveru či jeho výšku.

K naplneniu zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ – v tomto prípade konateľ alebo viac konateľov už v čase dojednávania úveru konali v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, alebo konali aspoň s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť spoločnosť vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu so spôsobením mu škody.

Z judikatúry:

Ak až po uzatvorení zmluvy o úvere vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť tento záväzok a ktoré nemohol v čase uzatvárania zmluvy ani predvídať, ak inak bol v tom čase schopný záväzok splniť, alebo ak bol síce schopný peniaze vrátiť v dohodnutej lehote, ale z rôznych dôvodov vrátenie peňazí odkladal alebo dodatočne konal s úmyslom peniaze vôbec nevrátiť, potom jeho konanie nemožno považovať za trestný čin úverového podvodu (R 54/1967).

Príklad:
Založenie nehnuteľnosti v prospech banky
I pri podpise úverovej zmluvy zabezpečovanej zmluvne zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam je dôležité nezabudnúť na to, aby takéto krytie poskytnutého úveru bolo dostatočné a prípadné uspokojenie veriteľa speňažením zálohu reálne už ku dňu uzatvárania tak úverovej, ako aj záložnej zmluvy. V tomto konaní je podstatný úmysel konateľa, a teda jeho vedomosť o tom, že znaky páchania trestného činu úverového podvodu už badať aj v prípade konania, ktoré má prvky vylákania úveru, pričom úverová zmluva je zabezpečovaná zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, ale konateľ je si vedomý toho, že požičaná suma nie je prípadným predajom založených nehnuteľností reálne vymožiteľná alebo je iba fiktívna.

 Páchateľom trestného činu úverového podvodu spáchaného podvodným konaním pri uzatváraní úverovej zmluvy môže byť len účastník takejto zmluvy. Osoba, ktorá takémuto účastníkovi len zabezpečí potrebné nepravdivé podklady, môže byť trestne zodpovedná iba ako pomocník, pričom o pomoc pôjde len v prípade, kedy konanie páchateľa – účastníka úverovej zmluvy, dosiahne štádium pokusu alebo dokonaného trestného činu. Z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin. Páchateľom tohto trestného činu môže byť nielen osoba, ktorá úver berie, ale aj osoba (resp. Jej konateľ alebo viac konateľov) oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, t. j. najmä banka, ak umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Tak ako už je spomenuté aj pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného, prísnejšie tresty hrozia páchateľovi trestného činu úverového podvodu, ak spácha tento trestný čin z osobitného motívu, závažnejším spôsobom konania alebo spôsobí väčšiu, značnú škodu alebo škodu veľkého rozsahu (§ 222 ods. 3 a nasl. Trestného zákona).

Trestné je aj neoznámenie a neprekazenie trestného činu (§ 340 ods. 1§ 341 ods. 1 Trestného zákona).

 

Poškodzovanie veriteľa

Poškodzovanie veriteľa (podľa § 239 Trestného zákona) a zvýhodňovanie veriteľa (podľa § 240 Trestného zákona) sa v ostatnom období v súvislosti s výkonom konateľskej funkcie spomína pomerne často. Podozrenia z páchania týchto trestných činov vyplývajú na povrch v situáciách, kedy dlžník neuhrádza splatné pohľadávky a veriteľ v snahe dosiahnuť uspokojenie aj za formálne náročných podmienok prihlasovania pohľadávok do konkurzu alebo reštrukturalizácie a napriek vyvinutiu všetkej možnej snahy toto vymoženie nedosiahne.

Trestného činu poškodzovania veriteľa sa dopúšťa ten konateľ obchodnej spoločnosti, ktorý v mene spoločnosti čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa spoločnosti tým, že:
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť majetku spoločnosti, v ktorej je konateľom,
b) zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
c) predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo
d) predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik.

Rovnako sa potrestá ten, kto čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že:
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo
b) na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku.

Je dôležité si uvedomiť, že páchateľom tohto trestného činu môže byť len dlžník (§ 488 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorým v prípade právnickej osoby dlžníka je štatutárny zástupca právnickej osoby v postavení konkrétneho subjektu konajúceho úmyselne. Ak sa páchateľ snaží zbaviť povinnosti zaplatiť svoj dlh tým, že predstiera, že dlh už zaplatil, hoci tomu tak nie je, môže napĺňať znaky trestného činu podvodu a nie trestného činu poškodzovania veriteľa.

Trestné je napokon aj také konanie konateľa v mene právnickej osoby ako dlžníka, ktorá nie je schopná plniť svoje splatné záväzky, ktorým zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa. Takýmto úmyselným konaním konateľa za právnickú osobu, ktorá inému dlhuje, naplní všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa v zmysle § 240 Trestného zákona. Tohto trestného činu sa dopúšťa konateľ, keď poruší princíp pomernosti a súčasne rovnomernosti pri uspokojovaní svojich veriteľov a zároveň v stave, kedy sa ocitol v platobnej neschopnosti. V tejto súvislosti je potrebné, aby konateľ spoločnosti – dlžník, nezabúdal pri rozhodovaní o úhrade splatných pohľadávok (napr. najčastejšie v praxi pri úhrade miezd zamestnancov, úhrade za spotrebované energie, telefón či pri úhrade dodávateľských faktúr) na základnú zásadu zakotvenú v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 6, § 87, § 88, § 91 a nasl.):

Veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Platí tu teda zásada, že konateľ nesmie konať v prospech jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov.

Otázka: 
Čo robiť v prípade, keď ma ako konateľa spoločníci „tlačia“ do istých úkonov, s ktorými nie som úplne stotožnený a obávam sa možných trestnoprávnych následkov?

Odpoveď:
Na výkon funkcie konateľa sa primerane aplikujú ustanovenia o mandátnej zmluve; konateľ má právo zmluvu o výkone konateľskej funkcie (či mandátnu zmluvu, alebo zmluvu pracovnú) vypovedať, resp. ukončiť inými možnými spôsobmi. Tu je rozhodujúce vychádzať zo samotného obsahu zmluvy, ktorá upravuje vzájomné práva a povinnosti tak spoločnosti, ako aj konateľa.

Zhrnutie

Konateľ je povinný počínať si tak, aby pri výkone svojej konateľskej funkcie riadne, zodpovedne a s odbornou starostlivosťou robil všetko, čo robí za spoločnosť s ručením obmedzeným a v jej mene. Keďže je spoločnosť s ručením obmedzeným kapitálovou spoločnosťou, za ktorou stoja spoločníci čakajúci na podiel na zisku, má aj konateľ konať tak, aby to bolo aj v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Napriek tomu, že je tu konateľ pre spoločnosť, nesmie v žiadnom prípade postupovať v rozpore s Trestným zákonom, pretože bude znášať, v prípade preukázania jeho zavinenia, trestnoprávne následky.