facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Účtová trieda 5 – Náklady

1. Zásady pre účtovanie nákladov a pre ich časové rozlišovanie 

a) podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve 

Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Podľa § 3 ods. 2 zákona o účtovníctve náklady účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo v deň vyrovnania iným spôsobom. Nákladom podľa § 2 ods. 4 písm. e) zákona o účtovníctve sa rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. 

Ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov [§ 2 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve].    

b)    podľa Opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania). 

2. Časové rozlíšenie nákladov a výnosov

Podľa § 5 postupov účtovania náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Opravy nevýznamných nákladov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky.  

Náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia. 

Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú ako 

a)    náklady budúcich období na účtoch 381 a 382, 

b)    výdavky budúcich období na účte 383. 

Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. 

Poznámka 

Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúčtovaní na príslušných nákladových druhoch v účtovej triede 5 účtuje v prospech účtu 655 a na ťarchu účtu 382 a ich zúčtovanie v prospech účtu 382 a na ťarchu účtu 555.  

Neprehliadnite! 

Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia.   

3. Zásady účtovania nákladov 

Podľa § 63 postupov účtovania v účtovej triede 5 sa účtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady. Na jednotlivé účty tejto účtovej triedy sa účtujú účtovné prípady narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia časovo rozlíšené. 

Poznámka 

Ak vo vyúčtovaniach za prijaté služby alebo v nákladoch zaúčtovaných podľa iných účtovných dokladov budú zahrnuté tiež sumy, ktoré nepatria do nákladov účtovnej jednotky, napríklad náklady na súkromné telefonické hovory, prepravné, nájomné, elektrickú energiu, možno pri účtovaní postupovať takto: 

a) ak sa zistia pred zaúčtovaním príslušných účtovných dokladov nároky, ktoré majú napríklad zamestnanci, spoločníci alebo členovia účtovnej jednotky uhradiť, sumy takých nárokov sa zaúčtujú priamo na príslušné účty v účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy, 

b) ak sa nezistia tieto sumy pred účtovaním príslušných účtovných dokladov, účtujú sa tieto sumy na príslušné účty v účtovej triede 5; o dodatočne prijaté náhrady alebo vyúčtované nároky na ne na účtoch v účtovej triede 3 sa znížia zachytené náklady v účtovej triede 5, 

c) v účtovných jednotkách, ktoré poskytujú služby, napríklad v cestovných kanceláriách, vo verejnom stravovaní sa v nákladoch v účtovej triede 5 účtujú celé sumy faktúr alebo iných dokladov a tržby za poskytnuté služby sa účtujú v účtovej triede 6. 

Konečné stavy účtov v účtovej triede 5 sa pri uzavieraní účtovných kníh účtujú na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát. 

Daňové hľadisko k „Zásadám pre účtovanie nákladov a pre ich časové rozlišovanie“ 

Základná charakteristika daňového výdavku je v zákone o dani z príjmov uvedená v § 2 písm. i). Na to, aby mohol byť určitý výdavok (náklad) uznaný ako daňový výdavok, musia byť splnené tri základné podmienky: 

  • musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, 
  • výdavok musí byť daňovníkom preukázateľne vynaložený, 
  • výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi.  

Na daňové účely sa vo všeobecnosti akceptujú výdavky (náklady), ktoré sú zaúčtované v účtovníctve. Zákon o dani z príjmov niektoré výdavky, napriek ich zaúčtovaniu v súlade s účtovnými predpismi, uznáva len: 

  • do výšky limitovanej osobitným predpisom – zákon o dani z príjmov v tejto súvislosti odkazuje napríklad na zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení zákona č. 375/1996 Z. z., podľa ktorého z § 5 ods.1 vyplýva, že daňovo uznaným výdavkom je výška povinného prídelu do sociálneho fondu vypočítaná podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b). Iná tvorba sociálneho fondu, napríklad vo vyššej čiastke, nie je daňovo uznaná; 
  • v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, ak výdavok (náklad) limituje zákon o dani z príjmov alebo zahrnutie výdavku v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške, ako vyplýva z účtovníctva – takéto obmedzenie pre výdavky je uvedené v § 19 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov a je potrebné ho rešpektovať aj v prípade, ak umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov inú výšku výdavku, ako je výška zaúčtovaná – napríklad vyššie daňové odpisy, ako sú odpisy zaúčtované alebo do daňových výdavkov možno uznať vyššiu daňovú zostatkovú cenu, ako je zaúčtovaná zostatková cena napríklad pri vyradení majetku v dôsledku škody; 
  • vo výške dosiahnutého príjmu alebo vo výške prijatej úhrady, ak výdavok (náklad) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada – zákon o dani z príjmov  napríklad do daňových výdavkov uzná hodnotu pohľadávky pri jej postúpení len do výšky príjmu z prijatej úhrady, pričom ak dôjde k úhrade za postúpenie pohľadávky až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, hodnota pohľadávky sa u postupcu zahrnie do daňových výdavkov vo výške prijatej úhrady až v tom zdaňovacom období, v ktorom bude postúpenie uhradené. 

V súlade s § 21 zákona o dani z príjmov  daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady): 

  • ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval v súlade s účtovníctvom, 
  • ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, 
  • priamo uvedené v ustanovení § 21.  

Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) a k) ďalej predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmy musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so zákonom o dani z príjmov. 

Uvedené platí, len ak zákon neustanovuje inak. Zákon presne ustanovil, kedy sa nedodrží časová a vecná súvislosť nákladu alebo výnosu s príslušným zdaňovacím obdobím. Napr. je to v situácii, keď zákon uplatnenie výdavku alebo príjmu v základe dane podmieňuje jeho zaplatením alebo prijatím. 

Príklad: 

Spoločnosti v roku 2006 vyfakturoval odberateľ zmluvnú pokutu za nesplnenie povinnosti, ktorá vyplynula zo zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta nebola do konca zdaňovacieho obdobia zaplatená. Podľa § 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov sa suma zúčtovaná do nákladov, ale do konca roka nezaplatená, do daňových výdavkov neuplatní, to znamená, že v daňovom priznaní za rok 2006 je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Rovnako bude postupovať aj veriteľ, ktorý zúčtovanú, ale do konca zdaňovacieho obdobia neprijatú zmluvnú pokutu nezahrnie do základu dane a pri zistení základu dane túto sumu odpočíta od výsledku hospodárenia. 

Ak dochádza k oprave chýb minulých účtovných období, pričom ide o také náklady (výdavky), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, alebo ide o také výnosy (príjmy), ktoré sú zdaniteľným príjmom, tieto sa zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a to aj napriek skutočnosti, že v účtovníctve sú zaúčtované v bežnom účtovnom období. Z pohľadu daňového je ďalej nepodstatné, či ide o: 

  • opravy významných chýb účtovaných na ťarchu alebo v prospech účtu nerozdeleného zisku (neuhradenej straty) minulých rokov alebo 
  • opravy nevýznamných chýb účtovaných do nákladov alebo výnosov. 

Opravy chýb v účtovníctve sa teda do základu dane príslušného zdaňovacieho obdobia premietnu vždy podaním dodatočného daňového priznania. 

Príklad: 

Spoločnosť zaúčtovala v roku 2004 do nákladov v nesprávnej výške daň z nehnuteľností. Na základe rozhodnutia mestského úradu bola naviac zaplatená daň v roku 2006 vrátená. Nesprávne zaúčtovanú sumu v roku 2004 spoločnosť opravila v roku 2006 zaúčtovaním významnej opravy chýb minulých účtovných období na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov. Pretože podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňové výdavky alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov, spoločnosť vyrovná neoprávnené krátenie dane v roku 2004 prostredníctvom dodatočného daňového priznania. 

Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom, avšak s výnimkou rezerv vymedzených v § 20. Rezervami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a rezervy účtované ako náklad podľa § 19 postupov účtovania pre podnikateľov. 

Neprehliadnite! 

Daňovo uznané sú rezervy na:  

  • nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, 
  • odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, 
  • nevyfakturované dodávky a služby, 
  • zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a 
  • zostavenie daňového priznania, 
  • na vyprodukované emisie v zmysle zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, 
  • lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona, ktorá sa v nadväznosti na nový zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch počnúc rokom 2006 uzná za daňový výdavok tak, ako to vyplýva z projektu lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu, ktorý potvrdí odborný lesný hospodár, 
  • likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom, 
  • nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s odpadom. 

Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy. 

4. Obsahové vymedzenie účtových skupín nákladov na hospodársku činnosť 

4.1 Účtová skupina 50 – Spotrebované nákupy  

Podľa § 64 postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy sa účtuje v závislosti od zvoleného spôsobu účtovania zásob: 

a) pri spôsobe A účtovania zásob 

1. v priebehu účtovného obdobia spotrebované položky materiálu a predané položky tovaru sa účtujú na ťarchu účtov 501– Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar so súvzťažným zápisom v prospech účtov zásob, 

2. inventarizačné rozdiely sa účtujú podľa svojho charakteru podľa § 43 postupov účtovania, 

b) pri spôsobe B účtovania zásob  

1. v priebehu účtovného obdobia náklady, ktoré tvoria obstarávaciu cenu jednotlivých položiek nákupu, sa účtujú na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar, 

2. pri uzavretí účtovných kníh začiatočné stavy účtov 112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach sa účtujú so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar. Konečné stavy zásob materiálu a tovaru overené inventarizáciou sa účtujú na ťarchu účtov 112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach a v prospech účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar. 

  • 501 – Spotreba materiálu 

Pri spôsobe A účtovania zásob 

Spotreba materiálu prevodom zo skladu 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Spotreba materiálu (§ 17 postupov účtovania): 

   

a) surovín (základný materiál) 

501 

112 

b) pomocných látok (napr. lak na výrobky) 

501 

112 

c) prevádzkových látok (napr. mazadlá, palivo, čistiace prostriedky) 

501 

112 

d) náhradných dielcov pri opravách 

501 

112 

e) nevratných obalov dodaných zákazníkovi alebo odovzdaných vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom 

501 

112 

2. 

Spotreba materiálu vlastnej výroby, ktorý bol zúčtovaný na sklad prostredníctvom účtu 621 – Aktivácia materiálu a tovaru 

501 

112 

3. 

Spotreba polotovarov vlastnej výroby 

501 

112 

4. 

Výdaj materiálu odovzdaného na preskúšanie a kontrolu 

501 

112 

5. 

Prevzatý odpad z výroby na sklad v cene možného použitia (v úžitkovej hodnote) 

112 

501 

6. 

Úbytok zásob materiálu v rámci noriem prirodzených úbytkov uvedený vo vnútornom predpise účtovnej jednotky 

501 

112 

7. 

Spotreba skladovaných palív (uhlie, koks, vykurovacie oleje a nafta, pohonné hmoty a podobne) 

501 

112 

8. 

Spotreba skladovaného reklamačného a propagačného materiálu, propagačných brožúr, katalógov a podobne 

501 

112 

Spotreba majetku, o ktorom účtovná jednotka účtuje ako o zásobách 

9. 

Výdaj hmotného majetku  zo skladu do používania, ktorého ocenenie je 30 000 Sk a menej,  s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený  do dlhodobého hmotného majetku (§ 13 ods. 7 postupov účtovania) 

501 

112 

10. 

Výdaj hnuteľných vecí zo skladu do spotreby, ktorých doba použiteľnosti je najviac jeden rok bez ohľadu na obstarávaciu cenu (napr. vrtáky, šablóny) (§ 17 ods. 4 postupov účtovania) 

501 

112 

 

Spotreba materiálu priamym nákupom za hotové alebo na faktúru 

   

11. 

Spotreba materiálu účtovaného priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad, o ktorom tak rozhodla účtovná jednotka vo vnútornom predpise (napr. nákup čistiacich a kancelárskych potrieb, tlačív a podobne (§ 43 ods. 14 postupov účtovania) 

   

a) v hotovosti 

501, 343 

211 

b) na faktúru 

501, 343 

321 

12. 

Nákup odbornej literatúry a právnych predpisov (účtovných, daňových, mzdových  a pod.) (§ 43 ods. 14 postupov účtovania) 

   

a) v hotovosti 

501, 343 

211 

b) na faktúru 

501, 343 

321 

Spotreba pohonných látok 

13. 

Vyúčtovanie spotreby pohonných hmôt odobratých priamo do vozidiel na čerpacích staniciach účtovaných pôvodne ako pohľadávka voči pracovníkom podľa výkazov spotreby jednotlivých vozidiel 

   

a) zúčtovanie poskytnutej zálohy na nákup PHL (MD 335/ D211) 

501 

335 

b) spotreba zúčtovaná prostredníctvom odpočtov z odberných kariet odovzdaných pracovníkom   (MD 335/D 213) 

501 

335 

 

Spotreba materiálu a inventarizácia 

14. 

Nezavinené manká a škody na materiáli na sklade do výšky noriem prirodzených úbytkov stanovených vo vnútornom predpise zistené v rámci inventarizácie 

501 

112 

15. 

Prebytok materiálu zistený pri inventarizácii v prípade chybného účtovania materiálu pri jeho vyskladnení 

112 

501 

 

Ďalšia spotreba materiálu 

   

16. 

Spotreba potravín (surovín) na prípravu jedál vo vlastnom stravovacom zariadení  

501 

112 

17. 

Spotreba nápojov poskytovaných pracovníkom podľa predpisov 

501 

112 

Pri spôsobe B účtovania zásob 

Účtovné zápisy účtované v priebehu roka 

Účtovné súvzťažnosti: 

MD 

D 

1. 

Nákup materiálu (§ 17 postupov účtovania) v hotovosti alebo na faktúru: 

   

a) surovín (základný materiál) 

501, 343 

211, 321 

b) pomocných látok (napr. lak na výrobky) 

501, 343 

211, 321 

c) prevádzkových látok (napr. mazadlá, palivo, čistiace prostriedky) 

501, 343 

211, 321 

d) náhradných dielcov pri opravách 

501, 343 

211, 321 

e) nevratných obalov dodaných zákazníkovi alebo odovzdaných vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom 

501, 343 

211, 321 

2. 

Nákup polotovarov v hotovosti alebo na faktúru 

501, 343 

211, 321 

3. 

Aktivácia materiálu vlastnej výroby ocenená vo vlastných nákladoch 

501 

621 

4. 

Renovácia náhradných dielcov a spracovanie materiálu vo vlastnej činnosti ocenená vo vlastných nákladoch 

501 

622 

5. 

Nákup skladovaných palív (uhlie, koks, vykurovacie oleje a nafta, pohonné hmoty a podobne) v hotovosti alebo na faktúru 

501, 343 

211, 321 

Daňové hľadisko 

Spotrebované pohonné látky sú podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami v prepočítanej výške. Prepočet sa vykoná z počtu najazdených kilometrov, cien platných v čase nákupu pohonných látok a spotreby uvedenej v technickom preukaze. V prípade, že sa spotreba v technickom preukaze neuvádza alebo ak sa vozidlo alebo zariadenie používa na prevádzku, pri ktorej nie je spotreba pohonných látok uvedená v technickom preukaze, vychádza sa zo spotreby preukázanej iným dokladom. Za iný preukázateľný doklad je možné považovať doklad vydaný špecializovanou organizáciou, resp. vlastný doklad – internú smernicu (stanovenú napr. spôsobom uvedeným v oznámení Ministerstva financií SR č. 8029/2000-72 o spôsobe stanovenia daňového výdavku na spotrebu pohonných látok motorového vozidla určeného na prepravu 10 a viac osôb, motorového vozidla určeného na nákladnú dopravu a motorového vozidla určeného na špeciálne použitie uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2000), ktorá určí skutočnú spotrebu pohonných látok tak, aby zodpovedala prevádzkovým parametrom vozidla a skutočným podmienkam, za ktorých bolo motorové vozidlo prevádzkované. Výdavky na spotrebované pohonné látky je daňovník povinný preukázať dokladom o nákupe pohonných látok. 

Príklad: 

Spoločnosť má v majetku zahrnutý osobný automobil Škoda Fabia, ktorý používa na služobné účely len v meste. Podľa technického preukazu je spotreba automobilu určená nasledovne: 

– pri rýchlosti 90 km/h 5,9 litra/100 km 

– pri rýchlosti 120 km/h 6,8 litra/100 km 

– pri prevádzke v meste 9,3 litra/100 km 

– kombinovaná spotreba 7,2 litra/100 km 

Zamestnanec spoločnosti najazdil po meste v mesiaci január 2007 celkovo 1 560 kilometrov, pričom zakúpil pohonné látky takto: 

Dátum                  Suma       Litre         Cena
                                   Sk                          za liter 

05. 01. 2007        1 278     39,70        35,80 

12. 01. 2007        1 347     37,83        35,60 

21. 01. 2007        1 342     37,92        35,40 

28. 01. 2007        1 486     40,98        36,30 

Spolu                    5 453     156,43      35,77 

                                          (priemerná cena) 

Do daňových výdavkov zahrnie spoločnosť za spotrebované pohonné látky za mesiac január nasledovnú sumu (pre zjednodušenie nepočítame s počiatočným stavom pohonných látok v nádrži): 

Počet stoviek odjazdených kilometrov 1 560 km : 100 = 15,6 

Dosiahnutá priemerná spotreba
156,431 litra : 15,6 = 10,03 litra/100 km
 

Pretože v technickom preukaze sa uvádza spotreba pri prevádzke v meste 9,3 litra, spoločnosť by mala z daňových nákladov vylúčiť sumu za spotrebované pohonné látky presahujúcu spotrebu podľa technického preukazu, a to nasledovným spôsobom: 

Pohonné látky, ktoré boli spotrebované pri dosiahnutí 

spotreby podľa technického preukazu 15,6 x 9,3 = 145,08  

Množstvo litrov nadspotreby
156,43 – 145,08 = 11,35
 

Daňovo neuznaná výška výdavkov na spotrebované pohonné látky za mesiac január 2007 11,35 x 35,77 = 406 Sk. 

Prirodzené úbytky zásob sú daňovo uznaným nákladom v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania bližšie nevymedzujú prirodzené úbytky zásob. Všeobecne používaným príkladom vzniku prirodzených úbytkov zásob je ich vysychanie alebo rozprašovanie. Ide teda o úbytok hmotnosti alebo objemu na zásobách v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných podmienok na ich prirodzené vlastnosti. K nezavineným úbytkom zásob môže však dôjsť aj z iných prirodzených a celkom objektívnych príčin, ako je len vysychanie alebo rozprášenie. Môže ísť o vyparovanie, rozsypanie, stvrdnutie (napríklad stavebných hmôt), rozbitie (napríklad sklenených výrobkov), rozsypanie, vysypanie, vyliatie (napríklad v poľnohospodárstve), krájanie, porcovanie, sekanie, usádzanie na predmetoch (napríklad v oblasti spracovania potravín). Môže však ísť tiež o úbytky zásob vznikajúce v súvislosti s ich rozrezaním alebo oddelením podľa želania zákazníkov (napríklad sklenené tabule v sklenárstve, výrobky a polotovary z dreva), o úbytky pri klimaticky citlivých zásobách, a to nielen zoschnutím, ale aj zhnitím, splesnivením, stlačením (napríklad ovocie a zelenina) a pod. 

Poznámka 

V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob napr. podľa jednotlivých rezortov priemyslu a obchodu a ich stanovenie je ponechané výlučne na účtovnej jednotke. Normy prirodzených úbytkov sa obvykle stanovujú percentom z obratu, prípadne percentom z hodnoty spotrebovaných materiálov a surovín v kalkulačných cenách. Napriek tomu, že účtovné predpisy neukladajú povinnosť ekonomicky odôvodniť normu prirodzených úbytkov, účtovná jednotka s ohľadom na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je povinná na základe vlastných (nie prevzatých) dlhodobejších sledovaní a zisťovaní, stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob. Normy prirodzených úbytkov nie je možné paušalizovať, resp. stanoviť ich výšku rovnako pre zásoby s rozdielnymi fyzikálnymi, chemickými alebo optickými vlastnosťami. 

Stanovené normy prirodzených úbytkov zásob musia účtovné jednotky v zmysle § 43 ods. 14 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva  uviesť vo vnútornom predpise. Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká. 

Náklady na reklamné predmety sú daňovým nákladom podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov  za podmienky, že sú označené obchodným menom alebo ochrannou známkou a ich hodnota nepresiahne za 1 kus sumu 500 Sk. V tejto hodnote musia byť zahrnuté všetky náklady spojené s obstaraním reklamného predmetu. Keďže sa predmet stáva reklamným predmetom až po jeho označení obchodným menom alebo obchodnou značkou poskytovateľa, do sumy 500 Sk za kus sa zahrnú aj náklady na jeho označenie. 

Príklad: 

Spoločnosť obstarala perá, ktoré dala označiť ochrannou známkou, pričom hodnota jedného pera je 450 Sk. Na uvedený účel vynaložila 45 000 Sk. Pretože ide o reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. h), je uvedená suma daňovo uznaná v plnej výške. 

Z hľadiska dane z príjmov je potrebné ďalej oddelene sledovať tie náklady, ktoré sú určitým spôsobom limitované alebo daňovo neuznané. Napríklad osobitne treba sledovať: 

  • spotrebu potravín (surovín) na výrobu jedál vo vlastnom stravovacom zariadení, 
  • spotrebu materiálu v takých činnostiach, z ktorých príjmy sú oslobodené od dane, 
  • spotrebu materiálu v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb, napr. v rekreačných zariadeniach, športových zariadeniach, podnikových ubytovniach. 
  • 502 – Spotreba energie   

Na účte 502 – Spotreba energie sa účtujú náklady napríklad na vodu, paru, plyn a elektrickú energiu.   

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Zúčtovanie dodávateľskej faktúry za externé dodávky elektrickej energie, pary, vody, plynu a podobne 

502, 343 

321 

2. 

Náhrady od zamestnancov a iných fyzických alebo právnických osôb za elektrickú energiu, plyn, vodu, paru a pod. po zaúčtovaní faktúry do nákladov účtovnej jednotky 

335, 315 

502, 343 

3. 

Platby vopred podľa dohodnutých splátok za odber energie, plynu, vody, pary  a pod. 

502, 343 

211, 221 

4. 

Nevyfakturované dodávky ku dňu účtovnej závierky, ak suma je známa 

502 

326 

5. 

Rezerva na nevyúčtované dodávky ku dňu účtovnej závierky, ak suma nie je známa 

502 

323 

Poznámka: 
Od 1. 1. 2007 podľa § 19 ods. 8 postupov účtovania sa tvorba rezervy na náklady účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. 

   
  • 503 – Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok  

Na účte 503 – Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok sa účtujú neskladovateľné nákupy. Účtujú sa tu účtovné prípady, ktoré sa neúčtujú na účte 502. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Došlé faktúry za externé dodávky ostatných neskladovateľných dodávok 

503, 343 

321 

2. 

Nevyfakturované dodávky ku dňu účtovnej závierky, ak suma je známa 

503 

326 

3. 

Rezerva na nevyúčtované dodávky ku dňu účtovnej závierky, ak suma nie je známa 

503 

323 

 

Poznámka:  
Od 1. 1. 2007 podľa § 19 ods. 8 postupov účtovania sa tvorba rezervy na náklady účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. 

   
  • 504 – Predaný tovar 

Na ťarchu účtu 504 – Predaný tovar sa účtuje úbytok predaného tovaru. Pri účtovaní na účte 504 je dôležité dodržať zásadu, že úbytok tovaru musí byť ocenený v obstarávacích cenách

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

 

Pri spôsobe A účtovania zásob 

   

1. 

Úbytok predaného tovaru oceneného v obstarávacích cenách 

504 

132 

2. 

Príjem vráteného tovaru od odberateľa, ak bola reklamácia uznaná 

132 

504 

3. 

Nezavinené manká a škody na tovare neprevyšujúce normy prirodzených úbytkov stanovených vo vnútornom predpise 

504 

132 

4. 

Prebytok tovaru zistený pri inventarizácii, ak sa preukáže, že k nemu došlo chybným účtovaním pri jeho predaji 

132 

504 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

 

Pri spôsobe B účtovania zásob 

   
 

Účtovné zápisy účtované v priebehu roka 

   

1. 

Nákup tovaru počas účtovného obdobia v hotovosti alebo na faktúru 

504, 343 

 211, 321 

2. 

Náklady spojené s obstaraním tovaru 

504, 343 

211, 321 

3. 

Aktivácia vlastnej dopravy pri obstaraní tovaru 

504 

622 

4. 

Výdaj tovaru zo skladu na darovanie 

543 

504 

5. 

Výdaj tovaru zo skladu na reprezentáciu 

513 

504 

6. 

Manká a škody na tovare zistené v priebehu roka 

549 

504 

Účtovné zápisy účtované na konci roka 

   

7. 

Prevod počiatočného stavu účtu tovaru na sklade 

504 

132 

8. 

Zúčtovanie tovaru na sklade a v predajniach podľa inventarizácie 

132 

504 

9. 

Zúčtovanie tovaru na ceste 

139 

504 

10. 

Zúčtovanie výsledkov inventarizácie 

   

a) manká a škody na tovare 

549 

132 

b) prebytok tovaru 

132 

648 

4.2 Účtová skupina 51 – Služby 

Podľa § 65 postupov účtovania na účtoch tejto účtovej skupiny sa účtujú prvotné náklady za externé služby s výnimkou účtu 513 – Náklady na reprezentáciu, na ktorom  sa účtujú náklady na reprezentáciu, a to vrátane vlastných výkonov, ktoré sa použijú na účely reprezentácie. Na účte 518 – Ostatné služby sa účtuje napríklad nájomné, poštovné a poradenstvo. Účtuje sa tu tiež nehmotný majetok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého nehmotného majetku. 

  • 511 – Opravy a udržiavanie  

Na účte 511 – Opravy a udržiavanie sa účtujú externé náklady na opravy a udržiavanie majetku. 

Podľa § 35 ods. 2 písm. f) postupov účtovania  opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza sa jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady. 

Náklady na opravy sa účtujú na účte 511 – Opravy a udržiavanie bez ohľadu na to, z akých príčin došlo k poškodeniu majetku a bez ohľadu na to, či účtovná jednotka obdrží náhradu za poškodený majetok alebo nie. 

Poznámka 

Poškodenie majetku, ktoré sa dá opravou odstrániť, sa nepovažuje za škodu, pretože podľa § 26 ods. 4 zákona o účtovníctve za škodu sa považuje iba neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. V prípade nároku na náhradu nákladov vynaložených na opravu poškodeného majetku sa takýto nárok zaúčtuje na stranu dal účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti ako protipoložka k nákladom vynaloženým na opravu. 

Opravy hmotného majetku, ktoré účtovná jednotka vykonáva vo vlastnej činnosti (vo vlastnej réžii), sa na účte 511 – Opravy a udržiavanie neúčtujú. Účtujú sa na príslušné nákladové účty podľa charakteru nákladov, napr. na účet 501 – Spotreba materiálu na príslušný analytický účet (511/Aú). 

Podľa § 19 postupov účtovania na záručné opravy si môže účtovná jednotka vytvoriť rezervu. 

Poznámka 

Od 1. 1. 2007 podľa § 19 ods. 8 postupov účtovania sa tvorba rezervy na náklady účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak pôjde o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.   

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Dodávateľská faktúra za opravu alebo udržiavanie dlhodobého hmotného majetku 

511, 343 

321 

2. 

Oprava alebo údržba dlhodobého hmotného majetku zaplatená v hotovosti 

511, 343 

211 

3. 

Dodávateľská faktúra za opravu poškodeného majetku (napr. oprava automobilu po havárii) 

511, 343 

321 

4. 

Nárok na náhradu škody od poisťovne alebo od zamestnanca 

378, 335 

648 

5. 

Tvorba rezervy na záručné opravy ku dňu účtovnej závierky (nie je známa presná výška opravy) 

   

a) ak sa opravy budú vykonávať dodávateľsky 

511 

323, 459 

b) ak sa opravy budú vykonávať vo vlastnej činnosti (spotreba materiálu, miezd, ostatného režijného materiálu) 

548 

323, 459 

6. 

Nevyfakturované dodávky vykonaných opráv a udržiavania ku dňu účtovnej závierky (suma opravy je známa) 

511 

326 

  • 512 – Cestovné  

Na tomto účte sa účtujú náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.  

Ide o náhrady preukázaných výdavkov na dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami (autobusy, vlaky, lietadlá) vrátane výdavkov za použitie taxislužby, náhrady nutných vedľajších výdavkov vynaložených na pracovnej ceste (parkovné, telefón, kúpeľný poplatok), náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné a vreckové, náhrady za používanie motorových vozidiel zamestnanca vrátane náhrady za spotrebované PHL atď. 

Pre účely zákona o dani z príjmov je potrebné v analytickej evidencii účtu 512 – Cestovné  sledovať cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ svojim zamestnancom nad rámec zákona, napr. vreckové pri zahraničných pracovných cestách presahujúce 40 % nároku na stravné. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Zúčtovanie cestovných náhrad, ktoré vynaložil zamestnanec na pracovnú cestu v tuzemsku alebo v zahraničí, na ktorú mu nebola poskytnutá záloha: 

   

a) cestovné všetkými druhmi hromadnej dopravy 

512 

333 

b) nutné vedľajšie výdavky (parkovné, telefón a pod.) 

512 

333 

c) stravné, vreckové 

512 

333 

d) preukázané výdavky za ubytovanie 

512 

333 

2. 

Náhrady za použitie súkromných motorových vozidiel zamestnancov pri pracovných cestách, vrátane spotrebovaných PHL 

512 

333 

3. 

Výplata cestovných náhrad v hotovosti 

333 

211 

4. 

Vyúčtovanie cestovných náhrad z poskytnutého preddavku 

   

a) poskytnutie preddavku 

335 

211 

b) vyúčtovanie cestovných náhrad 

512 

335 

Daňové hľadisko 

Daňovo uznanými sú len tie náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách, na ktoré vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách [podľa § 19 ods. 2 písm. d)]. 

Pracovnou cestou podľa § 2 zákona o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.  

Poznámka 

Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom, ak takéto miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno za pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.  

Odchylne zákon o cestovných náhradách vymedzuje pracovnú cestu u osôb, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, a pritom nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Týmito osobami uvedenými v § 1 ods. 2 tohto zákona sú napr. členovia predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, členovia rôznych správnych rád a kontrolných komisií alebo iných orgánov obchodnej spoločnosti, družstva, štátneho podniku. 

Neprehliadnite! 

U týchto osôb nie je dané pravidelné pracovisko v zmysle pracovnoprávnych predpisov, preto u nich pracovná cesta trvá už od nástupu na cestu na plnenie činností vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti až do skončenia tejto cesty (napr. cesta člena predstavenstva z miesta pobytu do miesta rokovania predstavenstva, účasť na zasadnutí predstavenstva a cesta do miesta pobytu). 

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí: 

a)    náhrada preukázaných cestovných výdavkov, 

b)    náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, 

c)    stravné, 

d)    náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, 

e)    vreckové a poistenie liečebných nákladov pri zahraničných cestách, 

f)    náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny. 

Poznámka 

Zamestnancami podľa zákona o cestovných náhradách sú osoby vymedzené v §1 ods. 1 a 2 tohto zákona, a to: 

  • zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (závislá práca), 
  • členovia družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah, 
  • fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté, 
  • osoby, o ktorých to ustanovuje zákon o cestovných náhradách (zahraniční zamestnanci, a to na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov a zamestnancov s výkonom práce v zahraničí), 
  • osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis (znalci, tlmočníci, advokáti, komerční právnici, osoby zvyšujúce kvalifikáciu, osoby zúčastňujúce sa rekvalifikácie a pod.),  
  • osoby, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa osobitného predpisu (členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, konatelia spoločnosti, členovia rôznych správnych rád a kontrolných komisií alebo iných orgánov obchodnej spoločnosti, družstva, fondu nadácie alebo inej právnickej osoby), 
  • osoby, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu určité úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté. Ide o osoby, ktoré pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu poskytujú určité služby a činnosti bez finančnej náhrady (napr. dobrovoľníci v občianskych združeniach, zamestnanci podriadenej organizácie, ktorí sa zúčastňujú plnenia úloh nadriadenej organizácie, zamestnanci rôznych zamestnávateľov v rámci rozpočtovej sféry, ktorí sa podieľajú na realizácii rôznych projektov, pričom finančné prostriedky sú v gescii jedného zamestnávateľa a pod.).  

Medzi základné nároky zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu patrí stravné. Výška stravného sa určuje na každý kalendárny deň pracovnej cesty, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty. Stravné je zákonom vymedzené v hodinových pásmach, pričom dolná hranica je v trvaní 5 hodín a horná hranica je nad 18 hodín. Výšku stravného určuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa opatrenia MPSVaR SR č. 615/2005 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia (24. december 2005), sú v súčasnosti sumy stravného pre časové pásma 5 až 12 hodín 89 Sk, pre časové pásmo 12 až 18 hodín 135 Sk a nad 18 hodín 208 Sk. 

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, znemožní zamestnancovi, aby sa zúčastnil napr. závodného stravovania, resp. stravovania zvyčajným spôsobom, môže mu byť priznané stravné až do výšky spodnej hranice stravného v prvom časovom pásme. Zamestnancovi, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, sa stravné poskytuje podľa súčtu trvania viacerých pracovných ciest v rámci kalendárneho dňa, prípadne dvoch kalendárnych dní. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné sa mu neposkytuje. V prípade zabezpečenia čiastočného bezplatného stravovania sa nárokové stravné kráti spôsobom uvedeným v § 5 zákona o cestovných náhradách. 

Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon na účely stravného rozdelil čas trvania pracovnej cesty na tri časové pásma. Prvé pásmo je v čase od 0 do 6 hodín, druhé časové pásmo je v trvaní 6 až 12 hodín a tretie časové pásmo v trvaní nad 12 hodín v príslušnom kalendárnom dni. Výška stravného v cudzej mene je zverejnená opatrením ministerstva financií. Na rok 2006 základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene pri zahraničných pracovných cestách ustanovuje opatrenie MF SR č. 582/2005 Z. z. Výška stravného je určená v závislosti od časových pásiem, pričom denná výška stravného v prvom pásme je 25 %, v druhom pásme 50 % a v treťom pásme 100 % základnej sadzby stravného. 

Pri prechode cez viaceré krajiny poskytne zamestnávateľ zamestnancovi stravné v mene a výške ustanovenej pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v jednom kalendárnom dni najviac hodín. 

Príklad: 

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na dvojdňovú pracovnú cestu, v rámci ktorej sa zamestnanec zúčastní pracovného stretnutia v sídle materskej firmy v inom meste. Zamestnanec nastúpil na pracovnú cestu v prvý deň o 16,30 hodine. Ubytoval sa v hoteli, kde si z vlastných prostriedkov uhradil večeru, raňajky mal zaplatené v cene ubytovania. Obed mu bol poskytnutý v sídle materskej firmy bezplatne. Pracovná cesta zamestnanca skončila na druhý deň o 20,00 hodine. 

Zamestnanec má za prvý deň pracovnej cesty nárok na stravné pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných náhradách. Za druhý deň pracovnej cesty má nárok na stravné pre časové pásmo nad 18 hodín, ale krátené o 25 % za raňajky (suma za raňajky bola vyššia ako 25 % stravného) a o 40 % z dôvodu zabezpečenia bezplatného obeda. Pri súčasne platných sumách stravného sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok, bude v prípade zabezpečenia raňajok krátiť o 52 Sk (25 % zo sumy 208 Sk) a obeda o 83,20 Sk (40 % zo sumy 208 Sk). Zamestnanec má nárok na stravné pri dvojdňovej pracovnej ceste v celkovej sume 161,80 Sk. 

Zamestnancovi ďalej patrí náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. Ide o výdavky, ktoré zamestnanec preukázateľne vynaložil na splnenie účelu pracovnej cesty, ako napr. služobný telefonický hovor, úschova batožiny, parkovací lístok, výdavok na vstupenku na veľtrh, výdavky na poštovné atď. Za takéto výdavky v žiadnom prípade nemožno uznať výdavky osobného charakteru.  

Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon o cestovných náhradách ukladá zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá viac ako 12 hodín, sa 5 až 40 % počíta z plnej sadzby stravného, pri zahraničnej pracovnej ceste v trvaní 6 až 12 hodín sa 5 až 40 % počíta z polovičnej sadzby stravného a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 6 hodín, prichádza do úvahy vreckové počítané z 25 % sadzby stravného. Vreckové nemožno priznať v cudzej mene nižšie, ako je 5 % dennej výšky stravného. Vrecové je nároková cestovná náhrada, ktorú zamestnanec nedokladuje. 

Ak sa zamestnanec pri stanovení podmienok pracovnej cesty so zamestnávateľom písomne dohodne, že pri pracovnej ceste použije iné motorové vozidlo, ako je vozidlo zamestnávateľa, za použitie cestného motorového vozidla patria zamestnancovi dva druhy náhrad, a to: 

a) základná náhrada za každý 1 km jazdy, 

b) náhrada za spotrebované pohonné látky. 

Sumu základnej náhrady pre osobné motorové vozidlá v súčasnosti ustanovuje opatrenie MPSVaR SR č. 260/2004 Z. z. vo výške 6,20 Sk pre osobné motorové vozidlá. Pri použití prívesu k osobnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %. Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom. 

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze vozidla takto: 

  • ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; v prípade jazdy vozidla len v meste sa spotreba určená podľa STN zvýši o 40 %, 
  • ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy a súčasne aj normy EHK alebo len podľa normy EHK, na výpočet sa použije vždy len spotreba podľa normy EHK (norma Európskej hospodárskej komisie) vypočítaná aritmetickým priemerom z jej troch údajov, t. j. zo spotreby pre mesto, pre rýchlosť 90 km/hod. a pre rýchlosť 120 km/hod.; pri jazde vozidla len v meste sa použije spotreba podľa normy EHK určená pre prevádzku vozidla v meste, 
  • ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa smernice ES (smernica ES č. 80/268, č. 93/116 a č. 99/100), na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy vozidla, 
  • ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, pre výpočet spotreby pohonných látok sa použije spotreba určená pre rýchlostný režim jazdy vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty. 

Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby. Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa smerníc ES, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.  

Ak technický preukaz vozidla údaje o spotrebe neobsahuje, na výpočet sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky. 

Príklad: 

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa použil na pracovnú cestu vlastné motorové vozidlo. Vozidlo počas pracovnej cesty prešlo 450 km. V čase vykonania pracovnej cesty cena spotrebovanej pohonnej látky bola 36,90 Sk. Pracovná cesta trvala 7 hodín. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi uhradiť základnú náhradu za každý kilometer jazdy vlastným motorovým vozidlom, náhradu za spotrebované pohonné látky a stravné. 

V technickom preukaze vozidla je uvedená priemerná spotreba PHL podľa normy EHK: 

mesto 8,7 l/100 km
90 km/h 5,9 l/100 km
120 km/h 7,8 l/100 km 

Priemerná spotreba motorového vozidla na 100 km jazdy je:
(8,7 + 5,9 + 7,8) : 3 = 7,466 l/100 km 

Základná náhrada za ubehnuté kilometre pri stanovenej sadzbe 6,20 Sk je:
450 km x 6,20 Sk = 2 790 Sk 

Náhrada za spotrebované PHL:
– spotreba na prejdený počet kilometrov podľa priemernej spotreby:
450 km x 7,466 = 33,59 Sk
– náhrada za spotrebované PHL:
33,59 x 36,90 Sk = 1 239,50 Sk 

Zamestnávateľ je v danom prípade povinný zamestnancovi za použitie vlastného motorového vozidla uhradiť cestovné náhrady vo výške 4 029,50 Sk (1 239,50 + 2 790) a stravné vo výške 89 Sk, ktoré si zároveň uplatní ako daňový výdavok. 

Fyzická osoba – podnikateľ s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, v súvislosti s vykonaním činnosti v inom mieste, ako je miesto, v ktorom túto činnosť pravidelne vykonáva, môže podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov ako daňový náklad uplatniť výdavky: 

  • na stravovanie, 
  • ubytovanie, 
  • cestovné dopravnými prostriedkami (vlak, autobus, lietadlo a pod.), 
  • nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste (parkovné, diaľničné poplatky, poplatok za úschovu batožiny), 
  • pri zahraničnej ceste vreckové do výšky 40 % nároku na stravné, 
  • pri využití vlastného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku aj základnú náhradu za jeden kilometer jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky, 

a to najviac vo výške, aká je stanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. 

Daňovým výdavkom sú len nárokové (obligatórne) náhrady zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ však môže poskytnúť zamestnancom aj iné náhrady a vyššie náhrady, ako ustanovuje tento zákon, a to za podmienok uvedených v § 9. 

Neprehliadnite! 

Takéto náhrady, aj keď sú dojednané v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode, nie sú u zamestnávateľa uznaným daňovým výdavkom. Cestovné náhrady vyššie alebo iné, ako sú nárokové náhrady, sú pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

  • 513 – Náklady na reprezentáciu    

Na tomto účte sa účtujú všetky náklady vynaložené na reprezentáciu. Vlastné výkony  použité na účely reprezentácie sa aktivujú prostredníctvom účtu 622 – Aktivácia vnútropodnikových služieb (513/622). 

Ide najmä o výdavky na pohostenie, občerstvenie a bezplatne poskytnuté služby. Súčasťou nákladov na reprezentáciu je aj DPH, ktorú si platiteľ dane podľa § 49 ods. 7 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH nemôže odpočítať.      

Účtovné súvzťažnosti:

Text 

MD 

D 

1. 

Dodávateľská faktúra za tovar nakúpený na účely reprezentácie vrátane DPH 

513 

321 

2. 

Nákup tovaru určeného na pohostenie a občerstvenie v hotovosti 

513 

211 

3. 

Zúčtovanie zásob, ktoré účtovná jednotka použila na reprezentáciu 

   

a) pri spôsobe A účtovania zásob: 

   

– materiál 

513 

112 

– výrobky 

513 

123 

– zvieratá 

513 

124 

– tovar

513 

132 

b) pri spôsobe B účtovania zásob: 

   

– materiál

513 

501 

– výrobky

513 

613 

– zvieratá 

513 

614 

– tovar 

513 

504 

c) DPH k zásobám, ak bola odpočítaná pri obstaraní zásob 

513 

343 

4. 

Vlastné výkony (služby) použité na reprezentačné účely 

513 

622 

Daňové hľadisko 

Náklady na reprezentáciu sú podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov považované za nedaňové výdavky a tvoria pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia. Ide predovšetkým o náklady spojené s pohostením a občerstvením pri obchodných rokovaniach, pracovných poradách, firemných oslavách a pod. 

  • 518 – Ostatné služby  

Na tomto účte sa účtujú všetky ostatné náklady za služby, ktoré sa neúčtovali na predchádzajúcich účtoch. 

Napr. nájomné, poštovné, poradenstvo a právne zastupovanie, prepravné, ak nie je súčasťou obstarávacej ceny zásob alebo dlhodobého majetku, náklady na reklamu, náklady za sprostredkovanie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny zásob alebo dlhodobého majetku, náklady za čistenie a upratovanie, za odvoz odpadu, náklady za vedenie účtovníctva a za služby audítora, náklady za rozmnožovanie, za tlmočenie, za preklady atď. 

Poznámka 

Podľa § 13 ods. 3 postupov účtovania na účte 518 – Ostatné služby sa účtuje aj nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 50 000 Sk alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého nehmotného majetku.  

Pretože na účte 518 – Ostatné služby sa účtujú rôzne druhy služieb, účtovná jednotka musí zabezpečiť oddelené sledovanie služieb pre účely zákona o dani z príjmov. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Dodávateľská faktúra: 

   

a) za nájomné 

518, 343 

321 

b) za poštovné služby, za výkony spojov, internet atď. 

518, 343 

321 

c) za poradenstvo a právne zastupovanie 

518, 343 

321 

d) za prepravné 

518, 343 

321 

e) za sprostredkovanie 

518, 343 

321 

f) za upratovanie, čistenie a pranie odevov, odvoz odpadu 

518, 343 

321 

 

g) za vedenie účtovníctva a služby audítora, 

518, 343 

321 

h) za tlmočenie a preklady, za rozmnožovanie, 

518, 343 

321 

ch) za prednášky a školenia atď. 

518, 343 

321 

2. 

Dodávateľská faktúra: 

   

a) za reklamu propagáciu a inzerciu (napr. formou novinovej, televíznej a rozhlasovej inzercie) 

518, 343 

321 

b) za reklamu formou zverejňovania plagátov, reklamných nápisov a transparentov a pod. 

518, 343 

321 

3. 

Dodávateľská faktúra za dlhodobý nehmotný majetok, o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že nie je dlhodobým majetkom 

518, 343 

321 

4. 

Vyššie uvedené služby obstarávané v hotovosti 

518, 343 

211 

Daňové hľadisko 

Za daňovo uznané výdavky sa považujú: 

a)    náklady na reklamu vynaložené za účelom prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, jeho tovarov, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia jeho príjmov [§ 19 ods. 2 písm. k) zákona]. 

Podľa zákona platného do konca roka 2003 sa náklady na reklamu rozdeľovali na náklady, ktoré boli daňovo uznané v plnej výške, a na náklady, ktoré bolo možné odpočítať od základu dane v limitovanej výške. Podľa zákona o dani z príjmov platného od 1. 1. 2004 sú všetky tieto náklady daňovo uznané v plnej výške, ak daňovník preukáže, že súvisia s činnosťou daňovníka a sú vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia jeho súčasných aj budúcich príjmov. Daňovo uznanými nákladmi na reklamu sú teda naďalej: 

  • náklady na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov, a to formou: 
    • inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní, 
    • zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, 
    • propagácie a vystavovania exponátov, 
    • priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii, 

a tiež 

  • náklady na tzv. „ostatnú reklamu“: 
    • na preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka formou vyššie neuvedenou, napr. poskytovaním jednorazových spotrebiteľských balení, vzoriek tovaru, organizovanie ochutnávok vlastných výrobkov a tovarov, možnosti odskúšania výrobkov, poskytovanie výhier a prémií v reklamných, predajných a žrebovacích súťažiach, v rôznych výherných a podobných podujatiach prístupných verejnosti, 
    • na preukázateľne vynaložené prostriedky na nosič reklamného nápisu s obstarávacou cenou 30 000 Sk a menej, ktorý má vlastnú úžitkovú hodnotou, je vo vlastníctve daňovníka a je poskytnutý inému daňovníkovi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, pričom je označený ochrannou známkou alebo reklamným nápisom poskytovateľa a jeho hlavnou funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča, 
    • na nosiče reklamných nápisov, ktorých vstupná cena prevyšuje hranicu 30 000 Sk a sú odpisovaným hmotným majetkom, a to v súlade s § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovo uznaným výdavkom sú od 1. 1. 2004 aj odpisy majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale je poskytnutý inému daňovníkovi a u obidvoch slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Ide o poskytnutie majetku na priame využitie inému daňovníkovi, ktorý slúži zároveň na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov vlastníka tohto majetku. 

Príklad: 

Akciová spoločnosť, výrobca nealkoholických nápojov, poskytne svojím odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadenia označené reklamným nápisom v jednotkovej cene 35 000 Sk za kus, a to na základe písomnej zmluvy, ktorou sa predajca zaviaže využívať zariadenia na chladenie nealkoholických nápojov výrobcu a zároveň sa zaviaže ročne odobrať zmluvou stanovené minimálne množstvá nealkoholických nápojov. Výrobca nealkoholických nápojov zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v 2. odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenie nie sú priamo používané výrobcom nealkoholických nápojov, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie. Preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom. 

Príklad: 

Daňovník v roku 2006 organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania. Výhercom boli odovzdané ceny v celkovej sume 500 000 Sk. Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške. 

Za výdavky na reklamu nie je možné považovať náklady na osobnú spotrebu daňovníka a výdavky na reprezentáciu vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov, a to za účastí obchodných partnerov a ďalších hostí. Vo všeobecnosti je možné považovať takéto náklady za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít, napr. fakturovaných sprostredkujúcou spoločnosťou, je nutné posúdiť a vylúčiť tie, ktoré majú charakter osobnej spotreby a výdavkov na reprezentáciu (napr. pohostenie, občerstvenie, výdavky na gala večer, výdavky na dopravu pri prehliadkach kultúrnych a historických miest a pod.) a sú nedaňovým nákladom podľa § 21 zákona o dani z príjmov. 

Príklad: 

Firma zaoberajúca sa výrobou automobilov zorganizovala konferenciu spojenú s prezentáciou firmy a jej výrobkov. Akcie sa zúčastnili manažéri distribútorov áut a významní európski novinári, pričom za celú akciu vznikli firme výdavky vo výške 7 mil. Sk. Organizovaním akcie bola poverená firma, ktorá si vyúčtovala poskytnuté služby za jednotlivé časti programu a províziu z celkových vynaložených nákladov za akciu ako celok, pričom ide o nasledovné druhy výdavkov: 

  • prenájom priestoru na letisku na uvítanie účastníkov, prenájom áut, šoférov, hostesiek; 
  • výdavky za prenájom hotela, podanie obeda, večere vrátane nápojov a rôzne technické služby; 
  • výdavky na gala večer – prenájom, technické zabezpečenie (video technika, zvuk, svetlá, technický personál, kamera, architekt), výdavky na umelcov, konferenciera programu, hostesky a ich oblečenie, 
  • zabezpečenie priestorov konferencie a ich výzdoba a pod. 

V štruktúre jednotlivých nákladov fakturovaných firmou, ktorá bola poverená zabezpečením celej akcie, je nutné posúdiť a vylúčiť tie náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a charakter výdavkov na reprezentáciu. V súlade s uvedeným daňovo uznaným výdavkom nie sú náklady obedy, večere, ubytovanie hostí a celkové výdavky na gala večer. 

b)    zaplatené nájomné a provízie za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv (§ 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Podmienka zaplatenia sa vyžaduje v prípade, ak sa nájomné alebo provízie uhrádzajú fyzickej osobe. To znamená, že u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve sa tieto položky zahrnú do daňových výdavkov až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené. Zároveň zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Nájomné alebo provízia platená právnickej osobe sa zahrnie do daňových výdavkov na základe predpisu. 

Príklad: 

Za sprostredkovanie postúpenia pohľadávky dohodla spoločnosť v mandátnej zmluve uzatvorenej s fyzickou osobou odmenu vo výške 50 000 Sk. Províziu zúčtovanú na účte 518 spoločnosť do konca roka neuhradila. Keďže provízia za sprostredkovanie uhrádzaná fyzickej osobe je podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom len za podmienky, že je do konca zdaňovacieho obdobia aj zaplatená, suma 50 000 Sk bude v zdaňovacom období, v ktorom sa o provízii účtuje, položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. 

c)    nájomné na základe zmluvy o finančnom prenájme uzavretej do 31. 12. 2003  

Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 17 zákona o dani z príjmov sa na zmluvy uzatvorené do konca roka 2003 použije doterajší predpis s tým, že sa bude od 1. 1. 2004 rešpektovať zrušenie limitov nájomného. To znamená, že všetky ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré do 31. 12. 2003 upravovali finančný prenájom, sa uplatnia aj naďalej, až do skončenia platnosti týchto zmlúv, s výnimkou limitu nájomného uplatňovaného pri finančnom prenájme osobných automobilov, nákladných terénnych automobilov a ďalších vybraných druhov dopravných prostriedkov. Podľa § 52 ods. 16 zákona o dani z príjmov daňovník pri týchto dopravných prostriedkoch pokračuje v zahrňovaní nájomného do daňových výdavkov z preukázanej výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve. Platí to len pre zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. decembri 2003, to znamená, že nájomné, ktoré do konca roku 2003 presahovalo stanovený limit, nemožno zahrnúť do daňových výdavkov dodatočne. 

d)    nájomné na základe zmluvy o operatívnom prenájme 

Ak po skončení nájmu dôjde k predaju prenajatej veci nájomcovi, uznáva sa nájomné do daňových výdavkov iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom alebo zrýchlenom odpisovaní podľa § 27 alebo § 28. Ak kúpna cena bude nižšia ako zostatková cena vypočítaná zo vstupnej ceny u prenajímateľa, uzná sa nájomné uplatnené do daňových výdavkov nájomcu len do výšky odpisov, ktoré by uplatnil ako vlastník podľa § 27 alebo § 28. O tento rozdiel sa upraví základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo ku kúpe prenajatej veci. 

Príklad: 

Daňovník kúpil v máji 2005 nákladný automobil v obstarávacej cene 1 500 000 Sk, ktorý následne od 1. júna prenajal inému daňovníkovi na dobu neurčitú za mesačné nájomné 50 000 Sk. V marci 2007 sa nájomca rozhodne prenajatý automobil odkúpiť. Prenajímateľ s nájomcom sa dohodnú na kúpnej cene 450 000 Sk. Zaplatené nájomné za celú dobu prenájmu vo výške 1 050 000 Sk sa uzná u nájomcu do daňových výdavkov len za podmienky, že kúpna cena automobilu vo výške 450 000 Sk, nebude nižšia ako jeho zostatková cena vypočítaná zo vstupnej ceny u prenajímateľa počas doby odpisovania. Nákladný automobil je zaradený do 1. odpisovej skupiny, výpočet odpisov je nasledovný: 

– rovnomerný odpis 

rok 2005 1 500 000 : 4 = 375 000 Sk 

rok 2006 1 500 000 : 4 = 375 000 Sk 

t. j. zostatková cena je 750 000 Sk, 

– zrýchlený odpis 

rok 2005 1 500 000 : 4 = 375 000 Sk ZC 1 125 000 Sk 

rok 2006 (1 125 000 x 2) : (5 – 1) = = 562 500 Sk ZC 562 500 Sk 

t. j. zostatková cena 562 500 Sk. 

Kúpna cena nákladného automobilu je nižšia ako jeho zostatková cena pri rovnomernom, resp. pri zrýchlenom odpisovaní, preto sa u nájomcu do daňových výdavkov uzná nájomné len do výšky odpisov. Základ dane sa v roku 2007 zvýši o rozdiel medzi výškou zrýchlených odpisov (výhodnejší pre nájomcu) a uplatneným nájomným v sume 112 500 Sk (1 050 000 – 937 500). 

e)    odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky 

Podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov sa provízia uzná do daňových výdavkov najviac do výšky vymoženej pohľadávky. Ak výška provízie bude v sume vyššej ako vymožená pohľadávka, rozdiel je daňovo neuznaný. Neuplatnenú výšku provízie možno zahrnúť do daňových nákladov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ďalšiemu vymoženiu pohľadávky (§ 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov).  

Príklad: 

Spoločnosť v roku 2006 zúčtovala do nákladov na účet 518 províziu za vymáhanie pohľadávok vo výške 250 000 Sk. Pohľadávka v hodnote 1 500 000 Sk bola v roku 2006 vymožená len vo výške 230 000 Sk. Provízia za vymáhanie pohľadávky je v súlade s § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom len do výšky vymoženej pohľadávky. Rozdiel v sume 20 000 Sk (250 000 – 230 000) spoločnosť uvedie na riadku 130 daňového priznania ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia. Neuplatnenú výšku provízie zahrnie do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ďalšiemu vymoženiu pohľadávky (§ 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov). 

4.3 Účtová skupina 52 – Osobné náklady  

Podľa § 66 postupov účtovania na účtoch 521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva sa účtujú všetky požitky zamestnancov vrátane príjmov spoločníkov a členov družstva zo závislej činnosti. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy vždy v hrubých sumách. Do hrubej mzdy sa zahrnie aj naturálna mzda, ak je súčasťou mzdy. Na účtoch tejto účtovej skupiny sa účtuje aj tvorba sociálneho fondu podľa § 61 ods. 4 až 6 postupov účtovania. Na ťarchu účtu 524 – Zákonné sociálne poistenie  sa účtuje aj príspevok do garančného fondu. Na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady sa účtuje aj odstupné a odchodné podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce). 

Daňové hľadisko 

V rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o dani z príjmov sú z osobných nákladov daňovo uznané: 

a)    poistné a príspevky hradené daňovníkom, ktorý je 

  • zamestnávateľom a poistné a príspevky hradí za zamestnanca, 
  • verejnou obchodnou spoločnosťou a poistné a príspevky hradí za spoločníkov tejto spoločnosti, 
  • komanditnou spoločnosťou a poistné a príspevky hradí za komplementárov, 
  • daňovníkom s príjmami podľa § 6, 

a to podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. 

Pojem „poistné a príspevky“ je legislatívnou skratkou, ktorá je zavedená v § 5 ods.7 písm. e) zákona o dani z príjmov a v plnom znení ide o poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. 

Poznámka 

Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia zaúčtovaný do nákladov je daňovým výdavkom v tomto zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. 

b)    príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie [§ 19 ods. 3 písm. l) zákona], ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto príspevky je možné uznať do daňových výdavkov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnancov, ktorí sú účastníkmi týchto sporení.  

Neprehliadnite! 

Novela zákona účinná od 1. 1. 2006 (č. 534/2005 Z. z.) umožňovala v roku 2006 zahrnúť do daňových výdavkov okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie aj príspevky, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov na životné poistenie a účelové sporenie, a to v úhrne najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnancov, ktorí sú účastníkmi týchto sporení. S účinnosťou od 1. 1. 2007 sú podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov daňovo uznané len príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, najviac však do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnancov, ktorí sú účastníkmi týchto sporení. 

c)    príspevky na stravovanie zamestnancov [§ 19 ods. 2 písm. c) zákona] zabezpečované a poskytované za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. Za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho hlavného jedla. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať alebo sprostredkúvať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. 

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je najmenej 55 % ceny jedla a najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zamestnávateľ je teda povinný prispievať minimálne vo výške 55 % ceny jedla, môže však prispievať aj vo vyššej výške, najviac však do výšky 55 % určeného stravného. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok vyšší ako je 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, pôjde o pripočítateľnú položku k výsledku hospodárenia. V prípade, že zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, potom je povinný prispievať aj na toto jedlo. Poskytnutý príspevok vo výške stanovenej v § 152 ods. 3 Zákonníka práce je aj v tomto prípade daňovo uznaným nákladom. 

Ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, poskytne zamestnancovi finančný príspevok vo výške príspevku podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Poskytnutý finančný príspevok je daňovým nákladom. U zamestnanca takýto príjem nie je od dane oslobodený [§ 5 ods. 7 písm. b) zákona]. 

Zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie v súlade s § 152 Zákonníka práce len zamestnancom v pracovnom pomere. So súhlasom zástupcov zamestnancov môže však rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie napríklad o dôchodcov, zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce, ale napr. aj o zamestnancov, ktorí čerpajú dovolenku. Náklady na stravovanie rozšíreného okruhu zamestnancov sú u zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom. 

Príklad: 

Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v súlade s § 152 Zákonníka práce. Cena poskytovaného jedla je 70 Sk. Zamestnávateľ na toto jedlo prispieva zamestnancom vo výške 45 Sk. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na jedlo zamestnancovi najmenej v sume 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Keďže zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom na každé jedlo vo výške 45 Sk, spĺňa podmienky stanovené Zákonníkom práce, podľa ktorého má prispieť minimálne 55 % z ceny jedla, t. j. 38,50 Sk (70 x x 55 %) a maximálne 55 % z ceny stravného, t. j. 48,95 Sk (89 x 55 %). Môže teda do daňových výdavkov uplatniť v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov celú sumu 45 Sk. 

Príklad: 

Spoločnosť prispieva na stravovanie konateľovi spoločnosti v rovnakej výške ako ostatným zamestnancom. Konateľ spoločnosti nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Môže sa tento príspevok zahrnúť do daňových výdavkov tak ako u ostatných zamestnancov? 

Ak konateľ nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou, potom poskytnutý príspevok na stravovanie nie je daňovo uznaným výdavkom. Vyplýva to zo skutočnosti, že ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súvislosti s príspevkami na stravovanie zamestnancov odkazuje v plnom rozsahu na ustanovenie § 152 Zákonníka práce, ktorý upravuje poskytovanie príspevkov zamestnancom na základe pracovnoprávneho vzťahu. Neplatí to však v tom prípade, ak spoločnosť rozšírila okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, aj o konateľa spoločnosti, a to so súhlasom zástupcov zamestnancov v súlade s § 152 ods. 5 písm. b) Zákonníka práce. V takomto prípade je príspevok poskytnutý na stravovanie konateľovi spoločnosti daňovo uznaným výdavkom. 

Daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je aj stravné vynaložené daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Tieto výdavky nemôže uplatniť daňovník, ktorý síce vykonáva podnikanie či inú samostatnú zárobkovú činnosť, ale je súbežne zamestnaný a súčasne mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti so závislou činnosťou. Rovnako nemôže uplatniť tieto výdavky ani daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky pri tzv. pracovných cestách podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. 

d)    mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov], ktoré vyplývajú napr. zo Zákonníka práce (nároky týkajúce sa pracovnej pohotovosti, dovolenky, mzdy, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, pracovnej doby, prestávok v práci, skončenia pracovného pomeru atď.) Týmito výdavkami môžu byť aj výdavky dojednané v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve výhodnejšie, ako upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tieto zákony nezakazujú alebo z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. 

Príklad: 

Zamestnávateľ (s. r. o.) rozviazal so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov v januári 2007. Zamestnanec skončil pracovný pomer pred uplynutím výpovednej lehoty a bolo mu vyplatené odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného zárobku dohodnuté v kolektívnej zmluve.  

Podľa § 76 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z organizačných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a písm. b) alebo zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Nárok zamestnanca na odstupné je len v prípade, ak pracovný pomer z uvedených dôvodov skončí pred začatím plynutia výpovednej lehoty. Výška odstupného závisí od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa, ktoré je vo výške najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, resp. trojnásobku u zamestnancov, ktorí odpracovali u zamestnávateľa najmenej päť rokov. Podľa § 231 Zákonníka práce v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť aj vyššie odstupné. Takéto vyššie plnenie je potom považované za nárok zamestnanca z pracovného pomeru.  

V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov je nárokovateľné odstupné vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku priemerného mesačného zárobku, prípadne vyššie, ak je dohodnuté v kolektívnej alebo pracovnej zmluve daňovo uznaným výdavkom. Uznaným daňovým výdavkom je aj odstupné pri skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods.1 písm. a) až c) Zákonníka práce po uplynutí výpovednej lehoty, avšak len v prípade, ak je dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve. 

e)    povinná tvorba sociálneho fondu [§ 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov]  

Sociálny fond je tvorený podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods.1 zákona sa fond tvorí ako úhrn: 

  • povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % z ustanoveného základu, pričom zvýšenie nad 0,6 % je podmienené splnením podmienok uvedených v § 3 ods. 2 zákona (dosiahnutie zisku v predchádzajúcom roku a splnenie všetkých daňových a odvodových povinností), 
  • prídelu vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac vo výške 0,5 % z ustanoveného základu, pričom v organizáciách, kde sa kolektívne nevyjednáva, je výška tohto prídelu podmienená splnením zákonných podmienok na kompenzáciu cestovného. 

Za daňový výdavok možno teda uznať tvorbu sociálneho fondu až do výšky 1,5 % z určeného základu. 

Základom pre výpočet prídelu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Hrubou mzdou treba rozumieť mzdu pred odpočítaním povinných odvodov a preddavku na daň. Pri výpočte prídelu je potrebné vychádzať z § 118 Zákonníka práce, podľa ktorého mzdou je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi za prácu. Podľa ods. 3 sa ako mzda posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. 

Poznámka 

Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, plnenia poskytované zamestnancovi zo zisku po zdanení. Pri výpočte priemerného zárobku sa postupuje podľa § 134 Zákonníka práce. 

f)    náklady na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov]. Povinnosti v tejto oblasti vyplývajú pre zamestnávateľov z § 146 a § 147 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný: 

  • sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce, 
  • zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany meniacim sa skutočnostiam. 

Táto všeobecná právna povinnosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplývajúca zo Zákonníka práce je osobitne upravená, popri zákone č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, v zákone č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. V rámci povinností uvedených v príslušných predpisoch je zamestnávateľ povinný napríklad: 

  • vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (prevencia),  
  • poskytovať potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia pri práci, 
  • poskytovať pracovný odev a obuv zamestnancom, ktorí pracujú v prostredí, v ktorom obuv alebo odev podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu (MF SR k posudzovaniu nákladov vynaložených na pracovné ošatenie vydalo pokyn č. 4753/1998-62, ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 v znení pokynu č. 22 058/200-72 uverejnenom vo FS č. 14/2000), 
  • poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny zamestnancov, 
  • poskytovať ochranné nápoje, ak to vyžaduje ochrana ich zdravia alebo zdravia pri práci,  
  • pričom výška, rozsah, nárok a periodicita poskytovania ochranných a čistiacich prostriedkov by mala byť súčasťou vnútorného predpisu. Podľa § 8a ods. 9 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci znáša zamestnávateľ a nesmie ich preniesť na zamestnanca. 

Príklad: 

Stavebná firma poskytuje svojim zamestnancom pracujúcim vo výškach na základe interného zoznamu osobných ochranných prostriedkov ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice, ochranný odev, bezpečnostné lano. Zamestnanci majú nárok na jedno toaletné mydlo a štvrťročne sa im vypláca peňažný paušál za pranie pracovného odevu. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov uvedené náklady zamestnávateľa sú daňovo uznaným nákladom. 

Príklad: 

Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ide o zamestnancov pracujúcich v administratívnej budove spoločnosti, kde je prístup k pitnej vode z vodovodu. Povinnosť poskytovať ochranné nápoje vyplýva pre zamestnávateľov z § 146 a § 147 Zákonníka práce a nadväzne zo zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Poskytovanie ochranných nápojov v súlade s citovaným predpismi patrí medzi opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a obmedzenie ich výskytu a má byť zabezpečené pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana života a zdravia. Poskytovanie ochranných nápojov na pracoviskách (napr. vhodný pitný režim v letných mesiacoch), na ktorých si to vyžaduje pracovné prostredie, je potrebné zabezpečiť tam, kde je to objektívne zdôvodnené. Pretože spoločnosť na danom pracovisku splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z vyššie uvedených predpisov už tým, že zabezpečila zamestnancom prístup k pitnej vode, poskytovanie minerálnej vody zo strany spoločnosti je jej dobrovoľné plnenie. Preto náklady na nákup minerálnej vody nie sú daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov. 

Príklad: 

Spoločnosť zakúpila pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách, obleky pre jej lepšiu prezentáciu. Pracovníci sa takýchto výstav zúčastňujú cca 6 – 10 krát ročne a ich úlohou je inštalácia a prezentácia výrobkov a poskytovanie informácií. 

Podľa pokynu MF SR č. 4753/1998-62 publikovanom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 daňovo uznaným nákladom sú aj výdavky na jednotné pracovné ošatenie, aj keď táto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ale z potreby zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Ide o jednotné oblečenie tých zamestnancov, ktorí prichádzajú do bezprostredného pracovného kontaktu s klientom. Predpokladom zahrnutia výdavkov na jednotné pracovné ošatenie do daňových výdavkov je, že: 

  • zamestnávateľ vo vnútropodnikovom predpise ustanoví povinnosť používania jednotného pracovného ošatenia, určí okruh profesií, rozsah a ďalšie podmienky na ich poskytovanie s dôrazom na maximálnu hospodárnosť, 
  • vymedzí charakter a podobu jednotného pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením (napr. našitím alebo nažehlením obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach oblečenia z lícnej strany). 

Jednotné ošatenie zamestnancov, ktorí prezentujú výrobky firmy na výstavách, má reklamnú a propagačnú funkciu. Náklady na jednotné ošatenie sú daňovo uznaným nákladom, ak sa splnia požiadavky vyplývajúce z uvedeného pokynu.  

g)    náklady na starostlivosť o zdravie zamestnancov [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov] sú uznané ako daňové výdavky len v prípade, ak sú hradené v rozsahu povinnosti stanovenej príslušnými osobitnými predpismi. Ak zamestnávateľ vynaloží výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov nad rozsah povinnosti, ktorá mu vyplýva z osobitných predpisov, tieto sú pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

V zmysle § 8f zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný zabezpečovať napríklad rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú povolania spĺňajúce kritériá sťažených pracovných podmienok, súčasne spĺňajú podmienku účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Vybrané povolania určí záväzným vyjadrením príslušný orgán na ochranu zdravia na základe návrhu zamestnávateľa v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov a po dohode so zamestnávateľom, s príslušným odborovým orgánom alebo zástupcom zamestnancov. Náklady na takéto rekondičné pobyty uhrádza zamestnávateľ a sú uznaným daňovým nákladom. 

Podľa § 8a ods.1 písm. n) zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je ďalej zamestnávateľ napríklad povinný zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi. Ak zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať náklady na preventívne prehliadky vyplýva z príslušných predpisov, sú tieto náklady daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov. 

h)    náklady na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov je možné považovať za daňovo uznané iba pri dodržaní zásad uvedených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že daňovo možno uznať len výdavky na také vzdelávanie, resp. rekvalifikáciu zamestnancov, ktoré súvisia s predmetom činnosti daňovníka (zamestnávateľa) alebo s pracovným zaradením zamestnanca. Podmienkou je, aby zamestnanec využíval zvýšenú, resp. prehĺbenú kvalifikáciu na pracovisku. Zamestnávateľ by mal zamestnanca pracovne zaradiť tak, aby vedomosti získané vzdelávaním, resp. rekvalifikáciou využíval pri výkone práce dohodnutej v pracovnej zmluve. 

Pokiaľ ide o povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania, tieto upravuje Zákonník práce v § 153 až § 155. Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu. Zamestnávateľ je oprávnený v rámci prehlbovania kvalifikácie uložiť zamestnancovi zúčastniť na ďalšom vzdelávaní upravenom v zákone č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní. Povinnosti na úseku ďalšieho vzdelávania zamestnancov upravujú pre niektoré skupiny zamestnancov aj osobitné predpisy. 

Príklad

Zamestnanec firmy absolvoval jazykový kurz v zahraničí. Zamestnávateľ zaradil zamestnanca na oddelenie zahraničného obchodu a využíva jeho jazykové schopnosti pri obchodných jednaniach so svojím zahraničným partnerom. Náklady vynaložené zamestnávateľom na jazykový kurz zamestnanca (faktúra za realizáciu kurzu, cestovné náhrady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) sú náklady, ktoré súvisia s pracovným zaradením zamestnanca a s predmetom činnosti zamestnávateľa, preto v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 a § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov ide o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. 

Výdavky na vlastné vzdelávacie zariadenia sú daňovo uznané v plnej výške za predpokladu, že sa takéto zariadenie využíva výlučne na vzdelávacie účely. Ak sa zariadenie využíva aj na rekreačné účely, je potrebné podľa vhodne zvoleného kľúča (napr. podľa počtu lôžkodní) sledovať využitie zariadenia, pretože prípadná strata z jeho prevádzkovania nemôže byť uznaná na daňové účely v plnej výške, ale len v alikvotnej čiastke pripadajúcej na využitie zariadenia na vzdelávacie aktivity.  

Spôsob financovania výchovy žiakov stredných odborných učilíšť upravuje § 2 vyhlášky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť. Finančné a hmotné zabezpečenie sa poskytuje žiakom z prostriedkov právnických osôb, pre ktoré sa pripravujú. Žiakom, ktorí sa nepripravujú pre žiadnu právnickú osobu, sa toto zabezpečenie uhrádza z prostriedkov príslušného územného orgánu štátnej správy v školstve a z prostriedkov získaných za produktívnu prácu. Žiakom, ktorí sa v praktickom vyučovaní pripravujú na pracovisku praktického vyučovania, sa poskytuje finančné a hmotné zabezpečenie z prostriedkov fyzickej osoby, ktorá zriadila pracovisko praktického vyučovania. Rozsah finančného zabezpečenia upravuje § 3 a 4 vyhlášky a rozsah hmotného zabezpečenia je upravený v § 5 až 8 vyhlášky. Výdavky hradené daňovníkom nad stanovený rozsah zabezpečenia nie sú daňovo uznaným výdavkom.  

i)    náklady na prevádzku zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb [§ 21 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov] sú daňovo uznané len do výšky príjmov týchto zariadení. Výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia. Takýmito zariadeniami sú napr. rekreačné zariadenia, predškolské zariadenia, kultúrne zariadenia, podnikové ubytovne, športové zariadenia, telovýchovné zariadenia. 

Príklad: 

Spoločnosť má v prevádzke rekreačné zariadenie a športové zariadenie, ktoré využívajú vlastní zamestnanci. Za rok 2006 v rekreačnom zariadení vykázala zisk vo výške 50 000 Sk a v športovom zariadení stratu vo výške 20 000 Sk. Vzhľadom na to, že strata z prevádzky športového zariadenia je kompenzovaná ziskom z prevádzky rekreačného zariadenia, nevzniká pripočítateľná položka z dôvodu vykázania straty v športovom zariadení. 

Medzi zariadenia na uspokojovanie potrieb zamestnancov patrí aj vlastné stravovacie zariadenie, ktoré je na daňové účely posudzované osobitne. Pri prevádzkovaní takéhoto zariadenia zákon umožňuje zahrnúť do základu dane sumu rovnajúcu sa hodnote 55 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov z prevádzky tohto zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky. Vyplýva to z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov. 

  • 521 – Mzdové náklady  

Na ťarchu tohto účtu sa účtujú mzdy v hrubých sumách na základe zúčtovacích a výplatných listín so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 – Zamestnanci

Ide o mzdy zúčtované na výplatu vrátane naturálnych miezd, prémií a odmien, príplatkov a doplatkov ku mzdám, náhrad miezd za dovolenku a iných podobných plnení. Na tomto účte sa účtujú tiež odmeny za práce vykonané na základe dohôd o vykonaní práce. 

Ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa na mzdy za nevyčerpané dovolenky vytvára zákonná rezerva v súlade s § 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani príjmov. 

Poznámka 

Od 1. 1. 2007 podľa § 19 ods. 8 postupov účtovania sa tvorba rezervy na náklady účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. 

Účtovné súvzťažnosti:

Text 

MD 

D 

1. 

Hrubé mzdy zamestnancov vrátane prémií, odmien, naturálnych plnení, príplatkov a doplatkov ku mzdám, náhrady miezd za dovolenku a pod. zúčtované na základe zúčtovacích a výplatných listín, resp.  dokladov ich nahrádzajúcich 

521 

331 

2. 

Odmeny vyúčtované na základe dohôd o vykonaní práce alebo iných dohodnutých pracovných vzťahov 

521 

331 

3. 

Refundácia miezd a náhrad miezd iným účtovným jednotkám 

521 

379 

4. 

Nárok na refundáciu miezd a náhrad miezd od iných účtovných jednotiek 

378 

521 

5. 

Tvorba zákonnej rezervy na mzdy za nevyčerpané dovolenky ku dňu zostavenia účtovnej závierky 

521 

323 

6. 

Tvorba zákonnej rezervy na zákonné sociálne poistenie na mzdy za nevyčerpané dovolenky ku dňu zostavenia účtovnej závierky 

524 

323 

  • 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti  

Na ťarchu tohto účtu sa účtujú hrubé mzdy spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzením a komanditistov komanditných spoločností a členov družstiev so súvzťažným zápisom v prospech účtu 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti. 

Postup účtovania na tomto účte je rovnaký ako pri účte 521 – Mzdové náklady, vrátane tvorby rezervy na nevyčerpané dovolenky. 

Účtovné súvzťažnosti:

Text 

MD 

D 

1. 

Hrubé mzdy spoločníkov a členov  vrátane prémií, odmien, naturálnych plnení, príplatkov a doplatkov ku mzdám, náhrady miezd za dovolenku a pod. zúčtované na základe zúčtovacích a výplatných listín, resp.  dokladov ich nahrádzajúcich  

522 

366 

2. 

Refundácia miezd a náhrad miezd iným účtovným jednotkám 

522 

379 

3. 

Nárok na refundáciu miezd a náhrad miezd od iných účtovných jednotiek 

378 

522 

4. 

Tvorba zákonnej rezervy na mzdy za nevyčerpané dovolenky ku dňu zostavenia účtovnej závierky 

552 

323 

5. 

Tvorba zákonnej rezervy na zákonné sociálne poistenie na mzdy za nevyčerpané dovolenky ku dňu zostavenia účtovnej závierky 

524 

323 

  • 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva    

Na ťarchu tohto účtu sa účtujú odmeny poskytované za výkon funkcie v orgánoch spoločnosti a družstva. 

Ide napr. o členov predstavenstva akciovej spoločnosti a družstva, dozornej rady akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným.    

Účtovná súvzťažnosť: 

Text 

MD 

D 

1. 

Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva 

523 

333, 379 

  • 524 – Zákonné sociálne poistenie 

Na ťarchu tohto účtu účtuje účtovná jednotka ako zamestnávateľ náklady na zákonné sociálne poistenie, ktoré uhrádza zamestnávateľ v zákonom stanovenej výške za zamestnancov, spoločníkov a členov družstva so súvzťažným zápisom v prospech účtu  336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. 

Na zákonné zdravotné a sociálne poistenie, ktoré sa vzťahuje na náhrady za nevyčerpané dovolenky, sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky vytvára zákonná rezerva v súlade s § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Na ťarchu účtu 524 – Zákonné sociálne poistenie sa účtuje aj príspevok do garančného fondu.  

Účtovné súvzťažnosti:

Text 

MD 

D 

1. 

Záväzky vyplývajúce zo zákonného sociálneho poistenia 

524 

336 

2. 

Príspevok do garančného fondu 

524 

379 

  • 525 – Ostatné sociálne poistenie  

Na ťarchu tohto účtu účtuje účtovná jednotka ako zamestnávateľ doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov v zmysle zákonných predpisov (zákon č. 650/2004 Z. z.) uhrádzané  za zamestnancov, spoločníkov a členov družstva.   

Účtovná súvzťažnosť: 

Text 

MD 

D 

1. 

Doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov, spoločníkov a členov družstva 

525 

336 

  • 526 – Sociálne náklady fyzickej osoby – podnikateľa 

Na ťarchu tohto účtu účtuje fyzická osoba – podnikateľ, zákonné sociálne poistenie za seba ako samostatne zárobkovo činnú osobu, vrátane doplnkového dôchodkového sporenia.    

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Zdravotné a sociálne poistenie uhrádzané za fyzickú osobu – podnikateľa v zákonom stanovenej výške 

526 

336 

2. 

Doplnkové dôchodkové sporenie za fyzickú osobu – podnikateľa 

526 

336 

527 – Zákonné sociálne náklady  

Na ťarchu tohto účtu sa účtujú náklady na pracovné podmienky, starostlivosť o zdravie a bezpečnosť pri práci zamestnancom účtovnej jednotky v súlade so zákonnými predpismi, napr. Zákonníkom práce. 

Ďalej sa tu účtujú náklady na stravovanie v súlade s § 152 Zákonníka práce, tvorba sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady sa účtuje aj odstupné a odchodné podľa Zákonníka práce.  Za účelom preukázania zákonných sociálnych nákladov pre účely zákona o dani z príjmov je potrebné  viesť oddelenú analytickú evidenciu k syntetickému účtu 527 – Zákonné sociálne náklady. 

Účtovné súvzťažnosti:

Text 

MD 

D 

1. 

Náklady na pracovné podmienky, starostlivosť o zdravie, bezpečnosť pri práci (osobné ochranné prostriedky, pracovné oblečenie a pod.) 

527 

112, 211 

2. 

Tvorba sociálneho fondu podľa § 3 zákona č. 152/1994 Z. z. 

527 

472 

3. 

Náklady vo výške 55 % poskytované na stravovanie 

   

a) zabezpečované prostredníctvom iných subjektov 

527 

213, 321 

b) vo vlastnom stravovacom zariadení 

527 

622 

4. 

Náklady na vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov 

527 

321 

5. 

Náklady na prevádzku závodných zdravotníckych zariadení a náklady na prevádzku stredných odborných učilíšť 

   

a) externé náklady 

527 

321, 325 

b) aktivácia vnútropodnikových služieb 

527 

622 

6. 

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti 

527 

331, 366 

7. 

Odstupné a odchodné pri skončení pracovného pomeru (§ 76 Zákonníka práce) 

527 

331, 366 

  • 528 – Ostatné sociálne náklady  

Na ťarchu tohto účtu sa účtujú ostatné sociálne náklady vynaložené v prospech zamestnancov nad rámec zákonných predpisov, napr. príspevok na stravovanie poskytovaný nad limit ustanovený v § 152 Zákonníka práce, odstupné a odchodné nad rámec zákonných predpisov, príspevky na rekreácie, liečebné pobyty, ak sa neuhrádzajú zo sociálneho fondu, výrobky alebo vlastné služby poskytované zamestnancom, spoločníkom a členom družstiev bezodplatne alebo v cene nižšej, ako sú ceny obvyklé, ak tento rozdiel nie je odôvodnený atď. 

Účtovné súvzťažnosti:

Text 

MD 

D 

1. 

Poskytnutý príspevok na stravovanie nad limit ustanovený Zákonníkom práce 

   

a) poskytovaný vo vlastnom stravovacom zariadení (aktivácia vnútropodnikových služieb) 

528 

622 

b) zabezpečované prostredníctvom iných subjektov (externé náklady) 

528 

213, 321 

2. 

Príspevky na rekreácie, liečebné pobyty, ambulantnú liečbu a pod. 

528 

333 

3. 

Dobrovoľné príspevky na štipendiá a študijné príspevky študujúcim zamestnancom 

528 

333 

4. 

Výrobky a vlastné služby poskytované zamestnancom, spoločníkom a členom družstva bezodplatne alebo v cene nižšej, ako sú ceny obvyklé 

   

a) úbytok výrobkov v účtovnej cene 

528 

112 

b) rozdiel oproti cene obvyklej 

528 

648 

c) poskytované služby bezodplatne 

528 

622 

4.4  Účtová skupina 53 – Dane a poplatky    

Podľa § 67 postupov účtovania v tejto účtovej skupine sa účtujú dane, odvody a obdobné platby charakteru nákladov, ak je účtovná jednotka daňovníkom, okrem dane z príjmov, ktorá sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty. 

Daňové hľadisko  

Daňovými výdavkami v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o dani z príjmov sú: 

a)    daň z nehnuteľností a cestná daň [§ 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov]. Uvedené dane sú daňovým nákladom len u daňovníkov týchto daní vymedzených príslušným daňovým zákonom. Ak daň zaplatí niekto iný ako daňovník, potom ide o daň zaplatenú za iného daňovníka, ktorá podľa § 21 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov nie je daňovým nákladom. Daň z motorových vozidiel a daň z nehnuteľností upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. 

Poznámka 

Podľa tohto zákona: 

  • daňovníkom dane z motorových vozidiel je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa vozidlo na podnikanie,  
  • daňovníkom dane z nehnuteľností, t. j. z pozemkov, stavieb, bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, sú v zásade vlastníci alebo správcovia pozemkov, stavieb, bytov alebo nebytových priestorov vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku. Pri pozemkoch prenajatých na obdobie dlhšie ako päť rokov, ak je nájom evidovaný v katastri, alebo pri pozemkoch v nájme spravovaných Slovenským pozemkovým fondom je daňovníkom nájomca, pri náhradnom užívaní pozemkov je daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pozemky pridelené na obhospodarovanie. Aj pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca. Pri stavbách, bytoch a nebytových priestoroch, ktoré sú v spoluvlastníctve, môže byť po dohode daňovníkom aj jeden z nich. 

Príklad: 

Akciová spoločnosť zaúčtovala v roku 2007 predpis daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností na účte 532 v celkovej výške 60 000 Sk. Vyrubenú daň zaplatila naraz k termínu prvej splátky stanovenej v § 21 zákona o miestnych daniach, t. j. k 31. marcu 2007. V máji 2007 došlo k predaju nehnuteľnosti. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2007 zahrnie spoločnosť daň z nehnuteľností v zúčtovanej výške 60 000 Sk, pretože podľa stavu k 1. januáru 2007 bola vlastníkom nehnuteľnosti, a teda aj daňovníkom dane z nehnuteľností. 

b)    dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty za minulé roky [§ 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov]. Dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty nie je daňovým výdavkom bezvýhradne, pretože nie vo všetkých prípadoch súvisí dodatočne stanovená daňová povinnosť s výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Je preto potrebné vychádzať z protokolu o kontrole a jednotlivé prípady kontrolných zistení vo vzťahu k daňovým výdavkom posudzovať individuálne. 

Neprehliadnite! 

Dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty nikdy nebude daňovým výdavkom, pokiaľ sa preukáže, že platiteľ napríklad nedoložil uplatnený nárok na odpočítanie požadovaným spôsobom, uplatnil odpočítanie na vstupe u prijatých plnení, ktoré sa neuskutočnili (fiktívne plnenia), dodaňuje sa uplatnené odpočítanie u prijatých plnení použitých na pohostenie, dodaňuje sa nezdanené použitie tovaru pre vlastnú potrebu platiteľa alebo pre účely, ktoré nesúvisia s podnikaním a pod. Podobne nemožno uznať ako daňový náklad domerky spotrebných daní napr. z dôvodu zistenia prekročenia stanovených noriem strát liehu pri výrobe a obehu liehu, použití vybraných výrobkov pre vlastnú potrebu a pod. 

c)    poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani [§ 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov], a to napríklad: 

  • správne poplatky zaplatené podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (napr. vydanie živnostenského listu alebo koncesnej listiny), 
  • súdne poplatky podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (poplatky vo veciach obchodného registra, poplatky za konanie súdov v obchodných veciach), 
  • miestne poplatky podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. 

d)    náklady, ktoré je účtovná jednotka povinná uhradiť podľa osobitných predpisov [§ 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Ide napríklad o: 

  • exekučné náklady platené Exekútorovi podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 Exekučného poriadku je tieto náklady (trovy exekúcie) povinná uhradiť povinná osoba. V súlade s § 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov môže exekútor dohodnúť odmenu aj s oprávnenou osobou. Túto odmenu uhrádza oprávnená osoba. Zmluvná odmena nie je náhradou trov exekúcie, ale v prípade, že bude dohodnutá, je daňovo uznaným výdavkom. 
  • koncesionárske poplatky platené podľa zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona je každý vlastník rozhlasového a televízneho prijímača povinný platiť koncesionárske poplatky. 

e)    odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím [§ 19 ods. 3 písm. m) zákona o dani z príjmov] je daňovým výdavkom v rozsahu podľa § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pod písm. d) tohto ustanovenia je zamestnávateľovi uložená povinnosť zamestnávať ustanovený počet občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov. Podmienkou pre splnenie uvedenej povinnosti zamestnávateľa je, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie takýchto občanov. 

Poznámka 

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný podľa § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti odviesť najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím odvádza. 

  • 531 – Daň z motorových vozidiel  

Od 1. 1. 2005 sa na tomto účte účtuje predpis dane z motorových vozidiel (zákon č. 582/2004 Z. z.). Na tomto účte sa účtuje aj domeranie týchto daní za minulé roky. Súvzťažným zápisom je účet 345 – Ostatné dane a poplatky.  

Do 31. 12. 2004 sa na účte 531– Cestná daň účtoval predpis cestnej dane v zmysle zákona č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Prípadné domeranie tejto dane by sa tiež účtovalo na ťarchu účtu 531 – Daň z motorových vozidiel. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Predpis dane z motorových vozidiel 

531 

345 

2. 

Domeranie cestnej dane a dane z motorových vozidiel za prechádzajúce roky 

531 

345 

  • 532 – Daň z nehnuteľností  

Na ťarchu tohto účtu sa účtuje predpis dane z nehnuteľností (daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov) v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Účtuje sa tu aj domeranie tejto dane za minulé roky. Súvzťažným účtom je účet 345 – Ostatné dane a poplatky.    

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Predpis dane z nehnuteľností 

532 

345 

2. 

Domeranie dane z nehnuteľností za minulé roky 

532 

345 

  • 538 – Ostatné dane a poplatky  

Na účte 538 – Ostatné dane a poplatky sa účtujú aj dodatočné vyrubenia týchto daní za minulé roky vrátane dane z pridanej hodnoty za minulé roky, ak o túto daň už nemožno zvýšiť hodnotu dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, zásob a pohľadávok. 

Na tomto účte sa účtujú dodatočné vyrubenia spotrebných daní vzťahujúce sa k vlastnej spotrebe výrobkov. Na tomto účte sa účtujú aj poplatky platené orgánom štátnej správy, samosprávy miest a obcí, súdom a iným orgánom a organizáciám. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Domeranie DPH za minulé roky, ak o túto daň nie je možné zvýšiť hodnotu dlhodobého majetku 

538 

343 

2. 

Domeranie spotrebných daní vzťahujúcich sa k vlastnej spotrebe výrobkov 

538 

345 

3. 

Súdne, správne a miestne poplatky 

   

a) platené vo forme kolkov zo zásoby cenín 

538 

213 

b) platené v hotovosti 

538 

211 

4. 

Koncesionárske a exekučné poplatky platené v hotovosti 

538 

211 

Poznámka:  

Od 1. 1. 2005 sa daň z prevodu a prechodu nehnuteľností už neplatí (§ 18 zákona č. 554/2003 Z. z.). Ak by účtovnej jednotke vznikla povinnosť platenia tejto dane za minulé roky, zaúčtovala by sa na ťarchu tohto účtu. 

4.5  Účtová skupina 54 – Iné náklady na hospodársku činnosť   

Podľa § 68 postupov účtovania na ťarchu účtov tejto účtovej skupiny sa účtujú také náklady, ktoré vznikajú pri úbytku majetku účtovnej jednotky z dôvodu predaja, darovania, postúpenia, odpisu, mánk a škôd, ako aj náklady sankčného charakteru (pokuty, penále, úroky z omeškania).      

  • 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku  

Na ťarchu tohto účtu sa účtuje rozdiel medzi cenou predávaného majetku zúčtovaného na účtoch účtových skupín 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný a vytvorenými oprávkami a opravnými položkami. 

Ďalej sa na ťarchu tohto účtu účtuje v súvislosti s predajom neodpisovaného dlhodobého hmotného majetku jeho cena účtovaná na účtoch účtovej skupiny 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný a hodnota zaúčtovaná na účtoch 041 a 042 pri predaji nedokončeného dlhodobého majetku.    

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Zúčtovanie zostatkovej ceny dlhodobého nehmotného majetku pri jeho predaji 

541 

07x 

2. 

Zúčtovanie zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku – odpisovaného pri jeho predaji 

541 

08x 

3. 

Predaj dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného – zúčtovanie obstarávacej ceny pri jeho predaji 

541 

03x 

4. 

Predaj nedokončeného dlhodobého majetku pri predaji v obstarávacej cene 

   

a) nehmotného majetku 

541 

041 

b) hmotného majetku 

541 

042 

  • 542 – Predaný materiál 

Na ťarchu účtu 542 – Predaný materiál sa účtuje v súvislosti s predajom úbytok nakúpeného materiálu v obstarávacej cene alebo materiálu vytvoreného vlastnou činnosťou vo vlastných nákladoch. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Výdaj materiálu zo skladu pri jeho predaji v obstarávacej cene 

   

a) pri spôsobe A účtovania zásob 

542 

112 

b) pri spôsobe B účtovania zásob 

542 

501 

  • 543 – Dary 

Na ťarchu účtu 543 – Dary sa účtuje bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky. Na tomto účte sa účtuje napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku vrátane daňovej povinnosti z dôvodu dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na bezodplatné plnenie

Účtovné súvzťažnosti:

Text 

MD 

D 

1. 

Poskytnutie peňažného daru 

543 

211, 221 

2. 

Darovanie dlhodobého nehmotného majetku – zúčtovanie zostatkovej ceny 

543 

07x 

3. 

Darovanie dlhodobého hmotného majetku – odpisovaného vo výške zostatkovej ceny 

543 

08x 

4. 

Zúčtovanie dlhodobého hmotného majetku – neodpisovaného vo výške obstarávacej ceny majetku 

543 

03x 

5. 

Darovanie zásob: 

   

a) pri spôsobe A účtovania zásob 

   

– materiálu 

543 

112 

– výrobkov 

543 

123 

– zvierat 

543 

124 

– tovaru 

543 

132 

– nedokončenej výroby 

543 

121 

b) pri spôsobe B účtovania zásob 

   

– materiálu 

543 

501 

– výrobkov 

543 

613 

– zvierat 

543 

614 

– tovaru 

543 

504 

– nedokončenej výroby 

543 

611 

6. 

Darovanie vlastných služieb 

543 

622 

7. 

DPH k darovanému majetku a službám 

543 

343 

  • 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania 
  • 545 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania  

Na ťarchu účtov 544 a 545 sa účtujú najmä uznané sankčné položky na základe príslušných zmlúv, dokladov, bez ohľadu na to, či došlo k platbe alebo nie, a odstupné zo zrušenia zmluvy (napr. § 355 Obchodného zákonníka). Neúčtujú sa tu úroky z omeškania podľa zmluvy o úveroch. 

  • 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania   

Ako z názvu tohto účtu vyplýva, na účte 544 sa účtujú najmä zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, prípadne iných právnych noriem.    

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Úroky z omeškania za oneskorené plnenie peňažného záväzku voči veriteľovi v súlade so zmluvou a s § 369 Obch. zákonníka 

544 

321 

2. 

Zmluvné pokuty za nedodržanie zmluvných podmienok, ktoré vyplývajú z obchodno-záväzkových vzťahov a povinnosť ich úhrady vyplýva zo zmluvy nadväzujúcej na príslušné ustanovenia Obch. zákonníka (§ 300) a Občianskeho zákonníka (§ 544) 

544 

321 

3. 

Ostatné pokuty a penále vyplývajúce zo zmluvných vzťahov 

544 

321 

545 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania   

Na účte 545 sa účtujú sankcie, ktoré nevyplývajú zo zmluvných vzťahov. Ide najmä o pokuty, penále a zvýšenia dane vyrubené správcom dane, orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, orgánmi štátnej správy, orgánmi samosprávy miest a obcí atď. Podľa zákona o dani z príjmov sa tieto náklady nepovažujú za daňové. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Sankcie za porušenie predpisov zákonného sociálneho a zdravotného poistenia 

545 

336 

2. 

Sankcie za porušenie príslušných daňových zákonov (napr. dane
z príjmov, dane z pridanej hodnoty  atď.) 

545 

379 

3. 

Ostatné pokuty uložené orgánmi štátnej správy, samosprávy miest a obcí, atď. 

545 

379 

  • 546 – Odpis pohľadávky  

Na ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky sa účtuje odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania. Na tomto účte sa účtujú aj postúpené pohľadávky z hospodárskej činnosti a odpis pohľadávok podľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). 

Pred vyradením pohľadávky z účtovníctva sa zúčtuje vytvorená opravná položka k pohľadávke na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu pohľadávky. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Zrušenie opravnej položky k pohľadávke pred jej vyradením z majetku, ak bola  k príslušnému účtu pohľadávky vytvorená 

391 

prísl. účet
pohľadávky 

 

Účtovné súvzťažnosti odpisu pohľadávok, ku ktorým opravná položka nebola vytvorená alebo nebola vytvorená v plnej výške, zúčtovanie odpisu časti pohľadávky do nákladov: 

   

1. 

Odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania 

546 

311, 315, 378 

2. 

Odpis pohľadávky pri ukončení konkurzu alebo reštrukturalizácie 

546 

311, 315, 378 

3. 

Odpis pohľadávok voči zamestnancom, spoločníkom a členom 

546 

335, 355 

4. 

Postúpenie (predaj) pohľadávky u postupcu  v účtovnej cene 

546 

311, 315, 378 

  • 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam  

Na účte 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam sa účtuje tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke podľa § 18 postupov účtovania

Podľa § 18 ods. 7 postupov účtovania opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie. Podľa § 18 ods. 8 postupov účtovania opravná položka k dlhodobej pohľadávke, ak je zostatková doba splatnosti tejto pohľadávky dlhšia ako jeden rok, upravuje hodnotu tejto pohľadávky na jej súčasnú hodnotu, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej hrozí, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí 

547 

391 

2. 

Tvorba opravnej položky k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie 

547 

391 

3. 

Úprava hodnoty pohľadávky na jej súčasnú hodnotu v prípade, že jej zostatková doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok 

547 

391 

4. 

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu zániku jej existencie 

391 

547 

  • 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť 

Na ťarchu účtu 548 sa účtujú ostatné položky neúčtované na predchádzajúcich účtoch, ktoré sa týkajú hospodárskej činnosti, napríklad príspevky právnickým osobám. Na samostatnom analytickom účte k tomuto účtu sa sledujú rozdiely vyplývajúce zo zníženia regulovaných cien podľa osobitného zákona (zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov). 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Príspevky právnickým osobám, ak ich platenie vyplýva zo zákona, napr. príspevok do Fondu na podporu zahraničného obchodu podľa zákona č. 379/1996 Z. z. 

548 

325, 379 

2. 

Neodpočítaná DPH v priebehu roka podľa § 50 zák. o DPH 

548 

343 

3. 

Rozdiel z ročného vysporiadania odpočítanej DPH pri prepočte
koeficientom  podľa § 50 zákona o DPH 

   

a) ak priebežne odpočítaná daň je vyššia ako vypočítaná podľa ročného koeficientu 

548 

343 

b) ak priebežne odpočítaná daň je nižšia ako vypočítaná podľa ročného koeficientu 

343 

548 

4. 

Rozdiely zo zaokrúhľovania DPH a iných daní 

548 

34x 

5. 

Náhrady zamestnancom za opotrebenie vlastného náradia, paušály na úhradu nákladov na pranie a čistenie pracovného oblečenia 

548 

333 

6. 

Podiel z nákladov od účastníka združenia 

548 

368 

7. 

Predpis náhrady škody, ktorú spôsobila účtovná jednotka svojmu  zamestnancovi 

548 

333 

8. 

Predpis náhrady za škody spôsobené iným účtovným jednotkám 

548 

379 

9. 

Trvalé zastavenie prác na obstaraní dlhodobého majetku, ak nejde o škodu (odpis nedokončenej investície) 

548 

04x 

  • 549 – Manká a škody 

Na ťarchu účtu 549 sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manko nakúpených zásob, ako aj zásob vlastnej výroby

Ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zaúčtujú na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Na tomto účte sa neúčtuje úbytok zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Tie sa účtujú podľa charakteru na ťarchu účtu 501 – Spotreba materiálu, 504 – Predaný tovar alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmena stavu vnútroorganizačných zásob. Nutné porážky zvierat sa účtujú ako predaj zvierat, a to aj ak nie sú dosiahnuté tržby. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Manká a škody na dlhodobom nehmotnom majetku vo výške zostatkovej ceny 

549 

07x 

2. 

Manká a škody na dlhodobom hmotnom majetku odpisovanom vo výške zostatkovej ceny 

549 

08x 

3. 

Manká a škody na dlhodobom hmotnom majetku neodpisovanom vo výške obstarávacej ceny 

549 

03x 

4. 

Manká a škody na obstarávanom dlhodobom nehmotnom majetku 

549 

 041 

5. 

Manká a škody na obstarávanom dlhodobom hmotnom majetku 

549 

042 

6. 

Zavinené manká a škody na zásobách presahujúce normy prirodzených úbytkov zásob 

   

a) pri spôsobe A účtovania zásob na: 

   

– materiáli 

549 

112 

– výrobkoch 

549 

123 

– zvieratách 

549 

124 

– tovare 

549 

132 

– nedokončenej výrobe 

549 

121 

– polotovaroch 

549 

122 

b) pri spôsobe B účtovania zásob: 

   

– materiáli 

549 

501 

– výrobkoch 

549 

613 

– zvieratách 

549 

614 

– tovare 

549 

504 

– nedokončenej výrobe 

549 

611 

– polotovaroch 

549 

612 

Daňové hľadisko – Zostatková cena predaného DNM a DHM 

a)    Daňová zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom je daňovým výdavkom v plnej výške [§ 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov]. Rovnako je posudzovaná aj pomerná časť zostatkovej ceny, ktorá sa vzťahuje na predanú časť majetku. Daňovou zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov treba rozumieť rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.  

Príklad: 

Spoločnosť kúpila v roku 2006 do kancelárie riaditeľa koženú sedačku v hodnote 150 000 Sk. V roku 2007 sedačku predala za 50 000 Sk. Zostatková cena predaného majetku vo výške 125 000 Sk (nábytok je odpisovaný v 2. odpisovej skupine) je daňovo uznaným výdavkom. 

b)    Vstupnú cenu hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23 zákona o dani z príjmov je možné zahrnúť do daňových výdavkov až pri jeho predaji [§ 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov]. Pre vymenované druhy majetku však platí obmedzenie, ktoré umožňuje vstupnú cenu tohto majetku uplatniť do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. Sú to predovšetkým pozemky, s výnimkou pozemkov dotknutých ťažbou, a hmotný a nehmotný majetok uvedený v § 23 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov a v § 23 ods. 1 písm. d) až g) (umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou budov a stavieb, hnuteľné národné kultúrne pamiatky, povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel, predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, hmotný majetok nadobudnutý veriteľom zabezpečovacím prevodom práva, a to počas zabezpečenia záväzku). 

c)    Daňovo uznaným nákladom je tiež hodnota zaúčtovaná na účtoch 041 a 042 pri predaji nedokončeného dlhodobého majetku, a to v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. 

Príklad: 

Daňovník v roku 2007 predal pozemok za 1,8 mil. Sk, ktorý evidoval vo svojom majetku od roku 2004 v obstarávacej (vstupnej) cene 2 mil. Sk. Pretože predajná cena pozemku je nižšia ako jeho vstupná cena, do daňových výdavkov zahrnie daňovník vstupnú cenu len do výšky príjmu z predaja. Rozdiel v sume 200 000 Sk bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

Daňové hľadisko – Dary 

Peňažné i vecné dary zúčtované na účte 543 – Dary nesúvisia so zdaniteľným príjmom, preto sú podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov nedaňovým výdavkom. Podľa § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku trvale vyradeného z dôvodu darovania. 

Príklad: 

Daňovník poskytol nadácii peňažný dar. Dar zaúčtovaný u daňovníka na účte 543 nemôže byť daňovým výdavkom, pretože nesúvisí so zdaniteľným príjmom – dar nie je náklad vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.  

Daňové hľadisko – Zmluvné pokuty a penále 

Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám sú uznaným daňovým výdavkom až po ich zaplatení (§ 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov). Sumy týchto položiek, ktoré do konca zdaňovacieho obdobia nebudú zaplatené, sa pri zistení základu dane k výsledku hospodárenia pripočítajú. Do daňových výdavkov sa zahrnú až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené.  

V súvislosti s podmienkou zaplatenia treba uviesť, že podľa § 52 ods. 12 zákona o dani z príjmov výdavky, ktoré sa podľa doterajšieho predpisu (zákona č. 366/1999 Z. z.) zahŕňali do základu dane až po zaplatení, zaúčtované do 31. decembra 2003 do nákladov, sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené, aj po 31. decembri 2003. 

Podľa prechodného ustanovenia § 52b ods. 6 zákona o dani z príjmov k úpravám účinným od 1. januára 2007 úroky z omeškania platené bankám, zahrnované do daňových výdavkov podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005, sa zahrnú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom došlo k ich zaplateniu. 

Príklad: 

V roku 2006 spoločnosť zúčtovala na ťarchu účtu 544 zmluvnú pokutu za nesplnenie povinnosti, ktorá vyplynula zo zmluvy o dielo, v sume 350 000 Sk. Zmluvná pokuta nebola do konca zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. decembra 2006 zaplatená, preto sa podľa § 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov suma 350 000 Sk pri zistení základu dane pripočítala k výsledku hospodárenia. 

Spoločnosť platí aj úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného splácania úveru banke. K 31. decembru 2006 mala zúčtované na účte 544 úroky z omeškania voči banke v sume 50 000 Sk, z toho zaplatené v sume 40 000 Sk. V súlade s § 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov v roku 2006 úroky z omeškania voči banke vo výške zaúčtovanej, t. j. vo výške 50 000 Sk. 

Daňové hľadisko – Ostatné pokuty a penále 

Sankcie za porušenie právnych predpisov vyrubené a ukladané orgánmi štátnej správy nie sú daňovými nákladmi. Ide napríklad o: 

  • penále, pokuty, sankčné úroky 
  • uložené daňovým úradom podľa: 
    • § 35, § 35a, § 35b (pokuty, sankčné úroky) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, 
    • § 38 (pokuta) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, 
  • uložené obecným (mestským) úradom podľa: 
    • § 35, § 35a, § 35b (pokuty, sankčné úroky) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, 
  • uložené zdravotnou poisťovňou a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa: 
    • § 18 (úrok z omeškania), § 26 (pokuty) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, 
  • uložené Sociálnou poisťovňou podľa: 
    • § 239 (pokuta), § 240 (penále) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, 
  • uložené colným úradom podľa: 
    • § 35, § 35a, § 35b (pokuty, sankčné úroky) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, 
    • § 73 a nasl. (pokuta) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 
    • § 40 (pokuty) zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, 
    • § 40 (pokuty) zákona č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, 
    • § 41 (pokuty) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, 
    • § 47 (pokuty) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, 
    • § 42 (pokuty) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, 
  • uložené inšpektorátom práce podľa: 
    • § 17 (pokuty) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov,     
  • úroky platené za obdobie odkladu platenia dane 
  • uložené správcom dane: 
    • podľa § 59 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. 

Daňové hľadisko – Odpis pohľadávky 

  • Odpis pohľadávok 

Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. h) presne vymedzuje okolnosti, za ktorých je možné považovať výdavok vo výške odpisu pohľadávky za daňový výdavok. U daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva daňovým výdavkom je náklad vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo vo výške pohľadávky v jej menovitej hodnote bez príslušenstva (úrokov z omeškania, poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady), u bánk vrátane príslušenstva, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 21, v nasledovných prípadoch: 

  • ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, a to aj u daňovníkov, ktorí neprihlásili pohľadávky, ale túto skutočnosť preukážu uznesením súdu o zrušení konkurzu. Uvedené sa vzťahuje na konkurzy, ktoré sa spravujú zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov; 

Podľa zákona platného od 1. 1. 2006 (zákon č. 7/2005 Z. z.) o návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodne súd v konkurznom konaní. Ak súd v konkurznom konaní zistí, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka podľa § 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vecne zodpovedá uzneseniu o zamietnutí návrhu v zmysle § 13 ods. 1 zákona. Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku je relevantná skutočnosť pre daňovo účinný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov. 

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje zrušenie konkurzu z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu. Zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 102 tohto zákona, z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, nie je titulom na odpis pohľadávky do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov. 

Príklad: 

Spoločnosť eviduje pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze. Pohľadávka do konkurzu nebola prihlásená. Krajský súd podľa § 44 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov uznesením konkurz zrušil, lebo zistil, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu. Spoločnosť na základe uznesenia krajského súdu o zrušení konkurzu pohľadávku odpísala. Ak spoločnosť túto skutočnosť preukáže uznesením súdu, odpísaná pohľadávka je v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov aj daňovo uznaným výdavkom. 

  • ak to vyplýva z výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania; 

Výsledkom konkurzného konania podľa zákona č. 328/1991 Zb. treba rozumieť právoplatné rozvrhové uznesenie, v ktorom sú uvedené sumy pripadajúce na uspokojenie pohľadávok, s výnimkou tých pohľadávok, ktoré boli uspokojené v plnej výške. Odpis neuspokojených pohľadávok na základe doručeného a právoplatného rozvrhového uznesenia je aj daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov. 

Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. výsledkom konkurzného konania je konečný rozvrh výťažku. Na základe schváleného a doručeného konečného rozvrhu výťažku neuspokojené pohľadávky možno odpísať aj do daňových výdavkov. 

Odpis pohľadávky na základe výsledku vyrovnacieho konania je daňovo uznaným výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom nastali účinky potvrdeného vyrovnania (§ 63 zákona č. 328/1991 Zb.), t. j. vtedy, ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudne právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti z uznesenia o potvrdení vyrovnania skutočne aj splní. Tým zaniká povinnosť dlžníka splniť veriteľom časť záväzku, na ktorého plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania. 

Príklad: 

Spoločnosť evidovala pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze vo výške 100 000 Sk. Na základe schváleného a doručeného konečného rozvrhu výťažku bola spoločnosti uhradená pohľadávka v sume 30 000 Sk. Neuspokojená časť pohľadávky odpísaná na účte 546 vo výške 70 000 Sk je v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom. 

  • ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka; 

Ide o odpis takej pohľadávky, ktorú nemožno uspokojiť vymáhaním na dedičoch dlžníka, a to najmä preto, že dedičia odmietli toto dedičstvo alebo dôjde k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že po poručiteľovi nezostal žiadny majetok alebo zanechal majetok nepatrnej hodnoty a súd ho vydal tomu, kto sa postaral o pohreb. 

Príklad: 

Spoločnosť eviduje pohľadávku v sume 15 000 Sk voči fyzickej osobe, ktorá zomrela. Okresný súd vydal v roku 2007 uznesenie o zastavení dedičského konania pre nepatrný majetok poručiteľa, ktorý vydal osobe majúcej náklady s pohrebom poručiteľa. Týmto rozhodnutím v dedičskej veci nie je daná spoločnosti (veriteľovi) možnosť vymáhať dlh z nepatrného majetku. Pohľadávka odpísaná spoločnosťou do nákladov na účte 546 je podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 3 daňovo uznaným nákladom. 

  • ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu alebo výkon rozhodnutia zastaví; 

Zákon o dani z príjmov akceptuje odpis pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, v tom prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, t. j. odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Z týchto dôvodov môže súd zastaviť exekúcie bez návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku alebo na návrh oprávneného podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Relevantným dôvodom na odpísanie pohľadávky do daňových výdavkov je zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku na návrh oprávneného, ale aj bez návrhu. 

Súd výkon rozhodnutia podľa § 264 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastaví, ak výťažok, ktorý sa ním dosiahol, nepostačuje ani na krytie jeho trov. Ak takéto okolnosti nastali, je veriteľ oprávnený odpísať svoju pohľadávku do daňovo uznaných nákladov podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 zákona o dani z príjmov. Po novele Občianskeho súdneho poriadku účinnej od 1. 9. 2005 návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa § 251 možno podať, len ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí. 

Príklad: 

Spoločnosť vymáha pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 100 000 Sk exekučným konaním. Na základe dispozitívneho úkonu oprávneného (spoločnosti) podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku okresný súd exekučné konanie vo veci exekúcie proti povinnému zastavil. Dôvodom zastavenia konania na návrh oprávneného bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti účastníkovi, ktorý zomrel. Na základe rozhodnutia súdu o zastavení konania spoločnosť odpísala pohľadávku do nákladov. Odpísanú pohľadávku nemožno uznať do daňových výdavkov, pretože exekučné konanie nebolo zastavené pre nedostatok majetku. Pohľadávka vo výške 100 000 Sk zúčtovaná na účte 546 nespĺňa podmienky pre odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, preto je položkou pripočítateľnou k výsledku hospodárenia. 

  • ak ide o pohľadávku, na ktorú možno tvoriť opravnú položku do 100 % podľa § 20 ods. 14 písm. d) zákona o dani z príjmov [u poisťovní podľa § 20 ods. 8 písm. c) zákona]. 

Ide o rizikové pohľadávky, ktoré boli zahrnuté do príjmov, ak od ich splatnosti uplynula doba najmenej 12 mesiacov. V súlade s § 52 ods. 18 zákona o dani z príjmov ustanovenie § 20 ods. 14 možno použiť len na pohľadávky, ktoré vznikli od 1. 1. 2004. 

Príklad: 

Spoločnosť eviduje od roku 2005 na účte 311 pohľadávku za predaj tovaru v menovitej hodnote bez príslušenstva 10 000 Sk. Začiatkom roka 2007 spoločnosť zistila, že dlžník zanikol a pohľadávku nezaplatí. Nevymožiteľnú pohľadávku odpísala do nákladov. Pretože odpísaná pohľadávka spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky do výšky 100 % podľa § 20 ods. 14 písm. d) zákona o dani z príjmov (pohľadávka vznikla po 1. 1. 2004, bola zahrnutá do príjmov, od splatnosti uplynulo viac ako 12 mesiacov), odpis takejto pohľadávky je daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov. 

Na odpis pohľadávok, ktorých splatnosť nastala do 31. 12. 2002, sa podľa § 52 ods. 19 zákona o dani z príjmov použije ustanovenie § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto ustanovením sa za daňový výdavok uzná aj po 31. decembri 2003 zaúčtovaný odpis nepremlčanej pohľadávky, ak veriteľ a dlžník sú daňovníci so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky a majú uzatvorenú písomnú dohodu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky, resp. dlžníkovi bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky. Odpis takejto pohľadávky sa zahrnie do výdavkov (nákladov) postupne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to vo výške 25 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva za jedno zdaňovacie obdobie. Prvých 25 % možno do daňových výdavkov odpísať v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo o trvalom upustení od vymáhania účtované v nákladoch. Nadväzne na postup veriteľa bude do základu dane zahŕňať odpustenú sumu záväzku aj dlžník, a to podľa § 23 ods. 17 zákona č. 366/1999 Z. z. 

Príklad: 

Spoločnosť vykazovala vo svojom účtovníctve voči inej tuzemskej firme pohľadávku vo výške 160 000 Sk. Splatnosť pohľadávky nastala 15. 1. 2002. Pretože zo všetkých okolností bolo zrejmé, že táto pohľadávka nebude zaplatená, spoločnosť sa v roku 2007 rozhodla, že trvale upustí od jej vymáhania, t. j. odpíše ju do nákladov. Odpis pohľadávky zúčtovala účtovným zápisom 546/311 vo výške 160 000 Sk. Keďže v uvedenom prípade ide o tuzemskú pohľadávku splatnú do konca roka 2002, o odpise ktorej bolo účtované po 1. 1. 2003, sú splnené základné zákonné podmienky pre jej odpis do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. Aby tak spoločnosť mohla urobiť, uzatvorila písomnú dohodu s dlžníkom o trvalom upustení od vymáhania tejto pohľadávky. Spoločnosť zahrnie odpísanú pohľadávku do daňových výdavkov postupne počas štyroch zdaňovacích období v rovnakej výške 25 % menovitej hodnoty pohľadávky. V roku 2007 zahrnie do daňových výdavkov odpísanú pohľadávku vo výške 40 000 Sk a suma 120 000 Sk bude v tomto zdaňovacom období pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Táto suma sa zahrnie do základu dane postupne v rokoch 2008 až 2010. 

Pohľadávky splatné v roku 2003 nie je možné daňovo odpísať. Na tieto pohľadávky je možné vytvoriť len opravné položky podľa § 25 ods. 1 písm. v) bod 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý platí aj po nadobudnutí tohto zákona (§ 52 ods. 18). 

Osobitne v § 19 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sú upravené pohľadávky, ktorých hodnota nie je vyššia ako 1 000 Sk. U týchto pohľadávok je daňovým výdavkom menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva alebo obstarávacia cena pohľadávky bez príslušenstva (okrem bánk, ak príslušenstvo k takejto pohľadávke je daňovým výdavkom a bolo podľa § 17 ods. 21 zahrnuté do základu dane) v tom prípade, ak veriteľ trvale upustí od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by boli vyššie, ako je samotná hodnota pohľadávky [§ 19 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov]. 

Príklad: 

Spoločnosť eviduje na účte 311 pohľadávky z roku 2005 v menovitej hodnote 950 Sk a v obstarávacej cene 870 Sk a pohľadávku z roku 2003 v menovitej hodnote 1 050 Sk, u ktorých je predpoklad, že ich dlžníci nezaplatia. Spoločnosť sa rozhodne trvale upustiť od vymáhania týchto pohľadávok, pretože náklady na ich vymáhanie by prevýšili ich menovitú hodnotu. Odpis pohľadávok na účte 546 je daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov len vo výške 1 820 Sk (870 + 950). Pohľadávku v menovitej hodnote 1 050 Sk nemožno daňovo odpísať podľa tohto ustanovenia, a pretože ide o pohľadávku, ktorej splatnosť nastala v roku 2003, nemožno ju daňovo odpísať ani podľa iných ustanovení zákona o dani z príjmov. 

  • Postúpenie pohľadávok 

Na tomto účte sa účtuje aj odpis pohľadávky pri jej postúpení. Podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom pri postúpení pohľadávky je hodnota pohľadávky alebo obstarávacia cena pohľadávky zúčtovaná do nákladov len do výšky príjmu z prijatej úhrady plynúcej z jej postúpenia. Ak je teda pri postúpení (predaji) pohľadávok prijatá úhrada z postúpenia nižšia ako hodnota pohľadávky alebo obstarávacia cena pohľadávky, do daňových výdavkov nie je možné uznať plnú výšku pohľadávky a vytvoriť tak stratu z predaja. 

Pretože ide o výdavok, ktorý zákon limituje výškou príjmu z prijatej úhrady, zároveň platí ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa hodnota pohľadávky alebo obstarávacia cena pohľadávky uplatní ako daňový výdavok až v tom zdaňovacom období, v ktorom bude prijatá úhrada. Úprava sa vykoná pripočítaním rozdielu medzi hodnotou pohľadávky alebo obstarávacou cenou pohľadávky a výškou príjmu z prijatej úhrady plynúcej z postúpenia k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov a odpočítaním neuhradenej výšky príjmu plynúceho z postúpenia od výsledku hospodárenia na riadku 260 daňového priznania v súlade s § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov (do základu dane sa nezahŕňa príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok). Tieto sumy sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bude úhrada plynúca z postúpenia pohľadávky prijatá. 

Príklad: 

Spoločnosť (postupca) v roku 2007 postúpila pohľadávku, ktorú evidovala voči svojmu dlžníkovi v hodnote 200 000 Sk, na inú spoločnosť za cenu 160 000 Sk. Postupník v roku 2007 zaplatil za postúpenú pohľadávku len sumu 130 000 Sk. 

Účtovanie u postupcu: 

Odpis postúpenej pohľadávky
MD 546/D 311 200 000 Sk
 

Výnos z postúpenej pohľadávky
MD 315/D 646 160 000 Sk
 

Prijatá úhrada na bežný účet
MD 221/D 315 130 000 Sk
 

Odpis pohľadávky na účte 546 je daňovým výdavkom len do výšky skutočnej úhrady. Rozdiel vo výške 70 000 Sk (200 000 – 130 000) je v roku 2007 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania. Výnos z postúpenia pohľadávky zúčtovaný na účte 646 sa zahrnie do základu dane v súlade s § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov len do výšky pohľadávky zahrnutej do daňových výdavkov, t. j. do výšky 130 000 Sk. Rozdiel vo výške 30 000 Sk (160 000 – – 130 000) je v roku 2007 odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia na riadku 260 daňového priznania. Neuplatnenú sumu hodnoty pohľadávky vo výške 30 000 Sk (160 000 – 130 000) a neuplatnenú sumu príjmu vo výške 30 000 Sk (160 000 – 130 000) zahrnie spoločnosť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k úhrade príjmu plynúceho z postúpenia. 

Rovnako správny je aj postup, pri ktorom sa úprava základu dane vykoná len pripočítaním rozdielu medzi hodnotou pohľadávky alebo obstarávacou cenou pohľadávky a výškou príjmu z prijatej úhrady plynúcej z postúpenia k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov [bez použitia § 17 ods. 3 písm. g) zákona]. Táto suma sa zahrnie do základu dane do výšky prijatej úhrady v tom zdaňovacom období, v ktorom bude úhrada plynúca z postúpenia pohľadávky prijatá. 

Zákon o dani z príjmov zároveň vymedzuje prípady, kedy je možné pri postúpení pohľadávky zahrnúť do daňových výdavkov výšku pohľadávky účtovanú v nákladoch až do výšky jej menovitej hodnoty bez príslušenstva. Podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov strata z postúpenia sa uzná v základe dane: 

  • ak sa postupuje pohľadávka voči dlžníkovi v konkurze alebo vyrovnaní, ktorá spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov; 
  • ak sa postupujú pohľadávky, ktoré spĺňajú podmienky na tvorbu opravnej položky k pohľadávkam v bankách, u ktorých banka identifikovala znehodnotenie viac ako 50 % alebo dlžník je v omeškaní viac ako 360 dní vrátane príslušenstva zahrnutého do základu dane podľa § 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov; 
  • ak sa postupuje pohľadávka, ktorá spĺňa podmienky na tvorbu opravnej položky do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva podľa § 20 ods. 14 písm. d) zákona, t. j. ktorá vznikla po 31. 12. 2003. 

Príklad: 

Spoločnosť A má pohľadávku voči spoločnosti B, ktorej menovitá hodnota bez príslušenstva je 200 000 Sk. Pohľadávka sa viaže k poskytnutým službám a jej splatnosť nastala dňa 1. 6. 2002. Dňa 15. 11. 2006 vyhlásil súd na majetok spoločnosti B konkurz a vo svojom uznesení určil, že veritelia majú svoje pohľadávky prihlásiť na súde do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Spoločnosť A pohľadávku prihlásila na konkurznom súde 20. 12. 2006. Vzhľadom na to, že pohľadávka bola do konkurzu prihlásená v lehote stanovenej uznesením súdu, mohla spoločnosť už v roku 2006 vytvoriť daňovo uznanú konkurznú opravnú položku k neuhradenej pohľadávke vo výške 200 000 Sk. Dňa 30. 1. 2007 spoločnosť A postúpila pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi v konkurze, spoločnosti C za cenu 50 000 Sk. Odpis pohľadávky pri jej postúpení na účte 546 v menovitej hodnote 200 000 Sk je v roku 2007 daňovo uznaným výdavkom v plnej výške, pretože postúpená pohľadávka spĺňa podmienky na tvorbu daňovo uznanej opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní. Strata z postúpenia vo výške 150 000 Sk nebude teda pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

Podľa § 52 ods. 19 zákona o dani z príjmov sa na postúpenie pohľadávok po 31. decembri 2003 uplatňuje naďalej aj ustanovenie § 24 ods. 2 písm. r) bod 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. V súlade s týmto ustanovením pohľadávka, ktorá spĺňa podmienky na odpis jej menovitej hodnoty podľa § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, sa pri postúpení zahrnie do daňových výdavkov vo výške zúčtovanej v nákladoch, najviac do výšky menovitej hodnoty. Ide o postúpenie tuzemskej nepremlčanej pohľadávky splatnej do 31. 12. 2002. Na uznanie menovitej hodnoty pohľadávky sa v tomto prípade nevyžaduje uzatvorenie písomnej dohody medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky, a to z toho dôvodu, že pôvodný veriteľ nevykonáva odpis pohľadávky a rovnako dlžník neúčtuje o odpustenom záväzku.  

Príklad: 

Spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku voči inej tuzemskej spoločnosti v hodnote 120 000 Sk. Splatnosť pohľadávky nastala 31. 8. 2002. Pohľadávka nebola v uvedenom termíne uhradená a jej vymáhanie doteraz nebolo úspešné. Pretože ide o tuzemskú pohľadávku, od splatnosti ktorej uplynulo viac ako 24 mesiacov, spĺňa podmienky na odpis podľa § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. Spoločnosť vo februári 2007 predala pohľadávku za 30 000 Sk. Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 19 sa v tomto prípade uplatní ustanovenie § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. a do daňových výdavkov sa zahrnie hodnota pohľadávky vo výške 120 000 Sk. Strata z postúpenia v sume 90 000 Sk nebude v roku 2007 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.  

Daňové hľadisko – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam 

Daňovým výdavkom sú opravné položky, ktoré sú tvorené za podmienok ustanovených zákonom o dani z príjmov. Ide o opravné položky: 

  • k nepremlčaným rizikovým pohľadávkam, 
  • k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a vyrovnacom konaní. 

Daňovo uznané opravné položky k nepremlčaným rizikovým pohľadávkam upravuje: 

  • § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov, ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli po 31. decembri 2003, 

Poznámka 

Podľa § 20 ods. 14 ide o tvorbu opravnej položky k takým pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov vrátane pohľadávok nadobudnutých vkladom podniku alebo jeho časti a pohľadávok nadobudnutých rozdelením, zlúčením alebo splynutím. Podľa tohto ustanovenia daňovo uznané sú aj opravné položky k pohľadávkam vzťahujúcim sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úroku u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov. 

  • § 52 ods. 18, ak ide pohľadávky zahrnuté do príjmov do 31. decembra 2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001. 

Tvorba opravných položiek v súlade s § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov sa zahrnie do daňových výdavkov v zákonom stanovenej výške v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky, a to: 

  • 25 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva, ak od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 3 mesiace, 
  • 50 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 6 mesiacov, 
  • 75 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva, ak od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 9 mesiacov, 
  • 100 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva, ak od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov. 

Podľa uvedených pravidiel je možné uplatniť do daňových výdavkov tvorbu opravných položiek len k tým pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do príjmov po 1. 1. 2004. Vyplýva to z ustanovenia § 52 ods. 18 zákona o dani z príjmov.  

Zároveň zákon v § 52 ods. 18 uvádza, že tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do príjmov do 31. 12. 2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. 12. 2001, u ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, sa bude aj naďalej uznávať do daňových výdavkov za podmienok ustanovených v § 25 ods. 1 písm. v) bod 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov platného do konca roka 2003. Toto ustanovenie je možné použiť u pohľadávok, u ktorých: 

  • uplynulo od splatnosti 24 mesiacov, kedy je možné daňovo uznať opravnú položku vo výške 50 % hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva, 
  • uplynulo od splatnosti 36 mesiacov, kedy je možné daňovo uznať opravnú položku vo výške 75 % hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva. 

Príklad: 

Spoločnosť na základe inventarizácie majetku a záväzkov v roku 2007 vytvorí opravné položky k pohľadávkam za dodávky tovaru, u ktorých je riziko, že ich odberateľ nezaplatí. Ide o: 

a) pohľadávku vo výške 150 000 Sk, splatnosť ktorej nastala 15. mája 2003 – vytvorená opravná položka vo výške 112 500 Sk, t. j. 75 %, 

b) pohľadávku zúčtovanú do príjmov v roku 2006 vo výške 300 000 Sk, splatnú 1. marca 2006 – vytvorená opravná položka vo výške 300 000 Sk, t. j. 100 %, 

c) pohľadávku zúčtovanú do príjmov v roku 2007 vo výške 100 000 Sk, splatnosť ktorej nastane 20. septembra 2007 – vytvorená opravná položka vo výške 100 000 Sk, t. j. 100 %. 

Opravná položka vytvorená k pohľadávke pod písm. a) splatnej 15. mája 2003 vo výške 75 % menovitej hodnoty pohľadávky bude v súlade s § 25 ods. 1 písm. v) bod 3 zákona č. 366/1999 Z. z. (§ 52 ods. 18 zákona č. 595/2003 Z. z.) daňovo uznaným nákladom, keďže od splatnosti tejto pohľadávky uplynula doba viac ako 36 mesiacov. 

Opravná položka vytvorená k pohľadávke pod písm. b), ktorej splatnosť nastala 1. marca 2006, bude v roku 2007 v súlade s § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovo uznaným nákladom v plnej výške, pretože od jej splatnosti uplynula doba viac ako 12 mesiacov. 

Opravná položka vytvorená k pohľadávke pod písm. c), ktorej splatnosť nastane 20. septembra 2007, bude v roku 2007 podľa § 20 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovo uznaným výdavkom len v sume 25 000 Sk (25 %), pretože od splatnosti pohľadávky do skončenia zdaňovacieho obdobia uplynú len tri mesiace. Opravná položka v sume 75 000 Sk (75 %) bude v roku 2007 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Táto čiastka sa môže uplatniť ako daňový výdavok v roku 2008. 

Daňovo nie sú uznané opravné položky vytvorené k pohľadávkam, ktoré neboli zahrnuté do príjmov, napr. vzniknuté z titulu úveru, pôžičky, zálohy, nadobudnuté postúpením. Do daňových výdavkov nemožno uplatniť tiež opravné položky, ktoré boli tvorené k príslušenstvu pohľadávky a ďalej daňovo uznané nemôžu byť ani opravné položky vytvorené k takým pohľadávkam, ktoré z dôvodu neprijatia tvoria odpočítateľnú položku od základu dane. Ide o pohľadávky, ktoré neboli zahrnuté do zdaniteľných príjmov podľa § 17 ods. 21 zákona č. 595/2003 Z. z. a podľa § 23 ods. 3 písm. g) a ods. 16 zákona č. 366/1999 Z. z. Ide totiž o výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, preto sú podľa § 21 ods. 1, resp. § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov nedaňovým výdavkom. 

Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní sú daňovo uznaným výdavkom, ak sú dodržané podmienky uvedené v § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov. 

V tejto súvislosti treba uviesť, že od 1. januára 2006 nadobudol účinnosť nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii pod č. 7/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Podľa § 206 tohto zákona konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o návrhu na povolenie vyrovnania začaté dôjdením návrhu na súd do 31. 12. 2005 sa naďalej spravujú doterajšími predpismi (zákonom č. 328/1991 Zb. konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov). Ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa v zákone o dani z príjmov použijú primerane (umožňuje § 206 ods. 3 tohto zákona). 

Podmienky pre uznanie tvorby tejto opravnej položky do daňových výdavkov vychádzajú z nasledovných princípov: 

  • opravné položky sú vytvorené k pohľadávkam prihláseným v lehote určenej v uznesení súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o povolení vyrovnania 

Zákon tu vyžaduje, aby pohľadávky boli na súde prihlásené v lehote ustanovenej v uznesení súdu o vyhlásení konkurzu. Ak bol konkurz vyhlásený pred 1. januárom 2006 alebo po tomto termíne na základe návrhu, ktorý bol podaný pred 1. 1. 2006, podľa § 13 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní ide o lehotu 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. V prípade vyrovnacieho konania podľa § 50 ods. 3 písm. c) zákona o konkurze a vyrovnaní musí veriteľ svoje nároky prihlásiť do desiatich týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje konkurz vyhlásený na základe návrhu podaného po 31. 12. 2005, ukladá veriteľom v § 28 ods. 5 prihlásiť pohľadávky na súde a správcovi na základe výzvy v uznesení o vyhlásení konkurzu v lehote 45 dní, v ktorej prihláška musí byť aj doručená. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. V prípade reštrukturalizácie sa pohľadávky prihlasujú reštrukturalizačnému správcovi. 

Neprehliadnite! 

Prihlášku musia veritelia doručiť do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie (§ 121). Ak zmešká daňovník pri prihlasovaní pohľadávok lehotu na prihlásenie pohľadávok určenú v uznesení súdu o vyhlásení konkurzu (resp. pri konkurze podľa zákona č. 7/2004 Z. z prihlášku doručí v lehote len správcovi alebo len súdu), opravné položky k neskôr prihláseným pohľadávkam nie sú tvorené v súlade s § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov, a teda nie sú ani daňovo uznaným nákladom podľa tohto ustanovenia. 

  • opravné položky sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené 

Zákon určuje len zdaňovacie obdobie, v ktorom možno začať s uplatňovaním opravných položiek do daňových výdavkov, to znamená, že nebráni tomu, aby sa opravné položky tvorili aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach alebo aj postupne, a to v priebehu viacerých zdaňovacích období.  

  • opravné položky sa rozpustia (zahrnú) do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená, alebo v tom prípade, ak pohľadávku zamietol správca konkurznej podstaty, prípadne súd svojím rozhodnutím 

Zákon o dani z príjmov počíta s tým, že na základe výsledku konkurzu alebo vyrovnania budú opravné položky zrušené a zahrnuté do základu dane. Rovnako sa tak stane v prípade, keď dôjde k popretiu pohľadávky správcom konkurznej podstaty alebo rozhodnutím súdu. 

Poznámka 

Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, zahrnie sa opravná položka do základu dane až potom, čo konkurznému veriteľovi márne uplynie lehota na podanie určovacej žaloby. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie podaním určovacej žaloby, opravná položka sa zahrnie do základu dane vo výške popretej pohľadávky alebo jej časti až v tom zdaňovacom období, v ktorom súd, resp. príslušný správny orgán v určovacom (incidenčnom) konaní právoplatne rozhodne o popretí pohľadávky. V konkurzných konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o popretí pohľadávky na základe incidenčnej žaloby rozhoduje súd.  

  • ak ide pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právna norma zodpovedajúca zákonu o konkurze a vyrovnaní, možno daňovo uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte. 

Pri pohľadávkach voči dlžníkom v krajinách, kde existuje právna norma zodpovedajúca zákonu o konkurze a vyrovnaní, možno postupovať tak, ako je popísané v predchádzajúcich odsekoch. 

Konkurzná opravná položka je daňovým výdavkom do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva. Daňovo uznanou je opravná položka nielen k pohľadávke zahrnutej do príjmov, ale aj k pohľadávke z titulu úverov, pôžičiek, záloh, k pohľadávke obstaranej postúpením, vkladom alebo darovaním, či dedením. Do daňových výdavkov nemožno uplatniť opravné položky k pohľadávkam, ktoré boli tvorené k príslušenstvu pohľadávky; daňovo uznané nemôžu byť ani opravné položky vytvorené k takým pohľadávkam, ktoré z dôvodu neprijatia tvoria odpočítateľnú položku od základu dane (§ 17 ods. 21 zákona č. 595/2003 Z. z. a § 23 ods. 3 písm. g) a ods. 16 zákona č. 366/1999 Z. z.). V tomto prípade ide o výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, preto sú podľa § 21 ods. 1, resp. § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov nedaňovým výdavkom. 

Príklad: 

Spoločnosť Alfa má pohľadávku vo výške 200 000 Sk voči spoločnosti Beta, s. r. o. Pohľadávka sa viaže k poskytnutým službám a jej splatnosť nastala dňa 1. 12. 2006. Dňa 15. 2. 2007 vyhlásil súd na majetok spoločnosti Beta, s. r. o., konkurz a v uznesení vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu v lehote 45 dní od jeho vyhlásenia. Spoločnosť pohľadávku prihlásila na súde a správcovi riadne a včas 9. 3. 2007. K pohľadávke prihlásenej do konkurzu spoločnosť v roku 2007 vytvorí opravnú položku vo výške 200 000 Sk. Tvorba opravnej položky zúčtovaná do nákladov na účet 547 je v súlade s § 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom. 

Daňové hľadisko – Ostatné prevádzkové náklady 

Daňovo uznané v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov sú: 

  • členské príspevky vyplývajúce z povinného a nepovinného členstva v právnickej osobe. Od 1. 1. 2005 sa mení možnosť uznania príspevkov uhrádzaných právnickým osobám do daňových výdavkov, a to v závislosti od toho, či členstvo v právnickej osobe je povinné alebo nepovinné. Príspevky sú upravené v dvoch ustanoveniach: 
    • podľa § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa je daňovým výdavkom vo výške 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie, najviac však do výšky 2 000 000 Sk ročne. V uvedenom prípade nejde len o príspevky z dobrovoľného členstva v rôznych záujmových združeniach, ale aj o príspevky iným právnickým osobám, ktoré vznikli na základe osobitného predpisu, napr. komorám s nepovinným členstvom. Členské príspevky nie sú daňovo uznané vo výške, ktorá jednotlivo (u každého osobitne) presahuje sumu zodpovedajúcu 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie alebo sumu 2 000 000 Sk; 
    • podľa § 19 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe je daňovým výdavkom v plnej výške. Povinné členstvo musí vyplývať pre daňovníka z osobitného predpisu, ktorým je právnická osoba zriadená (ide napr. o Komoru daňových poradcov, Komoru audítorov, advokátov a pod.). Daňovým výdavkom podľa tohto ustanovenia je aj členský príspevok, ktorého výška nevyplýva priamo zo zákona. 

Príklad: 

Spoločnosť A uhradila v roku 2006 príspevok Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore a spoločnosť B príspevok Slovenskej komore daňových poradcov. Pretože Slovenská obchodná a priemyselná komora je právnická osoba s nepovinným členstvom, príspevok je daňovým výdavkom v spoločnosti A v obmedzenej výške 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov, najviac však 2 000 000 Sk. Slovenská komora daňových poradcov je právnická osoba s povinným členstvom, preto príspevok vyplývajúci pre spoločnosť B z členstva v tejto komore je daňovým výdavkom v plnej výške. 

  • daň z pridanej hodnoty u platiteľa dane je daňovým výdavkom: 
    • v prípadoch uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov – ide o daň z pridanej hodnoty, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, ak o túto daň nemožno zvýšiť hodnotu hmotného a nehmotného majetku a daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie platiteľ dane nemá nárok, 
    • pri zmene účelu použitia hmotného majetku v období stanovenom zákonom o dani z pridanej hodnoty, kedy je platiteľ dane povinný vykonať úpravu dane z pridanej hodnoty odpočítanej pri tomto majetku, pričom dodatočne odpočítateľná alebo neodpočítateľná daň sa zahrnie do základu dane (§ 17 ods. 20 zákona o dani z príjmov). 

Podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov platného do konca roka 2005 bola daň z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahovala na hmotný a nehmotný majetok a ktorú platiteľ dane nemohol odpočítať, pretože uplatňoval nárok na odpočítanie dane koeficientom, daňovým výdavkom len v tom prípade, ak o túto časť dane nezvýšil vstupnú cenu. Novela č. 534/2005 Z. z. upravila ustanovenie § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov tak, aby sa od roku 2006 neodpočítaná časť dane z pridanej hodnoty u hmotného majetku a nehmotného majetku z dôvodu uplatňovania nároku na odpočet koeficientom zahŕňala priamo do daňových výdavkov. V nadväznosti na túto zmenu sa vypustilo z § 25 ods. 5 písmeno c) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého táto časť dane z pridanej hodnoty bola do konca roka 2005 súčasťou vstupnej ceny. Novela zákona o dani z príjmov účinná od 1. 1. 2007 znova dopĺňa ustanovenie § 25 ods. 5 o písmeno c), podľa ktorého táto časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty bude súčasťou vstupnej ceny v tom prípade, ak sa neuplatní v zdaňovacom období postup podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2. Uvedené ustanovenie novely sa použije už pri podaní daňového priznania za rok 2006. 

Daňové hľadisko – Manká a škody 

O mankách a škodách všeobecne platí, že sa za daňové výdavky neuznávajú vo výške presahujúcej prijaté náhrady [§ 21 ods. 2. písm. e) zákona]. Výnimkou sú: 

a)    daňovníkom nezavinené škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, 

b)    stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom, 

c)    nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na daňové účely hmotným majetkom, 

d)    preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda, ktoré sa nepovažujú za škodu. 

Škody nezavinené daňovníkom, uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmovuznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. 

Neprehliadnite! 

Ide o dva prípady daňovníkom nezavinených škôd: 

  • vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku. Živelnou pohromou je však aj nezavinený požiar a výbuch, blesk, víchrica, zosuvy pôdy atď. Vo všeobecnosti ide o udalosť, ktorú nespôsobil ľudský faktor. Daňovník v takomto prípade musí preukázať konkrétnymi závermi príslušných orgánov, že išlo o živelnú pohromu a zároveň aj to, že škoda mohla vzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy (účtujú sa na účte 582),  
  • spôsobených podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom. Daňovník je povinný oprávnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov preukázať potvrdením polície, z ktorého by malo byť zreteľné, že došlo ku škode na majetku a že konkrétny páchateľ nebol zistený. Takto preukázanú škodu možno do daňových výdavkov zahrnúť v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť políciou potvrdená. Ak daňovník v období vzniku škody nemá k dispozícii potvrdenie polície, ale v tomto období došlo k náhrade škody, táto sa uzná do daňových výdavkov do výšky prijatej náhrady v roku vzniku škody, a to podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Zostávajúca časť škody bude daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona v tom zdaňovacom období, v ktorom bude táto skutočnosť potvrdená políciou. 

Stratné v maloobchodnom predaji (straty na tovare v samoobsluhách a podobných predajniach, ktoré vznikli z dôvodu drobných krádeží v regáloch, vystavených voľnému výberu spotrebiteľov) je možné uznať za daňový náklad len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu preukázanú daňovníkom. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného môže daňovník vypracovať napr. na základe časových radov úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a stanoviť v percentách z celkového obratu v predajných cenách, prípadne z nákupu tovaru za stanovené časové obdobie. Vypracované normy by mali byť porovnateľné aj s normami iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za rovnakých podmienok. Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musí daňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar. Musí vykonať také bezpečnostné opatrenia, aby dostatočným spôsobom ochránil tovar pred takýmito stratami. Takto preukázané stratné je uznané za daňový výdavok nad limit prirodzených úbytkov nepovažovaných v zmysle účtovných predpisov za manká a škody. 

Za nezavinené úhyny zvierat je možné považovať všetky preukázateľné úhyny vznikajúce pri chove alebo výkrme zvierat, ktoré nie sú súčasťou základného stáda a z hľadiska zákona o dani z príjmov sa nepovažujú za hmotný majetok. Ide o zvieratá, ktoré z hľadiska reprodukčných schopností sú zaradené do zásob, a to hlavne mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, chovné a strážne psy. 

Preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda sa nepovažuje za škodu. 

Ak sa z dôvodu škody vyraďuje hmotný majetok a nehmotný majetok, podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj zostatková cena tohto majetku, avšak len do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku [s výnimkou nezavinenej škody podľa § 19 ods. 2 písm. g) zákona o dani z príjmov]. Výška škody na hmotnom majetku, ktorá je uznaná na daňové účely, môže byť v niektorých prípadoch iná ako výška škody, ktorá vzniká v účtovníctve. Škoda v účtovníctve vzniká vo výške zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku zistenej z účtovníctva ku dňu vzniku škody, škoda na daňové účely vzniká vo výške zostatkovej ceny zistenej zo vstupnej ceny určenej zákonom o dani z príjmov, zníženej o daňové odpisy. 

Príklad: 

Podnikateľ prevádzkuje predajňu s mäsom a mäsovými výrobkami. V predajni došlo v roku 2007 k poruche chladiarenského zariadenia (agregátu), čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Následkom toho sa skazilo mäso a mäsové výrobky v celkovej hodnote 40 000 Sk a tovar musel byť vyradený. Tovar nebol poistený. Pretože pre určenie výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, je podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov rozhodujúca výška náhrady za túto škodu, škoda na tovare je v tomto prípade daňovo neuznaná v plnej výške 40 000 Sk. 

Príklad: 

Daňovník vlastní sklad materiálu so vstupnou cenou 1 000 000 Sk. Daňová zostatková cena k 1. 1. 2006 bola vo výške 865 000 Sk. V apríli 2006 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 300 000 Sk. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o zavinený požiar, páchateľ nebol zistený a je neznámy. Daňovník obdržal o tejto skutočnosti potvrdenie polície v júni 2006. Škoda vo výške obstarávacej ceny zásob a zostatkovej ceny skladu, t. j. suma 1 165 000 Sk zúčtovaná na účte 549 je v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v roku 2006, a to bez ohľadu na prípadnú poistnú náhradu.  

Príklad: 

Spoločnosť kúpila v roku 2005 počítač v obstarávacej cene 60 000 Sk. Počas silnej búrky začala na administratívnej budove pretekať strecha, pričom voda poškodila počítač tak, že je neopraviteľný. V dôsledku škody teda došlo v roku 2006 k vyradeniu počítača z evidencie. Počítač bol odpisovaný rovnomerne a jeho daňová zostatková cena k 1. 1. 2006 bola vo výške 45 000 Sk. Majetok bol poistený a poisťovňa uhradila škodu vo výške 40 000 Sk. V tomto prípade bude spoločnosť vychádzať z § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a zahrnie do daňových výdavkov zostatkovú cenu počítača vyradeného z dôvodu škody do výšky prijatej náhrady. Zostatková cena počítača vo výške 5 000 Sk nie je daňovo uznaným výdavkom. 

4.6  Účtová skupina 55 – Odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku   

V tejto účtovej skupine sa účtujú náklady súvisiace s hospodárskou činnosťou, ktoré sa neúčtujú na účtoch účtových skupín 50 až 54. 

  • 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku 

Na ťarchu účtu 551 sa účtujú: 

a)    odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, 

b)    zostatková cena dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku pri jeho vyradení z používania z dôvodu likvidácie tohto majetku; okrem likvidácie z dôvodu škody, vyradenia z dôvodu predaja, darovania alebo iných podobných dôvodov. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Odpisy dlhodobého nehmotného majetku podľa odpisového plánu 

551 

07x 

2. 

Odpisy dlhodobého hmotného majetku podľa odpisového plánu 

551 

08x 

3. 

Zúčtovanie zostatkovej ceny vyradeného dlhodobého nehmotného majetku z dôvodu jeho likvidácie 

551 

07x 

4. 

Zúčtovanie zostatkovej ceny vyradeného dlhodobého hmotného majetku z dôvodu jeho likvidácie 

551 

08x 

  • 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku   

Na ťarchu účtu 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku sa účtuje tvorba opravnej položky k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobému hmotnému majetku. 

Na ťarchu tohto účtu sa účtuje aj tvorba opravnej položky k obstarávanému dlhodobému nehmotnému majetku, k obstarávanému dlhodobému hmotnému majetku a k poskytnutým preddavkom na dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok. Zúčtovanie opravných položiek z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku, obstarávaného dlhodobého nehmotného majetku, obstarávaného dlhodobého hmotného majetku a poskytnutých preddavkov na dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa účtuje v zaniknutej sume v prospech účtu 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Tvorba opravnej položky k dlhodobému nehmotnému majetku 

553 

091 

2. 

Tvorba opravnej položky k dlhodobému hmotnému majetku 

553 

092 

3. 

Tvorba opravnej položky k obstarávanému dlhodobému nehmotnému majetku 

553 

093 

4. 

Tvorba opravnej položky k obstarávanému dlhodobému hmotnému majetku 

553 

094 

5. 

Tvorba opravnej položky k preddavkom na dlhodobý nehmotný majetok 

553 

095 

6. 

Tvorba opravnej položky k preddavkom  na dlhodobý hmotný majetok 

553 

095 

7. 

Zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty dlhodobého majetku 

   

a) k dlhodobému nehmotnému majetku 

091 

553 

b) k dlhodobému hmotnému majetku 

092 

553 

c) k obstarávanému dlhodobému nehmotnému majetku 

093 

553 

d) k obstarávanému dlhodobému hmotnému majetku 

094 

553 

e) k preddavkom k dlhodobému nehm. a hm. majetku 

095 

553 

  • 555 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období   

Na ťarchu účtu 555 sa zúčtujú položky komplexných nákladov, ktoré vecne súvisia s bežným účtovným obdobím, so súvzťažným zápisom v prospech účtu 382 – Komplexné náklady budúcich období. 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Rôzne náklady vynaložené v bežnom roku 

5xx 

1xx, 3xx … 

2. 

Zaúčtovanie komplexných nákladov v bežnom roku (ide v podstate o aktiváciu vynaložených nákladov do výnosov) 

382 

655 

3. 

Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období do nákladov bežného roka (postupné rozpúšťanie z účtu 382 do nákladov) 

   

a) podiel pripadajúci ešte na bežné obdobie 

555 

382 

b) zúčtovanie podielu v nasledujúcich účtovných obdobiach 

555 

382 

  • 557 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku  

Na ťarchu tohto účtu sa účtujú sumy vyjadrujúce postupné umorovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku.  

Od 1. 1. 2003 pri kúpe podniku alebo jeho časti sa rozdiel medzi kúpnou cenou a účtovnou hodnotou majetku u kupujúceho nebude účtovať na účte 097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku, ale na účet 015 – Goodwill. Účet 097, ktorý sa nachádza aj v novej účtovej osnove, slúži len na doúčtovanie existujúcich účtovných prípadov (§ 86 ods. 2 postupov účtovania). 

Účtovné súvzťažnosti: 

Text 

MD 

D 

1. 

Zúčtovanie odpisu k aktívnej opravnej položke vytvorenej k nadobudnutému majetku 

557 

098 

2. 

Jednorazový odpis opravnej položky pri predaji alebo vklade celého súboru majetku alebo jeho časti 

557 

098 

Poznámka redakcie: § 3 zákona č. 431/2002 Z. z., § 19 zákona č. 595/2003 Z. z.