facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok

Bezdôvodné obohatenie v pracovnom práve

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a v prípade, že k bezdôvodnému obohateniu dôjde, je ten, kto sa bezdôvodne obohatí, povinný získaný prospech vrátiť, a to tomu, na úkor koho bol získaný.

 

Všeobecne je tento inštitút upravený v Občianskom zákonníku, avšak k obohacovaniu bez právneho dôvodu dochádza nielen v občianskoprávnych vzťahoch, obchodnoprávnych vzťahoch, ale obohacovať sa môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec.

Poznámka

Obchodný zákonník obsahuje len tri zmienky o bezdôvodnom obohatení, a to v ustanovení § 12 ods. 3 pri neoprávnenom používaní obchodného mena, v ustanovení § 53 v súvislosti s úpravou nekalej súťaže a v ustanovení § 218i ods. 12 pri splynutí alebo zlúčení akciovej spoločnosti. Na inom mieste Obchodný zákonník o bezdôvodnom obohatení nehovorí, z čoho vyplýva, že tento inštitút výslovne neupravuje. Avšak zo samotnej povahy obchodného práva ako súčasti práva súkromného, ako aj zo skutočnosti, že Obchodný zákonník v troch prípadoch spomína bezdôvodné obohatenie, možno vyvodiť, že sa v obchodnom práve s týmto inštitútom jednoznačne počíta. V takýchto prípadoch bude do popredia vystupovať ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak nie je možné riešiť niektoré otázky podľa ustanovení Obchodného zákonníka, použijú sa ustanovenia predpisov práva občianskeho. To v podstate znamená, že sa budú aplikovať ustanovenia § 451 až § 459 Občianskeho zákonníka.

Vzťah Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce je odlišný ako vyššie popísaný vzťah. Na dokreslenie považujeme za potrebné poukázať na § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. To v zásade znamená, že Občiansky zákonník možno primerane použiť len na ustanovenia prvej časti Zákonníka práce, avšak len ak Zákonník práce neobsahuje odlišnú právnu úpravu. Prvá časť Zákonníka práce obsahuje všeobecné ustanovenia od § 1 po § 40 vrátane.

Bezdôvodné obohatenie je upravené v § 222 Zákonníka práce. Zákonník práce teda obsahuje svoju osobitnú úpravu tohto inštitútu, preto sa v tomto prípade nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Inštitút bezdôvodného obohatenia má zároveň aj subsidiárny charakter, čo znamená, že nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť uplatnený, pokiaľ povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny titul. (Rozsudok NS ČR zo dňa 17. 7. 2002 sp. zn. 21 Cdo 2113/2001)

Zamestnanec, ktorý sa bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa, musí obohatenie vydať. Rovnako to platí aj naopak. Aj zamestnávateľ, ktorý sa bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať.

Základným predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia je teda vznik obohatenia bez právneho dôvodu, ktorý však musí preukázať postihnutý, pričom k jeho vzniku nedochádza, resp. nemusí dôjsť protiprávnym konaním zamestnávateľa, resp. zamestnanca alebo jeho zavinením.

Z judikatúry:

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo 16/2008 zo 16. decembra 2008 „základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý“. Postihnutý (či už spoločnosť, alebo tretia osoba) je povinný uniesť dôkazné bremeno, a to v otázke, či došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akej výške. Ak dôkazné bremeno neunesie, bude v súdnom spore neúspešným.

Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie je objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2010 sp. zn. 5 M Cdo 17/2009)

Treba povedať, že neoprávnene sa obohatí nielen ten, komu sa zvýšili aktíva.

Príklad č. 1:

Zamestnanec dostane omylom vyššie vyplatenú mzdu, ako má dostať podľa pracovnej zmluvy.

Ale aj ten, komu sa aktíva neznížia, pretože k zníženiu na základe určitého právneho dôvodu nedošlo, ale malo dôjsť.

Príklad č. 2:

Zamestnanec a zamestnávateľ uzavrú neplatne pracovnú zmluvu a zamestnanec už začal s výkonom práce so súhlasom zamestnávateľa, preto je zamestnávateľ povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo tým, že prijal od zamestnanca plnenie z neplatného právneho úkonu. (Rozsudok NS ČR zo dňa 22. 11. 2011 sp. zn.: 21 Cdo 3061/2010 alebo R 26/1975)

To v podstate znamená, že obohatenia sa dopustí aj ten, kto mal pocítiť úbytok svojho majetku, ku ktorému však v rozpore so zákonom nedošlo.

Zákonník práce presne definuje, čo je na účely tohto zákona bezdôvodné obohatenie. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý definuje bezdôvodné obohatenie pozitívnym, ako aj negatívnym výpočtom, Zákonník práce bezdôvodné obohatenie vymedzuje len pozitívne. Bezdôvodným obohatením je teda získanie majetkového prospechu:

1) plnením bez právneho dôvodu,

2) plnením z neplatného právneho úkonu,

3) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

4) ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ad 1)

O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak právny dôvod na plnenie od samého začiatku neexistoval. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ dal zamestnankyni výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a zároveň jej z toho titulu vyplatil aj odstupné. Avšak zamestnankyňa napadla výpoveď na súde, že je neplatná a že jej pracovný pomer trvá. So svojou žalobou uspela. Vzhľadom na to, že výpoveď bola neplatná a pracovný pomer trval, zamestnávateľ vyplatil zamestnankyni odstupné bez právneho dôvodu a zamestnankyňa sa tak na úkor zamestnávateľa obohatila. Získaný majetkový prospech je povinná zamestnávateľovi vrátiť.

Tento príklad je v praxi dosť častý. Na súdoch a v právnej praxi advokácie sa možno stretnúť so žalobami, predmetom ktorých je neplatné skončenie pracovného pomeru, ktorého sa domáhajú či už zamestnanci, alebo zamestnávatelia v zmysle § 77 a nasl. Zákonníka práce. Ak je zamestnanec úspešný, súd konštatuje, že pracovný pomer trvá (okrem prípadu, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával), v takom prípade je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov. To znamená, že ak sa súdny spor ťahá napr. dva roky, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy len za deväť mesiacov. Tu považujeme za potrebné upozorniť zamestnancov, že im nič nebráni sa počas súdneho sporu opäť zamestnať u iného zamestnávateľa. Nebude to mať žiaden vplyv na uplatnenie ich nároku na náhradu mzdy. Je to aj logické, nemožno predsa žiadať, aby zamestnanec, ktorý sa domáha svojho práva, bol počas celého súdneho konania bez práce a príjmu a čakal, ako skončí súdny spor. Taká úprava a požiadavka by bola nelogická a absurdná.

Ak bude teda zamestnanec, s ktorým došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, v súdnom konaní úspešný, tak má nárok na náhradu mzdy, avšak ak mu bolo vyplatené odstupné, je povinný toto vrátiť, lebo v opačnom prípade sa bezdôvodne obohatil na úkor zamestnávateľa. Domnievame sa, že predmetné nároky by bolo možné započítať, to znamená, že zamestnávateľ by započítal už vyplatené odstupné na sumu, čo má vyplatiť ako náhradu mzdy a došlo by k doplateniu rozdielu v sume.

Ad 2)

Bezdôvodným obohatením je aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Zákonník práce upravuje neplatnosť právnych úkonov osobitne od Občianskeho zákonníka, a to konkrétne v § 17 Zákonníka práce. Neplatný je právny úkon:

  • ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv,
  • na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Príklad č. 4:

Typickým príkladom je uzavretie ústnej pracovnej zmluvy. Zákonník práce výslovne vyžaduje uzavretie písomnej pracovnej zmluvy v § 42 Zákonníka práce, ale s nedodržaním písomného úkonu nespája jeho neplatnosť. Ide o tzv. faktické uzavretie pracovného pomeru, pričom ide vždy o pracovný pomer na dobu neurčitú a bez skúšobnej doby.

Je potrebné podotknúť, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť

Príklad č. 5:

Má zamestnanec nárok na odstupné aj podľa kolektívnej zmluvy a po vyslovení jej neplatnosti na podklade súdneho rozhodnutia právo na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť práve z dôvodu neplatnej kolektívnej zmluvy? Podľa môjho názoru je v súlade s čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, pokiaľ zamestnancovi vzniklo právo na vyplatenie odstupného nad rámec Zákonníka práce podľa kolektívnej zmluvy, ktorá platila u zamestnávateľa a podľa ktorej sa zamestnávateľ riadil, oznámil zamestnancom jej uzavretie a existenciu, po vyslovení jej neplatnosti právoplatným súdnym rozhodnutím, patrí zamestnancom právo na náhradu škody podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce v sume rovnajúcej sa odstupnému, ktoré by mu bolo vyplatené v prípade, ak by zamestnávateľ neskôr nesledoval vyslovenie neplatnosti kolektívnej zmluvy. V opačnom prípade, ak by nebola zamestnancovi škoda uhradená, išlo by o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť kolektívnej zmluvy ako právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na škodu, keďže túto neplatnosť sám nespôsobil. Tým, že mu vznikla následkom neplatnej kolektívnej zmluvy škoda, je zamestnávateľ ako povinný ju nahradiť v súlade s § 17 ods. 3 Zákonníka práce a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď bolo v konaní preukázané porušenie povinnosti zamestnávateľom, existencia a výška škody i príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti zamestnávateľa. Kolektívna zmluva je normatívno-právnym aktom. Zároveň je však potrebné poukázať na to, že je aj dvojstranným právnym úkonom uzatváraným podľa osobitného právneho predpisu (zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní – ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“).

Na rozdiel od plnenia bez právneho dôvodu, kde neexistuje právny dôvod na plnenie od počiatku, v tomto prípade právny dôvod existuje, avšak je v zmysle Zákonníka práce neplatný.

Príklad č. 6:

Zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom ústne dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať. Na základe toho zamestnanec uhradil vzniknutý schodok. Zákonník práce však ustanovuje, že dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť písomná, inak je neplatná. Plnenie, ktoré poskytol zamestnanec za vzniknutý schodok, bolo teda na základe neplatného právneho úkonu, preto je zamestnávateľ povinný poskytnuté plnenie zamestnancovi vrátiť.

Obdobná situácia by nastala, ak by bola dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená so zamestnancom mladším ako osemnásť rokov. Zákonník práce v § 11 ods. 3 výslovne upravuje, že zamestnanec môže uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši osemnásť rokov.

Ad 3)

Neoprávnený majetkový prospech vzniká aj vtedy, ak bolo plnené na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch prípadov, v tomto právny dôvod na plnenie existoval, bol platný, avšak dodatočne odpadol. V podstate ide o také plnenie, kedy osoba, ktorá po istú dobu bola k prevzatiu plnenia oprávnená, v dobe plnenia už oprávnená nie je. Obvykle dochádza k zmene právneho stavu veci a táto osoba nemá k veci žiaden právny vzťah alebo ho má pozmenený a nie je oprávnená prijať plnenie v plnej výške.

Z judikatúry:

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 46/2009 zo dňa 30. júna 2010:

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal, nie je osoba, ktorá predmet plnenia aktuálne drží, prípadne ktorá ho skutočne spotrebovala. Takýmto subjektom nie je ani osoba, ktorá ho získala na základe platne uzavretej dohody s adresátom plnenia a osobou, ktorá plnenie poskytla. Osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované.

Ad 4)

Takisto bezdôvodné obohatenie je získanie neoprávneného majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov.

Príklad č. 7:

Ak zamestnanec získal majetkový prospech z konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, získaný napr. užívaním služobného vozidla na súkromné účely.

Pokiaľ ide o subjekty zodpovednostného vzťahu za bezdôvodné obohatenie, Zákonník práce to upravuje jednoznačne a v porovnaní s Občianskym zákonníkom samozrejme aj užšie, teda že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný, a tým je zamestnávateľ alebo zamestnanec, pričom sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. V prípade, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, konal nedobromyseľne, musí okrem neoprávnene získaného majetkového prospechu vydať aj úžitky, pokiaľ také vznikli.

Ustanovenie § 222 ods. 5 Zákonníka práce ešte rieši situáciu, keď vzniknú náklady s vrátením bezdôvodného obohatenia. V takom prípade má ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Nejde o akékoľvek náklady, ale zákon špecifikuje, že ide len o potrebné náklady.

V neposlednom rade treba ešte povedať, že vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať len vtedy, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Právnou skutočnosťou, ktorá determinuje to, či zamestnávateľ má právny nárok na vrátenie vyplatených súm, je dobromyseľnosť zamestnanca v okamihu prijatia tohto plnenia.

Príklad č. 8:

Ak zamestnanec v jeden deň dobromyseľne prijme od svojho zamestnávateľa určitú sumu peňazí, povedzme 200 € ako pohyblivú zložku svojej mzdy, pričom hneď na ďalší deň zamestnávateľ zistí, že neboli dané dôvody na výplatu tohto plnenia, aj napriek tomu, že zamestnanec má stále spomínaných 200 €, zamestnávateľ už nemá právny nárok na vrátenie týchto peňazí z titulu bezdôvodného obohatenia.

To, či zamestnanec bol alebo nebol dobromyseľný, musí preukázať zamestnávateľ. Avšak napriek dobromyseľnosti zamestnanca môže zamestnanec aj z vlastnej dobrej vôle vydať takto získaný prospech. Napr. k takémuto omylu mohlo dôjsť v mzdovej učtárni alebo v dôsledku neznalosti príslušných právnych predpisov, pričom vyplatenými sumami nemusí byť len mzda, ale aj napr. náhrada cestovného atď. Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ môže požadovať vrátenie neprávom vyplatených súm od zamestnanca v premlčacej lehote troch rokov od ich vyplatenia. (Nejde o zánik práva, pretože o zánik ide iba v zmysle § 36 Zákonníka práce, kde toto ustanovenie nie je uvedené.) Avšak prijatie premlčaných súm nie je bezdôvodným obohatením, pretože z ustanovenia čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce vyplýva, že výkon práv a povinností musí byť v súlade s dobrými mravmi, ako aj zo všeobecnej právnej zásady, že premlčaný nárok nezaniká, ale zaniká iba možnosť uplatniť ho na súde. Na rozdiel od zamestnanca, zamestnávateľ však musí vydať bezdôvodné obohatenie bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť.

Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh), vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti – teda úhrade určitej sumy, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania sa v uvedenom prípade budú počítať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Konkrétnu výšku úrokov z omeškania upravuje vyhláška č. 87/1995 Z. z., podľa ktorej výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súčasnosti je výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,75 %, to znamená, že výška ročného úroku z omeškania je 8,75 %.

Na záver by sme poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2001 sp. zn. 1 Cdo 73/2000, podľa ktorého aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia možno platne v zmysle ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť. Od oznámenia, resp. preukázania dlžníkovi, že jeho veriteľ postúpil pohľadávku, môže sa dlžník zbaviť záväzku jeho splnením, iba ak plnil postupníkovi, okrem prípadov uvedených v ustanovení § 530 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. keď postupník dá postupcovi k vymáhaniu pohľadávky súhlas v prípade, že ju sám nevymáha. Je teda možné, aby zamestnávateľ alebo zamestnanec pohľadávky vzniknuté z bezdôvodného obohatenia platne postúpili na tretie osoby, a to či už odplatne, alebo bezodplatne, pričom následne vzniká povinnosť dlžníka plniť tomu, komu bola táto pohľadávka postúpená.

Ďalšie príspevky zo sekcie Mzdy a personalistika

   Na pripravované školenia spoločnosti Poradca podnikateľa sa môžete prihlásiť tu.  

videoškolenia  Ukážky videoškolení si môžete prezrieť a objednať tu.

späť na hlavnú stránku PaM