Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatváraťfyzickými osobami nielen pracovné zmluvy, ale aj dohodyprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uzatvorením dohody medzi zamestnávateľomfyzickou osobou vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Fyzická osoba vykonáva práce na základe dohôd samostatnerámci dohodnutých podmienok. 

 

1.    Dohodyprácach vykonávaných mimo pracovného pomerupohľadu Zákonníka práce 

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravuje deviata časť Zákonníka práce. V súlade s § 223 sa na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu uzatvárať: 

  • dohody o vykonaní práce, 
  • dohody o pracovnej činnosti, 
  • dohody o brigádnickej práci študentov. 

Dohody o vykonaní práce sa uzatvárajú v prípadoch, ak ide o práce alebo úlohy, ktoré sú vymedzené konkrétnym výsledkom, napr. oprava konkrétneho stroja, vymaľovanie konkrétnych priestorov, inventúra zásob k určenému dňu a pod. Dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov sa uzatvárajú v prípadoch príležitostne sa opakujúcich  prác, ktoré sú vymedzené druhom práce, napr. práca kuriča vo vykurovacom období, predaj zmrzliny v letnom období, plavčík na kúpalisku počas prevádzky kúpaliska a pod. 

Zamestnávateľ môže dohody uzatvárať iba výnimočne, pri jednorazových alebo nárazových prácach, ak ide o práce, ktoré nemožno zabezpečiť v pracovnom pomere, pretože ich výkon by bol neúčelný alebo nehospodárny. Dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany autorského práva. 

Zákaz vykonávania niektorých prác pre mladistvých a pre ženy platí rovnako pre práce vykonávané na základe dohôd ako pre práce vykonávané na základe pracovnej zmluvy. S mladistvými (osobami vo veku od 15 do 18 rokov) je možné uzatvárať dohody len vtedy, ak sa tým neohrozí ich zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. Mladiství nesmú byť zamestnávaní na výkon práce v noci od 22,00 hod. do 6,00 hod., hmotnú zodpovednosť môžu podpisovať až po dovŕšení 18. roku života. S mladistvými nemožno uzatvárať dohody na práce ohrozujúce ich zdravie, na práce, pri ktorých je zvýšené nebezpečenstvo úrazu, ako aj na práce na pracoviskách zakázaných mladistvým. Dohody nemožno uzatvárať ani so ženami, ak pre konkrétnu prácu platí zákaz práce pre ženy. Ide predovšetkým o práce pre ne fyzicky neprimerané, škodiace ich organizmu a práce ohrozujúce ich materské poslanie. 

Zamestnanci sú na základe uzatvorených dohôd povinní najmä

  • vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode, 
  • vykonávať práce osobne, 
  • dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na vykonávanú prácu, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 
  • riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím. 

Zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s výkonom práce. Náhrada škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie práce okrem prípadov zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a za stratu zverených predmetov. 

Zamestnávateľ je na základe uzatvorených dohôd povinný najmä

  • vytvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky, 
  • oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na vykonávanú prácu, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 
  • poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky, 
  • viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené, 
  • viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o brigádnickej práci študentov a dohôd o pracovnej činnosti.  

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislostí s ním. 

Zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je chránený všetkými ustanoveniami Zákonníka práce. Na tieto pracovnoprávne vzťahy sa vzťahujú len všeobecné ustanovenia prvej časti Zákonníka práce. Ustanovenia ďalších častí Zákonníka práce sa na dohody nevzťahujú. Takíto zamestnanci – „dohodári“ – napr.: 

  • nemajú nárok na dovolenku, nárok na náhradu pri prekážkach v práci, na stravovanie zabezpečené zamestnávateľom, na príspevky zo sociálneho fondu, na cestovné náhrady, 
  • na ich odmeňovanie sa nevzťahuje výška minimálnej mzdy ani ostatné mzdové predpisy, 
  • nie sú chránení pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, nemajú nárok na odstupné a odchodné, 
  • nie sú zdravotne ani sociálne poistení (s výnimkou úrazového a garančného poistenia). 

Poskytovanie určitých nárokov sa v dohodách môže dohodnúť, nemožno však dohodnúť poskytovanie nárokov za výhodnejších podmienok alebo vo väčšom rozsahu ako zamestnancom v pracovnom pomere. Takto dohodnutými nárokmi môžu byť napr.: 

  • príspevky na stravovanie zabezpečené zamestnávateľom podľa § 152 Zákonníka práce v prípade, že zamestnávateľ má po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšírený okruh fyzických osôb aj na osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude na stravovanie prispievať v súlade s § 152 ods. 7 písm. c) Zákonníka práce, 
  • cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktoré môže zamestnávateľ poskytovať fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, len ak je ich poskytovanie dohodnuté v príslušnej dohode v súlade s § 1 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách.  

 

1.1    Dohodavykonaní práce § 226 Zákonníka práce 

Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah prác nepresiahne 350 hodínkalendárnom roku u jedného zamestnávateľa. Do predpokladaného rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Limit 350 hodín sa sleduje osobitne u každého zamestnávateľa, počet zamestnávateľov v priebehu roka postupne i súčasne nie je limitovaný. 

Dohody o vykonaní práce je možné uzatvárať v prípadoch, keď je vykonávaná práca charakterizovaná konkrétnym výsledkom, nie pravidelne sa opakujúcou činnosťou. 

Dohoda o vykonaní práce musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná a najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce. V dohode musí byť: 

  • vymedzená pracovná úloha, 
  • dohodnutá odmena za jej vykonanie, 
  • doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, 
  • predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. 

Dohoda o vykonaní práce môže byť ukončená aj predčasne, ak sa na tom účastníci dohodnú. Zamestnávateľ môže jednostranne od dohody odstúpiť v prípade, ak pracovná úloha nebola vykonaná v dohodnutej dobe. Zamestnanec môže od dohody jednostranne odstúpiť, ak nemôže dohodnuté úlohy splniť preto, že mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť mu škodu, ktorá mu tým vznikla. 

Odmena za vykonanú prácu je splatná po odovzdaní dohodnutej pracovnej úlohy. Účastníci dohody sa môžu dohodnúť aj na inom postupe, napr. na zálohovej platbe po skončení časti pracovnej úlohy. Ak vykonaná úloha nezodpovedá dohodnutým požiadavkám, odmenu možno primerane skrátiť. Ak zamestnanec zomrie, nevyplatená odmena, nároky na náhradu škody, nároky na účelne vynaložené náklady nezanikajú, ale stávajú sa súčasťou dedičstva. 

 

1.2    Dohodapracovnej činnosti § 228a Zákonníka práce 

Dohodu o pracovnej činnosti možno uzatvoriť s fyzickou osobou na opakujúce sa práce v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Počet dohôd o pracovnej činnosti u jedného zamestnávateľa súbežne i postupne a ani počet zamestnávateľov, s ktorými má zamestnanec uzatvorené dohody o pracovnej činnosti, nie je obmedzený. 

Dohoda o pracovnej činnosti musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná a najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce. V dohode musí byť uvedená: 

  • dohodnutá práca, 
  • dohodnutá odmena za vykonanú prácu, 
  • dohodnutý rozsah pracovného času, 
  • doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. 

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú alebo aj na dobu neurčitú. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie je možné len z dôvodov, z ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 – 70 Zákonníka práce. Ak v dohode o pracovnej činnosti nie je dohodnutý spôsob ukončenia, možno ju skončiť: 

  • písomnou dohodou k dohodnutému dňu, 
  • alebo výpoveďou bez uvedenia výpovedného dôvodu ktoréhokoľvek účastníka s 15-dňovou výpovednou lehotou, pričom výpovedná lehota začne plynúť dňom doručenia výpovede druhej strane a končí 15. dňom, bez ohľadu na to, či ide o pracovný alebo nepracovný deň. 

 

1.3    Dohodabrigádnickej práci študentov § 227228 Zákonníka práce 

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta na vykonávanie prác v rozsahu neprekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, pričom rozsah pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú sa dohoda uzavrela, najdlhšie však na 12 mesiacov. 

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná a najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce. V dohode musí byť uvedená: 

  • dohodnutá práca, 
  • dohodnutá odmena za vykonanú prácu, 
  • dohodnutý rozsah pracovného času, 
  • doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. 

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na dobu určitú alebo aj na dobu neurčitú. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie je možné len z dôvodov, z ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 – 70 Zákonníka práce. Ak v dohode o brigádnickej práci študentov nie je dohodnutý spôsob ukončenia, možno ju skončiť: 

  • písomnou dohodou k dohodnutému dňu, 
  • alebo výpoveďou bez uvedenia výpovedného dôvodu ktoréhokoľvek účastníka s 15-dňovou výpovednou lehotou, pričom výpovedná lehota začne plynúť dňom doručenia výpovede druhej strane a končí 15. dňom, bez ohľadu na to, či ide o pracovný alebo nepracovný deň. 

Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie štatútu študenta. Štatút študenta zákon nevymedzuje, v praxi sa preukazuje potvrdením o návšteve strednej alebo vysokej školy. Keďže práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná, s takýmito osobami dohody nie je možné uzatvárať. Výnimku na žiadosť zamestnávateľa môže povoliť príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva na výkon prác, ktoré neohrozujú zdravie, bezpečnosť a školskú dochádzku detí, a to na práce pri kultúrnych, športových a reklamných akciách. 

 

2.    Dohodyprácach vykonávaných mimo pracovného pomeruzdravotné poistenie 

V zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení poistné na zdravotné poistenie sú povinní platiť platitelia poistného vymedzení v § 11 ods. 1 zákona, a to zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a štát. Fyzické osoby, ktoré vykonávajú práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa za zamestnancov ako povinných platiteľov poistného nepovažujú, t. j. v § 11 ods. 3 zákona ako zamestnanci uvedení nie sú. Zároveň ani štát nie je platiteľom poistného za osoby, ktoré poberajú odmeny za výkon prác na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. v § 11 ods. 8 zákona takéto osoby uvedené nie sú. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená a nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, za ktorú platí poistné štát. 

Z uvedeného vyplýva, že príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely zdravotného poistenia: 

  • nie je vymeriavacím základom pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, zamestnávateľa ani štát, 
  • je vymeriavacím základom u poistencov, ktorí sa považujú za samoplatiteľov, t. j. dobrovoľne nezamestnané osoby, ktoré v čase, keď dosahujú príjem na základe dohôd, nie sú zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a nie sú ani evidovaní na úrade práce. Preddavky na poistné však neplatia prostredníctvom zamestnávateľa. Samoplatiteľom tak vzniká povinnosť v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia zúčtovať príjmy dosiahnuté na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za rozhodujúce obdobie, ktorým je kalendárny rok. 

Podľa navrhnutej novely zákona o zdravotnom poistení ani s účinnosťou od 1. januára 2011 by sa platenie poistného na zdravotné poistenie z odmien poskytovaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemalo zmeniť, zamestnanec ani zamestnávateľ nebudú mať povinnosť z odmien poskytovaných na základe dohôd platiť poistné na zdravotné poistenie. 

 

3.    Dohodyprácach vykonávaných mimo pracovného pomerusociálne poistenie 

V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistné na sociálne poistenie sú povinní platiť platitelia poistného na nemocenské, starobné, invalidné, úrazové, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity vymedzení v § 128 zákona. Fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa v zmysle § 4 ods. 2 zákona považuje za zamestnanca len na účely úrazovéhogarančného poistenia. V zmysle § 7 ods. 2 zákona zamestnávateľom na účely úrazového a garančného poistenia je právnická alebo fyzická osoba, pre ktorú zamestnanec vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnancov za prácu, ktorú vykonávajú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 

Úrazové poistenie je poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania. Z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom. 

Poistné na úrazové poistenie v zmysle § 128 ods. 8 zákona platí zamestnávateľ. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie sa v zmysle § 138 ods. 16 zákona zahŕňa odmena zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd. Maximálny vymeriavací základ sa nezohľadňuje. Poistné na úrazové poistenie sa platí v jednotnej sadzbe 0,8 % z vymeriavacieho základu, a to do 31. 12. 2011 v zmysle prechodného ustanovenia § 293ag zákona. 

Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov. Z garančného poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku z pracovnoprávneho vzťahu, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným. 

Poistné na garančné poistenie v zmysle § 128 ods. 9 zákona platí zamestnávateľ. Sadzba poistného na garančné poistenie je v zmysle § 135 zákona 0,25 % z vymeriavacieho základu. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na garančné poistenie sa v zmysle § 138 ods. 16 zákona zahŕňa odmena zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd. V zmysle § 138 ods. 13 zákona vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na garančné poistenie za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac: 

  • v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka – 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na garančné poistenie, t. j. od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2010 to bolo 1 084,55 eura, s maximálnym poistným 2,70 eura, 
  • v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka – 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na garančné poistenie, t. j. od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010 je to 1 116,75 eura, s maximálnym poistným 2,70 eura. 

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol. 

Zamestnávateľ je povinný príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predkladať výkaz poistnéhopríspevkov za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného a v prílohe výkazu uviesť všetkých zamestnancov, t. j. aj zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, aj keď im v príslušnom mesiaci odmena poskytnutá nebola. 

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia, a to pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce podaním Registračného listu FO – prihláška. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona je zamestnávateľ povinný odhlásiť aj zamestnanca na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového a garančného poistenia z registra poistencov Sociálnej poisťovne, a to najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu podaním Registračného listu FO – odhláška.  

Podľa navrhnutej novely zákona o sociálnom poistení ani s účinnosťou od 1. januára 2011 by sa platenie poistného na sociálne poistenie z odmien poskytovaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemalo zmeniť. Podľa navrhovaného zmenia § 4 zákona sa za zamestnancov nebudú považovať fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a podľa § 7 ods. 3 zákona zamestnávateľom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nebude fyzická ani právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru. Podľa § 138 ods. 9 zákona vymeriavacím základom zamestnávateľa na platenie garančného poistenia za každého jeho zamestnanca bude mesačne najviac v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa poistné platí. Vymeriavací základ sa bude zaokrúhľovať na najbližší eurocent nadol. Jednotlivé sumy poistného sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nadol. 

 

4.    Zdaňovanie odmien vyplácaných na základe dohôdprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru 

Odmena vyplatená zamestnancovi na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 

Príjem z dohôd sa zdaňuje podľa rovnakých princípov ako príjem na základe pracovného pomeru alebo iný druh príjmu zo závislej činnosti. Spôsob zdanenia odmeny je u všetkých druhov dohôd rovnaký a závisí od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov, a to nasledovne: 

a)    v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez ohľadu na výšku tohto príjmu v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov, 

Každý zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere, aj ten, ktorý pracuje na základe niektorej z dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o danipríjmov, v ktorom: 

  • uplatní alebo neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11, 
  • uplatní alebo neuplatní daňový bonus podľa § 33, v prípade, že daňový bonus uplatní, je povinný preukázať splnenie podmienok na priznanie, 
  • vyhlási, že za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že nárok na daňový bonus neuplatňuje iný daňovník, 
  • vyhlási, že je alebo nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo výsluhového dôchodku, 
  • vyhlási, že ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene uvedených skutočností, oznámi a preukáže ich zamestnávateľovi. 

Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov súčasne alebo viac pracovnoprávnych vzťahov u jedného zamestnávateľa, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich, resp. pre jeden pracovnoprávny vzťah. Keď má v priebehu zdaňovacieho obdobia viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie môže predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. 

V zdaňovacom období roku 2010 sa uplatní nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zmysle § 52g zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý: 

  • sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima, 
  • je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule. 

V zmysle § 52h ods. 13 zákona o dani z príjmov na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane sa aj pre zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. 1. 2009 v sume 178,92 eura. 

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zdaňovacom období roku 2010 bude: 

  • ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť = 4 025,70 eura, 
  • ak základ dane daňovníka je vyšší ako 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 7 872,48 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule. 

Pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v roku 2010 sa uplatní 1/12 stanovenej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. 335,47 eura. 

Zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru si môže uplatniť aj daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu musí preukázať. Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa musí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy (v roku 2010 je to 153,85 eura, v roku 2011 to bude 158,50 eura), aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať. Od 1. 7. 2009 do 30. 6. 2010 bola mesačná suma daňového bonusu 20,00 eur, od 1. 7. 2010 je suma daňového bonusu 20,02 eura. Suma daňového bonusu za rok 2010 je tak 240,12 eura na jedno vyživované dieťa, a to za predpokladu dosiahnutia príjmu za rok 2010 aspoň vo výške 1 846,20 eura. 

b)    v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane len v prípade, ak je tento príjem vyšší ako 165,97 eura, v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov, 

c)    v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie na zdaňovanie a jeho príjem u toho istého zamestnávateľa za kalendárny mesiac nepresiahne 165,97 eura, jeho príjem sa zdaní daňou vyberanou zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. 

Daň vyberaná zrážkou aj preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti je 19 % zo zdaniteľnej mzdy. Daň vyberaná zrážkou aj preddavok na daň sa zaokrúhli na eurocenty nadol. 

Príklad: 

Zamestnanec pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti. Jeho odmena za vykonanú prácu je mesačne 300 eur. Zdanenie príjmu môže byť nasledovné: 

– pri nepodpísanom vyhlásení na zdanenie:   

hrubý príjem:                            300,00  eur 

čiastkový základ dane:          300,00  eur 

preddavok na daň:                    57,00  eur 

čistý príjem:                              243,00  eur 

– pri podpísanom vyhlásení na zdanenie:          

    hrubý príjem:                       300,00  eur 

    čiastkový základ dane:     300,00  eur 

    nezdaniteľná suma:        335,47  eura 

    zdaniteľná mzda:                   0,00  eur 

    preddavok na daň:                0,00  eur 

    čistý príjem:                        300,00  eur 

Príklad: 

Zamestnanec pracoval na základe dohody o vykonaní práce. Jeho odmena za vykonanú prácu bola 160 eur. Zdanenie príjmu môže byť nasledovné: 

– pri nepodpísanom vyhlásení na zdanenie:     

hrubý príjem:                            160,00 eur 

základ dane:                            160,00  eur 

zrážková daň:                           30,40  eura 

čistý príjem:                             129,60  eura 

pri podpísanom vyhlásení na zdanenie:          

hrubý príjem:                           160,00  eur 

čiastkový základ dane:        160,00  eur 

nezdaniteľná suma:              335,47  eura 

zdaniteľná mzda:                     0,00  eur 

preddavok na daň:                  0,00  eur 

čistý príjem:                           160,00  eur 

Zdanenie odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v závislosti od výšky odmeny preddavkovou alebo zrážkovou daňou sa uplatní v zdaňovacom období roku 2010.  

Podľa navrhnutej vládnej novely zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2011 bude z § 43 ods. 3 zákona písmeno j), na základe ktorého sa príjmy nepresahujúce v kalendárnom mesiaci úhrnnú sumu 165,97 eura a u ktorých sa neuplatňovala nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zdaňovali zrážkovou daňou, vypustené. Všetky príjmy zo závislej činnosťou bez ohľadu na ich výšku a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane sa budú zdaňovať preddavkovým spôsobom. Podľa navrhnutej novely sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka bude uplatňovať len pri tzv. aktívnych príjmoch. Pretože odmeny za výkon prác na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa považujú za príjmy zo závislej činnosti, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka bude možné uplatňovať aj naďalej. Podľa poslaneckej novely zákona by sa až do roku 2012 mala uplatňovať nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka podľa § 52g ods. 1 zákona a na výpočet by sa malo použiť životné minimum platné k 1. januáru predchádzajúceho roka. 

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov povinný viesť pre zamestnancov mzdové listyvýplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac, ako aj za celé zdaňovacie obdobie a v zmysle § 39 ods. 8 zákona ich uchovávať po dobu stanovenú v registratúrnom pláne. Mzdový list pre daňové účely musí obsahovať náležitosti v zmysle § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov. 

Ak zamestnávateľ pre zamestnancov, ktorí poberajú iba nepeňažné príjmy alebo príjmy do výšky 165,97 eura, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, nevedie mzdové listy, je povinný viesť evidenciu, ktorá musí obsahovať: 

  • meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, 
  • rodné číslo zamestnanca, 
  • adresu trvalého pobytu, 
  • údaj o trvaní pracovnej činnosti, 
  • úhrn nepeňažných príjmov alebo úhrn príjmov do výšky 165,97 eura mesačne. 

V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ je povinný vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, a to do: 

  • 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ak do 5. februára požiada o vydanie potvrdenia – potvrdenie bude prílohou k žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, 
  • 10. marca po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie – potvrdenie bude prílohou k daňovému priznaniu k dani z príjmov fyzickej osoby, ktoré podá zamestnanec sám. 

Na splnenie tejto povinnosti zamestnávateľ vystavuje Potvrdeniepríjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti,preddavkoch na daň,dani vyberanej zrážkoutýchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie kalendárneho roku na tlačive, vzor ktorého vydáva Ministerstvo financií SR. 

Z ročného hľadiska sa príjmy, ktoré sa zdaňujú preddavkom na daň, považujú za daňovo nevysporiadané, t. j. daňovníci ich po skončení zdaňovacieho obdobia musia vysporiadať prostredníctvom daňového priznania alebo ročného zúčtovania, ak hrubý príjem zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie presiahne 1/2 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (za rok 2010 sumu 2 012,85 eura). 

Príjem zdaňovaný zrážkou sa z ročného hľadiska považuje za daňovo vysporiadaný, t. j. takýto príjem v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní uvedený nemusí byť. Daňovník však môže uplatniť postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov a daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň, ktorý môže odpočítať od dane v ročnom zúčtovaní prostredníctvom zamestnávateľa alebo v daňovom priznaní. 

 

5.    Uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s niektorými skupinami fyzických osôb 

Zamestnávatelia môžu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zamestnávať rôzne skupiny fyzických osôb, napr.: 

a)    študentov, u ktorých môžu využiť všetky tri typy dohôd. Ak študent dosahuje príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nevzťahuje sa naňho povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie. Príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v zmysle § 13 ods. 20 písm. d) zákona o zdravotnom poistení z vymeriavacieho základu u študentov, za ktorých poistné platí štát, vyňaté. Ak však študent má príjem na základe dohôd a zároveň aj iné druhy príjmu podľa § 5 alebo § 6 zákona o dani z príjmov, poistné na zdravotné poistenie je povinný platiť vtedy, ak úhrn jeho ročných zdaniteľných príjmov (okrem vyňatých) presiahne úhrn minimálnych vymeriavacích základov samoplatiteľa. Na študenta sa nevzťahuje ani povinnosť platiť z odmien poskytovaných na základe dohôd poistné na sociálne poistenie. Na zamestnávateľa sa vzťahuje povinnosť odvodu poistného na úrazové a na garančné poistenie z dohodnutej výšky odmeny. Spôsob zdanenia odmeny bude záležať od výšky príjmu a od toho, či študent má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov rovnako ako u ostatných zamestnancov. Aj študenti majú právo na podpísanie vyhlásenia k zdaňovaniu príjmov s cieľom uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane, avšak tiež len u jedného zamestnávateľa. Pri preddavkovom spôsobe zdaňovania si študent môže po skončení zdaňovacieho obdobia uplatniť nárok aj na ostatné nezdaniteľné časti základu dane prostredníctvom ročného zúčtovania alebo daňového priznania. Príjem zdaňovaný zrážkou sa považuje za daňovo vysporiadaný. Študent však môže uplatniť aj postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. vybranú zrážkovú daň bude považovať za preddavok na daň, ktorý si môže odpočítať od dane v daňovom priznaní; 

b)    dôchodcov, s ktorými môžu uzatvárať dohody o vykonaní práce aj dohody o pracovnej činnosti. Na dôchodcov sa nevzťahuje povinnosť platiť zdravotné poistenie, za nich platí štát. Ich príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v zmysle § 13 ods. 20 písm. d) zákona o zdravotnom poistení z vymeriavacieho základu vyňaté. Na zamestnávateľa sa vzťahuje povinnosť odvodu poistného na úrazové a na garančné poistenie z dohodnutej výšky odmeny. Príjmy dôchodcov sa zdaňujú v zásade rovnako ako príjmy iných zamestnancov. Špecifikom je obmedzenie pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Zamestnanci, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľmi starobných a predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, nemajú v priebehu roka nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Až po skončení roka si môžu uplatniť nárok vo výške rozdielu medzi ročnou výškou nezdaniteľnej sumy a výškou dôchodku a tiež ostatné nezdaniteľné časti základu dane; 

c)    nezamestnaných vedenýchevidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, s ktorými môžu uzatvárať dohody o pracovnej činnosti aj dohody o vykonaní práce, pričom nezamestnaný v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti ostane evidovaným uchádzačom o zamestnanie aj naďalej v tom prípade, ak jeho príjem nepresiahne 65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa výška príjmu preukazuje, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov (od 1. 7. 2010 je to 136,52 eura). Zákon o službách zamestnanosti ukladá uchádzačom o zamestnanie, ktorí vykonávajú činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, vopred oznámiť úradu práce výkon zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem, najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania zárobkovej činnosti a preukázať skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac. V prípade, že nezamestnaný tieto povinnosti nesplní, úrad práce ho vyradí z evidencie dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku výšky mzdy alebo odmeny na zárobkovú činnosť alebo neoznámil výkon zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem z nej najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania zárobkovej činnosti, alebo nepreukázal skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac. Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie z príjmov poskytovaných na základe dohôd a zdaňovanie týchto príjmov z dohôd je u nezamestnaných vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie rovnaké ako u ostatných skupín fyzických osôb; 

d)    dobrovoľne nezamestnaných, s ktorými môžu uzatvárať dohody o pracovnej činnosti aj dohody o vykonaní práce. Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie z dohôd a zdaňovanie príjmov z dohôd je u nich rovnaké ako u ostatných skupín fyzických osôb. Špecifikum je v tom, že dobrovoľne nezamestnané fyzické osoby sa v zmysle § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení považujú za samoplatiteľov a sú povinné samy (nie prostredníctvom zamestnávateľa z odmeny z dohôd) platiť poistné na zdravotné poistenie. Samoplatitelia majú povinnosť v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia zúčtovať príjmy dosiahnuté na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za kalendárny rok. Na zamestnávateľa sa vzťahuje povinnosť odvodu poistného na úrazové a na garančné poistenie z dohodnutej výšky odmeny. Zdaňovanie príjmov poskytovaných na základe dohôd je rovnaké ako u ostatných skupín fyzických osôb; 

e)    zamestnancovpracovnom pomere, ktorí popri klasickom pracovnom pomere môžu vykonávať práce aj na základe dohôd o vykonaní práce, ako aj dohôd o pracovnej činnosti u svojho hlavného alebo iného zamestnávateľa. Vo všeobecnosti platí, že hlavný zamestnávateľ nemôže zamestnancovi zakázať jeho zárobkovú činnosť, pokiaľ si zamestnanec riadne plní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. V prípade, že zamestnanec vykonáva zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, je povinnosťou zamestnanca vyžiadať si od zamestnávateľa písomný súhlas na vykonávanie takejto činnosti (§ 83 Zákonníka práce). Zamestnanci platia poistné na zdravotné a sociálne poistenie len z príjmov plynúcich z pracovného pomeru. Z poskytnutej odmeny platí iba zamestnávateľ poistné na úrazové a garančné poistenie. Pri zdaňovaní príjmu sa zdaňujú všetky dosiahnuté zdaniteľné príjmy u jedného zamestnávateľa, t. j. príjmy z pracovného pomeru aj príjmy z dohôd za príslušný kalendárny mesiac spolu; 

f)    samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré popri vykonávaní svojej podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti môžu vykonávať práce u rôznych zamestnávateľov aj na základe dohôd o vykonaní práce, aj dohôd o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ pri platení poistného na zdravotné a sociálne poistenie a pri zdaňovaní príjmu na skutočnosť, že ide o samostatne zárobkovo činné osoby, neprihliada, t. j. platí iba úrazové a garančné poistenie za zamestnávateľa a príjem zdaňuje v závislosti od výšky príjmu preddavkom na daň alebo zrážkovou daňou. Príjem z dohôd na účely zdravotného poistenia nie je pre samostatne zárobkovo činnú osobu vymeriavacím základom pre platenie poistného, preto sa tento príjem v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia nezúčtováva. Pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov je samostatne zárobkovo činná osoba povinná príjem z dohôd zdanený preddavkom na daň zahrnúť do príjmov zo závislej činnosti. Pri príjme, z ktorého bola daň vybratá zrážkou, môže uplatniť postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov a daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň. 

 

 

Príloha č. 1: Vzor dohody o vykonaní práce: 

 


Dohoda o vykonaní práce
uzatvorená podľa § 226 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce 


zamestnávateľ:    ABC, s. r. o.
                               Prešovská 58, 040 01 Košice
                               IČO: 12345678 

zamestnanec:     Jozef Trnavský
                               narodený: 12. 5. 1975
                               rodné číslo: 750512/1234
                              číslo OP: SJ 654321
                               trvalý pobyt: Severná 28, 040 01 Košice 

uzatvárajú túto 

 


 

dohodu o vykonaní práce 


1. Dojednaná pracovná úloha:                  inventúra a rozmiestnenie zásob v sklade č. 1 podľa pokynov vedúceho skladu 

2. Dojednaný rozsah práce:                      60 hodín 

3. Pracovná úloha bude vykonaná:         od 2. 11. 2010 do 30. 11. 2010
                                                                       v pracovných dňoch od 9,00 hod. do 15,00 hod. 

4. Dojednaná odmena:                             2,30 eur za odpracovanú hodinu 

5. Odmena je splatná:                               po odovzdaní práce v deň výplatného termínu firmy t. j. v 20. deň nasledujúceho mesiaca v hotovosti 

6. Ďalšie dojednané podmienky:           nie sú 



 

V Košiciach dňa 29. 10. 2010 

 



    ....................................................                                                                      .................................................... 

           zamestnanec                                                                                                    zamestnávateľ      

 

 

 

 

Príloha č. 2:  Vzor dohody o pracovnej činnosti: 


Dohoda o pracovnej činnosti
uzatvorená podľa § 228a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce 


zamestnávateľ:    ABC, s. r. o.
                               Prešovská 58, 040 01 Košice
                               IČO: 12345678 

zamestnanec:    Mária Vranovská
                             narodená: 25. 8. 1963
                             rodné číslo:  635825/9876
                             číslo OP:   SJ 741258
                             trvalý pobyt:  Južná 33, 040 01 Košice 

uzatvárajú túto 


dohodu o pracovnej činnosti 

 

1. Dojednaná pracovná úloha:           upratovanie kancelárskych priestorov v sídle firmy na Prešovskej 58, Košice 

2. Dojednaný rozsah práce:                8 hodín týždenne 

3. Pracovná úloha bude vykonaná:    od  2. 11. 2010 na dobu neurčitú
                                                                  v utorok a  štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod. 

4. Dojednaná odmena:                       2,00 eurá za odpracovanú hodinu 

5. Zamestnanec bude prácu vykonávať: osobne 

6. Odmena je splatná:                         mesačne v deň výplatného termínu firmy t. j. v 20. deň nasledujúceho mesiaca
                                                                 prevodom na účet č. 258369/0200 

7. Ďalšie dojednané podmienky:      nie sú 




 

V Košiciach dňa 29. 10. 2010 

 


 


    ....................................................                                                .................................................... 

             zamestnanec                                                                               zamestnávateľ      

 

 

 

Príloha č. 3:  Vzor dohody o brigádnickej práci študentov: 


Dohoda o brigádnickej práci študentov
uzatvorená podľa § 227 a 228 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce 


 

zamestnávateľ:    ABC, s.r.o.
                                Prešovská 58, 040 01 Košice
                                IČO: 12345678 

a
zamestnanec:    Peter Veselý
                              narodený: 19. 6. 1991
                              rodné číslo:  910619/1478
                              číslo OP:   MJ 369147
                              trvalý pobyt:  Západná 47, 040 01 Košice 

 

uzatvárajú túto 

dohodu o brigádnickej práci študentov 

1.    Dojednaná pracovná úloha:             predaj zmrzliny v bufete na letnom kúpalisku „Pohoda“ v Košiciach 

2.    Dojednaný rozsah práce:                  20 hodín týždenne 

3.    Pracovná úloha bude vykonaná:     od  28. 6. 2010 do 17. 9. 2010
                                                                      v pondelok, stredu, piatok a sobotu
                                                                      od 9,00 hod. do 14,00 hod. 

4.    Dojednaná odmena:                        1,90 eura za odpracovanú hodinu 

5.    Zamestnanec bude prácu vykonávať:    osobne 

6. Odmena je splatná:                             mesačne v deň výplatného termínu firmy t. j. v 20. deň nasledujúceho mesiaca
                                                                     prevodom na účet č. 159753/0900 

7.    Ďalšie dojednané podmienky:       nie sú 

8.    Potvrdzujeme, že Peter Veselý, nar. 19. 6. 1991, je v akademickom roku 2009/2010 študentom dennej formy štúdia na Ekonomickej univerzite,
       Fakulte podnikového  manažmentu v Bratislave. 

 

Dátum:  24. 6. 2010 

    ............................................................. 

študijné oddelenie školy 

 

 

V Košiciach dňa 25. 6. 2010


 

    ....................................................                                                     .................................................... 

    zamestnanec                                                                                            zamestnávateľ 

 

 

 

Autor: Gašpárová Eva

Článok bol uverejnený v odbornom časopise Personálny a mzdový poradca podnikateľa č. 2-3/2011