facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Najdôležitejšie zmeny v sociálnom poistení a v starobnom dôchodkovom sporení účinné od 1. januára 2008

Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmeny zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sú obsiahnuté v čl. I a zmeny zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“) sú obsiahnuté v čl. IV a najdôležitejšie zmeny, ktoré v tomto článku uvádzame, nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2008. 


 

A. Zmeny v zákone o sociálnom poistení

1. Účasť na nemocenskom poistení poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov  

Z povinnej účasti na nemocenskom poistení boli v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 vylúčení zamestnanci a vyššie príjmové samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Z tohto dôvodu neplatili v tomto období poistné na nemocenské poistenie a za zamestnancov ani ich zamestnávatelia a nevznikali im ani nároky na nemocenské dávky.  

S účinnosťou od 1. januára 2008 sa obnovuje podliehanie zamestnancov a vyššie príjmových samostatne zárobkovo činných osôb, ktorým bol priznaný niektorý z uvedených dôchodkov, povinnej účasti na nemocenskom poistení. S touto povinnou účasťou na nemocenskom poistení súvisí aj povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a pri splnení zákonom o sociálnom poistení ustanovených podmienok budú mať nárok na nemocenské dávky. Poberatelia invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, ktorí vykonávali činnosť zamestnanca alebo vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, podliehali povinnej účasti na nemocenskom poistení aj do 31. decembra 2007 a od 1. januára 2008 jej podliehajú aj naďalej. 

V súvislosti s poberateľmi niektorého z uvedených dôchodkov je potrebné upozorniť aj na ďalšiu významnú zmenu účinnú od 1. januára 2008 spočívajúcu v prednostnom vyplácaní náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nemocenského pred priznaným dôchodkom. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2007 sa invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % nevyplácal za obdobie, v ktorom sa prednostne vyplácala náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním tohto invalidného dôchodku. S účinnosťou od 1. januára 2008 právna úprava prednostného vyplácania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním dôchodku, sa vzťahuje aj na poistencov, ktorým sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a to bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 

2. Zmeny v sociálnom poistení týkajúce sa doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia 

S účinnosťou od 1. januára 2008 je z definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia vypustený doktorand v dennej forme doktorandského štúdia. V dôsledku tejto skutočnosti doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia dňom 31. decembra 2007 zaniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné poistenie v nezamestnanosti a povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení. Vysokej škole, ktorá do 31. decembra 2007 bola v sociálnom poistení zamestnávateľom pre doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia, zaniká dňom 31. decembra 2007 právne postavenie zamestnávateľa. To znamená, že s účinnosťou od 1. januára 2008 vysoká škola za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia nebude podliehať povinnému úrazovému poisteniu a v prípade, že táto vysoká škola nebola štátnou príspevkovou organizáciou, nebude podliehať ani povinnému garančnému poisteniu. Vysoká škola, ktorá je štátnou príspevkovou organizáciou, nepodliehala povinnému garančnému poisteniu ani pred 1. januárom 2008. 

V súvislosti s vylúčením doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia z povinnej účasti na sociálnom poistení nadobúda účinnosť od 1. januára 2008 ich ochrana, ktorá spočíva v garancii nároku na invalidný dôchodok, ak sa stanú invalidnými počas doktorandského štúdia v dennej forme v čase do dovŕšenia 26 rokov veku a majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 

Doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia pre prípad dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania chorého člena rodiny môžu od 1. januára 2008 využiť dobrovoľné nemocenské poistenie, na účely dôchodkových nárokov môžu využiť dobrovoľné dôchodkové poistenie a pre prípad nezamestnanosti môžu podliehať dobrovoľnému poisteniu v nezamestnanosti. Toto dobrovoľné dôchodkové poistenie je významné nielen pre doktorandov, ktorí študujú v dennej forme doktorandského štúdia po dovŕšení 26 rokov veku, ale aj pre tých doktorandov, ktorí ešte nedovŕšili 26 rokov veku, a to najmä na účely budúceho nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. 

So zánikom právneho postavenia doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia ako zamestnancov v sociálnom poistení súčasne zaniká právne postavenie zamestnanca v starobnom dôchodkovom sporení. V prípade, že doktorand v dennej forme doktorandského štúdia pred 1. januárom 2008 podliehal povinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení ako zamestnanec, po 31. decembri 2007 môže pokračovať v účasti na starobnom dôchodkovom sporení počas tohto štúdia len ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Ak túto možnosť nevyužije, starobné dôchodkové sporenie počas doktorandského štúdia mu bude spočívať až do vzniku jeho opätovnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu výkonu činnosti zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. 

3. Vylúčenie vzniku ochrannej lehoty v nemocenskom poistení 

Ochranná lehota je inštitút v nemocenskom poistení, ktorého význam spočíva v zabezpečení poistenca nemocenskými dávkami, ak udalosť podmieňujúca nárok na nemocenské dávky vznikne v určenom období po zániku nemocenského poistenia. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodov taxatívne uvedených v § 26 zákona o sociálnom poistení má právne účinky zániku nemocenského poistenia a do 31. decembra 2007 plynula ochranná lehota na vznik nároku na nemocenské dávky aj z takto zaniknutého povinného nemocenského poistenia. S účinnosťou od 1. januára 2008 zákon o sociálnom poistení výslovne vylúčil vznik ochrannej lehoty pri prerušení povinného nemocenského poistenia. To znamená, že ak sa poistenec napríklad stane dočasne práceneschopný v čase čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy, počas ktorého sa prerušuje nemocenské poistenie, od prvého dňa tohto prerušenia nemocenského poistenia neplynie mu ochranná lehota a nevznikne mu nárok na nemocenské. 

4. Zmeny v nároku na nemocenské a materské 

Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2007 vyžadoval na vznik nároku na nemocenské poistencovi, ktorý bol dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, získanie 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Takáto právna úprava vylučovala započítavanie obdobia získaného z povinného nemocenského poistenia. 

Právna úprava účinná od 1. januára 2008 umožňuje na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby spočítavanie obdobia získaného z povinného nemocenského poistenia a dobrovoľného nemocenského poistenia. 

Vznik nároku na materské bol podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2007 podmienený získaním 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, pričom sa vyžadovalo, aby tento počet dní nemocenského poistenia bol získaný výlučne z činnosti zamestnanca, výlučne z činnosti vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo výlučne z dobrovoľného nemocenského poistenia. To znamená, že takáto úprava neumožňovala spočítavanie obdobia nemocenského poistenia, ktoré poistenec získal v rôznom právnom postavení, t. j. z výkonu činnosti zamestnanca, vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba.  

S účinnosťou od 1. januára 2008 sa umožňuje aj na vznik nároku na materské do 270 dní pred pôrodom spočítavať obdobie nemocenského poistenia bez ohľadu na to, z akého právneho vzťahu poistenec získal obdobie nemocenského poistenia, t. j. bez ohľadu na to, či poistenec získal 270 dní nemocenského poistenia spočítaním obdobia nemocenského poistenia získaného z výkonu činnosti zamestnanca, vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. 

5. Osobný mzdový bod za obdobie materskej dovolenky získanej do 31. decembra 2003 

Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2007 sa pri určení sumy dôchodkových dávok v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 zohľadňoval osobný mzdový bod za dobu materskej dovolenky ako náhradnej doby získanej do 31. decembra 2003 v hodnote 0,6. Takéto zohľadňovanie osobného mzdového bodu za dobu materskej dovolenky zakladalo preferenciu jednej z náhradných dôb voči ostatným náhradným dobám a dobe štúdia, za ktoré patrí osobný mzdový bod v hodnote 0,3. Keďže doba materskej dovolenky trvá v zásade 28 týždňov a je len časťou náhradnej doby získanej starostlivosťou o dieťa, ktorá sa hodnotí až do šiestich rokov veku dieťaťa, takéto zohľadňovanie zakladalo diskrimináciu voči tým osobám, ktoré sa starali o dieťa aj po uplynutí materskej dovolenky, pretože za túto dobu im patrí osobný mzdový bod v hodnote 0,3. Preferencie v dôchodkových nárokoch sa uplatňovali v zabezpečovacej právnej úprave do 31. decembra 2003 a od 1. januára 2004 sa v zásade uplatňuje princíp rovnosti poistencov, t. j. všetci poistenci majú mať nárok na rovnaký druh dôchodku za rovnakých podmienok. Z uvedených dôvodov sa s účinnosťou od 1. januára 2008 ustanovuje zohľadňovanie osobného mzdového bodu aj za obdobie materskej dovolenky získanej ako náhradnej doby do 31. decembra 2003 v hodnote 0,3. 

6. Zmeny v podmienkach nároku na starobný dôchodok 

S účinnosťou od 1. januára 2008 v právnej úprave podmienok nároku na starobný dôchodok sa mení podmienka potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia tak, že sa predlžuje zo súčasných 10 rokov na 15 rokov. Toto predĺženie počtu rokov dôchodkového poistenia sa nedotýka: 

  • poistencov, ktorí splnili podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2008, 
  • poistencov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred 1. januárom 2004 (t. j. vek bez jeho predĺženia) a nesplnili podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia; nárok na starobný dôchodok týmto poistencom vznikne najskôr od 1. januára 2008, ak dovŕšili 62 rokov veku a získali najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, 
  • poistencov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek (predlžovaný) v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 a do 31. decembra 2007 nezískali najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia; nárok na starobný dôchodok týmto poistencom vznikne získaním 10 rokov dôchodkového poistenia. 

S touto zmenou súvisí aj predĺženie obdobia starobného dôchodkového sporenia potrebného na splnenie podmienok vyplácania starobného dôchodku poistencovi, ktorý je súčasne sporiteľom starobného dôchodkového sporenia. 

7. Zmeny v nároku na predčasný starobný dôchodok 

Zákon o sociálnom poistení od 1. januára 2008 ustanovuje významnú zmenu v podmienkach nároku na predčasný starobný dôchodok. Nárok na tento dôchodok sa podmieňuje rovnako ako u starobného dôchodku získaním najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, dovŕšením veku poistenca, ktorý nesmie byť nižší ako dva roky pred dovŕšením riadneho dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima (t. j. vyššia ako 6 156 Sk) a ak ide o poistenca, ktorý je súčasne sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, táto suma predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako 0,6-násobku sumy životného minima (t. j. vyššia ako 3 078 Sk).  

Ďalšia významná zmena je v určovaní sumy predčasného starobného dôchodku a spočíva v tom, že pri určovaní sumy predčasného starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok po 31. decembri 2007, sa neumožňuje uplatniť jeho nekrátenie za obdobie nepoberania dávky v nezamestnanosti. 

Poberatelia predčasného starobného dôchodku bez ohľadu na to, či bol tento dôchodok priznaný pred 1. januárom 2008 alebo po 31. decembri 2007, môžu tento dôchodok poberať bez akéhokoľvek obmedzenia popri výkone zárobkovej činnosti. 

8. Zastavenie výplaty starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku 

Zákon o sociálnom poistení od 1. januára 2008 výslovne ustanovuje zastavenie výplaty starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ak o to poberateľ tohto dôchodku požiada. Zastavenie výplaty takéhoto dôchodku je Sociálna poisťovňa povinná realizovať najneskôr od splátky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola žiadosť doručená Sociálnej poisťovni. Význam tejto právnej úpravy spočíva v tom, že sa umožňuje poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, zvyšovať si tento dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané bez jeho poberania. 

9. Zmeny v poskytovaní invalidného dôchodku 

Od 1. januára 2008 sa ruší právna úprava, podľa ktorej nárok na invalidný dôchodok mal zaniknúť dňom dovŕšenia dôchodkového veku jeho poberateľa alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. K zrušeniu tejto právnej úpravy sa pristúpilo z dôvodu, že by v niektorých prípadoch mohla mať negatívne dôsledky na niektorých invalidných poistencov. V dôsledku takejto právnej úpravy mohlo dôjsť k situácii, že poberateľovi invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku bude priznaný starobný dôchodok, ktorého suma mohla byť výrazne nižšia, ako bola suma vyplácaného invalidného dôchodku, pretože ako invalidný dôchodca s obmedzenou pracovnou schopnosťou dosahoval nižšie zárobky, alebo mohlo dôjsť aj k situácii, že nárok na starobný dôchodok pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia by mu vôbec nevznikol. Z týchto dôvodov bola táto právna úprava poskytovania invalidného dôchodku len do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku nahradená právnou úpravou, podľa ktorej invalidný dôchodok sa aj po 31. decembri 2007 umožňuje vyplácať jeho poberateľovi aj po dovŕšení dôchodkového veku.  

Súčasne sa ustanovila ochrana poberateľov invalidného dôchodku, ktorou sa zabezpečuje, aby v prípade, že poberateľ invalidného dôchodku požiada o priznanie starobného dôchodku a počas poberania invalidného dôchodku nebol dôchodkovo poistený alebo vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej dosahoval nižšie zárobky než aké dosahoval pred vznikom invalidity, starobný dôchodok mu nesmie byť vymeraný z nižších zárobkov, než z ktorých bol vymeraný invalidný dôchodok, t. j. starobný dôchodok bude vymeraný zo zárobkov, ktoré dosahoval pred vznikom invalidity. Druhá ochrana poberateľov invalidného dôchodku spočíva v tom, že ak starobný dôchodok by bol nižší ako vyplácaný invalidný dôchodok, ponechá sa vyšší vyplácaný invalidný dôchodok. 

Od 1. januára 2004 zákon o sociálnom poistení umožňuje všetkým poberateľom invalidného dôchodku pracovať bez akéhokoľvek obmedzenia a bez vplyvu na výplatu invalidného dôchodku. Súčasne sa zaviedol tzv. transfer, t. j. platenie poistného na starobné poistenie Sociálnou poisťovňou za poberateľov invalidného dôchodku. Pracujúcim poberateľom invalidného dôchodku tento transfer navyšoval zárobky pre výpočet budúceho starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, čím mohlo dôjsť k situácii, že poberateľ invalidného dôchodku by mal vyšší starobný dôchodok ako zdravý poistenec s rovnakými zárobkami a s rovnakou dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia. Z týchto dôvodov bola s účinnosťou od 1. januára 2008 zrušená právna úprava platenia poistného Sociálnou poisťovňou za obdobie poberania invalidného dôchodku tak v zákone o sociálnom poistení, ako aj v zákone o starobnom dôchodkovom sporení. 

Zrušenie transferu na starobné dôchodkové sporenie za poberateľa invalidného dôchodku, ktorý do 31. decembra 2007 bol sporiteľom starobného dôchodkového sporenia len z dôvodu platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie Sociálnou poisťovňou, neznamená zánik právneho postavenia sporiteľa starobného dôchodkového sporenia. Tento status poberateľovi invalidného dôchodku bude trvať aj po 31. decembri 2007 s tým, že starobné dôchodkové sporenie bude zachované, a ak takýto sporiteľ, ktorý je poberateľ invalidného dôchodku, začne vykonávať zárobkovú činnosť alebo bude pokračovať v zárobkovej činnosti aj po 31. decembri 2007, bude z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti podliehať starobnému dôchodkovému sporeniu.  Poberateľ invalidného dôchodku, ktorý po 31. decembri 2007 vstúpi prvýkrát na trh práce, bude sa môcť  rozhodnúť v šesťmesačnej lehote, či z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti vstúpi aj do starobného dôchodkového sporenia ako II.  piliera dôchodkového systému. 

10. Invalidné dôchodky prekvalifikované na starobné dôchodky 

Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2007 sa invalidný dôchodok, ktorý sa mal vyplácať po dovŕšení dôchodkového veku, považoval za starobný dôchodok. Od 1. januára 2008 sa takýto starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, bude naďalej považovať za starobný dôchodok, t. j. bude sa na neho uplatňovať právny režim starobného dôchodku. Z tejto zásady zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2008 ustanovuje výnimku spočívajúcu v tom, že takýto starobný dôchodok sa nezvyšuje za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2007 po vzniku nároku na starobný dôchodok. Toto zvýšenie sa zohľadní v sume starobného dôchodku, na ktorý mu vznikne nárok a bude mu priznaný zo starobného poistenia. 

11. Platenie poistného na invalidné poistenie pracujúcimi poberateľmi invalidného dôchodku 

Podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2007 z poberateľov invalidného dôchodku, ktorí vykonávali činnosť zamestnanca alebo vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, platili poistné na invalidné poistenie len tí poberatelia invalidného dôchodku, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % a za takéhoto poberateľa invalidného dôchodku, ktorý vykonával činnosť zamestnanca, poistné na invalidné poistenie platil aj jeho zamestnávateľ. Od 1. januára 2008 sa táto právna úprava platenia poistného na invalidné poistenie rozširuje aj na poberateľov invalidného dôchodku, ktorým bol priznaný tento dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak budú vykonávať činnosť zamestnanca alebo vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby. 

K tejto právnej úprave sa pristúpilo z dôvodu vyváženého uplatňovania princípu sociálnej solidarity. V právnej úprave poskytovania invalidných dôchodkov je princíp sociálnej solidarity uplatňovaný voči poberateľom invalidného dôchodku v podmienkach nároku na invalidný dôchodok tým, že sa vyžaduje v porovnaní so starobným dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom minimálne obdobie poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ako aj v určovaní sumy invalidného dôchodku, napríklad dopočítavaním obdobia od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku ako obdobia poistenia. Táto solidarita sa uplatňuje vo výdavkovej časti základného fondu invalidného poistenia Sociálnej poisťovne. Z vyššie uvedeného dôvodu vyváženého uplatňovania princípu sociálnej solidarity sa pristúpilo s účinnosťou od 1. januára 2008 k zavedeniu povinnosti platiť poistné na invalidné poistenie aj poberateľmi invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorí vykonávajú činnosť zamestnanca alebo vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, voči poberateľom tohto dôchodku, ktorí zárobkovú činnosť nie sú schopní vykonávať, čím sa posilňuje solidarita v príjmovej časti základného fondu invalidného poistenia Sociálnej poisťovne. 

12. Zmeny v poskytovaní úrazovej renty 

Zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2008 novo upravuje určovanie úrazovej renty v prípade, že poškodený utrpel viacero pracovných úrazov alebo bolo u neho zistených viacero chorôb z povolania. Naďalej sa zachováva nadstavbový charakter úrazovej renty vo vzťahu k invalidnému dôchodku. To znamená, že ak poškodený spĺňa podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, suma úrazovej renty sa určí ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania a takto určená suma úrazovej renty sa zníži o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa bude vyplácať v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikne nárok na invalidný dôchodok z dôvodu zániku invalidity. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje obmedzenie úrazovej renty priznanej poškodenému z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, ktoré spočíva v tom, že suma tejto úrazovej renty nesmie byť vyššia ako suma, ktorá zodpovedá 100 % poklesu pracovnej schopnosti poškodeného. 

Táto nová právna úprava určovania sumy úrazovej renty sa bude vzťahovať aj na poškodeného, ktorý utrpel viacero pracovných úrazov alebo chorôb z povolania a ktorému vznikol nárok na výplatu úrazovej renty pred 1. januárom 2008. O výške úrazovej renty podľa novej právnej úpravy Sociálna poisťovňa nebude v takomto prípade rozhodovať z úradnej moci, ale výlučne na žiadosť poberateľa úrazovej renty. 

13. Zmeny vo vymeriavacom základe na platenie poistného na sociálne poistenie 

S účinnosťou od 1. januára 2008 sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity z trojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na štvornásobok priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, t. j. zo sumy 56 283 Sk na 75 044 Sk. Naďalej aj po 31. decembri 2007 platí zásada, že poistenec, ktorý podlieha dôchodkovému poisteniu a poisteniu v nezamestnanosti z výkonu viacerých činností alebo z výkonu viacerých činností a z dobrovoľného poistenia, platí poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti z každého poistenia, avšak v úhrne najviac z maximálneho vymeriavacieho základu. Zamestnávateľ platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity za každého svojho zamestnanca, ktorého príjem presahuje maximálny vymeriavací základ, vždy najviac z maximálneho vymeriavacieho základu. 

Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu z trojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na jej štvornásobok platí aj na platenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. 

Od 1. januára 2008 dochádza k zásadnej zmene vo vymeriavacom základe na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti podlieha povinnému nemocenskému poisteniu a povinnému dôchodkovému poisteniu, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napríklad znalci a tlmočníci, advokáti, architekti) a ktorá je súčasne povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená z dôvodu výkonu činnosti zamestnanca. Ak táto samostatne zárobkovo činná osoba má vymeriavací základ z výkonu činnosti zamestnanca najmenej:  

  • vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné, t. j. vo výške 8 100 Sk, 
  • vo výške 75 % z 8 100 Sk, ak je poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, alebo 
  • vo výške 50 % z 8 100 Sk, ak je poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, 

platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity ako samostatne zárobkovo činná osoba zo skutočného vymeriavacieho základu dosahovaného z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. aj z nižšieho, ako je minimálny vymeriavací základ alebo ak jej vymeriavací základ z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti je nulový, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity neplatí z tejto činnosti vôbec. Takto určený vymeriavací základ samostatne zárobkovo činná osoba uplatní na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity prvýkrát za mesiac január 2008 so splatnosťou tohto poistného najneskôr do 8. februára 2008. 

Od 1. januára 2008 platí nová právna úprava určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti v prípadoch, keď počas trvania týchto poistení sú obdobia, za ktoré je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa § 140 zákona o sociálnom poistení, t. j. napríklad obdobie poskytovania materského, obdobie ošetrovania člena rodiny počas prvých desiatich dní, obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti, obdobie nariadeného karanténneho opatrenia. Ak v kalendárnom mesiaci sú takéto obdobia, minimálny a maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné a vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor. 

14. Sadzba na platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľom 

Od 1. januára 2008 zamestnávatelia mali platiť poistné na úrazové poistenie diferencovane podľa zaradenia do nebezpečnostných tried a mala sa ukladať prirážka k poistnému na úrazové poistenie a poskytovať zľava z tohto poistného. Do 31. decembra 2007 zamestnávatelia platia poistné na úrazové poistenie v jednotnej sadzbe 0,8 % z vymeriavacieho základu. Uplatňovanie tejto jednotnej sadzby sa predlžuje aj na kalendárne roky 2008 a 2009. V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 Sociálna poisťovňa nebude ukladať zamestnávateľom prirážku k poistnému na úrazové poistenie a nebude poskytovať ani zľavu z tohto poistného. Platenie poistného na úrazové poistenie v diferencovaných sadzbách podľa zaradenia zamestnávateľa do nebezpečnostných tried sa uplatní od 1. januára 2010. 

15. Generálny pardon 

Zákon o sociálnom poistení ustanovuje tzv. generálny pardon pre fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v prípade, že dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 1. januárom 2007 zaplatia najneskôr do 31. januára 2008. V takomto prípade Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na toto dlžné poistné na sociálne poistenie a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Na dlžné poistné na sociálne poistenie a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie po 31. decembri 2006 sa tento generálny pardon nevzťahuje. 

16. Povinnosti zamestnávateľa v sociálnom poistení 

S účinnosťou od 1. januára 2008 sa rozširujú povinnosti zamestnávateľov o novú povinnosť, a to povinnosť oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, t. j. pobočke Sociálnej poisťovne alebo ústrediu Sociálnej poisťovne, zmenu mena a priezviska jeho zamestnanca. 

Osobitné povinnosti na účely garančného poistenia, a to: 

  • povinnosť zamestnávateľa, predbežného správcu konkurznej podstaty alebo správcu konkurznej podstaty písomne informovať zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti zamestnávateľa do piatich dní od jej vzniku a  
  • povinnosť zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu 

sú s účinnosťou od 1. januára 2008 vypustené zo zákona o sociálnom poistení a sú upravené výlučne v § 22 Zákonníka práce. 

16. Zodpovednosť v sociálnom poistení 

Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2007 upravoval povinnosť zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach sociálneho poistenia v prípade, že potvrdil nesprávne údaje rozhodujúce na vznik nároku na dávku sociálneho poistenia, nároku na jej  výplatu alebo určenie jej sumy, v dôsledku čoho sa dávka sociálneho poistenia poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.  S účinnosťou od 1. januára 2008 sa táto zodpovednosť a povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach sociálneho poistenia rozširuje na každú fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá plní povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení,  napríklad na správcu dane, obec, ktorá vedie matriku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, správcu konkurznej podstaty a predbežného správcu konkurznej podstaty. 

17. Zavedenie pasívneho prístupu k informácii o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca vedeného Sociálnou poisťovňou 

Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2008 Sociálna poisťovňa je povinná prostredníctvom svojej internetovej stránky bezplatne umožniť poistencovi pasívny prístup k informácii o zmenách stavu individuálneho účtu, ktorý vedie pre každého poistenca. Toto sprístupnenie k informácii o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca za kalendárne roky 2004 až 2007 je Sociálna poisťovňa povinná umožniť najneskôr od 1. júla 2008. Zavedením tohto pasívneho prístupu sa ruší povinnosť Sociálnej poisťovne každoročne zasielať poistencom najneskôr do 31. decembra písomnú informáciu o zmenách stavu ich individuálneho účtu za predchádzajúci kalendárny rok. Od 1. januára 2008 Sociálna poisťovňa bude zasielať poistencovi informáciu o zmenách stavu jeho individuálneho účtu za obdobie dôchodkového poistenia výlučne len na žiadosť poistenca. O zaslanie informácie o zmenách stavu individuálneho účtu môže poistenec požiadať len raz ročne, a to najskôr od 1. apríla kalendárneho roka. O zaslanie informácie o zmenách stavu individuálneho účtu za obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych rokoch 2004 až 2007 poistenec môže požiadať najskôr od 1. júla 2008. Sociálna poisťovňa je povinná zaslať poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu do 60 dní od doručenia jeho žiadosti. 


 

B. Zmeny v zákone o starobnom dôchodkovom sporení

1. Zmena v účasti na starobnom dôchodkovom sporení – tzv. II. pilieri dôchodkového systému 

S účinnosťou od 1. januára 2008 dochádza k zásadnej zmene v účasti na starobnom dôchodkovom sporení fyzických osôb, ktoré sú narodené po 31. decembri 1986 a ktoré vstúpia prvýkrát na trh práce po 31. decembri 2007. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2007 tieto fyzické osoby by boli povinné vstúpiť do starobného dôchodkového sporenia, t. j. ich účasť na starobnom dôchodkovom sporení by bola povinná. Zásadná zmena spočíva v tom, že vstup týchto fyzických osôb do starobného dôchodkového sporenia, t. j. do II. piliera dôchodkového systému, je s účinnosťou od 1. januára 2008 dobrovoľná. Dobrovoľnosť vstupu týchto osôb do II. piliera je v tom, že zákon o starobnom dôchodkovom sporení im umožňuje v šesťmesačnej lehote od prvého dôchodkového poistenia vzniknutého po 31. decembri 2007 dobrovoľne sa rozhodnúť, či zostanú len poistencami Sociálnej poisťovne alebo či sa rozhodnú byť zúčastnené aj na starobnom dôchodkovom sporení. Prvé dôchodkové poistenie po 31. decembri 2007 týmto osobám narodeným po 31. decembri 1986 musí vzniknúť z dôvodu výkonu činnosti zamestnanca, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo z dôvodu dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby. Je potrebné upozorniť, že dobrovoľné rozhodnutie o účasti týchto osôb na starobnom dôchodkovom sporení v šesťmesačnej lehote od prvého dôchodkového poistenia vzniknutého po 31. decembri 2007 bude právne relevantné len vtedy, keď v tejto šesťmesačnej lehote fyzická osoba uzatvorí s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení je teda prejavom jej vôle byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení. Uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prvého dôchodkového poistenia vzniknutého po 31. decembri 2007 je právne irelevantné a táto fyzická osoba bude výlučne poistencom Sociálnej poisťovne. 

Po uzatvorení zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení je účasť fyzickej osoby na starobnom dôchodkovom sporení už povinná a nemôže zo starobného dôchodkového sporenia vystúpiť.  

Fyzickej osobe narodenej po 31. decembri 1986, ktorej vzniklo prvé dôchodkové poistenie po 31. decembri 2007 a ktorá uzatvorila s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou v šesťmesačnej lehote od vzniku tohto dôchodkového poistenia zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, vzniká prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý vedie Sociálna poisťovňa. Táto prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom zániku dôchodkového postenia, t. j. dňom, v ktorom sporiteľ prestal vykonávať činnosť zamestnanca, činnosť povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo prestal byť dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou. Účasť na starobnom dôchodkovom sporení sa sporiteľovi obnoví vždy začatím výkonu činnosti zamestnanca, činnosti povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo opätovným dobrovoľným dôchodkovým poistením v Sociálnej poisťovni. 

2. Dobrovoľná účasť na starobnom dôchodkovom sporení osôb starajúcich sa o dieťa a osôb poberajúcich peňažný príspevok za opatrovanie 

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení s účinnosťou od 1. januára 2008 upravuje dobrovoľnú účasť na starobnom dôchodkovom sporení:  

  • z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku alebo 
  • z dôvodu poberania peňažného príspevku za opatrovanie podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. 

Dobrovoľnú účasť na starobnom dôchodkovom sporení z týchto dôvodov môžu využiť:  

  • fyzická osoba narodená po 31. decembri 1986, ktorá pred riadnou starostlivosťou o dieťa alebo poberaním peňažného príspevku za opatrovanie nebola dôchodkovo poistená z dôvodu výkonu činnosti zamestnanca, činnosti povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, t. j. fyzická osoba narodená po 31. decembri 1986, ktorej prvé dôchodkové poistenie vzniklo z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa alebo poberania peňažného príspevku za opatrovanie; tejto fyzickej osobe vzniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení z tohto dôvodu od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra zmlúv v Sociálnej poisťovni, 
  • sporiteľ narodený po 31. decembri 1986, ktorý sa pred 1. januárom 2008 stal sporiteľom z dôvodu vzniku prvého dôchodkového poistenia,  
  • sporiteľ narodený po 31. decembri 1986, ktorý sa dobrovoľne rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení do šiestich mesiacov od prvého dôchodkového poistenia vzniknutého po 31. decembri 2007, 
  • sporiteľ narodený pred 1. januárom 1987, ktorý sa dobrovoľne rozhodol byť povinne zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení najneskôr do 30. júna 2006, t. j. ktorý bol dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2005. 

Vyššie uvedení sporitelia sú povinní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodli byť zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa alebo poberania peňažného príspevku za opatrovanie najneskôr v deň podania prihlášky na dôchodkové poistenie z tohto dôvodu. Týmto sporiteľom vzniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení z tohto dôvodu odo dňa vzniku povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa alebo z dôvodu poberania peňažného príspevku za opatrovanie. 

3. Dobrovoľný výstup sporiteľov zo starobného dôchodkového sporenia 

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení s účinnosťou od 1. januára 2008 umožňuje všetkým fyzickým osobám, ktoré sa stali sporiteľmi pred 1. januárom 2008, vystúpiť zo starobného dôchodkového sporenia. Sporiteľ môže vystúpiť z II. piliera len vtedy, keď najneskôr do 30. júna 2008 doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne písomné oznámenie, ktoré obsahuje prejav jeho vôle, že nechce byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení. Podpis sporiteľa na tomto písomnom oznámení musí byť úradne osvedčený. Účasť na starobnom dôchodkovom sporení takémuto sporiteľovi zaniká doručením tohto písomného oznámenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, a to odo dňa prvého vzniku jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení a súčasne zaniká aj zmluva o starobnom dôchodkovom sporení. Zánik zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá je povinná bez zbytočného odkladu previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu.