facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarov a služieb (§ 19 zákona o DPH) – vybrané okruhy

Prijatím zákona č. 471/2009 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej len „zákon“), nastali v praxi niektoré problémy, ktoré teória často nevníma a ponecháva ich až na prax. V tomto príspevku sa venujeme niektorým z nich. 

 

1. Čiastkové a opakované dodávky tovarov a služieb

§ 19 ods. 3 zákona vypustil z platnej právnej normy dôležité slovíčko, a to, že daňová povinnosť pri opakovaných a čiastkových dodaniach služby a tovaru vzniká najneskôr posledným dňom obdobia, za ktoré platiteľ požaduje platbu. Od 1. 1. 2010 vzniká daňová povinnosť posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje, s výnimkou podľa písmen a) až d). Týmto sa určil presný deň vzniku daňovej povinnosti pri týchto druhoch tovarov a služieb. Avšak prax prináša zistenie, že prácu jednotlivých firiem to komplikuje, a to najmä po administratívnej stránke.

Opakovaným dodaním služby a tovaru sa rozumie dodanie rovnakého druhu tovaru a služby v opakovaných dohodnutých lehotách.

Čiastkovým dodaním tovaru alebo služby sa rozumie také dodanie tovaru a služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. O čiastkovom dodaní teda môžeme hovoriť len vtedy, ak existuje zmluva. Bez existencie zmluvy nemôže nastať čiastkové dodanie tovaru alebo služby.

Poznámka:
Do 31. 12. 2009 bolo vystavovanie faktúr pri opakovaných alebo čiastkových dodaniach tovarov a služieb administratívne menej náročné, pretože platiteľ „potreboval“ na splnenie zákonom stanovenej povinnosti vystaviť jednu faktúru, pričom nemusel čakať na prijatie platby, prípadne na posledný deň obdobia. Po 1. 1. 2010 je tento proces oveľa komplikovanejší.

1.1 Mesačné opakované a čiastkové dodania tovarov a služieb

Ak ide o mesačné cykly (kalendárny mesiac), za ktoré sa požaduje platba, potom § 71 ods. 1 zákona umožňuje vyhnúť sa akejkoľvek byrokracii a vystavovať jeden doklad na opakované alebo čiastočné dodanie tovaru alebo služby. Vo štvrtej vete tohto paragrafu sa uvádza:

„Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.“

Pri opakovaných a čiastkových dodávkach vznikne v rámci jedného mesiaca posledná daňová povinnosť vždy posledným dňom kalendárneho mesiaca. Preto, ak aj platiteľ vystaví faktúru na začiatku kalendárneho mesiaca, pričom uvedie na faktúru dátum dodania posledný deň, nepostupuje v rozpore so zákonom a dátum prijatia úhrady nie je podstatný.

Príklad č. 1:
Platiteľ dane prenajíma nehnuteľnosť. S nájomcom má dohodnuté v zmluve, že za prenájom si bude fakturovať vždy prvý deň v mesiaci, pričom faktúra bude splatná do 10 dní od jej vystavania.

Na prenájom za marec 2010 platiteľ dane na faktúru uvedie:
a)  deň vystavenia: 1. 3. 2010
b) dátum dodania: 31. 3. 2010
c) dátum splatnosti: 10. 3. 2010

Ostatné náležitosti faktúry podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH sú dodržané. V tomto prípade aj tieto údaje sú správne a v súlade so zákonom. Je dodržaná podmienka vystavenia, t. j. najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti (zákon nezakazuje vystaviť faktúru pred samotným dodaním tovaru alebo služby). To, že príde platba či už začiatkom, v strede alebo koncom marca, prípadne neskôr, nie je podstatné.

Ak by sa však platiteľ dane rozhodol požadovať platbu skôr ako v mesiaci, kedy dôjde k dodaniu služby, nemôže postupovať tak, ako sa uvádza v horeuvedenom príklade. V takomto prípade by mal (povinnosť vystavovania zálohových faktúr nerieši zákon, úhrada sa môže uskutočniť aj na základe zmluvy) vystaviť najskôr zálohovú faktúru a až následne vystaviť faktúru na prijatú platbu.

Príklad č. 2:
Spoločnosť má uzavretú zmluvu na dodávku služieb, pričom bude požadovať úhradu za kalendárny mesiac. V zmluve je dohodnuté, že dodávateľ vystaví faktúru v mesiaci, ktorý predchádza dodaniu služby a odberateľ uhradí faktúru do 14 dní. Spoločnosť vystavila faktúru 15. 1. 2010 na mesiac február. V tomto prípade postupuje cez zálohové faktúry. Ak by vystavila faktúru, kde by vyčíslila DPH a uviedla by na faktúre dátum dodania deň vystavenia faktúry, faktúra by bola vystavená v rozpore so zákonom o DPH. Rovnako nie je možné vystaviť faktúru v januári s dátumom dodania posledný deň februára, pretože platiteľ očakáva platbu pred dodaním služby, a to v mesiaci január. Preto správne by mal prenajímateľ vystaviť zálohovú faktúru. Na základe prijatej platby v januári vystaví faktúru do 15 dní od prijatia platby.

V praxi však vzniká otázka, či vystavením faktúry je ukončený proces fakturácie alebo nie. V blízkej budúcnosti by malo vyjsť aj usmernenie daňového riaditeľstva, kde by sa mali vyjadriť k tejto problematike a mal by sa určiť aj postup pri fakturácii, ak pôjde o daňovú povinnosť podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH.

Ustanovenie § 71 ods. 1 v prvej a druhej vete hovorí:

Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené.

Avšak § 71 ods. 1 v tretej vete hovorí:

Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.

V rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“) vo veci C – 435/03 (British American Tobacco International Ltd, Newman Shipping & Agency Company NV proti Belgickému kráľovstvu) sa uvádza:

Daňový nárok [daňová povinnosť – neoficiálny preklad] vzniká, keď sa daňový úrad podľa zákona stane v danom momente oprávneným požadovať daň od osoby povinnej túto daň zaplatiť, odhliadnuc od toho, že čas platby sa môže odsunúť.

Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že daňová povinnosť nemôže nikdy vzniknúť dvakrát na to isté plnenie (dodanie tovaru a služby). V praxi to znamená, že vzniká daňová povinnosť buď dodaním tovaru, alebo služby, prípadne v rozsahu prijatej platby, ktorá je viazaná ku konkrétnemu dodaniu tovaru alebo služby a je prijatá pred samotným dodaním.

Prijatie 100 % zálohy pred dodaním tovaru alebo služby

Prijatím platby pred samotným dodaním služby teda vzniká daňová povinnosť dňom prijatia tejto platby. Ak je platba prijatá v plnej výške ceny služby alebo tovaru, potom vznikne daňová povinnosť len raz, a to práve prijatím tejto platby. Pri samotnom dodaní tovaru alebo služby už nevzniká daňová povinnosť, pretože nevzniká rozdiel medzi hodnotou dodávky a hodnotou prijatej platby. Ak teda zoberieme do úvahy § 71 ods. 1 tretiu vetu a definíciu vzniku daňovej povinnosti ESD, potom vystaví platiteľ dane faktúru podľa zákona len raz. A to prijatím platby. Keďže samotným dodaním služby alebo tovaru už nevznikne daňová povinnosť, potom nie je možné naplniť § 71 ods. 1 tretiu vetu, a to vystavenie faktúry najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Na základe tejto skutočnosti teda nevyplýva už povinnosť pri samotnom dodaní vystaviť faktúru napriek tomu, že prvá veta § 71 zákona môže k tomu „zvádzať.“

Príklad č. 3:
Platiteľ dane poskytuje prenájom nehnuteľnosti. S nájomcom sa dohodol, že mu bude platiť za prenájom do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Nájomca uhrádza plnú výšku nájmu. Za mesiac apríl uhradil nájomca nájomné 10. 3. a prenajímateľ prijal platbu 12. 3. 2010. Ku dňu prijatia platby vznikla daňová povinnosť a prenajímateľ je povinný vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t. j. do 27. 3. 2010. Následne už za apríl, kedy dôjde k opakovanému dodaniu služby, nemusí vystavovať faktúru podľa zákona, pretože nevzniká daňová povinnosť. Platiteľ dane si splnil zákonnú povinnosť a odviedol daň za obdobie, kedy štát na základe vzniku daňovej povinnosti má právo požadovať úhradu od platiteľa dane.

Prijatie nižšej zálohy ako 100 % pred dodaním tovaru alebo služby

Prijatím platby teda vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Treba si však uvedomiť, že daňová povinnosť vzniká len v rozsahu prijatej zálohy. Daň sa vypočíta podľa vzorca: (suma prijatej platby x 19) : 119. Ak prijme platiteľ platbu pred dodaním služby alebo tovaru v hodnote nižšej, ako je celková hodnota dodávky, v takomto prípade bude musieť pri opakovaných dodávkach tovarov a služieb postupovať nasledovne:

a) vystaviť faktúru ku každej prijatej platbe pred dodaním tovaru a služby (v rámci jedného mesiaca sa dá aplikovať tzv. súhrnná faktúra podľa § 75 zákona),
b) vystaviť faktúru pri dodaní služby alebo tovaru, pričom daňová povinnosť vzniká na rozdiel medzi hodnotou dodanej služby alebo tovaru a hodnotou prijatej platby.

Príklad č. 4:
Platiteľ dane poskytuje prenájom nehnuteľnosti. S nájomcom sa dohodol, že mu bude platiť za prenájom do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, a to zálohu vo výške 50 %. Zvyšnú časť mu doplatí do 15. dňa nasledujúceho po dodaní služby. Cena celkového nájmu je 2 380 € vrátane DPH. Za mesiac apríl uhradil nájomca nájomné 10. 3. vo výške 1 190 € a prenajímateľ prijal platbu 12. 3. 2010. Ku dňu prijatia platby vznikla daňová povinnosť a prenajímateľ je povinný vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t. j. do 27. 3. 2010. Následne za apríl, kedy dôjde k opakovanému dodaniu služby, musí vystaviť faktúru, pretože vzniká daňová povinnosť na zvyšných 50 % hodnoty nájmu. Platiteľ dane vystaví faktúru najneskôr do 15. mája, pričom dátum dodania služby a vznik daňovej povinnosti nastane 30. 4. 2010.

Príklad č. 5:
Platiteľ dane poskytuje prenájom nehnuteľnosti. S nájomcom sa dohodol, že mu bude platiť za prenájom do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, a to zálohu vo výške 50 %. Zvyšnú časť mu doplatí do 15. dňa nasledujúceho po dodaní služby. Cena celkového nájmu je 2 380 € vrátane DPH. Za mesiac apríl uhradil nájomca nájomné 10. 3. vo výške 500 € a prenajímateľ prijal platbu 12. 3. 2010. Následne uhradil nájomca zvyšnú časť zálohy 25. 3., t. j. 690 € a prenajímateľ prijal platbu 27. 3. 2010. V tomto prípade vystaví prenajímateľ za mesiac marec súhrnnú faktúru podľa § 75 ods. 1 zákona o DPH, teda vyčísli z celkovej prijatej platby vo výške 1 190 €. Faktúru vystaví do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, t. j. do 15. 4. 2010. Následne za apríl, kedy dôjde k opakovanému dodaniu služby, musí vystaviť faktúru, pretože vzniká daňová povinnosť, na zvyšných 50 % hodnoty nájmu. Platiteľ dane vystaví faktúru najneskôr do 15. mája, pričom dátum dodania služby a vznik daňovej povinnosti nastane 30. 4. 2010.

1.2 Opakované a čiastkové dodávky tovarov a služieb dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov [§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH]

Ak je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodané posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí. Toto ustanovenie paragrafu sa použije na tuzemské opakované dodávanie tovarov a služieb.

Príklad č. 6:
Slovenský platiteľ dane uzavrel zmluvu na prenájom nehnuteľnosti (na území SR) so zdaniteľnou osobou na dobu 10 rokov, pričom sa dohodli, že prenajímateľ si bude fakturovať prenájom za každé dva roky, a to do 15 dní po skončení dvojročného obdobia a faktúra bude splatná do 14 dní od vystavenia. Prenájom začal 1. 4. 2010.

V takomto prípade sa uplatní výnimka a prenajímateľ bez ohľadu na to, že bude požadovať platbu až po dvoch rokoch, musí vystaviť faktúru najneskôr do 15 dní od posledného dňa 12. kalendárneho mesiaca, pretože týmto dňom vzniká daňová povinnosť za prvých dvanásť mesiacov.

Upozornenie:
V § 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH je uvedené, že ak je platba dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, t. j. sleduje sa obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a nie v rámci kalendárneho roka. Napr. ak platiteľ uzavrie zmluvu od 1. 4. na 10 rokov, pričom platbu bude požadovať až po dvoch rokoch, potom daňová povinnosť bude vznikať k 31. 3. každého nasledujúceho roka a nie k 31. 12., ako by si niekto mohol myslieť.

1.3 Opakované a čiastkové dodávky tovarov a služieb dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov [§ 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH] – príjem „cezhraničných“ dodávok

Ak a služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí.

Príklad č. 7:
Slovenský platiteľ dane uzavrel zmluvu s nemeckou poradenskou spoločnosťou. Poradenské služby sa budú poskytovať po dobu šiestich rokov. Zmluva bola uzavretá k 1. 10. 2010. Nemecká spoločnosť bude požadovať platbu po uplynutí každých dvoch rokov, a to najneskôr do 30 dní po uplynutí tejto doby.

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH sú splnené podmienky, aby slovenský platiteľ dane postupoval podľa tohto ustanovenia zákona. To znamená, že tuzemskej zdaniteľnej osobe vzniká v roku 2010 daňová povinnosť 31. 12. Rovnako si uplatní aj odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona, pretože zákon v týchto prípadoch nevyžaduje faktúru [§ 51 ods. 1 písm. b)], stačí, aby platiteľ dane evidoval prijatie služby v evidencii podľa § 70.

Upozornenie:
Rozdiel medzi § 19 ods. 3 písm. a) zákona a § 19 ods. 3 písm. b) zákona je v tom, že písm. b) zákona už nehovorí, že daňová povinnosť vzniká posledným dňom 12. mesiaca, ale posledným dňom každého kalendárneho roka. To znamená, že slovenský platiteľ dane vykoná tzv. „samozdanenie“ vždy k 31. 12. za každý kalendárny rok bez ohľadu na to, kedy bude za službu fakturované. Keby išlo o čiastkovú alebo opakovanú dodávku podľa písm. a), potom v horeuvedenom príklade by vznikala daňová povinnosť 30. 9. každého kalendárneho roka, až kým by neskončilo dodanie služby. Preto treba rozlišovať, či zdaniteľná osoba dodáva alebo prijíma tuzemskú čiastkovú alebo opakovanú dodávku alebo opakovanú a čiastkovú dodávku, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby a miesto dodania sa určí podľa
§ 15 ods. 1 zákona o DPH.

1.4 Opakované dodávky tovarov a služieb, pri ktorých sa platba vzťahuje na obdobie dlhšie ako kalendárny mesiac

V praxi sa veľakrát opakované a čiastkové dodania služieb a tovarov uskutočňujú v cykloch dlhších, ako je kalendárny mesiac.

Platiteľ dane požaduje platbu po dodaní tovaru a služby

V prípade, ak platiteľ dane požaduje platbu až po opakovanom alebo čiastkovom dodaní služby alebo tovaru, potom daňová povinnosť vzniká vždy posledným obdobím, na ktoré sa vzťahuje platba.

Príklad č. 8:
Platiteľ dane sa dohodol v zmluve, že dodá odberateľovi materiál na stavbu. V zmluve sa dohodli na celkovom množstve, pričom platbu za dodaný materiál bude požadovať vždy za kvartál, a to do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. Zmluva bola uzavretá 1. 4. 2010. Platiteľ dane dodal za druhý kvartál materiál v hodnote 100 000 € bez dane. Do 15. 7. je povinný vystaviť faktúru na čiastkovú dodávku tovaru a na faktúre uvedie vznik daňovej povinnosti 30. 6. 2010.

Upozornenie:
Nemožno zabúdať na to, že o čiastkovom dodaní tovaru alebo služby hovoríme len vtedy, ak je to uzavreté v zmluve. Ak by takáto zmluva neexistovala, v uvedenom príklade by sa potom platiteľ dane musel riadiť všeobecným pravidlom vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona, pričom by mohol použiť § 75 zákona a za kalendárny mesiac vystaviť vždy súhrnnú faktúru.

Platiteľ dane požaduje platbu pred uplynutím opakovaného alebo čiastkového dodania služby alebo tovaru

V praxi sa veľakrát požaduje platba skôr, ako je ukončené samotné dodanie služby alebo tovaru. V takomto prípade platí ustanovenie § 19 ods. 4 zákona a daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby. Keďže od 1. 1. 2010 bolo z § 19 ods. 3 zákona vypustené slovíčko „najneskôr“, potom aj platiteľ, ktorý opakovane alebo čiastkovo dodáva tovar alebo službu, bude musieť postupovať tak, že ak prijme platbu pred dodaním tovaru alebo služby, t. j. pred posledným dňom obdobia, za ktoré požaduje platbu, bude musieť vystaviť faktúru na prijatú platbu (výnimku tvorí iba prípad prijatia platby a dodania služby alebo tovaru v rámci jedného mesiaca, tak ako to rozoberáme v horeuvedených príkladoch).

Príklad č. 9:
Prenajímateľ (mesačný platiteľ DPH) uzavrel s nájomcom zmluvu dňa 1. 4. 2010. V zmluve sa dohodli na štvrťročnom období, pričom nájomca zaplatí za nájom vždy do 20. dňa prvého mesiaca daného štvrťroku, a to na základe zálohovej faktúry. Prenajímateľ vystavil zálohovú faktúru, kde uviedol splatnosť 20. 4. 2010. Nájomca zaplatil za nájom v tento deň a prenajímateľ prijal platbu 22. 4. 2010. Dňa 30. 4. 2010 vystavil faktúru, pričom na faktúre uviedol dátum prijatia platby 22. 4. 2010, vznik daňovej povinnosti. Prenajímateľ odvedie daň za apríl 2010.

Príklad č. 10:
Prenajímateľ (mesačný platiteľ DPH) uzavrel s nájomcom zmluvu dňa 1. 4. 2010. V zmluve sa dohodli na štvrťročnom období, pričom nájomca zaplatí za nájom vždy do 20. dňa prvého mesiaca daného štvrťroku, a to na základe zálohovej faktúry. Prenajímateľ vystavil zálohovú faktúru, kde uviedol splatnosť 20. 4. 2010. Nájomca zaplatil za nájom až 30. 4. 2010 a prenajímateľ prijal platbu 2. 5. 2010. Dňa 17. 5. 2010 vystavil faktúru, pričom na faktúre uviedol dátum prijatia platby 2. 5. 2010 – vznik daňovej povinnosti. Prenajímateľ odvedie daň za máj 2010.

Poznámka:
Ak prenajímateľ prijímal platby za nájom vo výške 100 % hodnoty nájmu (apríl, máj), potom samotným dodaním služby 30. 6. už nevznikne daňová povinnosť. Na základe tejto skutočnosti potom nevzniká ani povinnosť vystaviť faktúru do 15. 7. (rozobrané v časti mesačné opakované a čiastkové dodania tovarov a služieb).

Pri čiastočnej úhrade (nižšej ako 100 %) platí rovnaké pravidlo, ako už bolo uvedené pri mesačných opakovaných alebo čiastkových dodaniach.

Príklad č. 11:
Prenajímateľ (mesačný platiteľ DPH) uzavrel s nájomcom zmluvu dňa 1. 4. 2010. V zmluve sa dohodli na štvrťročnom období, pričom nájomca zaplatí za nájom vždy do 20. dňa prvého mesiaca daného štvrťroku, a to na základe zálohovej faktúry. Prenajímateľ vystavil zálohovú faktúru, kde uviedol splatnosť 20. 4. 2010. Nájomca zaplatil za nájom až 5. 6. 2010 a prenajímateľ prijal platbu 7. 6. 2010. Dňa 15. 7. 2010 vystavil faktúru, pričom na faktúre uviedol dátum dodania služby 30. 6. 2010 – vznik daňovej povinnosti. Prenajímateľ odvedie daň za jún 2010. Faktúra je vystavená v súlade s § 71 ods. 1 štvrtej vety. V mesiaci jún prijal platbu a zároveň dodal aj službu.

Príklad č. 12:
Prenajímateľ (mesačný platiteľ DPH) uzavrel s nájomcom zmluvu dňa 1. 4. 2010. V zmluve sa dohodli na štvrťročnom období, pričom nájomca zaplatí za nájom vždy do 20. dňa prvého mesiaca daného štvrťroku, a to na základe zálohovej faktúry. Prenajímateľ vystavil zálohovú faktúru, kde uviedol splatnosť 20. 4. 2010. Nájomca nezaplatil nájom do 31. 5. 2010. Prenajímateľ vystavil 1. 6. 2010 faktúru. Na faktúre uviedol dátum dodania 30. 6. 2010 a splatnosť 5. 6. 2010. K faktúre priložil aj výzvu. Nájomca zaplatil za nájom 5. 6. 2010 a prenajímateľ prijal platbu 7. 6. 2010. Keďže faktúra už bola vystavená v súlade s § 71 zákona, potom samotným prijatím platby už nevzniká platiteľovi dane žiadna povinnosť.

 

2. Dodanie služby vo svojom mene pre inú osobu (§ 19 ods. 6 zákona o DPH)

2.1 Tuzemské dodanie služby

Ustanovenie § 19 ods. 6 zákona zahrnulo do svojho pôsobenia okrem „klasických“ dodávok služieb vo svojom mene pre inú osobu (§ 9 ods. 4 zákona) aj opakovane a čiastkovo dodávané služby, ktoré dodáva platiteľ vo svojom mene pre inú osobu. V takomto prípade vzniká daňová povinnosť dňom vystavenia faktúry. Netreba však zabudnúť, že do zákona sa zaviedla podmienka, že ak obstarávateľ nevyhotoví faktúru do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy došlo k dodaniu služby, potom daňová povinnosť vzniká posledným dňom tohto tretieho kalendárneho mesiaca. Týmto zákon núti „konať“ a vystavovať faktúry v určitej lehote (zákonodarca týmto – možno – sledoval, aby nedochádzalo k prenášaniu vzniku daňovej povinnosti podľa potreby zdaniteľnej osoby).

Príklad č. 13:
Spoločnosť poskytuje špedičné služby (kvartálny platiteľ dane), pričom prepravu zabezpečuje výlučne cez externých prepravcov. Slovenský prepravca vykonal prepravu tovaru zo Slovenska do Českej republiky, pričom služba bola dodaná 15. 3. 2010, kedy bola ukončená preprava. Špedičná spoločnosť obdržala faktúru s dátumom dodania služby 15. 3. 2010. Následne fakturovala túto službu tuzemskej zdaniteľnej osobe, a to 1. 4. 2010. Daňová povinnosť vzniká 1. 4. 2010 a špedičná spoločnosť odvedie DPH za druhý kvartál roku 2010.

Príklad č. 14:
Spoločnosť poskytuje špedičné služby (kvartálny platiteľ dane), pričom prepravu zabezpečuje výlučne cez externých prepravcov. Slovenský prepravca vykonal prepravu tovaru zo Slovenska do Českej republiky, pričom služba bola dodaná 15. 3. 2010, kedy bola ukončená preprava. Špedičná spoločnosť obdržala faktúru s dátumom dodania služby 15. 3. 2010. Následne fakturovala túto službu tuzemskej zdaniteľnej osobe, a to 1. 7. 2010. Keďže je faktúra vystavená po poslednom dni tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká týmto posledným dňom, t. j. 30. 6. 2010 a špedičná spoločnosť odvedie DPH za druhý kvartál roku 2010.

Príklad č. 15:
Spoločnosť obdržala faktúru od prepravnej spoločnosti oneskorene dňa 15. 10. 2010. Dátum dodania služby bol 15. 3. 2010. Špedičná spoločnosť fakturuje túto službu na svojho klienta, tuzemskú zdaniteľnú osobu, dňa 20. 10. 2010. Keďže daňová povinnosť vznikla 30. 6. 2010, musí špedičná spoločnosť podať dodatočné daňové priznanie za druhý kvartál a odviesť daň v tomto období. V prípade, ak by špedičná spoločnosť mala informácie (na základe objednávky, mailovej komunikácie atď.) o cene služby, mohla odviesť daň už za druhý kvartál v riadnom daňovom priznaní bez ohľadu na to, či obdržala faktúru od dodávateľa prepravnej služby alebo nie.

Príklad č. 16:
Spoločnosť (prenajímateľ v tuzemsku, kvartálny platiteľ dane) obdržala 20. 4. 2010 faktúru za mesiac marec na upratovacie služby, ktoré sa dodávajú opakovane. Následne fakturovala tieto služby na základe zmluvy svojim klientom dňa 15. 6. 2010. Daňová povinnosť vzniká dňom vystavenia faktúry a spoločnosť odvedie daň v druhom kvartáli.

Príklad č. 17:
Spoločnosť (prenajímateľ v tuzemsku, kvartálny platiteľ dane) obdržala 20. 5. 2010 faktúru za mesiac apríl na upratovacie služby, ktoré sa dodávajú opakovane. Následne fakturovala tieto služby na základe zmluvy svojim klientom dňa 15. 7. 2010. Daňová povinnosť vzniká dňom vystavenia faktúry a spoločnosť odvedie daň v treťom kvartáli.

Príklad č. 18:
Spoločnosť (prenajímateľ v tuzemsku, kvartálny platiteľ dane) obdržala 20. 5. 2010 faktúru za mesiac apríl na upratovacie služby, ktoré sa dodávajú opakovane. Následne fakturovala tieto služby na základe zmluvy svojim klientom dňa 15. 9. 2010. Daňová povinnosť vzniká 31. 8. 2010 a spoločnosť odvedie daň v treťom kvartáli.

Upozornenie:
Elektrická energia, plyn, voda, teplo, chlad sa považuje za tovar, a preto nie je možné na ne aplikovať
§ 19 ods. 6 zákona o DPH. Toto ustanovenie sa používa len pri službách!

Upozornenie:
Tento postup je možné aplikovať len pri obstaraní služieb s miestom dodania v tuzemsku!

2.2 „Cezhraničné“ obstaranie služby

Ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o DPH vylučuje z tohto postupu osoby, ktoré obstarajú služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. V takomto prípade sa postupuje podľa § 19 ods. 2 zákona a daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Príklad č. 19:
Špedičná spoločnosť (kvartálny platiteľ) fakturuje prepravné služby nemeckej spoločnosti, ktoré obstarala u iného prepravcu. Preprava sa uskutočnila zo Slovenska do Nemecka. Prepravca vystavil faktúru 10. 3. 2010, pričom služba bola dodaná dňa 5. 3. 2010. Špedičnej spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 6 zákona dňa 5. 3. 2010. V súlade so zákonom vystaví špedičná spoločnosť faktúru podľa § 73, pretože miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona je v Nemecku. Príjemca služby je osoba povinná platiť daň. Táto služba sa do daňového priznania neuvádza. Predmetná služba sa uvedie do súhrnného výkazu, pretože ide o dodanie služby podľa § 15 ods. 1 zákona do iného členského štátu Európskej únie.

Príklad č. 20:
Špedičná spoločnosť (kvartálny platiteľ) fakturuje prepravné služby nemeckej spoločnosti, ktoré obstarala u iného prepravcu. Prepravca vystavil faktúru 10. 3. 2010, pričom služba bola dodaná dňa 5. 3. 2010. Špedičná spoločnosť však obdržala túto faktúru až 5. 5. 2010. Špedičnej spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 6 zákona dňa 5. 3. 2010. Napriek tomu, že firma obdržala faktúru neskôr, na účely zákona vznikne daňová povinnosť dňa 5. 3. 2010. Táto skutočnosť nemá vplyv na daňové priznanie, preto nebude musieť špedičná spoločnosť podať dodatočné daňové priznanie. Avšak dodanie takejto služby sa uvádza do súhrnného výkazu v súlade s § 80 zákona. Preto bude musieť platiteľ opraviť súhrnný výkaz a podať dodatočný súhrnný výkaz.

Upozornenie:
S podávaním súhrnného výkazu môžu vznikať aj riziká práve pri službách, ktoré sú obstarané vo vlastnom mene pre inú osobu. V prípade, že by firma nepodala súhrnný výkaz, pretože do 25. 4. 2010 neposkytla žiadnu službu alebo tovar (napr. aj z dôvodu, že nemala podklady), ktorý sa do súhrnného výkazu uvádza, potom ak obdrží faktúru v máji, pričom daňová povinnosť vznikla 5. 3. 2010, bude podávať riadny súhrnný výkaz (keďže nebol podaný v lehote na podanie súhrnného výkazu) a na druhej strane jej správca dane vyrubí sankciu v súlade s § 35 zákona č. 511/1992 Zb., ktorá je vo výške 331,93 €. Preto si platiteľ musí dávať pozor na tieto skutočnosti, aby sa vyhol sankciám. Ak napr. nemá informácie, v akej výške má vystaviť faktúru, pretože zo strany dodávateľa služby nebola doručená faktúra, treba podať súhrnný výkaz aj s odhadom a následne podať dodatočný súhrnný výkaz, ktorý už nie je sankcionovaný.

Príklad č. 21:
Špedičná spoločnosť (kvartálny platiteľ) fakturuje prepravné služby tuzemskej spoločnosti, ktoré obstarala u nemeckého prepravcu z Nemecka na Slovensko. Prepravca vystavil faktúru 10. 3. 2010, pričom služba bola dodaná dňa 5. 3. 2010. Špedičnej spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 6 zákona dňa 5. 3. 2010. Podľa § 69 ods. 3 je osobou povinnou platiť daň príjemca služby, t. j. špedičná spoločnosť. Platiteľ uvedie službu do daňového priznania za prvý kvartál na riadok 11, 12 a následne na riadok 21 ako nárok na odpočítanie dane (nárok bude posúdený podľa § 49 zákona).