facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Vy sa pýtate – my odpovedáme

 l Oprava základu dane l Poskytnutie zdviháka odberateľovi l Základ dane pri nadobudnutí tovaru z EÚ l Neevidovaná faktúra v účtovníctve l Projektové práce a zákazková výroba l Dodanie nového osobného automobilu l Predaj majetku nadobudnutého lízingom l Zápočet pohľadávok a záväzkov l Daň z motorových vozidiel l Predaj automobilu konateľovi l Röntgenové služby a školenie l Kurzové rozdiely a poskytnuté preddavky  

  • Otázka č. 10:    Oprava základu dane 

Podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve vyfakturoval prepravu 2 mil. Sk s DPH firme, ktorá nemá finančné prostriedky a je pod správou zahraničnej banky. Po rokovaní mu bola prisľúbená úhrada len vo výške 6 % z celkovej sumy, ktorú firma uhradí každému dodávateľovi z jeho pohľadávky. DPH z fakturovanej sumy podnikateľ odviedol do štátneho rozpočtu, ale odberateľ mu ju už neuhradí. Je možné vystaviť k uvedeným faktúram dobropis a požiadať o vrátenie DPH v daňovom priznaní alebo existuje aj nejaké iné riešenie? 

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov presne stanovuje, v ktorých prípadoch možno vyhotoviť doklad o oprave základu dane, resp. požiadať o vrátenie dane. Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví: 

a)    pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, 
b)    pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, 
c)    pri zvýšení ceny tovaru alebo služby. 

V danom prípade nenastal ani jeden z uvedených prípadov, preto podnikateľ nemôže vyhotoviť doklad o oprave základu dane. 

Inštitút vrátenia dane zákon dovoľuje použiť len v prípade zahraničných osôb, cestujúcich pri vývoze tovaru, osôb, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane, ozbrojených síl, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a Slovenského červeného kríža. 

  • Otázka č. 11:    Poskytnutie zdviháka odberateľovi 

Podnikateľ (FO – jednoduché účtovníctvo) zakúpil zdvihák v hodnote 133 tis. Sk, ktorý následne bezodplatne odovzdal svojmu odberateľovi, ktorý sa zaviazal odoberať od neho tovar po dobu 2 rokov v určitej hodnote. 

1. Ako zaúčtuje podnikateľ úhradu za nákup zdviháka? Ide o daňový výdavok? 
2. Môže si odpočítať DPH? 
3. Ako zaúčtuje bezodplatné odovzdanie zdviháka odberateľovi tovaru? 

K bodu 1 

Jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, t. j. jeho hlavnou funkciou je vyčíslenie základu dane na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu pri účtovaní v peňažnom denníku sa prihliada nielen na postupy účtovania, ale aj na jednotlivé ustanovenia daňového zákona. 

V danom prípade podnikateľ zdvihák obstaral za účelom podpory predaja svojho tovaru. Jeho „bezodplatné“ odovzdanie odberateľovi v podstate bude znamenať zvýšenie zdaniteľných príjmov podnikateľa. V pravom slova zmysle nejde o bezodplatné odovzdanie (dar), pretože odberateľovi prevzatím zdviháka vznikol záväzok odoberať tovar v priebehu dvoch rokov. Keďže zdvihák nebude u podnikateľa (dodávateľa) v používaní, z účtovného ani z daňového hľadiska nepredstavuje dlhodobý hmotný majetok. 

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňový zákon nevylučuje ani neobmedzuje daňovníka v bezodplatnom poskytovaní určitých vecí (tovaru, výrobkov) za účelom zvýšenia svojho obratu (t. j. objemu zdaniteľných príjmov). 

V zmysle uvedeného podnikateľ nákup zdviháka zaúčtuje na základe výpisu z bežného účtu ako výdavok peňažných prostriedkov z bežného účtu v druhovom členení ako: 

  • výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (suma bez DPH), stĺpec „nákup tovaru“, 
  • výdavok nezahrnovaný do základu dane (suma DPH), stĺpec „platba DPH“. Zároveň DPH zaúčtuje v zmysle § 19 postupov účtovania v knihe pohľadávok alebo v pomocnej knihe dane z pridanej hodnoty. 

Účelovosť tohto výdavku podnikateľ preukáže zmluvou, ktorú uzatvoril s odberateľom tovaru a dokladom preukazujúcim prevzatie zdviháka odberateľom tovaru (napr. „preberací protokol“). 

 POZNÁMKA: 

Je potrebné zdôrazniť, že hoci u podnikateľa je zdvihák daňovým výdavkom, u odberateľa tovaru predstavuje nepeňažný príjem, ktorý sa zahŕňa do základu dane [§ 2 písm. c) zákona o dani z príjmov]. To znamená, že štátny rozpočet nebude z tohto titulu ukrátený. 

K bodu 2 

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa uplatňuje zásada, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (pri ktorých mu vzniká daňová povinnosť). 

Daňová povinnosť vzniká pri dodaní tovarov za protihodnotu. Za dodanie tovaru za protihodnotu sa považuje aj bezodplatné dodanie tovaru, pri ktorom bola daň odpočítateľná. To znamená, že podnikateľ má povinnosť pri bezodplatnom dodaní zdviháka odviesť DPH a zároveň má nárok na odpočítanie dane pri jeho kúpe. Daň z pridanej hodnoty, ktorú musí podnikateľ odviesť pri bezodplatnom dodaní zdviháka, zaúčtuje v zmysle § 19 postupov účtovania v knihe záväzkov alebo v pomocnej knihe dane z pridanej hodnoty. 

  • Otázka č. 12:    Základ dane pri nadobudnutí tovaru z EÚ 

Dodávateľ, platiteľ DPH v inej členskej krajine, dodal tovar z EÚ slovenskému dodávateľovi, platiteľovi DPH v tuzemsku. Na faktúre okrem ceny tovaru uviedol aj prepravu. Je správne, ak spoločnosť odvedie DPH z celej hodnoty ako z jedného základu dane alebo má prepravu posúdiť ako zvlášť službu (uvádza sa to na inom riadku daňového priznania)?  

Základ dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH sa určí podľa § 22 ods. 1 až 4 zákona. Tento postup je zadefinovaný v § 23 zákona o DPH. 

V § 22 ods. 1 zákona je zadefinované, že základ dane pri dodaní tovaru tvorí všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia. Následne v odseku 2 je uvedené, že do základu dane sa podľa odseku 1 zahŕňajú aj: 

a)    iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu, 
b)    súvisiace náklady, ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. 

V tomto prípade tuzemský platiteľ má jeden základ dane, do ktorého okrem ceny tovaru vstupujú aj prepravné náklady ako súvisiace náklady a spoločnosť zdaní celú hodnotu ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru (prepravu nebude spoločnosť vyčleňovať), ktoré uvedie do riadkov 7 a 8 daňového priznania (za predpokladu, že ide o tovar podliehajúci 19 % sadzbe dane) a do riadka 19 (ak ide o nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH). 

  • Otázka č. 13:    Neevidovaná faktúra v účtovníctve 

Spoločnosť vykonávala v septembri 2005 prepravu tovaru pre inú tuzemskú spoločnosť. Spoločnosť, pre ktorú bola preprava tovaru vykonaná, neobdržala chybou v dodávateľskej firme faktúru v roku 2005 (bola odoslaná na nesprávnu firmu). Faktúra však podľa CMR mala patriť spoločnosti, ktorej bola služba dodaná a tá túto službu v roku 2008 aj akceptovala a uhradila. Ako správne postupovať z pohľadu DPH a z pohľadu dani z príjmov? 

Z hľadiska DPH 

Podmienkou nárokovania odpočítania dane je okrem iného, že platiteľ musí mať faktúru podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. V § 51 ods. 2 zákona o DPH je zadefinované, že ak platiteľ dane neobdrží doklad do termínu na podanie daňového priznania (faktúru), má právo odpočítať si daň v tom období, kedy obdrží doklad podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH – faktúru. 

Spoločnosť obdržala doklad (faktúru) podľa § 51 zákona až v roku 2008, kedy jej vznikol nárok na odpočítanie dane. Podľa zdaňovacieho obdobia, kedy obdrží faktúru (mesiac, kvartál), uplatní nárok na odpočítanie dane. 

Z hľadiska zákona o dani z príjmov 

Z pohľadu zákona o dani z príjmov je dôležité vecné a časové hľadisko. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov tvorí základ dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. 

Vykonaná preprava vecne a časovo súvisí s rokom 2005, kedy mala byť zahrnutá do základu dane na účely zákona o dani z príjmov. 

Ak si spoločnosť chce uplatniť výdavky za prepravu ako daňové, musí podať dodatočné daňové priznanie za rok 2005. Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie spoločnosti však nevzniká, je to len jej právo, keďže ide o zníženie daňovej povinnosti voči štátu. 

Z pohľadu účtovníctva zúčtuje faktúru spoločnosť do roku 2008, pričom podľa významnosti posúdi, či zúčtuje faktúru na účet nákladov 518 – Ostatné služby, ak ide o nevýznamnú chybu, alebo na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov, príp. 429 – Neuhradená strata minulých rokov, ak ide o významnú chybu minulých účtovných období. Významnosť si určuje každá účtovná jednotka individuálne vo svojom internom predpise. 

Z pohľadu zákona o dani z príjmov v § 17 ods. 15 sa opravy chýb minulých účtovných období zahrnú do toho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. 

  • Otázka č. 14:    Projektové práce a zákazková výroba 

Predmetom činnosti obchodnej spoločnosti sú architektonické služby (napr. zhotovovanie projektov domov, bytov, bytových výstav, polyfunkčných domov). K uvedeným projektom dodávajú čiastkové projekty subdodávatelia. Vzťahuje sa na obchodnú spoločnosť účtovanie o zákazkovej výrobe, teda koncom roka vyčísliť percento rozpracovanosti nedokončenej akcie a zdaňovať primeraný zisk v aktuálnom roku?  

Podľa § 30 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov zákazková výroba je vytvorenie jednotlivého hmotného majetku (napr. most, budova, priehrada, tunel) alebo kombinácie hmotných majetkov, ktoré spolu súvisia alebo sú navzájom závislé vzhľadom na ich dizajn, technológiu, účel alebo použitie (napr. rafinérie, továrne), a to na základe zmluvy. 

O zákazkovej výrobe sa účtuje vtedy, ak začiatok a ukončenie zákazky je v rôznych účtovných obdobiach. Podstatou účtovania o zákazkovej výrobe je to, že náklady a výnosy zákazky sa účtujú do účtovného obdobia, v ktorom boli práce súvisiace so zákazkou vykonané, a to bez ohľadu na dátum skutočnej fakturácie. 

Účtovanie zákazkovej výroby sa nevzťahuje na vytvorenie nehmotného majetku, napr. na vypracovanie projektu. To znamená, že služby architektov sa do zákazky nezahŕňajú, pokiaľ účtovná jednotka na základe zmluvy dodáva len samotný projekt (nehmotný majetok). 

 PRÍKLAD č. 1: 

Firma A (investor) si dala vypracovať projekt na polyfunkčný dom. Projekt vypracovala firma B. Výstavbu polyfunkčného domu realizovala firma C. 

Riešenie: 

O zákazkovej výrobe účtuje firma C, pretože jej záväzok zahŕňa vytvorenie hmotného majetku. Firma B, ktorá vypracovala len projekt, o zákazkovej výrobe neúčtuje, pričom nie je podstatné, či projekt vypracuje sama alebo za súčinnosti subdodávateľov. 

Iná situácia je v prípade, ak napr. účtovná jednotka na základe zmluvy o dielo má dodať polyfunkčný dom (hmotný majetok) a súčasťou tejto dodávky je aj vypracovanie projektu. V takomto prípade účtovanie o zákazkovej výrobe zahŕňa aj samotný projekt. 

 PRÍKLAD č. 2: 

Firma A (investor) si objednala u firmy C výstavbu polyfunkčného domu vrátane vypracovania projektu. 

Riešenie: 

O zákazkovej výrobe účtuje firma C, pretože vytvára hmotný majetok. Súčasťou účtovania o zákazkovej výrobe je aj samotný projekt, pretože záväzok na vytvorenie hmotného majetku zahŕňa aj projekt, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ho firma C vypracuje sama alebo si ho objedná u iného subjektu. 

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na ustanovenie § 17 ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov. Podľa citovaného ustanovenia medzi nedokončenú výrobu sa zahŕňajú tiež nedokončené výkony činností, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, napríklad aj služby architektov. To znamená, že hoci pri projekte sa neuplatní účtovanie o zákazkovej výrobe, o jeho rozpracovanosti sa účtuje pomocou účtu 611 – Zmena stavu nedokončenej výroby (MD 121 / D 611). 

  • Otázka č. 15:    Dodanie nového osobného automobilu 

Platiteľ DPH dňa 3. 7. 2008 odovzdal českej spoločnosti identifikovanej pre DPH v ČR nový osobný automobil s cenou bez DPH s tým, že opustí SR, bude prevezené do ČR (platiteľ má potrebné doklady). Odberateľ uhradil cenu automobilu v dvoch splátkach, prvú v máji a druhú v júni 2008. Za ktoré zdaňovacie obdobie uvedie platiteľ dodanie automobilu v daňovom priznaní pre DPH a v ktorých riadkoch? Kedy sa dodanie prejaví v súhrnnom výkaze? 

Riešenie uvedeného problému závisí od ďalších okolností týkajúcich sa jednak postavenia platiteľa, ktorý osobný automobil dodáva, a jednak toho, či ide o nový dopravný prostriedok na účely DPH. 

Na účely DPH má špecifické postavenie tzv. nový dopravný prostriedok, ktorý je definovaný v § 11 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW, ktoré je určené na prepravu osôb a nákladov, je považované za nový dopravný prostriedok, ak nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania ešte neuplynulo 6 mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky. To znamená, že uvedená definícia sa týka tých automobilov, ktoré už boli uvedené do prevádzky.  

Dodanie nového dopravného prostriedku zo SR do iného členského štátu (v danom prípade do ČR) je oslobodené od dane podľa § 43 ods. 2 zákona o DPH. 

V prípade, že osobný automobil nespĺňa kritériá nového dopravného prostriedku, potom je potrebné rozlišovať, či platiteľ, ktorý ho predáva, má v predmete podnikania nákup osobných automobilov za účelom ich predaja alebo nájmu – v tom prípade si pri ich kúpe môže odpočítať DPH podľa § 49 ods. 8 zákona a pri ich predaji uplatňuje „bežný mechanizmus“ dane. Predaj osobného automobilu u predajcu je v prípade, ak kupujúcim je platiteľ z ČR a automobil je prevezený do ČR, oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. 

V prípade, ak osobný automobil predáva platiteľ, ktorý nákup a predaj, resp. nájom osobných automobilov nemá v predmete podnikania, potom pri nákupe osobného automobilu nemá nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH a zároveň pri jeho dodaní (nezáleží na tom, či kupujúcemu zo SR alebo z iného štátu) uplatní oslobodenie od dane podľa § 42 citovaného zákona, teda nie podľa § 43. V zmysle § 42 zákona o DPH sa uplatňuje oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru, pri ktorom platiteľ nemal nárok na odpočítanie pri jeho kúpe, t. j. ak prijal tovar alebo službu bez možnosti odpočítania v zmysle § 28 až § 41 zákona o DPH alebo podľa § 49 ods. 7 písm. a), b), c) a e) – ide o tovary a služby, pri ktorých platí zákaz odpočítania. 

Osobitný režim pri predaji osobného automobilu by tiež mohol byť uplatnený obchodníkom, t. j. na účely DPH platiteľom, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH. Takýto platiteľ pri uplatnení tzv. rozdielového spôsobu zdanenia nemôže vyčísliť DPH na faktúre (zdanený je len rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou). 

Ak sa teda v predmetnom prípade na slovenského platiteľa vzťahuje, že predmetom dodania do ČR je nový dopravný prostriedok (aj keď nemá nákup a predaj osobných automobilov v predmete podnikania), potom uplatní oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 2 zákona o DPH za predpokladu, že môže preukázať splnenie podmienok oslobodenia podľa ods. 5 (v závislosti od toho, kto samotnú prepravu uskutoční, resp. obstará). Dôkaz o tom, že došlo k preprave automobilu do ČR, t. j. ak prepravu vykonal sám odberateľ, písomné vyhlásenie o tom, že tovar prepravil, musí mať slovenský platiteľ k dispozícii najneskôr ku dňu podania daňového priznania, v ktorom uplatňuje oslobodenie od dane. Uvedené intrakomunitárne dodanie do ČR uvedie slovenský platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil faktúru o dodaní (nie zálohové faktúry – tie na uvedenie do daňového priznania nemajú vplyv), vyplýva to z § 19 ods. 8 zákona. Za faktúru na účely DPH môže byť považovaná aj zmluva, dodací list, resp. iný doklad, ktorý obsahuje obsahové náležitosti podľa § 72 ods. 2 zákona o DPH. To znamená, že ak takýto doklad bol vyhotovený pri odovzdaní automobilu dňa 3. 7. 2008, resp. najneskôr do 15. 8. 2008, potom slovenský platiteľ uvedie jeho dodanie do daňového priznania za zdaňovanie obdobie júl 2008 v riadku č. 14 a súčtovom riadku 13. 

Zároveň bude dodanie uvedené do súhrnného výkazu za zdaňovanie obdobie III. štvrťrok 2008 v zmysle § 80 ods. 1 zákona o DPH. 

V prípade, ak by pri odovzdaní automobilu nebola vyhotovená faktúra na účely DPH (čo však zrejme nebude prípad tovaru, akým je automobil), resp. by nebola vyhotovená do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po jeho dodaní, potom by sa za deň dodania na účely DPH, t. j. aj za deň, v ktorý by dodanie bolo uvedené v daňovom priznaní, považoval až uvedený 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca po dodaní tovaru. To znamená, že ak by pri odovzdaní tovaru 3. 7. 2008 faktúra nebola vyhotovená a nebola by vyhotovená ani do 15. 8. 2008, potom by dodanie bolo uvedené až za zdaňovanie obdobie august 2008 (riadok 14 a 13), do súhrnného výkazu by bolo dodanie uvedené v III. štvrťroku 2008. 

Rovnako ako bolo v predchádzajúcom uvedené, by postupoval platiteľ, ktorého predmetom podnikania je nákup osobných automobilov za účelom ich predaja alebo nájmu (osobný automobil je preňho „klasickým“ tovarom). 

V prípade, ak osobný automobil nespĺňa kritériá nového dopravného prostriedku a slovenský platiteľ nemá v predmete činnosti obchodovanie s osobnými automobilmi, potom predmetné dodanie do ČR neuvedie do riadka 14 daňového priznania, ale len do riadka 13, pretože neuskutočnil dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Uskutočnil dodanie oslobodené od dane podľa § 42 citovaného zákona, takéto dodanie sa neuvádza do súhrnného výkazu. 

Platiteľ – obchodník, postupujúci podľa § 66 zákona o DPH dodanie automobilu neuvádza do súhrnného výkazu, v daňovom priznaní uvedie hodnotu, ktorá je základom dane v riadku 03, v riadku 04 príslušnú DPH (na faktúre však nemôže byť uvedená). 

  • Otázka č. 16:    Predaj majetku nadobudnutého lízingom 

Fyzická osoba – platiteľ DPH, obstarala ťahač a náves na základe zmluvy s právom kúpy prenajatej veci. Po ukončení lízingu sa rozhodla tento hmotný majetok predať. Ako má postupovať pri predaji hmotného majetku z hľadiska dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty? 

Pri predaji majetku je dôležitá skutočnosť, či k predaju hmotného majetku dochádza po uplatnení predkupného práva po ukončení zmluvy s právom kúpy prenajatej veci alebo došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy s právom kúpy prenajatej veci a následne k predaju hmotného majetku. 

Ak daňovník predáva hmotný majetok obstaraný na základe zmluvy s právom kúpy prenajatej veci po uplatnení predkupného práva, potom daňová zostatková cena odpisovaného dlhodobého hmotného majetku je nulová. Odpis ako daňový výdavok uplatňoval nájomca v súlade s ustanovením § 26 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov rovnomerne počas doby nájmu. 

Ak došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy s právom kúpy prenajatej veci a následne daňovník predáva predmet finančného prenájmu, pri predaji uplatňuje daňovník do daňových výdavkov daňovú zostatkovú cenu. 

Podľa inštitútu § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatniť do daňových výdavkov v zdaňovacom období z titulu predaja hmotného majetku výdavok vo výške daňovej zostatkovej ceny hmotného majetku vyradeného predajom. Právny predpis nelimituje uplatnenie zostatkovej ceny do daňových výdavkov vo vzťahu k príjmu z predaja hmotného majetku. To znamená, že na daňové účely je akceptovaná aj strata vzniknutá v dôsledku predaja hmotného majetku. 

Zostatkovou cenou pre účely zákona o dani z príjmov je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. 

Jednoduché účtovníctvo 

O predaji predmetného hmotného majetku účtuje účtovná jednotka v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií za účtovné obdobie. Zaúčtuje daňovú zostatkovú cenu dlhodobého hmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom v druhovom členení na prevádzkovú réžiu. Zároveň vyradí hmotný majetok z knihy dlhodobého hmotného majetku v obstarávacej cene. Ďalším účtovným prípadom účtovného obdobia deklarujúcim predaj dlhodobého hmotného majetku je evidencia pohľadávky v pomocnej účtovnej knihe pohľadávok z titulu predaja hmotného majetku. 

Finančnú operáciu predstavujúcu kreditný obrat peňažných prostriedkov na bankovom účte, resp. v pokladnici v účtovnom období zaúčtuje účtovná jednotka v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov na bankovom účte alebo v pokladnici a súčasne príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom v členení na ostatné príjmy. 

Zákon o dani z príjmov v § 17 neobsahuje ustanovenie, v ktorom by mal byť upravený príjem z predaja hmotného majetku z titulu uplatnenia odpisov do daňových výdavkov z limitovanej vstupnej ceny hmotného majetku. Z uvedeného vyplýva, že príjem z predaja hmotného majetku vstupuje do základu dane z príjmov fyzických osôb v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ako finančná operácia v peňažnom denníku v plnej výške. 

Daň z pridanej hodnoty 

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predmetom dane je: 

  • dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, 
  • poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, 
  • nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev, 
  • dovoz tovaru do tuzemska. 

Dodaním tovaru je v súlade s ustanovením § 8 zákona o DPH prevod práva nakladať s hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou ako vlastník a dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo obdobnej zmluvy, napr. dodanie bytu na základe zmluvy o výstavbe bytu. Dodaním tovaru je aj dodanie elektriny, plynu, vody, tepla a chladu. Dodaním tovaru je napr. dodanie materiálu, dodanie polovýrobkov, dodanie hotových výrobkov, obchodného tovaru, iných hnuteľných vecí (strojov, zariadení, prístrojov), ďalej predaj budovy alebo inej stavby, ako aj predaj pozemku. 

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, a to aj v prípade bezodplatného dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri bezodplatnom dodaní tovaru základom dane je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím. Základom dane pri bezodplatnom dodaní je táto suma, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tento tovar predáva platiteľ dane za inú cenu. 

Platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch. Táto povinnosť sa týka platiteľa dane aj za predpokladu, že ide o bezodplatné dodanie tovaru. 

Platiteľovi vzniká povinnosť v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o DPH vyhotoviť faktúru pri každom dodaní tovaru, služby, ale aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním v tuzemsku, a to pre zdaniteľnú osobu, ako aj pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Táto povinnosť sa nevzťahuje na platiteľa, ak ide o tovar alebo službu dodanú s oslobodením podľa § 28 až § 42 zákona o DPH. 

Z uvedených inštitútov zákona o DPH vyplýva, že platiteľovi dane pri predaji ťahača a návesu, ktoré sú dodaním tovaru, vzniká povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu a zároveň vyhotoviť faktúru. 

  • Otázka č. 17:    Zápočet pohľadávok a záväzkov 

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva obdržala od energetických závodov vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov. Z titulu vzájomného započítania vznikol preplatok. Ako má o týchto skutočnostiach účtovať? 

Vychádzajúc z ustanovenia § 2 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, dňom uskutočnenia účtovného prípadu pri pohľadávkach je deň inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky a postúpenia pohľadávky.  

Základná definícia započítania je obsiahnutá v § 580 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 

Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku pohľadávky započítaním, a to: 

  • ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu alebo 
  • na základe dohody. 

Z tejto definície vyplýva, že predpokladom na započítanie je prejav vôle aspoň jednej strany smerujúci k zániku vzájomných pohľadávok. Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno vymáhať na súde. Jednostranne možno započítať pohľadávky, ktoré sú rovnakého druhu, najčastejšie peňažné plnenie. V danom prípade ide o takéto pohľadávky, preto dodávateľ elektrickej energie môže aj jednostranne započítať svoju pohľadávku so záväzkom, pretože ide o pohľadávku a záväzok voči tej istej osobe. Z uvedeného vyplýva, že druhá strana nemá inú možnosť, ako akceptovať prejav vôle dodávateľa elektrickej energie na zápočet pohľadávok a záväzkov. 

V konkrétnom prípade to znamená, že podpis dohody jednou stranou deklaruje jej vôľu smerujúcu k započítaniu pohľadávky. Na základe tohto prejavu a v nadväznosti na § 580 Občianskeho zákonníka za deň uskutočnenia účtovného prípadu (t. j. započítania pohľadávok) sa považuje dátum, ktorý je v dohode uvedený ako skorší. 

O vzájomnom započítaní pohľadávky a záväzku účtuje účtovná jednotka v sústave podvojného účtovníctva týmto účtovným zápisom: 

  • zápočet pohľadávky so záväzkom     MD 321 / D 315 
  • úhrada preplatku     MD 221 (211) / D 315 

  • Otázka č. 18:    Daň z motorových vozidiel 

Fyzická osoba príležitostne použije svoje auto na účely zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Je potrebné, aby auto malo zaplatenú daň z motorových vozidiel? Ako doklad postačí vyúčtovanie cestovného príkazu? 

Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O, ktoré sa používa v Slovenskej republike na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov. Daňovníkom dane z motorových vozidiel podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. je osoba, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla ako držiteľ vozidla. 

Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania, t. j. do 31. januára nasledujúceho roka. Pomerná časť sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie. 

Daňovník, ktorému vznikne alebo zanikne daňová povinnosť, je povinný oznámiť túto skutočnosť správcovi dane miestne príslušnému podľa miesta evidencie vozidla do 30 dní odo dňa vzniku alebo zániku daňovej povinnosti. 

Fyzická osoba je povinná zaplatiť daň z motorových vozidiel za obdobie, kedy auto využívala na podnikanie, a to vo výške 1/12 z ročnej sadzby za každý mesiac, v ktorom bolo auto použité na podnikanie. Vznik a zánik daňovej povinnosti oznamuje fyzická osoba do 30 dní odo dňa, kedy nastala táto skutočnosť. Vyúčtovaný cestovný príkaz preukazuje použitie automobilu na podnikanie, to znamená, že ak si živnostník vykáže v cestovnom príkaze použitie motorového vozidla na podnikanie, za tento mesiac je povinný zaplatiť daň z motorových vozidiel. Daňové priznanie a daň je fyzická osoba povinná podať a zaplatiť do 31. januára nasledujúceho roka. 

  • Otázka č. 19:    Predaj automobilu konateľovi 

Spoločnosť má obstaraný osobný automobil formou finančného prenájmu, ktorý končí v decembri 2008. V januári 2009 ho predá konateľovi. Aký to má vplyv na daň z príjmov? 

V § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je definovaný finančný prenájom ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak 

1.    vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a 
2.    doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok. 

Predajom automobilu po ukončení finančného prenájmu nebudú porušené podmienky a spoločnosť nebude upravovať základ dane z titulu finančného prenájmu. 

Spoločnosť môže konateľovi automobil predať. Príjem z predaja bude súčasťou základu dane z príjmov právnickej osoby podľa § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Keďže automobil má nulovú zostatkovú hodnotu, daňové výdavky sú v tomto prípade bezpredmetné. V § 17 ods. 5 je riešená obvyklá cena len z pohľadu zahraničných závislých osôb. Zahraničné závislé osoby sú definované v § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov. V rámci tuzemských závislých osôb (predpokladáme, že v otázke ide o tuzemskú právnickú osobu a tuzemského konateľa) neexistuje ustanovenie v § 17 zákona o dani z príjmov, ktorý by z tohto titulu definoval úpravu základu dane v prípade, ak sa nepoužijú obvyklé ceny. Spoločnosti nevyplýva povinnosť upravovať základ dane o rozdiel medzi predajnou cenou a cenou obvyklou. 

  • Otázka č. 20:    Röntgenové služby a školenie 

Živnostník, platiteľ DPH, fakturuje francúzskej spoločnosti röntgenové služby (kontrola zvarov) a školenie. Má vystaviť faktúru s DPH alebo bez DPH? 

Pri posudzovaní miesta dodania služieb vychádzame z § 15 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Základnou podmienkou, ktorá je definovaná v ods. 1, je, že miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva. 

Röntgenová kontrola zvarov má charakter technickej služby, ktorá je zaradená v § 15 ods. 8 zákona o DPH. Pri dodaní takýchto služieb zahraničnej osobe sa riadime miestom dodania podľa § 15 ods. 7 zákona o DPH, ktorý definuje, že miestom dodania technickej služby, ak je táto služba dodaná osobe, ktorá podniká v členskom štáte inom, ako je členský štát dodávateľa služby, je miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, na ktorej spotrebu a využitie sa služby dodávajú. V tomto prípade miesto dodania bude Francúzsko a tuzemský platiteľ vystaví faktúru bez DPH a prenesie daňovú povinnosť na odberateľa služby (francúzsku spoločnosť). 

Röntgenové  kontroly zvarov sú zaradené do kódu produkcie 74.30.15 – Služby ostatnej technickej kontroly. 

Služby v oblasti školenia patria medzi služby podľa § 15 ods. 4 zákona o DPH ako vzdelávacie služby. Tieto služby majú miesto dodania tam, kde sa fyzicky vykonajú. Ak živnostník bude školiť v tuzemsku, potom je povinný zdaniť predmet dane slovenskou daňou, bez ohľadu na to, kto si službu objednal.  

  • Otázka č. 21:    Kurzové rozdiely a poskytnuté preddavky 

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva zrealizovala preddavok veriteľovi zo svojho účtu vedeného v SKK na jeho účet v cudzej mene (EUR). Veriteľ vrátil preddavok v EUR. Ako má účtovná jednotka účtovať o tejto skutočnosti? Je vzniknutý rozdiel kurzovým rozdielom?            

V nadväznosti na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť účtovnej jednotky, ktorá má majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene, prepočítať tieto na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo ku dňu zostavenia účtovnej závierky, alebo k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis. Tento postup účtovná jednotka nepoužije pri prijatých a poskytnutých preddavkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. 

Ak účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva zrealizovala úhradu svojho záväzku z účtu v slovenskej mene na účet veriteľa vedený v cudzej mene, potom duplicitná úhrada z hľadiska účtovníctva predstavuje poskytnutý preddavok (pohľadávku) účtovaný v rámci zúčtovacích vzťahov v sústave podvojného účtovníctva takto: MD 314 / D 221. 

Účtovanie kurzových rozdielov rozoberá ustanovenie § 24 opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002 č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. 

Na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku sa účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov a predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. O kurzových rozdieloch sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu najmä z dôvodu postúpenia pohľadávky, vkladu pohľadávky do základného imania a vzájomného započítania pohľadávky. 

Nadväzujúc na inštitút § 2 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. 

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva poskytla preddavok v slovenskej mene a vrátený preddavok jej bol poukázaný taktiež na účet v slovenskej mene, potom rozdiel, ktorý vznikol z titulu vráteného preddavku veriteľom z jeho účtu vedeného v cudzej mene (EUR), nemá charakter kurzového rozdielu. O rozdiele vzniknutom na účte 314 – Poskytnuté preddavky účtovná jednotka v sústave podvojného účtovníctva účtuje nasledovne: MD 548 / D 314 alebo MD 314 / D 648.  

V zmysle inštitútu § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pri zisťovaní základu dane z príjmov právnických osôb u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa vychádza z výsledku hospodárenia. V ďalších ustanoveniach tejto právnej normy nie je osobitným spôsobom upravený tento rozdiel, a preto daňovník osobitným spôsobom neupravuje základ dane z príjmov z titulu účtovania rozdielu na účte 314 – Poskytnuté preddavky.