facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Pomoc – bankrotujem...

Úvod

Postoje verejnosti k denne medializovanej hospodárskej kríze sú rôznorodé. Tento príspevok sa venuje jednému z dôsledkov zlej hospodárskej situácie nielen podnikateľa, napríklad v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti či z nedostatku podnikateľských aktivít a aktuálnemu nezáujmu o zákazky – predpokladom, podmienkam, priebehu, a najmä očakávaným výsledkom konkurzu vyhláseného na majetok fyzickej osoby.

POZNÁMKA
Bankrot, konkurz, krach – už akokoľvek to pomenujeme, môže postihnúť aj bežného človeka, ktorý nepodniká; strata zamestnania, hypotéka na byt, úver na zariadenie, auto na lízing, manželka na materskej, nemožnosť nájsť si zamestnanie... I takáto životná situácia môže viesť ku konkurzu, teda k zákonom upravenému postupu riešenia úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov.

Tento príspevok je venovaný problematike malých konkurzov, ktoré zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje viesť na fyzické osoby – nepodnikateľov. Článok je zaradený do tejto publikácie z dôvodu, že práve mnoho podnikateľov – fyzických osôb práve v snahe riešiť zlú finančnú situáciu vzniknutú v dôsledku nedosahovania ziskov z podnikania najskôr ukončí podnikateľské oprávnenie, aby sa odbremenili minimálne od odvodových povinností a potom pristúpia k ďalšej možnosti, ako vysporiadať svoje záväzky.

Čo to znamená dať sám na seba konkurz, čo všetko to obnáša? Musím to urobiť? Čo ak to nevyjde? Ako mám ochrániť rodinu? Koľko to bude celé trvať? Skutočne mi zaniknú všetky dlhy skončením konkurzu a už nebudem musieť vrátiť dlžníkom, čo im dlhujem? Čo bude s exekúciami počas konkurzu? Nielen na tieto otázky je záujem v príspevku odpovedať. Takže poďme od začiatku.

Bankroty fyzickej osoby v podmienkach Slovenskej republiky

Za posledné dva roky možno pozorovať rastúci trend občanov SR, ktorým z rôznorodých dôvodov „tečie do topánok“ v podobe súdnych žalôb znejúcich na zaplatenie dlhu proti nim, exekúcií vedených na ich majetok za účelom získania peňazí pre veriteľov, o snahu pokúsiť sa zbaviť svojich dlhov, oddialiť alebo úplne zablokovať exekútorov návrhmi na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sľubuje za ideálnych podmienok v praxi už tri roky, že takáto fyzická osoba (nešťastník, no nie vždy) môže začať odznova, od nuly práve prostredníctvom konkurzného konania a hlavne predovšetkým za predpokladu, že súd povolí takémuto dlžníkovi oddlženie.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon) umožňuje viesť konkurzné konanie i voči fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom. Nie je ani dôležité, či niekedy táto osoba podnikateľom bola alebo nie, teda nezáleží na tom, z čoho jej vznikli dlhy, ktoré nestíha splácať.

Prax zatiaľ ukazuje, že pribúda tzv. malých konkurzov na fyzické osoby, ktoré už nepodnikajú. Ak teda hovoríme o malom konkurze v kontexte súčasnosti, ide o konkurz na bývalého podnikateľa – fyzickú osobu, ktorá vzhľadom na svojich neuspokojených veriteľov je nútená vysporiadať svoje záležitosti práve podaním návrhu na konkurz.

Povinnosti dlžníka v súvislosti s konkurzom

  • Zákon ustanovuje dlžníkovi povinnosť predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.
    Ak je dlžník povinný účtovať podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia (§ 4 zákona).

POZNÁMKA
Bezodkladnosť, vhodnosť a primeranosť opatrení hroziaceho konkurzu – definíciu týchto vlastností opatrení, ktoré by mal každý dlžník urobiť, aby predišiel konkurzu, zákon bližšie nešpecifikuje. Prax súdna, ako aj ekonomická však vysvetľuje toto ustanovenie v duchu zákona tak, aby dlžník urobil včas také rozhodnutia, ktoré mu fakticky šetria peniaze určené veriteľom dlžníka, zamestnancom dlžníka i jeho obchodným partnerom.

Príklad č. 1:
Jozef Kováč KOVOKOV podniká v oblasti kovovýroby od roku 2004, postupne si vytvoril dobré meno medzi odberateľmi, venoval sa subdodávkam vo výrobe kovových súčiastok pre automobilový priemysel. Po štyroch rokoch zamestnával pätnásť zamestnancov, ktorí pracovali na dve zmeny, podnikal síce ešte v prenajatých priestoroch, ale koncom roka 2008 podpísal budúcu kúpnu zmluvu na odkúpenie tejto výrobnej haly. Zamestnancom platil veľmi slušne, preplácal im každý nadčas a odmeny boli preňho každomesačnou samozrejmosťou. Pán Kováč, vidiac vysoko uspokojivú bilanciu hospodárenia za rok 2008 a vo viere v budúce vysoké zisky, si objednal v lete roku 2009 luxusné terénne vozidlo za viac ako 50 000 €. Keďže ale následne zistil, že obchodní partneri – odberatelia, odstupujú od zmlúv, lebo majú prácu akurát tak pre seba a zároveň je ťažká situácia v kovovýrobe všeobecne, musel p. Kováč pristúpiť k týmto nevyhnutným, neodkladným opatreniam, aby predišiel krachu:

    • odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na budovu určenú na podnikanie;
    • odstúpil od zmluvy o budúcej kúpe auta;
    • po rokovaniach so zamestnancami a po ich vzájomnej dohode uzatvoril p. Kováč so zamestnancami dohody o zmene pracovných podmienok, prostredníctvom ktorých už pracujú len v jednozmennej prevádzke, odmena sa stala nenárokovateľnou položkou a nadčas prepláca zamestnávateľ len v prípade odôvodneného a vopred povoleného nadčasu. Takto sa darí p. Kováčovi ušetriť i na mzdových prostriedkoch a zároveň nebol nútený nikoho prepustiť;
    • začal rokovanie s lízingovou spoločnosťou o možnosti prerušenia platenia lízingu na kovoobrábací stroj na dobu aspoň šiestich mesiacov;
    • právnikovi odovzdal podklady o dlž­níkoch, ktorí mu nezaplatili splatné faktúry, aby ich súdnou cestou uplatnil a následne prostredníctvom exekútora vymohol v ich prospech,
    • právnikovi a ekonómke ďalej uložil, aby podľa možností analyzovali, či nie je vhodné a účelné niektoré pohľadávky predať pre rýchlejšie získanie peňazí;
    • rokoval s prenajímateľom o mož­- nosti zmenšenia priestorov v prenájme, čo si prenajímateľ nechal na zváženie, avšak už pri rokovaní vyslovil predbežný súhlas (aj prenajímateľ je radšej, keď má prenajatú budovu dlhodobejšie, i keď nie celú, ako ju nemať v súčasnosti prenajatú, navyše na dedine).
  • Ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať (§ 5 zákona).
  • Dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka fyzickej osoby má rovnako likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka (§ 11 ods. 2 zákona).

Úpadok dlžníka znamená situáciu, kedy dlžník je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, platí zákonná domnienka, že je v úpadku.

Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanovuje vyhláška MS SR č. 643/2005 Z. z. nasledovne:

  • na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú

a) peňažné prostriedky,

b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,

c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti,

e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

 Za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

Peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou;

NEPREHLIADNITE!
V súvislosti so zisťovaním platobnej ne­schopnosti sa neprihliada na pe­ňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.

  • na účely určenia predlženia sa pri stanovení hodnoty majetku vychádza z jeho účtovnej hodnoty. Majetkom sa rozumie majetok podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona o účtovníctve. Na majetok neevidovaný v účtovníctve, ktorý v ňom mal byť podľa zákona o účtovníctve evidovaný pri stanovení hodnoty majetku na účely určenia predlženia, sa neprihliada.

Pri stanovení hodnoty splatného záväzku sa vychádza z jeho sumy. Splatným záväzkom sa na účely určenia predlženia rozumie peňažný záväzok, ktorý je dlžník povinný plniť veriteľovi.

Pri stanovení hodnoty majetku dlžníka – fyzickej osoby, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve na účely určenia predlženia, sa prihliadne aj na jeho osobný majetok a jeho osobné splatné záväzky, ktoré nie sú predmetom jeho účtovníctva. Pri stanovení hodnoty osobného majetku na účely určenia predlženia sa vychádza z jeho obvyklej ceny. Osobným splatným záväzkom na účely určenia predlženia sa rozumie splatný záväzok, ktorý nevyplynul z činnosti, ktorá je predmetom účtovníctva.

POZNÁMKA
Upozornenie na zodpovednosť za škodu:
Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa § 42 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, t. j. musí byť z návrhu zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísaný a datovaný. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Podpis navrhovateľa musí byť v návrhu úradne osvedčený.

  • Dlžník je ďalej povinný pripojiť k návrhu:
    • zoznam svojho majetku,
    • zoznam svojich záväzkov,
    • zoznam svojich spriaznených osôb (špecifikovaných v § 9 zákona),
    • poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora – tieto účtovné listiny musí pripojiť dlžník, ktorý účtuje podľa zákona o účtovníctve.

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa musí podať na príslušnom súde, ktorými sú, vrátane sporov týmito konaniami vyvolaných a súvisiacich, tieto:

  • Okresný súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
  • Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
  • Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
  • Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
  • Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline,
  • Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
  • Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
  • Okresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní je príslušný:

  • Krajský súd v Bratislave (v prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiam Okresných súdov Bratislava I, Trnava, Trenčín a Nitra),
  • Krajský súd v Banskej Bystrici (v prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiam Okresných súdov Žilina a Banská Bystrica),
  • Krajský súd v Košiciach (v prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiam Okresných súdov Prešov a Košice I).

Príklad č. 2:
Každý prípad od prípadu je životný príbeh. Pani Jana podnikala od roku 1996 v oblasti výroby dámskej a pánskej konfekcie. Začínala doslova „na kolene“, postupne sa vypracovala a robila zákazky pre veľké textilné firmy v regióne. Všetko išlo ideálne, odberatelia platili, ona šila postupne náročnejšie konfekcie, zobrala si na lízing priemyselné šijacie stroje i priemyselnú naparovačku, neskôr i dodávkový automobil za účelom distribúcie vlastnej kolekcie. Nešťastná dopravná nehoda na jar roku 2007, ktorá ju donútila pol roka stráviť v posteli, sčasti pri vedomí, sčasti nie, bola spúšťačom dramatického konca. Vo firme ju nemal kto zastúpiť; nemal kto zháňať zákazky a rokovať s dovtedajšími odberateľmi, prestala platiť lízingy, pribúdali nezaplatené faktúry za elektrinu či vodu. Aj dodávatelia materiálov ostali neuspokojení. Podstatným spôsobom krach podnikania ovplyvnil aj odliv krajčírok, ktoré odišli za ľahšou prácou do automobilovej spoločnosti otvorenej v tomto regióne. Začali sa množiť exekúcie na majetok pani Jany a už nebolo možné situáciu usmerniť. Rok 2008 bol dramatický v tom, že veľkí odberatelia jej „nedali prácu“ s tvrdením, že zahraničie sa posúva s výrobou ďalej na východ. Nezáujem o konfekciu na domácom trhu (čínske obchody prekvitajú), nedostatok zákazok, nemožnosť pretransformovať svoje podnikanie iným smerom boli poslednými kvapkami, ktoré uhasili v pani Jane poslednú nádej, že svoje podnikanie zachráni. Pani Jana zrušila svoje podnikateľské oprávnenie a podala sama na seba návrh na vyhlásenie konkurzu.
VZOR: Návrh na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby – príloha č. 1

Povinné prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu

Zoznam majetku

Zoznam majetku je neoddeliteľnou prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý musí dlžník priložiť k samotnému návrhu (§ 12 ods. 4 zákona). Inak dlžník ako navrhovateľ „riskuje“ odmietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nesplnenie formálnych náležitostí návrhu (§ 14 ods. 1 zákona).

Podrobnú úpravu obsahových náležitostí zoznamu majetku obsahuje § 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. V zozname majetku sa uvádza majetok patriaci dlžníkovi ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo. Ak ide o konkurzné konanie, v zozname majetku sa uvádza aj majetok, ktorý bol prevedený z dlžníkovho majetku právnymi úkonmi, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Z pohľadávok sa v zozname majetku uvádzajú len peňažné pohľadávky. Vzor tlačiva tvorí prílohu č. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., preto nie je prípustné podať zoznam majetku v inej podobe, ako určuje vzor vo vyhláške. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pre laika je už vyplnenie tohto tlačiva veľmi ťažké a pravdepodobnosť nielen omylu, ale aj uvedenia zrejmých nesprávností je veľmi veľká. Súčasťou zoznamu majetku dlžníka je jeho vyhlásenie, že všetky údaje uvedené v zozname majetku sú pravdivé a úplné a že si je (navrhovateľ) vedomý trestnoprávnych následkov v prípade úmyselného uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov, a napokon aj poučenie o trestnoprávnych následkoch marenia konkurzného konania. Pozitívom sú pomerne podrobné pokyny na vyplnenie jednotlivých zoznamov.

Dlžník musí vyplniť a podať zoznam majetku vrátane všetkých listov bez ohľadu na to, aký majetok má, resp. nemá.

Vzor: Zoznam majetku – príloha č. 2 (uvádzame len vyplnené tlačivá)

Zoznam záväzkov

Podľa § 5 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. sa v zozname záväzkov uvádzajú peňažné záväzky dlžníka ku dňu predloženia zoznamu záväzkov alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporných peňažných záväzkov, ktoré sú voči nemu (navrhovateľovi) uplatňované. V zozname záväzkov sa uvádzajú len tie peňažné záväzky, ktoré musia byť v konkurze uplatnené prihláškou. Taktiež súčasťou zoznamu záväzkov je vyhlásenie a poučenie. Vyplnenie zoznamu záväzkov je taktiež pomerne zložité, náročné, obsahuje informácie, ktoré nie sú, podľa môjho názoru, nevyhnutné pre rozhodnutie súdu o návrhu na začatie konkurzného konania (ide napr. o telefónne číslo alebo e-mail veriteľa, pričom tieto údaje nemusia byť vždy dlžníkovi dostupné; a nielen jemu). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že podobne ako zoznam majetku, aj zo­znam pohľadávok je „vybavený“ pomerne podrobnými pokynmi na vyplnenie. Už len samotné určenie druhu pohľadávky je však pre laika takmer nemožné.

Povinnosť priložiť k návrhu na vyhlásenie konkurzu zoznam záväzkov majú aj fyzické osoby – nepodnikatelia.

Vzor: Zoznam záväzkov – príloha č. 3

Zoznam spriaznených osôb

Z ustanovenia § 9 ods. 2 vyplýva, že spriaznenou osobou dlžníka sa na účely zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť. Zákon je voči fyzickým osobám ústretovejší a jednoduchší ako v prípade právnických osôb, keď medzi spriaznené osoby fyzickej osoby napr. nezaraďuje právnické osoby, v ktorých má jeho blízka osoba kvalifikovanú účasť. Potom medzi spriaznené fyzické osoby nepatrí napr. právnická osoba s kvalifikovanou účasťou spriaznenej osoby, teda ani obchodná spoločnosť, v ktorej má spriaznená osoba (blízka osoba, napr. manžel, manželka) až 100 % účasť.

Vzor: Zoznam spriaznených osôb – príloha č. 4

Doklad preukazujúci zaplatenie preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu

Dlžník je povinný už pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet príslušného súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, pričom dlžník ako navrhovateľ je povinný doklad preukazujúci zaplatenie preddavku priložiť k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo navrhovateľ ešte pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, súd zaplatený preddavok navrhovateľovi vráti. Výšku preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu ustanovuje vyhláška MS SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prostredníctvom § 7: preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby je 663,88 €.

POZNÁMKA
Zákon nepripúšťa možnosť oslobodenia od úhrady preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Ak navrhovateľ nedisponuje sumou vo výške preddavku, je v podstate „nútený“ porušiť zákon a dostať sa tak do pozície, kedy sa zosilní jeho zodpovednosť za škodu.
Následkom nezaplatenia preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je odmietnutie návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu. Vyplýva to z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona.

Zmluvný prehľad

Vykonávací právny predpis vydaný na základe blanketovej normy (§ 204 zákona) rozširuje osobitné náležitosti dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu o ďalšiu náležitosť. Podľa § 6 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak ide o konkurzné konanie, súčasť zoznamu majetku a zoznamu záväzkov tvorí aj zmluvný prehľad, v ktorom sa uvádzajú zmluvy uzatvorené dlžníkom, z ktorých záväzky ešte neboli splnené. Podobne ako v prípade zoznamu majetku a zoznamu záväzkov, vykonávací právny predpis upravuje aj vzor listov zmluvného prehľadu spolu s podrobnými vysvetlivkami k zápisom do nich. Predloženie zmluvného prehľadu vyplýva len z právneho predpisu nižšej právnej sily (citovanej vyhlášky), a preto by súdy nemali v prípade nepredloženia zmluvného prehľadu odmietať návrhy na začatie konkurzného konania; nevyplýva táto povinnosť ani z § 12 ods. 4 zákona.

POZNÁMKA
Súčasťou zmluvného prehľadu je zoznam zmlúv uzatvorených dlžníkom, záväzky z ktorých ešte neboli splnené (ku dňu podania návrhu na začatie konkurzného konania). Je zrejmé, že tento zoznam bude v podstate totožný so zoznamom záväzkov, pričom informácie z obidvoch zoznamov sú potom nadbytočne udávané súdom duplicitne.

Vzor: Zmluvný prehľad / Prehlásenie o neexistencii – príloha č. 5

Malý konkurz – konkurz fyzickej osoby – nepodnikateľa

Malý konkurz je osobitným procesným konkurzným postupom, na ktorého vedenie nemá dlžník v úpadku nárok; o otvorení malého konkurzu rozhoduje súd, ktorý uzná konkurz za malý vtedy:

  • ak je vyhlásený na fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom a zároveň
  • sú splnené aspoň dva nasledujúce predpoklady:

a) majetok podliehajúci konkurzu pravdepodobne neprevyšuje 165 000 €,

b) obrat úpadcu dosiahnutý v poslednom uzatvorenom účtovnom období pred vyhlásením konkurzu neprevýšil 333 000 €,

c) úpadca pravdepodobne nemá viac ako 50 veriteľov.

Zákonodarca stanovil pravidlá postupu pri malom konkurze v desiatej hlave zákona prostredníctvom osobitných konkurzných ustanovení § 106 a § 107, sledujúc predovšetkým jeho rýchle, efektívne a úsporné skončenie. Za týmto účelom môže súd skrátiť lehoty platiace pre riadny konkurz alebo rozhodnúť o iných opatreniach.

V malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru jedného zástupcu veriteľov.

POZNÁMKA
Návrh na malý konkurz môžete ako dlžník podať, ak nie ste schopný svoje peňažné záväzky plniť 30 dní po lehote splatnosti, na súde zložíte preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 663,88 eura a musíte mať majetok aspoň 1 659,70 eura ako preddavok na úhradu nákladov konkurzu.

Záver

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa všetky obsahové náležitosti vrátane požadovaných príloh, súd musí najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu súdu rozhodnúť o začatí konkurzného konania. Čo sa teda týka konkurzu na fyzickú osobu, procesný postup a ani povinné listiny k návrhu na vyhlásenie konkurzu sa nelíšia oproti návrhom na konkurz obchodných spoločností či družstiev; rozdiel je samozrejme v listinách týkajúcich sa účtovníctva. Tieto prílohy musí rovnako predložiť navrhovateľ – dlžník – fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom. Samozrejme to platí s výnimkou účtovných listín.

V prípade, že návrh na vyhlásenie konkurzu nespĺňa všetky náležitosti, súd návrh odmietne. Súd je tak povinný urobiť v lehote 15 dní od doručenia návrhu. Ak súd odmieta návrh na vyhlásenie konkurzu z iného dôvodu, ako je nezaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, súd musí súčasne vo výroku uznesenia, ktorým návrh na vyhlásenie konkurzu odmieta, vrátiť navrhovateľovi preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v zaplatenej sume, a to po právoplatnosti rozhodnutia. Keďže v zmysle § 198 ods. 1 druhá veta zákona proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je možné odvolanie, rozhodnutie je doručením navrhovateľovi právoplatné, avšak zaplatený preddavok bude účastníkovi vrátený až neskôr. Z praxe súdov vyplýva, že táto lehota je veľakrát dlhšia ako jeden až dva mesiace, takže navrhovateľ v prípade, že nedisponuje sumou vo výške preddavku, je nútený podať návrh opätovne, avšak v takomto prípade už po lehote 30 dní.

NEPREHLIADNITE!
Súdy odmietnu návrh na vyhlásenie konkurzu napr. len z dôvodu, že zoznam majetku, záväzkov a zmluvný prehľad nebude súdu doručený v potrebnom počte rovnopisov, pretože v takomto prípade súd nemôže aplikovať poslednú vetu § 42 ods. 3 OSP a vyhotoviť druhé vyhotovenie návrhu (resp. príloh) na náklady účastníka a nemôže ho ani vyzvať na doplnenie, resp. opravu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Súd po tom, čo konštatuje úplnosť návrhu na vyhlásenie konkurzu vrátane požadovaných príloh s potrebným počtom rovnopisov vydaním uznesenia, musí začať konkurzné konanie na majetok dlžníka podľa § 14 ods. 1 zákona. Toto je prvá etapa konkurzného konania.

Súd po začatí konkurzného konania najneskôr do 5 dní od jeho začatia buď vyhlási na majetok dlžníka konkurz, alebo v prípade, ak má pochybnosti o majetnosti dlžníka, ustanoví predbežného správcu (§ 18 zákona).

Následne súd môže po začatí konkurzného konania zastaviť konkurzné konanie pre nedostatok majetku, pričom správu o skutočnosti, že hodnota majetku dlžníka nedosahuje hodnotu ani 1 659,70 €, súd zistí zo správy vopred ustanoveného predbežného správcu.

POZNÁMKA
Keďže zámerom tohto príspevku je dospieť k tomu, aby sa fyzická osoba mohla zbaviť svojich dlhov a pokračovať v normálnom fungovaní bez stresu z exekúcií a nezaplatených dlhov, ukončenie konkurzného konania jeho zastavením a konštatovaním, že majetok dlžníka fyzickej osoby nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, nie je riešením insolventnosti fyzickej osoby. Dlhy fyzickej osoby zanikajú až jej smrťou a konštatovanie nemajetnosti nemá za následok výmaz tohto dlžníka zo „sveta“, ako je tomu u právnických osôb. Fyzická osoba môže svoju insolventnosť vyriešiť v maximálnej možnej miere jedine tak, ak súd povolí takémuto dlžníkovi oddlženie.

O oddlžení nabudúce.