facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


10 smrteľných hriechov šéfa

10 smrteľných hriechov šéfa alebo 10 vecí, ktoré zabijú každého šéfa a zničia organizáciu, ktorú riadi:

  1. Nejde za svojím cieľom
  2. Nie je verný svojim zásadám
  3. Neplánuje
  4. Nedeleguje
  5. Nemá výsledky
  6. Nespisuje pracovné postupy
  7. Neváži si svojich ľudí
  8. Neplatí poriadne ľudí
  9. Neprijíma nových zamestnancov
  10. Nevie to zorganizovať tak, aby to šlo bez neho

1. Nejde za svojím cieľom

Nemať cieľ alebo mať ho a nejsť za ním je zrada vlastných ideálov. Niet kam nasmerovať svoje snaženie, niet čo dosiahnuť a celá činnosť stráca zmysel. Podriadení opustia šéfa, ktorý ich nikam nevedie.

Neuveriteľne veľa šéfov firiem riadi svoju firmu bez toho, aby mali úplne jasno v tom, kam vedú svojich ľudí, kam smerujú svoju firmu. Riadia firmu systémom „veď nejako len bude“. A to je hrubá chyba. Aj kapitán lode, prv než vydá príkaz vyplávať, má jasno v tom, kde je jeho cieľ. Až potom sa rozhodne ho dosiahnuť – a dobrý kapitán ho aj dosiahne.

Prečo je dôležité definovať si a mať svoj cieľ? Lebo iba tak vieme určiť miesto, kam máme dôjsť. To je bod, ktorý sa dá dosiahnuť. Je to niečo, čo chceme mať. Od chvíle, kedy poznáme svoj cieľ, každý náš krok, všetko čo robíme, odrazu má svoj zmysel.

NEPREHLIADNITE!
Ak tento bod poznáte, viete, akých ľudí, na aké posty a v akom poradí ich máte prijímať.
Máte jasno v tom, ako robiť marketingové akcie, ako zorganizovať svojich predajcov a systém predaja.
Viete si naplánovať financie, máte jasno v tom, ako ich získať, ako ich vydať a rozumne použiť tak, aby to podporilo dosiahnutie cieľa.
Viete, aké stroje, budovy, zariadenia, softvér máte kupovať a v akom poradí.

A čo nie je zanedbateľné, aj vaši ľudia vedia, k čomu prispievajú. Je pravda, že aj bez znalosti cieľa môže každý z nich ťahať podľa najlepšieho svedomia a vedomia, ale potom zväčša ťahajú do rôznych strán. Tím ľudí, čo nepozná svoj cieľ, nie je tím. Ak chcete, aby vaši ľudia ťahali za jeden povraz, povedzte im, kam tá vaša partia ide – povedzte im, čo je cieľom firmy. A veďte ich tam.

2. Nie je verný svojim zásadám

Ľudia sú veľmi citliví na šéfov, ktorí nemajú zásady a bez mihnutia oka menia svoje názory podľa momentálnej výhodnosti. Na šéfa sa kladú omnoho vyššie nároky ako na bežného pracovníka. Neetickí šéfovia nemajú autoritu a veľmi často fungujú len na základe toho, že svojich ľudí zastrašujú.

Ak ste sa niekedy v minulosti stretli s bezzásadovým šéfom, tak si viete predstaviť, akú má tento človek autoritu u svojich zamestnancov, obchodných partnerov či rodinných príslušníkov. Šéf bez pevných zásad, čo neustále mení svoje životné hodnoty podľa momentálnej výhodnosti, nikdy nebude mienkotvorným človekom pre svojich ľudí. Vedľa takéhoto šéfa zostávajú iba jemu podobní – bezcharakterní alebo slabí ľudia, ktorí nedokážu odísť. Dosť často ich jediným motívom, prečo pracujú v jeho tíme, je nahrabať pre seba akýmkoľvek spôsobom peniaze. A na takýchto ľudí potom platia iba vyhrážky, že im strhnete prémie alebo že ich vyhodíte z výhodného miesta. Aj prešľapy zo súkromného života vnímajú zamestnanci veľmi citlivo. Česť, morálka, etika – to sú veci, ktoré nikdy nevyjdú z módy. Dobrá povesť získaná rokmi čestného a úspešného života sa niekedy dá stratiť za pár minút pobláznenia. Všetko sa dá napraviť, ale môže to stáť veľa času, energie a niekedy aj veľa peňazí.

3. Neplánuje

Aký je rozdiel medzi firmou, ktorá prosperuje a tou, ktorá krachuje? Tá úspešná má šéfa, ktorý je schopný predvídať, plánovať, organizovať a dosahovať svoje ciele. A naopak – šéf, ktorý neplánuje a nerealizuje svoje plány, sa mení na dobrodruha, ktorý hazarduje s pracovným nasadením a schopnosťami svojich ľudí. Spoznáte ho podľa toho, že dáva protichodné príkazy, ľudia pobehujú po firme bez konceptu, v polovici práce ich zastavia a pošlú niekde inde, veľa vecí sa robí neefektívne, panuje všeobecná nervozita a prirodzeným dôsledkom je, že firma nedosahuje svoje ciele.

POZNÁMKA
Mať cieľ je jedna vec a je to veľmi dôležitá vec. Ale dosiahnuť ho sa dá jedine pomocou perfektne zrealizovaného plánu. Dá sa dokonca povedať, že hlavný rozdiel medzi bohatou a chudobnou firmou je v tom, do akej miery dokáže jej šéf napísať a následne presadiť dobrý plán do života. Väčšina veľkých šéfov, ktorí vybudovali silnú firmu doslova z ničoho, zďaleka nie sú veľkými rečníkmi ani tými, čo strhávajú masy svojou charizmou. Na všeobecné prekvapenie sú to často iba „takí suchári“, ktorí ale vedia jedno – veci rozumne naplánovať, jasne ich vysvetliť ľuďom, a potom ich aj nekompromisne presadiť do života.

4. Nedeleguje

Robiť prácu za svojich podriadených je spoľahlivý spôsob, ako nič nestíhať a byť neustále v strese. Šéf, ktorý nevie potlačiť svoje nutkanie robiť všetko sám (lebo podľa neho nikto to neurobí tak dobre ako on), sa zoderie v práci a spraví omnoho menej ako ten, kto vie prácu rozdeliť medzi svojich ľudí. Takýto šéf sa stáva brzdou svojej firmy. Veď nech už je akokoľvek šikovný, on sám nikdy nespraví tak veľa práce ako 10, 20 či 100 jeho podriadených. Úlohou šéfa nie je zodrať sa v práci. Šéf si musí zvyknúť na to, že nemá sám vykonávať prácu, ale musí zapojiť do práce iných. Čím viac ľudí vie zapojiť do práce, tým viac bude úspešný. Prideliť ľuďom zmysluplnú prácu a nechať ich ju urobiť je jeho hlavnou činnosťou.

POZNÁMKA
Ak šéf nedeleguje, tak nemá čas na riadenie, na vedenie tímu – a pritom toto je jeho hlavná úloha. Neplní očakávania vlastných podriadených. Oni predsa očakávajú, že bude rozmýšľať, plánovať, vydávať rozumné príkazy, koordinovať činnosť a nie osobne meniť radiátor, opravovať počítač, predávať služby firmy alebo riešiť reklamáciu. Všetko sa dá delegovať. Šéf tieto veci musí osobne robiť iba vtedy, ak hrozí obrovský problém, ak obrazne povedané niekde vo firme horí. Ale to sa môže stať iba raz za 100 rokov. Ak horí stále, je to signál zle zorganizovanej firmy.

5. Nemá výsledky

Žiaden šéf nie je hodnotný tým, že vedie dlhé porady alebo kričí na ľudí. Nie je dôležité ani to, či má veľké auto, kanceláriu alebo na rukách drahé hodinky. Dobrý šéf nie je ani ten, čo dáva ľuďom odmeny, aj keď nemajú výsledky. Hlavným kritériom hodnotenia šéfa sú dosiahnuté výsledky jeho tímu.

Aj za dobré, aj za zlé výsledky tímu zodpovedá vždy jeho šéf. Kto vybral, zaškolil a riadil ľudí? Šéf. Kto odmeňuje, trestá, plánuje, prikazuje, koriguje, pomáha? Odpoveď znie vždy: šéf, šéf, šéf a znova šéf. Pracovníci s nástupom do firmy vyjadrili dôveru šéfovým schopnostiam postarať sa o ich prežitie. Vkladajú mu do rúk časť svojho života. Veria mu. Dokonca mu odpustia aj to, ak je občas na nich tvrdý. Ale iba vtedy, ak vďaka jeho riadeniu bude firma fungovať a oni si dobre zarobia. Ale nikdy mu neodpustia to, ak nie je dosť peňazí na výplaty, pre dodávateľov alebo že firma pre jeho neschopné riadenie skrachuje a oni prídu o prácu. Šéfa, ktorý neprivedie svoj tím k výsledkom, treba vymeniť.

6. Nespisuje pracovné postupy

Ak šéf musí vysvetľovať každému novému predajcovi to isté, je to zdržiavanie a plytvanie jeho energiou. Nie je lepšie raz a poriadne spísať pracovné postupy a mať navždy pokoj pri zaškoľovaní? A navyše sa nestratia cenné osvedčené skúsenosti starých „harcovníkov“.

Pracovník musí dostať nejaký papier, do ktorého sa môže pozrieť, ako má svoju prácu vykonávať. Inak nedosiahne opakovane kvalitné výsledky.

Na nešťastie väčšina ľudí nerada píše. Aj preto v mnohých firmách fungujú tieto postupy iba na základe ústnej komunikácie. Ospravedlňujú to tým, že pri ústnej komunikácii sú lepšie medziľudské vzťahy. A ide to vraj rýchlejšie. A vraj ľudia vyslovene neznášajú papiere.

POZNÁMKA
A ako je to naozaj? Je veľmi dôležité sa s ľuďmi rozprávať. Osobný priateľský rozhovor má veľkú hodnotu. Ale to neznamená, že netreba písať. Nikdy si nepomýľte budovanie dobrých vzťahov so základnou firemnou administratívou. Spisovať firemné postupy, vydávať písomnou formou príkazy alebo smernice nie je proti dobrým vzťahom, ale práve naopak. Nie je úlohou zamestnanca každý deň vymýšľať, ako má postupovať vo svojej práci. To je robota šéfa a ak nechce riskovať, že vo firme nastane „ľudová tvorivosť“ pri vystavovaní faktúry, odosielaní objednávky či pri výrobe nejakého výrobku, tak nemá na výber a musí začať písať, písať a písať. A práve tým zabráni nejasnostiam, sporom a reklamáciám. Ušetrí tým nervy sebe aj svojim ľuďom. Dobre napísané pracovné postupy – to je ozajstné bohatstvo každej firmy.

7. Neváži si svojich ľudí

Šéf, čo sa správa ako otrokár, nepozdraví sa ľuďom, nezaujíma sa o nich alebo po nich šliape, o nich skôr či neskôr príde. Zostanú s ním len tí najslabší, ktorí by sa inde neuchytili, alebo ľudia, čo sú tu iba kvôli peniazom – a kvôli nim sú ochotní zniesť čokoľvek.

Nielen chlebom je človek živý. Dobré slovo má svoju cenu. Firma – to sú hlavne ľudia. Darmo máte veľké sklady, špičkové stroje, skvelých zákazníkov, ak nemáte dobré vzťahy so zamestnancami, práve ste prišli o svoju najväčšiu oporu. Mnoho zamestnancov pracuje veľmi dobre a obetavo. Ak treba, sú ochotní prísť do práce aj vo svojom voľnom čase – často na úkor vlastného oddychu alebo starostlivosti o rodinu. Nevypláca sa takýmto ľuďom nedať primeranú dôležitosť a pozornosť. Neschopného šéfa spoznáte podľa toho, že nadáva na svojich ľudí. Ak sú naozaj takí nevýkonní, prečo ich včas nevymenil? A ak sú výkonní, mal by ich chváliť a vážiť si ich. Podriadení sú odrazom šéfa a nemôžu byť iní, ako je on. Kto si neváži svojich ľudí, zjavne si neváži ani seba.

8. Neplatí poriadne ľudí

Zodrať z kože tých najschopnejších je nielen neetické, ale v konečnom dôsledku sa to ani nevypláca. Ak šéf nevie alebo nechce primerane zaplatiť tých najlepších, nemôže sa diviť, že ho časom opustia. Mzdy, odmeny, výplaty, bonusy, prémie – to sú naozaj chúlostivé veci. Dokonca existujú firmy, kde je o výplatách zakázané hovoriť.

Každý zamestnanec je tak trochu aj majiteľ firmy. A keď pracuje naplno, vytvára potrebné výsledky a firma je zisková, tak je majiteľ doslova povinný podeliť sa o časť zisku so svojimi ľuďmi. Úspešné firmy vždy vedia dať svojim produktívnym ľuďom nadpriemerné platy, aby aj oni cítili, že ich firma podporuje. A čo robiť, keď máte málo peňazí na plat pre schopných ľudí? Prvé opatrenie je vyhodiť tých neschopných, čo nemajú výsledky. Druhé opatrenie: rozdeľte ich plat medzi schopných a výkonných.

9. Neprijíma nových zamestnancov

Zopár šéfov si nikdy neuvedomilo, že všetky silné organizácie majú veľa ľudí. Ak nenaberiete produktívnych ľudí, nikdy ich nebudete mať dostatok a vo firme všetky posty obsadia priemerní ľudia. Nábor a príjem schopných ľudí prebieha neustále – to je heslo úspešných firiem. Ponechajte si iba dobrých, slabých ešte v skúšobnej dobe prepúšťajte a postupne zväčšujte počet produktívnych pracovníkov. Ak viete správne organizovať veci, tak zisk na hlavu musí s rastom počtu ľudí stúpať. Ak vám jeden pracovník prinesie mesačne 1 000 zisku, tak dvaja by mali priniesť 2 100 , desiati 13 000 a sto pracovníkov 140 000 . Samozrejme, musíte vedieť, v akom poradí a na aké posty prijímať a musíte vedieť, čo s nimi. Nato potrebujete mať vypracovanú firemnú štruktúru a dobrý systém zaškolenia a riadenia pracovníkov.

10. Nevie to zorganizovať tak, aby to šlo bez neho

Toto je ten pravý test, či šéf je alebo nie je dobrý organizátor. Robiť všetko sám vie každý. Ale nastaviť to tak, „aby to fungovalo aj bezo mňa“, to už je vyššia liga šéfovania. Aj preto potrebujete mať ľudí, aj preto potrebujete mať systém, aj preto potrebujete mať dobrú organizáciu. Šéf má byť ten, kto pozoruje, rozmýšľa, plánuje, organizuje, vydáva príkazy a pomocou iných ľudí spôsobí to, že to funguje „samo“ bez neho. Ak šéf stále iba pobehuje, osobne „hasí“ problémy, tak to nie je šéf, ale firemný hasič.

11. Nechodí na ryby

Bonusový bod pre tých, čo dočítali až do konca. Ak šéf iba pracuje a pracuje a nedokáže si popritom urobiť čas na svoje koníčky, na rodinu, to je mizerný šéf. Práca nemá človeka zničiť, ale ho podporovať v prežití. Áno, niekedy je taká situácia, že je potrebné zostať v práci aj dlhšie. Keď je ťažko, treba jednoducho pridať a robiť aj do noci. Ale toto nesmie trvať 5 rokov vkuse, bez šance na zmenu. Ak to šéf nevie zmeniť, tak je chyba niekde v systéme. Šéf, ktorý prišiel o zdravie, rodinu, priateľov a sedí sám v obrovskom dome, nie je dobrý šéf.

Tento bod je posledný, ale možno by mal byť prvý, lebo v ňom je schované skoro všetko.