facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Zánik účasti fyzickej osoby v spoločnosti s ručením obmedzeným

Je všeobecne známe, že medzi obchodnými spoločnosťami prevládajú spoločnosti s ručením obmedzeným. Hoci táto obchodná spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov, môže ju založiť aj len jedna osoba (fyzická osoba alebo právnická osoba). Pre relatívne administratívne jednoduchý vznik sú práve spoločnosti s jedným spoločníkom (fyzická osoba) obľúbenou formou podnikania fyzických osôb.

Nezriedka sa však stáva, že „eseročka“ (s. r. o.) po vzniku nezačne vykonávať podnikateľskú činnosť, a to aj napriek tomu, že po formálnej stránke sú splnené všetky predpoklady na jej začatie. Napríklad spoločník jednoosobovej „eseročky“ si nájde výhodné zamestnanie a podnikanie „zavesí na klinec“. No takýto spoločník stále figuruje v spoločnosti ako jej jediný spoločník. Po určitej dobe (niekedy po niekoľkoročnej) sa spoločník napokon rozhodne spoločnosť „upratať zo sveta“. Lenže stojí pred otázkou, ako? V médiách počuje o predaji podniku, o likvidácii spoločnosti, o prevode obchodného podielu, o vystúpení zo spoločnosti, o vylúčení spoločníka...

Cieľom tohto príspevku je priblížiť čitateľom pomerne strohú zákonnú úpravu danej problematiky a poskytnúť praktický návod, ako v súlade so zákonom upraviť otázky súvisiace so zánikom účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Právne hľadisko

Spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká po právnej stránke ku dňu výmazu z obchodného registra. Výmazom spoločnosti z obchodného registra zároveň spoločník prestáva byť spoločníkom (keďže spoločnosť právne už neexistuje). Táto skutočnosť je výsledkom pri likvidácii spoločnosti.

Môže však nastať prípad, že spoločník prestane byť spoločníkom spoločnosti, hoci spoločnosť naďalej právne existuje. Táto skutočnosť nastáva pri prevode obchodného podielu, t. j. keď spoločníkom namiesto doterajšieho spoločníka sa stane iná fyzická osoba alebo právnická osoba alebo pri vystúpení spoločníka, resp. pri zrušení účasti v spoločnosti súdom.

Predajom podniku sa z pohľadu spoločníka v podstate nič nemení, spoločnosť nielenže naďalej právne existuje, ale spoločníkom zostáva aj doterajšia osoba. Po predaji podniku sa teda k zániku spoločnosti vyžaduje ešte likvidácia spoločnosti.

Základné pojmy

Vznik spoločnosti s ručením obmedzeným sa zapisuje do obchodného registra. Na základe tejto skutočnosti sa spoločnosť považuje na účely Obchodného zákonníka za podnikateľa.

Poznámka
Obchodný register upravuje zákon č. 530/2003 Z. z.

Podnikom sa na účely Obchodného zákonníka rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Obchodnú spoločnosť (podnikateľa) teda nemožno stotožňovať s podnikom. Za podnik sa v podstate považuje komplex hodnôt hmotnej, nehmotnej a osobnej povahy. Podnik je produktom činnosti podnikateľa. Jeho štruktúra, charakter, veľkosť a pod. závisí od charakteru podnikateľa, ktorý tento podnik svojím podnikaním vytvára.

Obchodným majetkom na účely Obchodného zákonníka sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Obchodný majetok tak predstavuje súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi (spoločnosti) a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Ide o súhrn všetkých aktív spoločnosti. Kým pri podniku ide o vonkajší prejav zložiek majetku spoločnosti, pri obchodnom majetku ide o jeho zobrazovanie v účtovníctve spoločnosti. Obchodný majetok je vo vlastníctve spoločnosti (v rýdzo právnom zmysle vo vlastníckom alebo obdobnom vzťahu) a predstavujú ho veci (hnuteľné i nehnuteľné), pohľadávky zo záväzkových vzťahov (zmluvných alebo mimozmluvných), iné majetkové a nemajetkové práva (právo k využívaniu vynálezu alebo patentu, právo k úžitkovému vzoru, k ochrannej známke), peniazmi oceniteľné iné hodnoty (obchodné meno, know-how, obchodné podiely v s. r. o.).

NEPREHLIADNITE!
Pri právnickej osobe sa obchodný majetok rovná všetkému majetku, kým pri fyzickej osobe pojem majetok zahrňuje ako obchodný majetok, tak aj všetky ďalšie hodnoty, ktoré neslúžia na jeho podnikanie. Preto pri fyzickej osobe sa rozlišuje majetok a obchodný majetok.

Pojmom obchodné imanie sa na účely Obchodného zákonníka označuje súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých spoločnosti v súvislosti s podnikaním. Obchodné imanie sa od účtovnej kategórie vlastné imanie líši tým, že v zmysle Obchodného zákonníka do pasív, teda záväzkov sa zaraďujú len záväzky súvisiace s podnikateľskou činnosťou (zo záväzkových vzťahov zmluvných i mimozmluvných) a nie aj pasíva, ktoré sú zaradené do skupiny vlastné imanie podľa účtovníctva (napr. základné imanie, rezervný fond a pod.).

Poznámka
Obchodné imanie nie je vyjadrením účtovného rozdielu medzi obchodným majetkom (aktíva) a záväzkami (pasíva), ale tvorí ich súbor, t. j. aktíva a pasíva stoja vedľa seba. Tento pojem je dôležitý pri zrušení obchodných spoločností bez likvidácie, ako aj pri predaji podniku, vklade podniku do základného imania a pod. Pri právnickej osobe sú súčasťou jej obchodného imania všetky záväzky, pri fyzickej osobe len tie, ktoré súvisia s podnikaním tejto osoby.

Čisté obchodné imanie je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých spoločnosti v súvislosti s podnikaním. Tento pojem teda vyjadruje rozdiel medzi hodnotou obchodného majetku a záväzkov (dlhov z podnikania) a predstavuje výsledný majetok, z tohto dôvodu by bolo presnejšie označenie čistý obchodný majetok. Ide o hodnotu vyjadrujúcu skutočný majetok spoločnosti, ktorý sa vo svojej komplexnosti stanovuje znaleckým dokazovaním, najmä pokiaľ má zahrnúť aj zložky v účtovníctve spoločnosti neevidované.

Určenie čistého obchodného imania je smerodajné napr. pri určení podielu spoločníka v prípadoch, kedy existuje zákonný nárok na vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku.

Pod pojmom vlastné imanie sa rozumejú vlastné zdroje, z ktorých financuje spoločnosť svoj obchodný majetok (základné imanie, kapitálové fondy, fondy tvorené zo zisku, výsledok hospodárenia minulých rokov a výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie). Hodnotový údaj o vlastnom imaní uvádza riadok 066 súvahy.

Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obchodný podiel ako súhrn práv a povinností je spôsobilý byť predmetom právnych vzťahov. Obchodný podiel spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je inštitútom úzko súvisiacim s vkladom spoločníka, ale zároveň podstatne odlišným. Vklad a základné imanie ako súhrn peňažných a nepeňažných vkladov spoločníka do spoločnosti predstavujú základ pre určenie veľkosti obchodného podielu. Vklad je majetkom spoločnosti, preto s ním spoločník nemôže disponovať počas existencie spoločnosti, spoločník je však podľa podmienok stanovených spoločenskou zmluvou oprávnený disponovať s obchodným podielom.

 

1. Likvidácia spoločnosti

Likvidáciu obchodných spoločností, vrátane spoločností s ručením obmedzeným upravuje § 70 až 75a Obchodného zákonníka. Pod likvidáciou sa rozumie likvidácia obchodného imania spoločnosti. Ak sa vychádza z obsahu likvidácie, jej cieľom je vyrovnanie majetku spoločnosti v prospech veriteľov a spoločníkov. Tento cieľ možno obsahovo definovať ako uspokojenie nárokov všetkých veriteľov spoločnosti a rozdelenie čistého obchodného imania medzi spoločníkov. Z uvedeného vyplýva, že nemôže pokračovať likvidácia, ak sa počas likvidácie zistí, že spoločnosť je v predlžení (so záporným vlastným imaním). Vtedy sa veritelia uspokojujú podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, t. j. pomerne.

Samotná likvidácia spoločnosti má svoje pravidlá. Vstup spoločnosti do likvidácie je ku dňu jej zrušenia, t. j. ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia (alebo rozhodnutia jediného spoločníka) o zrušení s likvidáciou. Vstup do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra a spoločnosť potom používa obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“. Používanie tohto dodatku k obchodnému menu má význam pre obchodných partnerov spoločnosti. Upozorňuje ich na to, že spoločnosť nemôže uzatvárať obchodné zmluvy, teda, že spoločnosť ukončila podnikateľskú činnosť. Nepoužívanie tohto dodatku v obchodnom mene by mohlo byť dôvodom na uplatnenie si nároku na náhradu škody, ktorá by vznikla tretím osobám. Zápisom likvidácie spoločnosti do obchodného registra prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, a to dňom zápisu. Ak je vymenovaných viac likvidátorov, má túto pôsobnosť každý likvidátor, ak z vymenovania nevyplýva niečo iné.

Pri vstupe spoločnosti do likvidácie sa do obchodného registra zapisuje meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie. Ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora. Ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené. Zároveň sa do zbierky listín ukladá listina obsahujúca tieto zapisované údaje o likvidátorovi, a to spolu s jeho podpisovým vzorom. K návrhu na zápis vstupu do likvidácie a zápisu ustanovenia likvidátora do funkcie sa prikladajú dve vyhotovenia listiny. Návrh na zápis likvidátora podáva ustanovený likvidátor. Likvidátorom môže byť aj doterajší konateľ alebo iná osoba. Ak likvidátora vymenuje súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu.

Vstup spoločnosti do likvidácie je likvidátor povinný oznámiť všetkým veriteľom, ktorí sú známi. Vstup do likvidácie sa aj z tohto dôvodu zverejňuje v Obchodnom vestníku (podľa nariadenia vlády SR č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku) s výzvou veriteľom, aby v spoločnosti prihlásili svoje pohľadávky či iné práva, a to v lehote stanovenej v tomto zverejnení. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 3 mesiace. Oznámenie v Obchodnom vestníku je spoplatnené poplatkom 600 Sk. Dátum vstupu do likvidácie (ako aj dátum skončenia likvidácie) sa tiež zapisuje do obchodného registra.

Príklad:
Vzor oznámenia a výzvy likvidátora v Obchodnom vestníku
Likvidátor Juraj Veliký, Perleťová 8, 821 05 Bratislava podľa § 73 Obchodného zákonníka oznamuje, že obchodná spoločnosť: ABC, s. r. o., v likvidácii so sídlom: Tanková 10, 821 05 Bratislava, IČO: 22 33 44 66, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele: Sro, vo vložke: 12500/B na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 19. 8. 2008 vstúpila do likvidácie odo dňa 19. 8. 2008, súčasne vyzýva veriteľov obchodnej spoločnosti, iné osoby a orgány, ktoré sú vstupom do likvidácie dotknuté, aby si prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote do 3 mesiacov od zverejnenia tejto výzvy na adrese likvidátora.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.

Likvidátor je právne zodpovedný za priebeh likvidácie podniku a jeho úlohou je:

  • zabezpečiť optimálny časový priebeh likvidácie s cieľom jej maximálneho urýchlenia pri dodržaní všetkých zákonných postupov,
  • úsporné vynakladanie vecných a finančných zdrojov vrátane efektívneho vyriešenia zamestnaneckých a sociálnych otázok,
  • dosiahnutie maximálnej výšky likvidačného zostatku,
  • včasné riešenie niektorých špecifických otázok (napr. vyrovnanie vecných bremien) a ukončenie činnosti,
  • zabezpečenie všetkých náležitostí na výmaz z obchodného registra.

Likvidátor preberá za likvidovaný podnik záväzky z pracovných zmlúv a z kolektívnej zmluvy. Plní záväzky zamestnávateľa stanovené zákonom v otázkach sociálnych záležitostí. V dohodnutom časovom termíne po prevzatí podniku predloží likvidátor majiteľom likvidačný plán, orientačný rozpočet likvidácie a inventarizačný zápis o inventarizácii hospodárskych prostriedkov.

Podľa § 74 Obchodného zákonníka likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada. Likvidačná účtovná súvaha je vlastne otváracia súvaha ku dňu vstupu do likvidácie v zmysle § 17 ods. 7 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Likvidačná súvaha musí byť doložená vykonanou inventarizáciou majetku a záväzkov v zmysle § 74 Obchodného zákonníka a § 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Likvidačná súvaha nadväzuje na mimoriadnu účtovnú závierku, ktorú spoločnosť zostavuje ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie. Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti (t. j. záväzky spoločnosti sú vyššie ako obchodný majetok spoločnosti, a teda spoločnosť vykazuje záporné vlastné imanie), bez zbytočného odkladu musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 72 ods. 2 Obchodného zákonníka). Ak by likvidátor nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedal by veriteľom za škodu spôsobenú z tohto titulu.

Likvidátor by si mal stanoviť vhodný časový a vecný harmonogram likvidácie. Predovšetkým ide o stanovenie časového postupu likvidovania záväzkov, rušenia a vypovedania obchodných zmlúv, uvoľňovania zamestnancov a finančného vyrovnania odvodových povinností, predaja majetku a vymáhania pohľadávok. Pritom treba vychádzať z organizačného zabezpečenia likvidácie, z prijatého postupu predaja majetku, z rozpočtu nákladov a výnosov a z plánovaného cash flow. Takýto časový harmonogram je potrebný najmä z dôvodov nepremeškania termínov, ktorých nedodržanie môže mať za následok sankcie pre spoločnosť, príp. premlčanie pohľadávok.

Poznámka
Pohľadávky by mal likvidátor predovšetkým inkasovať a vymáhať, v prípade potreby aj súdnou cestou. Dôležité je ich rozčlenenie podľa lehoty splatnosti – pri pohľadávkach, ktoré ešte nenadobudli splatnosť, dohodnúť s dlžníkmi ich skorší termín splatnosti. Vhodné je aj speňaženie pohľadávok ich predajom (najlepšie serióznym firmám s komplexnými pohľadávkovými službami). Ak by mala spoločnosť väčší počet pohľadávok významnej hodnoty u niektorých dlžníkov, môže likvidátor dať návrh na vyhlásenie konkurzu na týchto dlžníkov.

Po úhrade všetkých záväzkov spoločnosti a vyrovnaní majetkových pomerov spoločnosti tak, aby mohli byť zaplatené náklady spojené s likvidáciou, všetky daňové a odvodové povinnosti, ktoré vyplynuli z likvidácie, možno likvidáciu ukončiť, čo vyplýva aj z § 75 Obchodného zákonníka (likvidácia sa končí uspokojením všetkých pohľadávok veriteľov, príp. zabezpečením sporných pohľadávok). Spoločnosť teda nemôže ukončiť likvidáciu skôr, než sú uspokojené pohľadávky známych veriteľov. Ak sú sporné pohľadávky, je možné likvidáciu ukončiť len vtedy, ak bolo veriteľom poskytnuté dostatočné zabezpečenie (napr. sporná suma bola zložená do notárskej úschovy, pohľadávka bola zabezpečená ručením alebo záložným právom).

Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti.

Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy podľa osobitného zákona. Uložením likvidačného zostatku do úschovy sa považuje likvidácia za skončenú.

Podľa § 75 ods. 5 Obchodného zákonníka do 90 dní po skončení likvidácie podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra spolu s požadovanými dokladmi, ktoré sa zakladajú aj do zbierky listín. Návrh na výmaz obsahuje obchodné meno likvidovaného subjektu, sídlo, IČO a návrh na výmaz z obchodného registra, ktorý sa realizuje v praxi podľa § 2 ods. 1 písm. r) zákona č. 530/2003 Z. z. zápisom v časti ďalšie právne skutočnosti s uvedením právneho dôvodu výmazu.

Prílohou návrhu na výmaz je súhlas správcu dane, a teda aj obce ako správcu dane z nehnuteľností. Ďalej prílohami návrhu sú konečná správa o výsledku likvidácie, účtovná závierka vykonaná podľa § 75 ods. 1 Obchodného zákonníka, uznesenie príslušného orgánu o schválení rozdelenia likvidačného zostatku. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. 2. 2004 sa skončenie likvidácie osobitne zapisuje do obchodného registra a následne sa osobitne uskutočňuje výmaz z obchodného registra, ktorým dochádza k zániku spoločnosti.

Výmazom z registra dochádza k zániku právnickej osoby, t. j. k zániku spôsobilosti mať práva a povinnosti a spôsobilosti na právne úkony. Týmto dňom zároveň spoločníci prestávajú byť spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným. Výmazom z obchodného registra spoločnosť prestáva právne existovať.

Výmaz spoločnosti z obchodného registra sa zverejňuje v Obchodnom vestníku v časti „Výmazy“, a to spravidla v takomto znení:

Príklad:

ODDIEL:

Sro

VLOŽKA ČÍSLO:

9777/V

ZAPÍSANÁ OSOBA

 

OBCHODNÉ MENO:

PATA s. r. o. „v likvidácii“

SÍDLO:

Názov ulice (iného verejného priestranstva) a orientačné číslo
(príp. súpisné číslo):

Perlová 5, Názov obce: Košice, PSČ: 040 23

IČO:

36 111 222

DEŇ ZÁPISU:

20. 10. 1997

Zapísaná osoba v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel Sro, Vložka V, Deň zápisu 20. 10. 1997, bola vymazaná
z obchodného registra vrátane všetkých údajov zapísaných v obchodnom registri ku dňu výmazu zapísanej osoby. Deň výmazu
zapísanej osoby 04. 10. 2008.

ĎALŠIE PRÁVNE SKUTOČNOSTI

 

VSTUP DO LIKVIDÁCIE

 

Dátum vstupu do likvidácie:

21. 04. 2006

LIKVIDÁTOR

 

Meno a priezvisko:

Ing. Ján Novák, bydlisko:
Názov ulice (iné­ho verejného priestranstva)
a orientačné číslo (príp. súpisné čís­lo): Malokalibrová 63,

Názov obce: Košice, PSČ: 040 12,

Vznik funkcie: 21. 04. 2006

SPÔSOB KONANIA LIKVIDÁTORA V MENE SPOLOČNOSTI: Spoločnosť počas likvidácie zastupuje a za ňu podpisuje likvidá­tor
samostatne v rozsahu § 72 Obchodného zákonníka v platnom znení, a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti s dodatkom
v likvidácii pripojí svoj vlastnoručný podpis.

PRÁVNY DÔVOD VÝMAZU ZAPÍSANEJ OSOBY Z OBCHOD­NÉHO REGISTRA

Zapísaná osoba bola vymazaná z obchodného registra od: 04. 10. 2008

Právny dôvod výmazu:

dobrovoľný výmaz

INÉ ĎALŠIE PRÁVNE SKUTOČNOSTI

1. Právny dôvod výmazu zapísanej osoby: Na základe uznesenia valného zhromaždenia.

Zdaňovanie likvidačného zostatku

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane nie je podiel spoločníka (fyzická osoba) na likvidačnom zostatku spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane nie je podiel spoločníka (právnická osoba) na likvidačnom zostatku spoločnosti s ručením obmedzeným.

Ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov použije na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok od 1. 1. 2004.

 

2. Prevod obchodného podielu

Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je najčastejším spôsobom zániku účasti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za jej trvania a taktiež najčastejším nepriamym spôsobom nadobudnutia obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným za jej trvania.

Zmluva o prevode obchodného podielu je podľa § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, čo znamená, že jej režim sa bez ohľadu na to, či jej účastníkmi sú podnikatelia alebo nie, bude riadiť vždy ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa prevod obchodného podielu nemôže uskutočniť darovacou zmluvou ani kúpnou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o prevode obchodného podielu je osobitným pomenovaným zmluvným typom upraveným v § 115 Obchodného zákonníka, a teda prevod obchodného podielu sa nemôže uskutočniť ani kúpnou zmluvou podľa Obchodného zákonníka, ktorou navyše možno previesť len vlastnícke právo k hnuteľným veciam, nie obchodný podiel ako inú majetkovú hodnotu. Obchodný podiel tak možno previesť vždy len zmluvou o prevode obchodného podielu podľa Obchodného zákonníka.

Poznámka
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom.

Vo vzťahu k uvedenému však je potrebné zdôrazniť, že zmluvu ako každý právny úkon je potrebné vykladať podľa jej obsahu a nie podľa jej označenia, a tak obchodný podiel môže byť platne a účinne prevedený aj zmluvou, ktorá bude označená ako „kúpna zmluva“ alebo „darovacia zmluva“, pokiaľ takáto zmluva podľa svojho obsahu bude mať náležitosti vyžadované zákonom pre zmluvu o prevode obchodného podielu.

Dôsledky prevodu obchodného podielu

Nadobudnutím účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu:

  • zo zákona sa mení spoločenská zmluva v osobách spoločníkov,
  • prevodca prestáva byť spoločníkom spoločnosti,
  • nadobúdateľ sa stáva spoločníkom spoločnosti so všetkými právami a povinnosťami spoločníka, v dôsledku čoho mu spoločnosť musí umožniť vykonávať jeho práva spoločníka a môže od neho vyžadovať plnenie jeho povinností (nadobúdateľ obchodného podielu okrem iných práv nadobúda týmto okamihom aj právo obchodný podiel za splnenia zákonných a spoločenskou zmluvou ustanovených podmienok previesť na ďalšiu osobu bez toho, aby musel byť ako spoločník zapísaný v obchodnom registri vzhľadom na deklaratórny charakter tohto zápisu),
  • v prípade, že peňažný vklad zodpovedajúci prevádzanému obchodnému podielu nebol úplne splatený, prechádza povinnosť na jeho splatenie na nadobúdateľa (pričom však za toto splatenie nadobúdateľom prevodca priamo ručí, a to ex lege podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka),
  • ak nadobudnú obchodný podiel za trvania manželstva obaja manželia alebo i len jeden z nich z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stane sa takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vysporiadať v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
  • v prípade, že nadobúdateľ sa stáva jediným spoločníkom spoločnosti, začína mu plynúť podľa § 119 Obchodného zákonníka trojmesačná lehota, v ktorej musí úplne splatiť svoj peňažný vklad alebo previesť časť obchodného podielu na inú osobu, a to pod sankciou zrušenia spoločnosti,
  • štatutárnemu orgánu spoločnosti vzniká povinnosť vykonať zmenu zápisu o osobách spoločníkov v zozname spoločníkov,
  • štatutárnemu orgánu spoločnosti začína plynúť lehota 30 dní na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti spočívajúci v zmene osôb spoločníkov do obchodného registra.

I keď zápis zmeny spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným má vo všeobecnosti len deklaratórne účinky, vo vzťahu k ručeniu za záväzky spoločnosti má tento zápis povahu konštitutívnu, keďže Obchodný zákonník v § 118 ods. 2 ustanovuje, že až zápisom do obchodného registra prechádza ručenie doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu.

Poznámka
Ide samozrejme len o ručenie do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri podľa § 106 Obchodného zákonníka, a teda na nadobúdateľa toto ručenie prechádza len vtedy, ak podľa zápisu v obchodnom registri (bez ohľadu na skutočný stav) vklad prevádzajúceho spoločníka nebol splatený v plnom rozsahu a ani ho nadobúdateľ nesplatil pred zápisom zmeny spoločníkov do obchodného registra. V prípade zápisu v obchodnom registri o úplnom splatení vkladu nadobúdateľa obchodného podielu tento za záväzky spoločnosti neručí.

Obsahové náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu

Vzhľadom na to, že zmluva o prevode obchodného podielu je právnym úkonom, je v prvom rade nevyhnutné, aby jej obsah pod sankciou absolútnej neplatnosti spĺňal všeobecné náležitosti právnych úkonov, teda, aby zmluva bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a aby svojím obsahom alebo účelom neodporovala zákonu, neobchádzala ho a nepriečila sa dobrým mravom.

V zmluve by nemala chýbať:

  • identifikácia účastníkov zmluvy, ktorí sú právnickými osobami – obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo,
  • identifikácia účastníkov zmluvy, ktorí sú fyzickými osobami – meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, resp. rodné číslo,
  • obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, prípadne údaj o zápise v obchodnom registri spoločnosti, obchodný podiel v ktorej je predmetom prevodu,
  • výška obchodného podielu (zlomkom alebo percentom vo vzťahu k základnému imaniu) a výšky vkladu, ktorému tento obchodný podiel zodpovedá (v slovenských korunách alebo eurách podľa vyjadrenia základného imania), lebo výška obchodného podielu nemusí zodpovedať pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti,
  • vyhlásenie nadobúdateľa, ak nie je spoločníkom spoločnosti, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne k stanovám, ak boli prijaté. Nadobúdateľ obchodného podielu v spoločnosti sa totiž nestáva účastníkom spoločenskej zmluvy spoločnosti, prípadne stanov, ak boli prijaté zo zákona, ale zákon viaže jeho účasť na jeho výslovné prehlásenie o pristúpení k týmto dokumentom v zmluve o prevode obchodného podielu, ktoré má povahu jednostranného úkonu nadobúdateľa,
  • odplatnosť, prípadne bezodplatnosť prevodu obchodného podielu,
  • cena alebo spôsob jej určenia, vo vzťahu k dohode o cene však nie je vylúčené, aby bola prílohou k zmluve o prevode obchodného podielu; takáto dohoda však musí vždy mať, vzhľadom na predpísanú písomnú formu zmluvy o prevode obchodného podielu, písomnú formu,
  • vyhlásenie prevodcu o stave spoločnosti (najmä, že spoločnosť nie je predlžená, nemá záväzky na daniach, poplatkoch a odvodoch),
  • vyhlásenie prevodcu o tom, že ku dňu podpisu zmluvy je oprávnený nakladať s obchodným podielom (teda, že mu k tomuto dňu obchodný podiel patrí a nebol obmedzený v dispozícii s ním napr. predbežným opatrením súdu),
  • vyhlásenie prevodcu, že obchodný podiel nie je zaťažený právom tretej osoby (uvedená skutočnosť nie je vždy zistiteľná nahliadnutím do obchodného registra vzhľadom na skutočnosť, že zápis záložného práva na obchodný podiel do obchodného registra má konštitutívny charakter),
  • vyhlásenie prevodcu o tom, že oznámil nadobúdateľovi pravdivo všetky okolnosti, ktoré sú mu vo vzťahu k obchodnému podielu a stavu spoločnosti známe a nič nezamlčal,

Poznámka
Vo vzťahu k tejto „informačnej povinnosti“ a jej významu zahraničná judikatúra dospela napr. k názoru, že pri prevode podielu je prevodca povinný rešpektovať zvýšenú informačnú povinnosť a je povinný pritom postupovať s primeranou starostlivosťou, pretože nadobúdateľ má spravidla sťažené hodnotenie predmetu prevodu, pri ktorom môže vychádzať len z jemu dostupných dokladov o hospodárskych výsledkoch spoločnosti.

  • vyhlásenie nadobúdateľa, že bol oboznámený so stavom spoločnosti (napr. formou sprístupnenia obchodnej a účtovnej dokumentácie spoločnosti),
  • splatnosť ceny v prípade odplatného prevodu obchodného podielu (pričom najčastejšie býva cena za obchodný podiel splatná ihneď pri podpise zmluvy a zmluva zároveň obsahuje vyhlásenie prevodcu o tom, že mu cena bola uhradená),
  • čas nadobudnutia účinnosti zmluvy,
  • počet rovnopisov zmluvy a naloženie s nimi.

Účinnosťou zmluvy o prevode obchodného podielu prestáva byť prevodca spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločnosť však naďalej právne existuje pod doterajším menom a zostávajú jej aj všetky doterajšie oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Dochádza iba k zmene v osobe spoločníka.

Zdaňovanie prevodu obchodného podielu

Pri prevode obchodného podielu spoločníka (fyzická osoba) na inú osobu za odplatu je vyplatená suma pôvodnému spoločníkovi ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pre určenie základu dane za výdavok sa považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu. To znamená, že od príjmu za prevod obchodného podielu je možné odpočítať vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu a z takto vypočítaného základu dane (čiastkového základu dane) sa vypočíta daňová povinnosť. Vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu možno uplatniť maximálne do výšky príjmu z prevodu. Daňovník teda nemôže vykázať stratu z prevodu obchodného podielu (zisk áno).

POZNÁMKA
Za „vklad“ sa považuje hodnota vloženého vkladu spoločníka do základného imania pri založení (vzniku) spoločnosti. Za „obstarávaciu cenu podielu“ sa považuje suma, ktorá bola zaplatená spoločníkovi, ktorý svoj podiel previedol na inú osobu, ktorá sa na základe prevodu obchodného podielu stala spoločníkom spoločnosti. Napríklad pán Peter v roku 2005 odkúpil od pani Jarmily obchodný podiel v spoločnosti ABC, s. r. o., za 500 tis. Sk. Pán Peter v roku 2008 predal svoj obchodný podiel pánu Jozefovi za 700 tis. Sk. U pána Petra obstarávacia cena podielu pri tomto predaji predstavuje 500 tis. Sk.

Zisk z prevodu obchodného podielu môže byť u predávajúceho (fyzická osoba) oslobodený od dane pri splnení podmienok stanovených v § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (do päťnásobku životného minima).

Príjmy fyzických osôb z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje 5 rokov, boli od dane oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Toto oslobodenie ostáva zachované aj po 1. januári 2004 na všetky obchodné podiely, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2003 po splnení (dosiahnutí) časového limitu 5 rokov.

Uvedená možnosť oslobodenia vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Napríklad daňovník v máji 2008 predá obchodný podiel, ktorý bol nadobudnutý v marci 2003. Od jeho nadobudnutia uplynulo už 5 rokov, preto príjem z predaja tohto obchodného podielu je u daňovníka (fyzickej osoby) od dane oslobodený.

 

3. Predaj podniku

Obchodný zákonník (§ 476 až § 488) definuje zmluvu o predaji podniku ako zmluvu, ktorou sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo na veci, iné práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Charakteristickým znakom zmluvy o predaji podniku je princíp komplexnosti prechodu všetkých práv a záväzkov, na ktoré sa predaj vzťahuje. Tento princíp má význam pre ochranu veriteľov predávajúceho z hľadiska možného zhoršenia ich postavenia. Rozhodujúcim bude stav práv a záväzkov v čase uzavretia zmluvy. Podstatnými časťami zmluvy o predaji podniku sú:

  • označenie zmluvných strán,
  • určenie podniku alebo jeho časti, ktoré sú predmetom predaja,
  • jednoznačné definovanie, že zmluva sa vzťahuje na prechod všetkých práv a záväzkov spojených s prevádzkou podniku alebo jeho časti,
  • určenie kúpnej ceny.

Zmluvou o predaji podniku sa súčasne prevádzajú rozličné práva, pričom je potrebné rozlišovať, ktoré práva prechádzajú už samotnou zmluvou a ktoré prechádzajú až vznikom ďalšej právnej skutočnosti. Má to vplyv na určenie obsahu záväzkov predávajúceho, t. j. na určenie jeho povinností, ktoré musí splniť, aby prechod určitého práva nastal. Na kupujúceho prechádzajú práva a záväzky z existujúcich právnych vzťahov, napr. práva a záväzky z nájomných zmlúv, poistných zmlúv a iných zmlúv bez súhlasu druhej zmluvnej strany. Na kupujúceho však neprechádzajú práva a povinnosti, ktoré nemajú súkromnoprávnu povahu, teda ktoré vznikli na základe právnych noriem verejného práva. Predmetom prechodu nie je živnostenské ani iné oprávnenie predávajúceho na podnikateľskú činnosť, neprechádzajú daňové povinnosti, záväzky voči štátnemu rozpočtu, nedoplatky predávajúceho na poistných odvodoch, pokuty uložené orgánmi verejnej správy a pod. Kupujúci nezodpovedá ani za vedenie účtovníctva predávaného podniku.

Predaj podniku alebo jeho časti sa zapisuje do obchodného registra, pokiaľ je predávajúci osobou zapísanou v obchodnom registri, čo pri spoločnosti s ručením obmedzeným je vždy. Návrh na zápis podáva predávajúci.

Z povahy veci vyplýva, že pri predaji podniku (časti podniku) spoločnosť po právnej stránke nezaniká. Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji. Pokiaľ v tejto lehote podal veriteľ predávajúceho odpor podľa § 478 Obchodného zákonníka, končí sa toto obmedzenie buď právoplatnosťou rozsudku o zamietnutí žaloby, alebo ak bolo žalobe vyhovené, zabezpečením alebo uspokojením veriteľových pohľadávok voči predávajúcemu.

Zmluva o predaji podniku alebo zmluva o predaji časti podniku sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 530/2003 Z. z. ukladá do zbierky listín príslušného registrového súdu.

Poznámka
Predajom podniku alebo predajom časti podniku účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným nezaniká. Taktiež spoločnosť naďalej právne existuje. Dokonca zmluvné strany dohodou môžu v zmysle § 481 Obchodného zákonníka vylúčiť prechod práva používať obchodné meno na kupujúceho, ak by k takémuto prechodu malo dôjsť „automaticky“ v rámci predaja podniku (t. j. ak by tomuto prechodu inak nebránil zákon alebo právo tretej osoby). To znamená, že spoločnosť môže naďalej pôsobiť pod doterajším menom.

Aby spoločník prestal byť spoločníkom spoločnosti, ktorá predala podnik, potrebuje svoj podiel osobitne predať alebo po predaji podniku je potrebná likvidácia spoločnosti.

Zo vzájomného porovnávania likvidácie spoločnosti a prevodu obchodného podielu vyplýva, že pokiaľ spoločnosť je živá, riadne vykonáva podnikateľskú činnosť, má obchodný majetok prinášajúci zisk, potom pre zánik účasti v spoločnosti je najjednoduchší spôsob cez predaj obchodného podielu.

Pokiaľ spoločnosť existuje iba „na papieri“, nevykonáva činnosť a nemá žiadny majetok, potom spoločník sa pre zbavenie účasti v spoločnosti môže rozhodnúť aj pre jej likvidáciu.

 

4. Vystúpenie zo spoločnosti

Obchodný zákonník v § 148 ods. 1 výslovne určuje, že spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť na základe jednostranného právneho úkonu. Podľa toho istého ustanovenia spoločník však môže podať na súd návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval (napríklad zdravotné dôvody, pracovné dôvody a pod.). V tomto prípade sa na voľný obchodný podiel použije úprava obsiahnutá v § 113 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka.

Z podstaty veci vyplýva, že vystúpenie spoločníka zo spoločnosti pripadá do úvahy pri viacosobových spoločnostiach.

Skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov, sama osebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti.

Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti a tým k ohrozeniu jej riadnej činnosti.

V prípade, že by spoločník svoj návrh na zrušenie účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným odôvodňoval tým, že je so svojím podielom v menšine, v dôsledku čoho nemôže zasahovať do činnosti spoločnosti a ovplyvniť jej obchodnú činnosť, takýto návrh by nebol opodstatnený a súd by ho zamietol.

Dôvodom vylúčenia spoločníka zo spoločnosti podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je ani tá skutočnosť, že existujú medzi spoločníkmi nezhody a nedorozumenia, prípadne, že je spoločnosť v hospodárskom úpadku.

Aj dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom (§ 116 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Príklad:
Obchodná spoločnosť vykonáva činnosť organizačno-ekonomických poradcov. V rámci tejto podnikateľskej činnosti získala zákazku, a to predať jednu nečinnú s. r. o. ako celok, ktorá nie je platiteľom DPH (s jedným spoločníkom a konateľom). Kupujúcim je právnická osoba, platiteľ DPH. Vzhľadom na to, že obchodná spoločnosť nemá s touto činnosťou žiadne skúsenosti, potrebuje poradiť, ako pokračovať pri:

A. predaji celej s. r. o. k 31. 10. 2008 a pri ukončení činnosti v plnom rozsahu k tomuto termínu (s. r. o. je bez záväzkov a pohľadávok, vykazuje v pasívach iba základné imanie a rezervný fond a v aktívach iba finančný majetok – pokladnica, bežný účet) s dosahom

  • na správne zúčtovanie,
  • postup pri spolupráci s obchodným registrom,
  • postup pri spracovaní účtovnej závierky, jej obsah a predloženie na DÚ, Obchodný register a pod.,
  • aký dosah na výkony a hospodársky výsledok bude mať uvedený predaj vrátane dosahu na zdanenie s. r. o.,
  • ostatné skutočnosti, ktoré je potrebné splniť pri tejto forme ukončenia činnosti s. r. o. vrátane postupov účtovania.

B. predaji obchodného podielu jediného spoločníka

  • ako zúčtovať a vysporiadať zostatky na účtoch základného imania, rezervného fondu, finančného majetku – fyzicky a účtovne,
  • ako si predávajúci spoločník vysporiada daňovú povinnosť za predaj svojho podielu – fyzicky a účtovne,
  • ostatné skutočnosti, ktoré je potrebné vykonať pri tejto forme ukončenia činnosti vrátane postupov účtovania.

Riešenie:
Náš právny poriadok pojem „predaj celej s. r. o.“ nepozná. V zmysle Obchodného zákonníka ide o predaj podniku (časti podniku) alebo o predaj obchodného podielu. Obchodnú spoločnosť (v zmysle Obchodného zákonníka podnikateľa) však nemožno stotožňovať s podnikom. Za podnik sa v podstate považuje komplex hodnôt hmotnej, nehmotnej a osobnej povahy. Podnik je produktom činnosti podnikateľa. Jeho štruktúra, charakter, veľkosť a pod. závisí od charakteru podnikateľa, ktorý tento podnik svojím podnikaním vytvára. Zo znenia otázky vyplýva, že spoločnosť s r. o. má ako majetok iba peňažné prostriedky (hotovosť + bežný účet). Teda predaj podniku nepripadá do úvahy, pretože s. r. o. nemá žiadny podnik.

„Predaj s. r. o.“ sa môže uskutočniť formou predaja obchodného podielu v zmysle § 115 Obchodného zákonníka. Pri predaji obchodného podielu dochádza iba k zmene v osobe spoločníka. Prevod obchodného podielu, resp. zmena v osobe spoločníka nemá žiadny vplyv na štruktúru vlastného imania spoločnosti (v s. r. o. sa bude účtovať iba na analytických účtoch základného imania o zmene v osobe spoločníka). Pri prevode obchodného podielu zmluvný vzťah vzniká medzi pôvodným spoločníkom a nadobúdateľom obchodného podielu. Účastníkom zmluvy nie je s. r. o.

Pri prevode obchodného podielu spoločníka na inú osobu za odplatu je vyplatená suma pôvodnému spoločníkovi ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Za výdavok sa považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu. Od príjmu za prevod obchodného podielu je možné odpočítať vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu a z takto vypočítaného základu dane (čiastkového základu dane) sa vypočíta daňová povinnosť.

NEPREHLIADNITE!
Podľa § 52 ods. 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa príjem z prevodu obchodných podielov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, oslobodzuje od dane podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003. Predmetné oslobodenie je platné aj pre rok 2008 na tie obchodné podiely, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2003, a to pri splnení podmienky piatich rokov medzi nadobudnutím a prevodom.

Príklad:
Napríklad spoločník spoločnosti s r. o. predá 31. 10. 2008 svoj podiel v spoločnosti za 220 000 Sk. Podiel nadobudol v máji 2003, kedy bola založená spoločnosť. Jeho vklad do spoločnosti bol v sume 200 000 Sk. Lehota medzi nadobudnutím a prevodom členského podielu je viac ako 5 rokov, preto ide o nezdaniteľný príjem.

Zisk z prevodu obchodného podielu môže byť u predávajúceho (fyzická osoba) oslobodený od dane aj pri splnení podmienok stanovených v § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (do päťnásobku životného minima).

Do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu je konateľ spoločnosti povinný podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti do obchodného registra podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri spočívajúci vo výmaze bývalého a zápise nového spoločníka spoločnosti, a to pod sankciou pokuty až do výšky 100 000 Sk priamo konateľovi spoločnosti.

Návrh na zápis musí spĺňať podmienky podľa § 6 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, čo v prípade zmeny v osobách spoločníkov na základe prevodu obchodného podielu znamená, že:

1. návrh musí podať oprávnená osoba, to zn. konateľ alebo konatelia ako štatutárny orgán spoločnosti, a to podľa spôsobu konania určeného v spoločenskej zmluve (návrh teda nemôže podať ani bývalý, ani nový spoločník spoločnosti, ktorý v prípade pasivity spoločnosti, resp. jej konateľa môže len dať podnet na začatie konania o zosúladenie stavu zapísaného v obchodnom registri so skutočným stavom podľa § 200a OSP);

2. návrh musí byť úplný, a teda s poukazom na § 6 ods. 2 zákona o obchodnom registri,

  • musí byť podaný na tlačive ustanovenom v prílohe č. 8 vyhlášky k zákonu o obchodnom registri, pričom je potrebné predložiť úplné tlačivo (nepoužité strany sa z neho nevyberajú),
  • musí obsahovať všetky údaje ustanovené zákonom, to znamená, že musí obsahovať v časti spoločníkov v stĺpci výmaz všetky údaje o bývalom spoločníkovi, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, a v stĺpci zápis všetky údaje o novom spoločníkovi, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra (meno, priezvisko a bydlisko, resp. obchodné meno a sídlo nového spoločníka, výšku jeho vkladu a rozsahu splatenia tohto vkladu),
  • nesmie obsahovať len údaje, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú,
  • nesmie byť nezrozumiteľný (najčastejšie v dôsledku nesprávneho vyplnenia);

3. spolu s návrhom na zápis musia byť predložené všetky prílohy ustanovené vo vyhláške k zákonu o obchodnom registri, a to:

  • zmluva o prevode obchodného podielu,
  • rozhodnutie valného zhromaždenia o vyslovení súhlasu s prevodom obchodného podielu. Keďže ide o spoločnosť s jediným spoločníkom (jednoosobová spoločnosť), ktorý ako prevodca prevádza celý svoj obchodný podiel na nadobúdateľa, nie je potrebné vyžadovať súhlas valného zhromaždenia. Tento jediný spoločník totiž v zmysle § 132 Obchodného zákonníka vykonáva aj pôsobnosť valného zhromaždenia a jeho podpis na zmluve o prevode obchodného podielu nahrádza vlastne súhlas valného zhromaždenia. Nemožno však vylúčiť, že registrový súd bude vyžadovať aj rozhodnutie jediného spoločníka o vyslovení súhlasu;

4. prílohy musia byť vo forme ustanovenej zákonom, teda v písomnej forme (forma notárskej zápisnice sa nevyžaduje),

5. údaje uvedené v návrhu sa musia zhodovať s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh;

6. musí byť zaplatený súdny poplatok za návrh, a to vo výške 2 000 Sk, resp. 1 000 Sk v prípade elektronického podania.

Vo vzťahu medzi oboma účastníkmi zmluvy je zmluva o prevode obchodného podielu účinná dňom prijatia návrhu zmluvy druhou zmluvnou stranou. V praxi je to zvyčajne deň, keď zmluvu podpíšu obe zmluvné strany (doterajší a nový spoločník), pokiaľ zo samotnej zmluvy nevyplýva neskorší dátum účinnosti, pretože zmluvné strany môžu účinnosť zmluvy odložiť na neskorší dátum. Zmluva o prevode obchodného podielu je teda platná a účinná jej podpisom zmluvnými stranami, ak, pravda, má všetky formálne a obsahové náležitosti vyžadované zákonom. Platnosť a súčasne účinnosť zmluvy zakladá právo oboch zmluvných strán vymáhať splnenie zmluvy. Zápis prevodu obchodného podielu v obchodnom registri má len deklaratórny účinok.

Záver

Účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným môže zaniknúť na základe viacerých právnych skutočností. Nie je možné jednostranné vystúpenie spoločníka zo spoločnosti. So zánikom účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je spojených veľa administratívnych úkonov. Najjednoduchším spôsobom zániku účasti sa javí prevod obchodného podielu.