facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Dotácie, nenávratné finančné príspevky, dary a iné externé zdroje financovania činnosti organizácií nezriadených alebo nezaložených na podnikanie (1.)

Dotácie, podpory a príspevky poskytované zo štátneho rozpočtu, ako aj z prostriedkov Európskej únie, z rozpočtov obcí alebo vyšších územných celkov, z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj finančné príspevky a dary od iných subjektov predstavujú špecifickú formu nenávratného financovania činností organizácií nezriadených alebo nezaložených na podnikanie (ďalej len „neziskové organizácie“), ktorých zoznam je uvedený v § 12 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „ZDP“). V príspevku sa zameriavame hlavne na spôsoby poskytovania nenávratných prostriedkov z rôznych zdrojov, systém ich účtovania v podmienkach jednoduchého aj podvojného účtovníctva, ako aj daňové hľadisko nenávratných prostriedkov, ktoré sa poskytujú aj organizáciám mimovládneho a neziskového sektora. Vzhľadom na široké spektrum neziskových organizácií vymenovaných v § 12 ods. 2 ZDP sa v našom príspevku zameriame na tie neziskové organizácie, ktoré postupujú pri účtovaní podľa opatrenia MF SR z 28. novembra 2007 č. MF/25682/2007-74 pre podvojné účtovníctvo účinné od 1. 1. 2008 alebo podľa opatrenia č. MF/22602/2002-92 v znení zmien a doplnkov pre jednoduché účtovníctvo účinné od 1. 1. 2003. Na konkrétnych príkladoch si teda rozoberieme spôsob poskytovania dotácií, darov, a iných nenávratných príspevkov, ich účtovanie a zdaňovanie so zameraním na občianske združenia, záujmové združenia právnických osôb, politické strany a politické hnutia cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, verejné vysoké školy a iné „neziskové účtovné jednotky“.

V príspevku sa nezaoberáme neziskovými organizáciami, ktoré pôsobia v štátnej správe, resp. v územnej samospráve (obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré účtujú podľa opatrenia MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky).

Cieľom príspevku je venovať sa teda nenávratným finančným prostriedkom, ktoré plynú neziskovým organizáciám vyššie uvedeným v tomto základnom členení.

  1. Dotácie a podpory zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a VÚC
  2. Nenávratné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie
  3. Príspevky z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
  4. Dary od právnických a fyzických osôb
  5. Podiel zaplatenej dane
  6. Granty z medzinárodných zmlúv


 

 

1. Dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a VÚC

Dotácie definované podľa Veľkej ekonomickej encyklopédie predstavujú peňažné prostriedky, ktoré majú charakter platby, ktorú jednotlivec alebo inštitúcia poskytuje inému jednotlivcovi alebo inštitúcii bez toho, že by očakával(a) nejakú protihodnotu. Môže ísť o účelovú dotáciu (je určená na presne vymedzené použitie) alebo o neúčelovú dotáciu (jej využitie nie je presne definované, možno ju použiť na akékoľvek výdavky). Dotácia môže byť poskytnutá v čiastočnej výške alebo v plnej výške. Dotácie sa spravidla poskytujú, resp. sú viazané na splnenie určitých, presne vymedzených úloh alebo účelu za stanovených podmienok.

POZNÁMKA
Ak poskytnutá dotácia nebude použitá na presne stanovený účel v súlade so zmluvou o poskytnutí dotácie, musí byť vrátená (alebo jej časť) poskytovateľovi dotácie. Dotácia môže byť poskytnutá v peňažnej alebo nepeňažnej forme, pričom v praxi sa vo väčšine prípadov vyskytujú dotácie v peňažnej forme.

Dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, resp. z prostriedkov Európskych spoločenstiev, je potrebné chápať ako jednu z foriem štátnej, resp. európskej podpory, ktoré sú stanovené vládou, resp. príslušnými orgánmi Európskych spoločenstiev na základe určených priorít alebo vo forme rôznych rozvojových programov. Poskytovanie dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu právnickým a fyzickým osobám sa riadi § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým aj fyzickým osobám. Dotácie zo štátneho rozpočtu poskytuje správca kapitoly alebo orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na jeho rozpočet. Dotácie s výnimkou dotácií na úhradu preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom, dotácií na náhradu straty pri zabezpečení výkonov vo verejnom záujme, dotácií na financovanie spoločných programov SR a EÚ a dotácií verejným vysokým školám sa poskytujú na základe žiadosti. Správca kapitoly následne vo všeobecnom záväznom právnom predpise stanoví rozsah a ďalšie podmienky poskytovania dotácií a spôsob ich poskytovania (napr. výnos MF SR č. 25915/2007-132 o poskytovaní dotácií na účely informatizácie spoločnosti; výnos MK SR č. MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR; výnos Úradu vlády SR č. 2179/2006-KVÚV o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR a výnosy ostatných ministerstiev). Použitie dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo financií. Pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 100 Sk.

POZNÁMKA
Tým, že poskytnutie dotácie podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, jej čerpanie býva spravidla v tom roku, v ktorom bola poskytnutá. Jej nevyčerpanie alebo čerpanie v rozpore so zmluvou o poskytnutí dotácie má za následok vrátenie do štátneho rozpočtu.

Medzi dotácie zo štátneho rozpočtu je potrebné zaradiť aj príspevky v zmysle zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktoré sú poskytované v súlade s týmto zákonom a len za podmienok ním ustanovených a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc. Uvedené vyplýva z § 1 ods. 2 zákona o štátnej pomoci. Štátnou pomocou na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje podnikateľovi na podnikanie alebo v súvislosti s ním priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov.

Základné právne predpisy, upravujúce dotácie (ich poskytovanie, čerpanie, účtovanie, spôsob zahrnutia do základu dane), sú:

  1. § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“);
  2. § 1 ods. 2 zákona a § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov;
  3. zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov;
  4. § 41 ods. 7, 8, 9 a § 69 opatrenia č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené za účelom podnikania pre podvojné účtovníctvo platné od 1. 1. 2008;
  5. § 11a opatrenia MF SR číslo 22602/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, v znení zmien a doplnkov s účinnosťou od 1. 1. 2008;
  6. § 17 ods. 1 písm. a) a b), § 17 ods. 3 písm. f) a h) a § 19 ods. 2 písm. m), ako aj nadväzujúce ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Ďalšími právnymi predpismi, ktoré je potrebné mať na zreteli pri čerpaní dotácií, sú:

  • 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého môžu cirkvi a náboženské spoločnosti, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva len v tom prípade, ak nepodnikajú alebo pokiaľ nie sú príjemcami dotácií (grantov) zo štátneho rozpočtu;
  • Podľa § 84e ods. 2 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa daňová exekúcia nevykonáva na hnuteľné veci obstarané z prostriedkov ŠR a z rozpočtov EÚ.
  • Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov upravujúceho osobitné ustanovenia pri dohodovaní cien je definované, že neprimeranú cenu nesmie dohodnúť predávajúci a kupujúci pri nákupe alebo predaji tovaru alebo pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytne dotácia zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky štátnych fondov.
  • Podľa § 259 ods. 1 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) platí, že kto v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu použitia dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu alebo z rozpočtu VÚC a obce, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

1.1 Účtovanie dotácií, podpôr a príspevkov zo ŠR, z rozpočtov obcí a VÚC u príjemcu – neziskovej organizácie, účtujúcej v jednoduchom účtovníctve

Organizácie nezriadené alebo nezaložené na podnikanie ako účtovné jednotky – právnické osoby, majú povinnosť podľa § 9 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou, ak sa na ne vzťahuje odsek 2 zákona o účtovníctve.

Podľa odseku 2 v sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať okrem podnikateľov – fyzických osôb aj ďalej uvedené organizácie nezriadené alebo nezaložené na podnikanie, ak splnia nasledujúce dve podmienky súčasne:

  1. ak nepodnikajú,
  2. ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 3 000 000 Sk.

Do tejto kategórie zaraďuje zákon o účtovníctve tieto organizácie:

  • občianske združenia, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu,
  • organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu,
  • združenia právnických osôb,
  • pozemkové spoločenstvá (od 1. 1. 2008 v zmysle zmeny v § 12 ods. 3 ZDP sú pozemkové spoločenstvá vylúčené zo zoznamu neziskových organizácií a od tohto dátumu sa považujú za podnikateľské subjekty, ktoré musia účtovať podľa opatrenia, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva č. 23054/2002-92 v znení zmien a doplnkov. Zo strany zákonodarcu bude potrebné zosúladiť znenie tohto ustanovenia s platným ZDP.),
  • spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
  • neinvestičné fondy,
  • neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
  • cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, ak nie sú príjemcami dotácií (grantov) zo štátneho rozpočtu.

Účtovné jednotky môžu prijaté dotácie, podpory a príspevky čerpať jednak na prevádzkovú činnosť alebo na kapitálové výdavky a na základe uvedeného využitia prostriedkov z dotácií ich delíme na dve základné skupiny:

  • dotácie, podpory a príspevky poskytnuté na prevádzkové účely  (prevádzkové dotácie),
  • dotácie, podpory a príspevky poskytnuté na investičné účely (investičné dotácie).

1.1.1 Účtovanie dotácií, podpôr a príspevkov zo ŠR, z rozpočtov obcí a VÚC u príjemcu – neziskovej organizácie účtujúcej v JÚ, v prípade ich čerpania na prevádzkové účely

Vyššie uvedené neziskové organizácie účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva majú povinnosť postupovať podľa novelizovaného opatrenia MF SR z 28. novembra 2007 č. 24764/2007-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR zo 16. decembra 2002 č. 22602/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, v znení opatrenia z 24. novembra 2004 č. MF/10354/2004-74, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2007 (ďalej len „opatrenie pre JÚ“).

Prvýkrát sa použije opatrenie pre JÚ od účtovného obdobia začínajúceho najskôr 1. januára 2008 a pri zostavení účtovnej závierky sa bude podľa neho postupovať prvýkrát za rok 2008.

V zmysle doplneného ustanovenia § 11a Účtovanie dotácií opatrenia pre JÚ je postup účtovania dotácií nasledovný:

  • priznanie dotácie, podpory alebo príspevku sa eviduje v knihe pohľadávok (§ 11a ods. 1 opatrenia pre JÚ),
  • v deň prijatia dotácie sa účtuje zánik pohľadávky (§ 11a ods. 1 opatrenia pre JÚ),
  • o príjme peňažných prostriedkov sa účtuje v peňažnom denníku a zároveň sa táto skutočnosť eviduje v knihe záväzkov (§ 11a ods. 2 opatrenia pre JÚ),
  • použitie dotácie sa účtuje ako výdavok a zároveň sa účtuje zánik záväzku (§ 11a ods. 3 opatrenia pre JÚ),
  • v nadväznosti na účel použitia dotácie sa pri uzatváraní peňažného denníka účtujú účtovné operácie s ohľadom na vyčíslenie základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu, ktorým je § 17 ods. 3 písm. h) ZDP (§ 11a ods. 4 opatrenia pre JÚ).

Prijatie dotácie určenej na úhradu prevádzkových nákladov (prevádzková dotácia) v neziskovej organizácii účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa zachytí v peňažnom denníku nasledovne:

Ak bola prevádzková dotácia prijatá v súvislosti so základnou činnosťou neziskovej organizácie, na ktorú bola zriadená, v okamihu jej priznania sa dotácia uvedie v Knihe pohľadávok ako pohľadávka voči ŠR alebo voči miestnym orgánom. V deň prijatia sa uvedie ako prírastok finančných prostriedkov na účte a súčasne v druhovom členení ako „Príjem z dotácie“ podľa § 12 ods. 9 písm. c) bod 10 Postupov (§ 12 ods. 9 novelizovaného opatrenia pre JÚ definuje prehľad o príjmoch v členení na jednotlivé príjmy). Súčasne sa v deň prijatia zaeviduje záväzok v pomocnej Knihe záväzkov. Ak sa dotácia použije na určený účel, zaúčtuje sa úbytok finančných prostriedkov v banke alebo v pokladnici a následne sa zaúčtuje výdavok v príslušnom druhovom členení výdavkov, na ktoré bola použitá. Po splnení podmienok poskytnutej dotácie (po jej použití) sa vyradí záväzok z Knihy záväzkov. Príjmy z dotácií a výdavky, na úhradu ktorých boli prostriedky použité, sa pri zostavovaní účtovných výkazov posudzujú ako príjmy a výdavky súvisiace s nezdaňovanou činnosťou.

Príklad č. 1:

Folklórny súbor (občianske združenie) podal žiadosť o poskytnutie dotácie z rozpočtovej rezervy predsedu vlády SR vo výške 100 000 Sk na nákup rekvizít a krojov v októbri 2007. Zmluva o poskytnutí dotácie bola oboma stranami podpísaná vo februári 2008, finančné prostriedky boli poskytnuté 29. 3. 2008 s povinnosťou vyčerpania dotácie do konca roku 2008. Vyúčtovanie poskytnutých prostriedkov zo ŠR bolo určené v zmluve do 31. 3. 2009. Postup účtovania v tomto prípade bude nasledovný:

  1. Február 2008 – zaúčtovanie pohľadávky v Knihe pohľadávok v sume 100 000 Sk.
  2. 29. 3. 2008 – vyradenie pohľadávky z Knihy pohľadávok a súčasne prírastok finančných prostriedkov na bankovom účte v druhovom členení ako príjem z dotácie [§ 12 ods. 9 písm. c) bod 10 Postupov] a zaevidovanie záväzku voči ŠR v Knihe záväzkov.
  3. Postupné čerpanie prijatej dotácie na prevádzkové účely (nákup krojov z rôznych oblastí, nákup hudobných nástrojov, rekvizít pre účely vystúpenia folkloristov) sa podľa čerpania zaeviduje v peňažnom denníku vo výdavkoch v časovom slede v príslušnom druhovom členení a súčasne po úplnom vyčerpaní dotácie sa vyradí záväzok z Knihy záväzkov.
  4. V zmluve o poskytnutí dotácie je určené, že úroky vzniknuté z poskytnutej dotácie sú príjmom štátneho rozpočtu podľa § 7 ods. 1 písm. m) zákona o rozpočtových pravidlách a prijímateľ dotácie ich má povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu. V deň ich vrátenia ich zaeviduje v peňažnom denníku ako úbytok finančných prostriedkov z banky v druhovom členení „ostatné výdavky“. Obdobne by nezisková organizácia postupovala v prípade, ak by v časovom limite stanovenom v Zmluve o poskytnutí dotácie nevyčerpala všetky prostriedky alebo by porušila podmienky zmluvne dohodnuté a následne by ich musela vrátiť do ŠR.

V prípade, ak bude prevádzková dotácia poskytnutá v jednom účtovnom období a výdavky sa vynaložia až v nasledujúcom účtovnom období, bude postup účtovania v JÚ podľa § 11a opatrenia pre JÚ tak, ako je uvedené v predchádzajúcom príklade.

V prípade, ak to zmluva o poskytnutí dotácie, podpory alebo príspevku povoľuje a účtovná jednotka najskôr vynaloží výdavky na prevádzkové účely v jednom účtovnom období a až následne prijme dotáciu (alebo pomernú časť dotácie), bude postup pri účtovaní v peňažnom denníku nasledovný. Výdavok sa zaúčtuje ako úbytok finančných prostriedkov v banke alebo v pokladnici v druhovom členení výdavkov v čase jeho realizácie a o príjme z dotácie sa účtuje ako o prírastku finančných prostriedkov v banke v období, v ktorom bola skutočne dotácia prijatá.

 Príklad č. 2:

Nezisková organizácia účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva požiadala v decembri 2007 o poskytnutie dotácie na organizovanie verejnoprospešnej akcie zameranej na liečbu drogovo závislých osôb vo výške 50 000 Sk. Sumu 13 500 Sk už organizácia vynaložila koncom roka 2007 na aktivity spojené s touto akciou. Zmluva o poskytnutí dotácie bola podpísaná v marci 2008 a dotácia vo výške 50 000 Sk bola účtovnej jednotke poukázaná na účet až 15. 4. 2008. Účtovanie bude nasledovné:

  1. Výdavky čerpané v roku 2007 (13 500 Sk) zaúčtuje v časovom slede v Peňažnom denníku ako úbytok finančných prostriedkov v banke alebo v pokladnici v druhovom členení podľa charakteru výdavku [zásoby, služby, mzdy, platby do poistných fondov, prevádzková réžia, použitie sociálneho fondu, ostatné výdavky – § 12 ods. 9 písm. d) opatrenia pre JÚ].
  2. V marci 2008 zaeviduje pohľadávku voči ŠR v Knihe pohľadávok.
  3. V deň prijatia dotácie na účet (15. 4. 2008) vyradí pohľadávku z Knihy pohľadávok.
  4. Súčasne v tento deň zaúčtuje príjem dotácie ako prírastok finančných prostriedkov na účte v druhovom členení „Príjmy z dotácie“ a zaeviduje ju v „Knihe záväzkov“.
  5. Pri ďalšom čerpaní prevádzkových výdavkov spojených s touto akciou v priebehu roka 2008 zachytí túto skutočnosť opäť ako úbytok finančných prostriedkov v banke alebo v pokladnici v deň realizácie výdavkov a v príslušnom druhovom členení na jednotlivé výdavky.
  6. Ak dôjde k vyčerpaniu dotácie a k splneniu všetkých podmienok, na základe ktorých bola poskytnutá, vyradí sa dotácia ako záväzok voči ŠR z Knihy záväzkov.

1.1.2 Účtovanie dotácií, podpôr a príspevkov zo ŠR, z rozpočtov obcí a VÚC u príjemcu – neziskovej organizácie účtujúcej v JÚ, v prípade ich čerpania na investičné účely

Priznanie dotácie na obstaranie dlhodobého majetku odpisovaného – tzv. investičná dotácia, podpora alebo príspevok u neziskovej organizácie účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva, sa zachytí v peňažnom denníku tiež v nadväznosti na § 11a opatrenia pre JÚ nasledovne:

Ak bola zmluva o poskytnutí investičnej dotácie podpísaná, zaeviduje sa pohľadávka v Knihe pohľadávok. V okamihu príjmu dotácie alebo príspevku sa uvedie tento príjem ako prírastok finančných prostriedkov v banke a v druhom členení ako „Príjem z dotácií“ a vyradí sa pohľadávka z Knihy pohľadávok. Vzniknutý záväzok sa zaeviduje v Knihe záväzkov. V deň obstarania dlhodobého hmotného majetku sa výdavok na jeho obstaranie uvedie v Peňažnom denníku v stĺpci „Prevádzková réžia“ (majetok sa zaeviduje v Knihe majetku). Na konci účtovného obdobia sa v rámci uzávierkových operácií odúčtuje z prevádzkovej réžie časť výdavku na obstaranie dlhodobého hmotného majetku z dotácií, ktorá prevyšuje hodnotu účtovného odpisu podľa účtovnou jednotkou zvoleného odpisového plánu na príslušné účtovné obdobie (dlhodobo odpisovaný majetok sa zahrnie do výdavkov prostredníctvom odpisov postupne počas určenej doby odpisovania). Táto suma sa postupne v nasledujúcich účtovných obdobiach opäť v rámci uzávierkových operácií doúčtuje v stĺpci „Prevádzková réžia“ vo výške účtovného odpisu na príslušné účtovné obdobie až do úplného odpísania majetku. Súčasne novela opatrenia pre JÚ v § 11 ods. 8 s účinnosťou od 1. 1. 2008 zadefinovala, že „odpisy za bežné účtovné obdobie sa vykazujú vo výkaze o príjmoch a výdavkoch v položke „prevádzková réžia“. Uvedeným účtovaním sa zabezpečí kontinuita peňažného denníka s účtovnými výkazmi.

Príklad č. 3:

Neziskovej organizácii účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva bola zmluvne priznaná dotácia v októbri 2008 z Ministerstva zdravotníctva SR na obstaranie špeciálnych vozíkov pre zdravotne postihnutých občanov v sume 240 000 Sk. V decembri 2008 účtovná jednotka prijala peniaze, avšak hmotný majetok obstará (nakúpi vozíky) až v roku 2009 s určenou dobou odpisovania 6 rokov.

Pri určenej dobe odpisovania bude postup v Peňažnom denníku nasledovný:

  1. Vznik pohľadávky v októbri 2008 (priznanie dotácie) v sume 240 000 Sk sa zaeviduje do knihy pohľadávok.
  2. Príjem finančných prostriedkov v decembri 2008 ako prírastok finančných prostriedkov v banke a súčasne v druhovom členení „Príjem z dotácií“ a vyradí sa pohľadávka z Knihy pohľadávok.
  3. Príjem dotácie sa zaeviduje v Knihe záväzkov v decembri 2008.
  4. V roku 2009 zakúpi nezisková organizácia vozíky, obstaranie majetku zaeviduje ako úbytok finančných prostriedkov v banke alebo v pokladnici a súčasne ako výdavok na obstaranie hmotného majetku do položky „Prevádzková réžia“.
  5. Ku koncu účtovného obdobia roku 2009 v rámci uzatvárania účtovných kníh odúčtuje z položky „Prevádzková réžia“ alikvotnú časť odpisov vzťahujúcu sa k nasledujúcim účtovným obdobiam, počas ktorých sa majetok bude odpisovať podľa účtovnou jednotkou zvoleného odpisového plánu (v príklade suma 240 000 : 6 x 5 = = 200 000 Sk).
  6. V rámci uzatvárania peňažného denníka v rokoch 2010 až 2014 každý rok doúčtuje do výdavkov v druhovom členení „Prevádzková réžia“ sumu 40 000 Sk ako ročný odpis hmotného majetku. Súčasne bude výška odpisu zachytená v účtovnom Výkaze o príjmoch a výdavkoch v položke Prevádzková réžia, tak ako definuje od 1. 1. 2008 opatrenie pre JÚ v doplnenom § 11 ods. 8.

V prípade, ak účtovná jednotka najskôr vynaloží výdavky na obstaranie dlhodobého majetku a až v nasledujúcom účtovnom období prijme dotáciu, účtuje sa o výdavku v tom období, kedy bol uskutočnený. Ak má účtovná jednotka napríklad priznanú dotáciu v roku 2008, zaeviduje ju v roku 2008 do Knihy pohľadávok. Súčasne, ak obstará dlhodobý majetok odpisovaný v tomto roku, výdavok zaúčtuje ako úbytok finančných prostriedkov v banke alebo v pokladnici a ako nákup majetku v položke „Prevádzková réžia“. Na konci účtovného obdobia urobí kroky ako v predchádzajúcom príklade. V roku 2009 prijme dotáciu, ktorú zaúčtuje v Peňažnom denníku ako prírastok finančných prostriedkov v banke a súčasne ako „Príjem z dotácií“.

1.2 Účtovanie dotácií, podpôr a príspevkov zo ŠR, z rozpočtov obcí a VÚC u príjemcu – neziskovej organizácie, účtujúcej v podvojnom účtovníctve

Tie neziskové organizácie, ktoré nesplnia podmienky pre vedenie účtovníctva podľa § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve, musia postupovať podľa § 9 ods. 1 zákona o účtovníctve a majú povinnosť viesť podvojné účtovníctvo. Pri účtovaní vychádzajú z opatrenia MF SR zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené za účelom podnikania, uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2007. Podľa § 74 citovaného opatrenia nadobúda toto opatrenie účinnosť 1. januára 2008 (v ďalšom texte len „opatrenie pre PÚ“).

Spôsob účtovania prijatých dotácií, podpôr a príspevkov zo štátneho rozpočtu je v zmysle § 41 ods. 7 a 8 opatrenia pre PÚ – Zúčtovanie daní a dotácií nasledovný:

  • Na ťarchu účtu 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom sa účtuje priznanie štátnych dotácií a na ťarchu účtu 348 – Dotácie a zúčtovanie s rozpočtami územnej samosprávy sa účtuje o priznaní miestnych dotácií z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 691 – Dotácie (pokiaľ ide o prevádzkovú dotáciu) alebo v prospech účtu 384 –Výnosy budúcich období (pokiaľ ide o investičnú dotáciu na obstaranie dlhodobého hmotného majetku).
  • V prospech účtu 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom sa účtuje príjem štátnych dotácií so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 221 – Bankové účty.
  • V prospech účtu 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom sa účtuje preplatok štátnych dotácií, povinnosť vrátiť štátnu dotáciu alebo jej časť, ak bola porušená finančná disciplína a v prospech účtu 348 – Dotácie a zúčtovanie s rozpočtami územnej samosprávy sa účtuje preplatok miestnych dotácií, povinnosť vrátenia miestnej dotácie alebo jej časti, ktorá nebola použitá alebo bola neoprávnene použitá so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 691 – Dotácie alebo na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období, ak ide o štátnu alebo miestnu dotáciu na dlhodobý majetok.

priznaní nároku na dotáciu, podporu alebo príspevok (uvedených v § 41 ods. 7 a 8) sa účtuje podľa § 41 ods. 9 opatrenia pre PÚ ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a to v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím, na ktoré sa priznanie takýchto dotácií vzťahuje, ak je už uzatvorená zmluva o ich poskytnutí.

Podľa § 69 ods. 1 opatrenia pre PÚ sa v prospech účtu 691 – Dotácie účtuje priznanie dotácie účtovnej jednotke so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom alebo na ťarchu účtu 348 – Dotácie a zúčtovanie s rozpočtami územnej samosprávy. Súčasne podľa § 69 ods. 2 opatrenia pre PÚ sa v prospech účtu 691 – Dotácie účtuje aj poskytnutie príspevku podľa osobitných predpisov (odkaz na § 50, § 52, § 54 a § 56 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, resp. na § 25 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách) so súvzťažným zápisom na účte 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom.

1.2.1 Účtovanie prijatých dotácií, podpôr, príspevkov zo ŠR, z rozpočtov obcí a VÚC u príjemcu – neziskovej organizácie účtujúcej v PÚ, v prípade ich čerpania na prevádzkové účely

Priznanie dotácie určenej na úhradu prevádzkových nákladov sa účtuje v okamihu, ak je uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie, na ťarchu účtu 346 (štátne dotácie), resp. 348 (miestne dotácie) so súvzťažným zápisom v prospech účtu 691 – Dotácie. Príjem dotácie sa zaúčtuje v prospech účtu 346, resp. 348 so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 221 – Bankové účty. Súčasne však vzniká záväzok voči poskytovateľovi dotácie, ktorý sa vykazuje dovtedy, kým nie je splnená podmienka účelu, na ktorý bola dotácia poskytnutá (vysporiadanie záväzku len účtovne). K pohybu finančných prostriedkov dôjde len v prípade neoprávneného čerpania dotácie, resp. jej nedočerpania a následnej povinnosti vrátenia dotácie alebo jej časti poskytovateľovi.

Príklad č. 4:

Telovýchovná jednota (občianske združenie) podpísala zmluvu s obcou o pridelení dotácie z rozpočtu obce v januári 2008. Dotácia bola pridelená vo februári 2008 vo výške 125 000 Sk (prevádzková dotácia), ktorú aj v roku 2008 TJ vyčerpala v čiastočnej výške. Nevyčerpanú časť dotácie mala TJ povinnosť vrátiť poskytovateľovi dotácie v 1/2009. V zmysle § 41 ods. 8 opatrenia pre PÚ bude pri účtovaní občianske združenie postupovať takto:

Text

  MD

D

  Suma v Sk  

Priznanie miestnej dotácie 1/08

  348  

691

125 000

Príjem dotácie na účet 2/08

221

348

125 000

Vznik prevádzkových nákladov v r. 2008

5....

  321, 311 

117 800

Predpis vratky nevyčerpanej dotácie v r. 2009

691

348

7 200

Úhrada vrátenej časti dotácie v r. 2009

348

221

7 200

1.2.2 Postup účtovania prijatej prevádzkovej dotácie v jednom účtovnom období na úhradu nákladov vzniknutých v inom účtovnom období

Ak bola dotácia poskytnutá v jednom účtovnom období na úhradu nákladov, ktoré vznikli v inom účtovnom období, je potrebné časovú a vecnú súvislosť zabezpečiť prostredníctvom účtov časového rozlíšenia, pretože poskytnutá dotácia sa viaže k nákladom, ktoré budú vynaložené v inom účtovnom období. Príjem z dotácie prijatý v jednom účtovnom období vecne patrí do výnosov účtovného obdobia, v ktorom sú čerpané náklady s využitím účtov časového rozlíšenia 384 – Výnosy budúcich období (VBO).

Príklad č. 5:

Postup bude rovnaký ako v predchádzajúcom príklade, avšak za predpokladu, že zmluva o poskytnutí dotácie bola podpísaná v 8/2007, dotácia bola pripísaná na účet v 11/2007 a čerpaná bola až v roku 2008 v plnej výške. Účtovanie bude nasledovné:

Text

MD

D

Suma v Sk

Príjem dotácie v 11/2007

  221 AE  

348

125 000

Zúčtovanie prijatej dotácie v r. 2007, čerpanie v r. 2008

348

384

125 000

Vznik nákladov v r. 2008

5...

  321, 211  

125 000

Úhrada vzniknutých nákladov

321

221

125 000

Zúčtovanie dotácie do výnosov v období jej čerpania

384

691

125 000

1.2.3 Postup účtovania čerpaných nákladov z dotácie v jednom účtovnom období a prijatie prevádzkovej dotácie v inom účtovnom období

Ak boli najskôr vyčerpané náklady viažuce sa k priznanej dotácii a príjem z dotácie bol až v nasledujúcom účtovnom období, je potrebné postupovať podľa § 41 ods. 9 opatrenia pre PÚ, podľa ktorého, ak sa zostavuje účtovná závierka na konci účtovného obdobia a prostriedky z dotácie ešte neboli poskytnuté, ale zmluva o poskytnutí dotácie už bola uzatvorená, je potrebné dodržať časovú a vecnú súvislosť s účtovným obdobím, na ktoré sa priznanie dotácií vzťahuje.

Príklad č. 6:

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby podpísala zmluvu o poskytnutí dotácie s mestom v 12/2007 v sume 50 000 Sk, pričom náklady k nej čerpala už v priebehu roku 2007. Dotácia jej bola poskytnutá až začiatkom roka 2008. Účtovanie bude nasledovné:

Text

MD

D

Suma v Sk

Rok 2007

     

Vznik nákladov

5...

321, 211

50 000

Priznanie dotácie

348

691

50 000

Rok 2008

     

Príjem dotácie na bankový účet

221 AE

348

50 000

1.2.4 Účtovanie prijatých dotácií, podpôr, príspevkov zo ŠR, z rozpočtov obcí a VÚC u príjemcu – neziskovej organizácie účtujúcej v PÚ, v prípade ich čerpania na investičné účely

Priznanie dotácie určenej na obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo na obstaranie technického zhodnotenia sa účtuje v okamihu, ak je uzatvorená zmluva o jej poskytnutí, na ťarchu účtov 346 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Príjem dotácie investičného charakteru sa zaúčtuje na ťarchu účtu 221 – Bankové účty a súvzťažne v prospech účtu 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom alebo 348 – Dotácie a zúčtovanie s rozpočtami územnej samosprávy. Dotácie na obstaranie dlhodobého majetku sa rozpúšťajú do výnosov v časovej a vo vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov dlhodobého hmotného majetku (účet 551), na obstaranie ktorého sa dotácia poskytla, od doby jeho zaradenia do používania. Podmienkou odpisovania dlhodobého majetku je jeho uvedenie do užívania. Uvedením do užívania sa pritom rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií potrebných na užívanie a splnenie všetkých povinností určených osobitnými právnymi predpismi, napr. stavebnými, ekologickými, požiarnymi, bezpečnostnými a hygienickými. Dotácie na nákup pozemku, ktorých poskytnutie je podmienené výstavbou na ňom, sa rozpustia do výnosov počas určenej doby odpisovania stavby.

Súvzťažne so zaúčtovaním nákladov vo forme odpisov dlhodobého hmotného majetku je účtovná jednotka povinná zaúčtovať v príslušnej výške výnos na účet 691 – Dotácie tak, aby sa zabezpečil neutrálny dosah na výsledok hospodárenia bežného roka (náklady aj výnosy v rovnakej výške).

Príklad č. 7:

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva prijalo v roku 2008 dotáciu z mesta na obstaranie technického zhodnotenia budovy, ktorá slúži pre bezdomovcov, vo výške 200 000 Sk. Z vlastných zdrojov dofinancovalo občianske združenie rekonštrukciu vo výške 75 000 Sk. Vykonané technické zhodnotenie odpisuje účtovná jednotka podľa interného rozhodnutia 20 rokov. Postup účtovania bude nasledovný:

Text rok 2008

MD

D

Suma v Sk

Fa od dodávateľa

042

321

275 000

Úhrada fa dodávateľovi

321

221

275 000

Zaradenie TZ do používania

021

042

275 000

Príjem dotácie na účet

221

348

200 000

Časové rozlíšenie VBO vo výške dotácie

348

384

200 000

Účtovné odpisy

551

081

13 750

Rozpúšťanie VBO do výnosov bežného roka

384

691

10 000

Z príkladu vidno, že dotácia bola poskytnutá v sume nižšej, ako je celková hodnota technického zhodnotenia, k účtovným odpisom sa zúčtuje iba alikvotná časť dotácie (vo výške 72,7 %), čo znamená, že v každom príslušnom účtovnom období bude v nákladoch zaúčtovaná suma odpisov vyššia ako k nim rozpustená dotácia do výnosov. V prípade, ak by bola poskytnutá dotácia v 100 % výške, dosah na výsledok hospodárenia by bol neutrálny, pretože účtovné odpisy by kopírovali výšku rozpustenej dotácie počas doby odpisovania technického zhodnotenia. Tento postup vyplýva z § 41 ods. 7, 8 opatrenia pre PÚ.

1.2.5 Postup účtovania prijatej investičnej dotácie v jednom účtovnom období na úhradu nákladov vzniknutých v inom účtovnom období

Príklad č. 8:

Zadanie ako v predchádzajúcom príklade, s tým rozdielom, že dotácia vo výške 200 000 Sk bola poskytnutá v roku 2008, ale technické zhodnotenie bolo zaradené do používania až v roku 2009. Občianske združenie realizovalo práce na budove aj z vlastných prostriedkov začiatkom roka 2009 vo výške 75 000 Sk.

Postup účtovania dotácie vyčerpanej v roku 2008 na majetok zaradený do používania až v roku 2009 bude nasledovný:

Text

MD

D

Sk

Príjem dotácie na účet v r. 2008

221

348

200 000

Zúčtovanie časového rozlíšenia VBO 2008

348

384

200 000

Fa od dodávateľa 2009

042

321

275 000

Úhrada fa dodávateľovi 2009

321

221

275 000

Ak nebolo technické zhodnotenie v roku 2008 zaradené do používania, ale dotácia bola v tomto roku prijatá, je potrebné dodržať časovú a vecnú súvislosť prijatej dotácie s výdavkami vo forme odpisov (podmienkou uplatnenia odpisov do nákladov je uvedenie majetku do užívania). V príklade nebola splnená podmienka zaradenia majetku do užívania v roku 2008, preto nie je možné uplatniť účtovný odpis a rozpúšťanie dotácie v roku 2008, ale prvýkrát až v roku 2009 (v roku zaradenia majetku do užívania).

1.2.6 Postup účtovania čerpaných nákladov v jednom účtovnom období a prijatie investičnej dotácie v inom účtovnom období

Príklad č. 9:

Zadanie také isté ako v predchádzajúcom príklade, až na skutočnosť, že vykonané technické zhodnotenie bolo zaradené do používania už v roku 2008, ale dotácia bola poskytnutá až začiatkom roka 2009. Aký bude v tomto prípade postup pri účtovaní?

Text

MD

D

Suma

Fa od dodávateľa 2008

042

321

275 000

Úhrad fa 2008

321

221

275 000

Zaradenie TZ do používania 2008

021

042

275 000

Účtovný odpis 2008

551

081

13 750

Zaúčtovanie pohľadávky voči obci k 31. 12. 2008

348 AE

691

10 000

Príjem dotácie na účet 2009

221

348

200 000

Zúčtovanie časového rozlíšenia VBO 2009

348

384

200 000

Vyúčtovanie pohľadávky voči obci 2009

384

348 AE

10 000

Účtovný odpis 2009

551

081

13 750

Zúčtovanie alikvotnej časti časového rozlíšenia výnosov v bežnom období 2009

384

691

10 000

Pokiaľ vznikne povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu, resp. vrátiť pomernú časť, predpis vrátenia sa zaúčtuje v prospech účtu 346, resp. 348 so súvzťažným zápisom:

  • na ťarchu účtu 384 pri vrátení dotácie poskytnutej na obstaranie dlhodobého majetku,
  • na ťarchu účtu 691 – Dotácie, ktorá bola poskytnutá na úhradu prevádzkových nákladov.

Príklad č. 10:

Nezisková organizácia prijala prevádzkovú dotáciu zo ŠR v roku 2008 vo výške 80 000 Sk, ale v októbri 2008 bolo zistené správcom kapitoly, že dotácia bola použitá neoprávnene. Účtovanie bude nasledovné:

Text

MD

D

Suma

Príjem dotácie

221

346

80 000

Zúčtovanie ČR VBO

346

384

80 000

Rozhodnutie o vrátení dotácie – rozpustenie VBO

384

379

80 000

Penále

542

379

5 000

Vrátenie dotácie

379

221

80 000

Úhrada penále

379

221

5 000

1.3 Dotácie, podpory a príspevky zo ŠR, z rozpočtov obcí a VÚC a vplyv na základ dane u príjemcu

Pre posúdenie skutočnosti, či prijaté dotácie, podpory a príspevky zo ŠR a z rozpočtu obcí podliehajú zdaneniu u neziskových organizácií účtujúcich v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, je rozhodujúce, či dotácia bola prijatá v súvislosti s podnikaním, resp. s príjmami, ktoré podliehajú zdaneniu, alebo v súvislosti s predmetom činnosti, na ktorú boli tieto organizácie zriadené.

Od dane z príjmov sú teda oslobodené tie dotácie, podpory a príspevky zo ŠR, ak plynú neziskovej organizácii len v súvislosti s vykonávaním činností, z ktorých príjmy sú oslobodené od dane, resp. nie sú predmetom dane (teda v súvislosti s vykonávaním jej základného poslania) v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a), resp. § 12 ods. 7 ZDP.

Predmetom dane organizácií nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, ktorý je definovaný v § 12 ods. 2 ZDP, sú príjmy z činnosti, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP (zrážkovou daňou). V nadväznosti na uvedené zdaniteľným príjmom podľa § 2 písm. h) ZDP je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Súčasne podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP príjmom oslobodeným od dane u organizácií nezriadených alebo nezaložených na podnikanie sú príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Všetky príjmy plynúce neziskovej organizácii v podobe poskytovania dotácií, podpôr a príspevkov, ak by boli poskytnuté v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti, resp. z činnosti, ktorej príjmy podliehajú zdaneniu, považovali by sa za zdaniteľný príjem (v praxi sa vyskytuje len veľmi málo táto situácia u neziskových organizácií).

Úprava základu dane daňovníka – neziskovej organizácie účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva, v prípade prijatia dotácií na prevádzkové aj investičné účely, ktoré sú čerpané v rámci zdaňovanej činnosti, by bola rovnaká ako u podnikateľských subjektov – fyzických osôb, teda podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP body 1 a 2, podľa ktorého sa nezahrnú do základu dane dotácie, podpory a príspevky u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov.

Tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. h) bod 1 ZDP postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku (investičná dotácia).

V prípade prijatia dotácie na obstaranie investičného majetku sa teda každoročne počas doby odpisovania majetku obstaraného z dotácií pri uzavieraní účtovných kníh pre účely vyčíslenia základu dane zahrnie do príjmov len alikvotná časť dotácie v rovnakej výške, ako je suma zaúčtovaného odpisu majetku obstaraného z dotácií tak, aby dosah na základ dane bol neutrálny (aplikácia § 11a ods. 4 opatrenia pre JÚ).

Pri uplatňovaní § 17 ods. 3 písm. h) ZDP je potrebné prihliadnuť aj na to, či dotácia, podpora a príspevok boli daňovníkovi poskytnuté pred obstaraním odpisovaného hmotného majetku alebo až po jeho obstaraní. Ak teda daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v jednom zdaňovacom období obstará napr. hmotný majetok, ale dotácia, podpora alebo príspevok mu budú poskytnuté až v nasledujúcom zdaňovacom období, potom predmetný príjem sa zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období (počnúc zdaňovacím obdobím, ak išlo napr. o investičnú dotáciu), v ktorom boli dotácia, podpora alebo príspevok prijaté. V danom prípade sa pri zahrnovaní príjmov do základu dane postupuje jedným z nasledovných spôsobov:

  1. v roku prijatia dotácie, podpory a príspevku sa zahrnú do základu dane príjmy vo výške ročného odpisu hmotného majetku obstaraného z týchto prostriedkov (pomernej časti ročného odpisu zodpovedajúcej výške použitých prostriedkov na obstaranie odpisovaného majetku za toto zdaňovacie obdobie) a ročného odpisu (pomernej časti) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie alebo
  2. príjem zodpovedajúci ročnému odpisu (pomernej časti) za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol hmotný majetok obstaraný, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas zostávajúcej doby odpisovania.

Uvedené spôsoby sa použijú za predpokladu, že sa nebude aplikovať inštitút prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 ZDP.

Podľa § 17 ods. 3 písm. h) bod 2 ZDP sa prevádzková dotácia zahrnie do základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave JÚ v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Pri uzavieraní účtovných kníh v JÚ sa v prípade prijatia prevádzkovej dotácie v jednom účtovnom období odúčtuje príslušná nepoužitá časť dotácie v stĺpci „Príjmy z dotácie“ a v nasledujúcom roku v rámci uzávierkových operácií sa doúčtuje ostávajúca nevyčerpaná dotácia v stĺpci „Príjem z dotácií“ vo výške skutočných výdavkov vo forme odpisov zaúčtovaných v tomto nasledujúcom zdaňovacom období, aby sa zabezpečil neutrálny dosah na základ dane (§ 11a ods. 4 opatrenia pre JÚ). Tieto kroky sa opakujú až do úplného odpísania majetku obstaraného z dotácií aj v ďalších rokoch.

Postup zahrnovania dotácií, podpôr a príspevkov do základu dane, ktorý je upravený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, je možné uplatniť len v takom prípade, ak dotácia, podpora a príspevok boli poskytnuté na úhradu výdavkov. Ak by však uvedené príjmy neboli viazané na výdavky príjemcu, zahrnuli by sa v plnej výške do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal.

Úprava základu dane u daňovníka – neziskovej organizácie účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva, v prípade prijatia dotácie, podpory alebo príspevku vynaložených na podnikateľskú činnosť, resp. na príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu, je riešená v § 17 ods. 1 písm. b) ZDP, podľa ktorého pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Účtovanie dotácií v podvojnom účtovníctve upravujú špecificky ustanovenia § 41 ods. 7, 8, 9 a § 69 opatrenia pre PÚ (rozobraté v predchádzajúcej časti). O prijatí dotácie, podpory alebo príspevku sa účtuje v PÚ výsledkovo a uvedený postup je akceptovaný aj pre daňové účely do konca roku 2007. Prijatie dotácie súvisiacej so zdaňovanou činnosťou je súčasťou výnosov náklady uplatnené k prijatej dotácii sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. m) ZDP považované za daňové výdavky. V zmysle tohto ustanovenia totiž výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce (v súčasnosti Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny), sú zahrnované do daňových výdavkov.

Daňové výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory alebo aj príspevky, sa uplatňujú podľa toho, či ide o prevádzkovú alebo investičnú dotáciu prijatú v súvislosti so zdaňovanou činnosťou.

  • V prípade prevádzkovej dotácie sa uplatňuje už spomínaný § 19 ods. 2 písm. m) ZDP.
  • V prípade investičnej dotácie sa uplatňuje § 19 ods. 3 písm. a) a § 21 ods. 1 písm. a) ZDP. Podľa týchto ustanovení daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania; uznaným daňovým výdavkom sú však odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku. Ak ide o majetok vylúčený z odpisovania, daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. e) ZDP je pri predaji tohto majetku jeho vstupná cena (s výnimkou taxatívne vymedzeného majetku, pri ktorom možno zahrnúť vstupnú cenu do výdavkov len do výšky príjmov z predaja).

Z uvedeného vyplýva, že u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého aj podvojného účtovníctva sa dotácie, podpory a príspevky zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul výdavok hradený z týchto príjmov, ak ide o dotácie prevádzkového charakteru a je využitý v súvislosti so zdaňovanou činnosťou. V prípade investičných dotácií sa tento príjem zahrnie do základu dane postupne vo výške účtovných odpisov z obstaraného majetku, čím sa zabezpečí, že vplyv na výsledok hospodárenia je neutrálny (tento postup platil do konca roku 2007 a platí aj naďalej, ale len v prípade, ak účtovná jednotka uplatňuje účtovné odpisy vo výške daňových odpisov na majetok obstaraný z dotácií).

Výrazná zmena v úprave základu dane pre podnikateľské subjekty (a teda aj pre neziskové organizácie v prípade dosahovania zdaniteľných príjmov) nastala v zahrnovaní investičných dotácií do základu dane novelou ZDP č. 621/2007 Z. z. v § 17 ods. 3 písm. f) ZDP. S účinnosťou od 1. 1. 2008 sa do základu dane nezahŕňa dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu; táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku.

Ustanovenie ZDP sa vzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak bol dlhodobý majetok obstaraný z dotácií (vo výške 100 % alebo v pomernej časti) a účtovná jednotka na tento majetok uplatňuje rozdielne účtovné a daňové odpisy. Podstatou tejto zmeny je skutočnosť, že hoci spôsob účtovania dotácií ostáva nezmenený, pri úprave základu dane sa bude neúčtovne, iba daňovo upravovať základ dane takým spôsobom, že zúčtovaný výnos z poskytnutej dotácie vo výške účtovných odpisov (súčasť riadka 100 tlačiva daňového priznania právnických osôb) sa bude upravovať do výšky daňových odpisov (rovnomerných alebo zrýchlených), teda nie vo výške účtovných odpisov, ako to platilo do 31. 12. 2007.

Podľa prechodného ustanovenia § 52d ods. 4 novely ZDP č. 621/2007 Z. z. daňovník, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie hmotného majetku do 31. 12. 2007, rozdiel medzi výškou daňových odpisov tohto hmotného majetku uznaných za daňový výdavok k 31. 12. 2007 a výškou dotácie zahrnutej do základu dane do 31. 12. 2007 zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.

 

2. Nenávratné príspevky zo štrukturálnych fondov Európskej únie

Zo štrukturálnych fondov Európskej únie (ďalej len EÚ) ako nástroja štrukturálnej politiky Európskeho spoločenstva využívaného na dosiahnutie jej cieľov sú poskytované nenávratné príspevky určené na vyrovnávanie rozdielov jednotlivých regiónov členských štátov EÚ a prideľujú sa na základe rozhodnutia Európskej komisie. Prostriedky sa vedú na osobitnom účte Ministerstva Financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) v Štátnej pokladnici. Na nakladanie a hospodárenie s prostriedkami štrukturálnych fondov sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie. Prostriedkami EÚ sú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu EÚ a poskytujú sa v SR prostredníctvom platobného orgánu (platobný orgán je orgán vymenovaný členským štátom EÚ na účely vypracovania a predkladania žiadostí o platby a prijímanie platieb od Európskej komisie napr. odbor platobného orgánu pre štrukturálne fondy EÚ na MF SR, Pôdohospodárska platobná agentúra) alebo certifikačného orgánu.

POZNÁMKA
Certifikačný orgán je národný, regionálny alebo miestny verejný orgán alebo subjekt menovaný členským štátom za účelom certifikovania výkazov výdavkov a žiadostí o platbu predtým, ako sa zašlú Európskej komisii. V podmienkach SR certifikačný orgán rovnako plní úlohu orgánu zodpovedného za vypracovanie žiadostí o platbu, príjem platieb z EK, ako aj realizáciu platieb. Úlohy certifikačného orgánu plní Ministerstvo financií SR. Vo vzťahu k Štátnej pokladnici vystupuje certifikačný orgán v mene Ministerstva financií SR ako klient Štátnej pokladnice.

Podľa § 7 ods. 2 a § 8 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách, ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a EÚ nevyplýva iné, prostriedky EÚ sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia prostriedkov zo štrukturálnych fondov je podmienka spoluúčasti SR na financovaní spoločných programov SR a európskych spoločenstiev, to znamená, že schválené projekty sa spolufinancujú nielen z prostriedkov EÚ a zo štátneho rozpočtu, ale aj z vlastných zdrojov konečného prijímateľa pomoci (môže byť aj úver alebo iné cudzie zdroje). Je to dôležité aj z toho titulu, že v rámci realizácie jednotlivých projektov je potrebné zabezpečiť prechodný nedostatok finančných prostriedkov, ktorý vzniká z časového nesúladu pri úhrade oprávnených výdavkov dodávateľovi a ich refundáciou konečnému prijímateľovi.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách na použitie účelovo určených prostriedkov EÚ zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ. Tieto výdavky sa prijímateľovi poskytujú prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy na základe podmienok určených v zmluve.

Prostriedky zo štrukturálnych fondov a prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sa poskytujú právnickým a fyzickým osobám na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Prijímateľ príspevku je zodpovedný za hospodárenie s nimi. Ak prijímateľ poruší zmluvné podmienky alebo ich použije neoprávnene, tieto prípady sa považujú za porušenie rozpočtovej disciplíny, čoho výsledkom sú odvod, penále alebo pokuta (§ 20 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Príslušný odvod sa odvádza na osobitný účet Ministerstva financií SR vedený v Štátnej pokladnici. Pokuty a penále sú príjmom štátneho rozpočtu.

Štrukturálne fondy môžu čerpať iba členské štáty EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (v súčasnosti pre programové obdobie 2007 až 2013). Hlavnými finančnými nástrojmi sú tieto štrukturálne fondy:

  • Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) – jeho cieľom je prispievať k rozvoju najmenej rozvinutých regiónov EÚ a územnej spolupráce,
  • Európsky sociálny fond (ESF) – napomáha dosiahnutiu cieľov najmä v aktívnej politike zamestnanosti a k voľnému pohybu pracovných síl v boji proti nezamestnanosti a znevýhodneniu rôznych skupín ľudí na trhu práce,
  • Európsky poľnohospodársky a garančný fond podporuje rozvoj vidieka a pomoc farmárom,
  • Európsky fond pre rybné hospodárstvo pomáha adaptovať a modernizovať rybné hospodárstvo,
  • Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

Konečný príjemca, ak chce získať prostriedky z EÚ, musí podať žiadosť, ktorá obsahuje požadované informácie o projekte, ktorý musí byť v súlade s niektorými opatreniami konkrétneho operačného programu. Ak bude projekt schválený príslušným orgánom, jeho výsledkom je vystavenie rozhodnutia. Proces podávania žiadostí závisí od operačných programov, v rámci ktorých konečný príjemca žiada o príspevok.

Finančné prostriedky z EÚ podľa zákona o rozpočtových pravidlách sa zaraďujú do príjmov a výdavkov ŠR a po ich prevode z osobitného mimorozpočtového účtu MF SR sa prevádzajú na príjmové účty ministerstiev ako platobných jednotiek. Následne sa v príslušných kapitolách rozpočtujú výdavky, ktoré sa poskytujú po splnení podmienok konečnému prijímateľovi prostredníctvom platobných jednotiek. Platobná jednotka je organizačná zložka ústredného orgánu štátnej správy alebo iná právnická osoba zodpovedná za prevod prostriedkov zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie prijímateľovi na základe vykonania predbežnej finančnej kontroly pred platbou prijímateľovi.

POZNÁMKA
Platobnú jednotku určuje vláda v súlade s osobitným predpisom. Vo vzťahu k Štátnej pokladnici vystupuje platobná jednotka v mene príslušného ministerstva ako vnútorná organizačná jednotka klienta Štátnej pokladnice. Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, poskytnuté SR ako celku (ako jednému z ČŠ EÚ), Európska komisia prevádza na osobitný mimorozpočtový účet MF SR vedený v Štátnej pokladnici a úroky s nimi spojené budú pridelené na ten istý účel pomoci. Tieto platby pre každý programový dokument môžu mať formu zálohovej platby, priebežných platieb, záverečnej platby.

Platby medzi platobnou jednotkou a konečným prijímateľom sa realizujú z výdavkového účtu formou transferu, ak je konečným príjemcom iná právnická alebo fyzická osoba (štátna príspevková organizácia, obce a VÚC a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie, resp. podnikateľské subjekty – právnické aj fyzické osoby.)

  1. Vyplácanie finančných prostriedkov v štrukturálnom fonde ERDF pre prijímateľov z verejného sektora sa vykonáva dvoma spôsobmi, a to predfinancovanímrefundáciou.
    Podstatou predfinancovania je poskytnutie finančných prostriedkov platobnou jednotkou konečnému prijímateľovi na základe jeho žiadosti o platbu, ktoré po schválení riadiacim orgánom slúžia na uhrádzanie záväzkov voči dodávateľovi v lehote splatnosti na základe predloženia neuhradených účtovných dokladov vystavených dodávateľom (2 rovnopisy originálov neuhradených faktúr, resp. hotovostných úhrad sú súčasťou žiadosti o platbu).
    Riadiaci orgán ako národný, regionálny alebo miestny verejný orgán alebo súkromný orgán určený členským štátom je zodpovedný za riadenie operačného programu a je menovaný pre každý operačný program. V podmienkach SR určuje jednotlivé riadiace orgány vláda SR. Riadiaci orgán v rámci lehoty splatnosti záväzkov voči dodávateľovi urobí predbežnú kontrolu a po schválení žiadosti ju predloží spolu s účtovnými dokladmi platobnej jednotke. Platobná jednotka po vykonaní predbežnej finančnej kontroly prostredníctvom Štátnej pokladnice prevedie prostriedky konečnému prijímateľovi. Konečný prijímateľ je povinný do 5 dní po prijatí prostriedkov neodkladne uhradiť faktúry dodávateľom. Po predfinancovaní je konečný prijímateľ povinný najneskôr do 15 dní zúčtovať celú výšku formou žiadosti o zúčtovanie predfinancovania. Po ďalších krokoch (overenie žiadosti o zúčtovanie riadiacim orgánom cez platobnú jednotku, ktorá zahrnie aj zúčtovanú čiastku z predfinancovania do súhrnnej žiadosti o platbu) sa predkladá žiadosť platobnému orgánu, ktorý ak schváli žiadosť, vystaví žiadosť o vykonanie platby. Prostriedky z EÚ z osobitného účtu MF SR sa prevedú na príslušný účet daného ministerstva, kde sa nachádza platobná jednotka. Tieto kroky sa opakujú až do dosiahnutia 95 % oprávnených nákladov.
    Po vyčerpaní 95 % z oprávnených nákladov na projekt musí zvyšných 5 % konečný prijímateľ najskôr uhradiť z vlastných prostriedkov. Až po preukázaní úhrady konečný prijímateľ je oprávnený požiadať o záverečnú platbu zo zdrojov EÚ a ŠR (tzv. refundácia).
  2. Vyplácanie finančných prostriedkov v štrukturálnom fonde ESF pre konečných prijímateľov z verejného sektora sa realizuje dvoma spôsobmi, a to poskytnutím zálohových platieb alebo refundáciou.
    Zálohové platby sa poskytujú na základe prehlásenia o začatí projektu alebo na základe zúčtovania poskytnutej zálohy. V prvom kroku môže konečný príjemca požiadať o zálohovú platbu vo výške 20 % z ročného rozpočtu projektu. Ak žiadosť bude schválená riadiacim orgánom, posunie sa platobnej jednotke a po vykonanej predbežnej finančnej kontrole vystaví táto žiadosť o realizáciu platby na štátnu pokladnicu. Konečný prijímateľ musí mesačne priebežne zúčtovávať zálohové platby, pričom so žiadosťou o zúčtovanie predkladá aj účtovné doklady a výpisy z bankového účtu. Riadiaci orgán opäť vykoná kontrolu uplatnených výdavkov a kontrolu fyzickej realizácie projektu, ak je to potrebné. Platobná jednotka následne zahrnie čiastku zúčtovaných nákladov vo forme poskytnutej zálohy do súhrnnej žiadosti o platbu a predkladá ju platobnému orgánu. Tento opäť vykoná predbežnú finančnú kontrolu a po schválení informuje platobnú jednotku a vystaví žiadosť o platbu na Štátnu pokladnicu. Konečný prijímateľ po vyčerpaní a zúčtovaní min. 60 % zo zálohovej platby je oprávnený žiadať o ďalšiu zálohovú platbu, ktorá môže byť do výšky rovnajúcej sa zúčtovaným prostriedkom z prvej zálohovej platby, a toto sa opakuje až do výšky 95 % oprávnených nákladov na projekt.
    Po realizácii týchto krokov nastupuje refundácia. Zvyšných 5 % z celkových oprávnených nákladov na projekt je povinný konečný príjemca najskôr uhradiť z vlastných zdrojov. Až po preukázaní úhrady môže žiadať o ich refundáciu – o záverečnú platbu. Postup krokov pri žiadosti o záverečnú platbu je taký istý ako v prípade žiadosti o poskytnutie zálohovej platby.

2.1 Účtovanie nenávratných príspevkov zo štrukturálnych fondov EÚ u príjemcu účtujúceho v jednoduchom účtovníctve

Spôsob účtovania nenávratných finančných prostriedkov zo ŠF EÚ je taký istý ako pri dotáciách poskytnutých zo štátneho rozpočtu, pretože príspevky zo štrukturálnych fondov sa považujú za výdavky zo štátneho rozpočtu v nadväznosti na § 7 ods. 2 a § 8 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách.

V jednoduchom účtovníctve sa postupuje pri ich účtovaní podľa § 11a opatrenia pre JÚ platného od 1. 1. 2008. Postup účtovania aj s príkladmi bol rozobratý v časti 1.1. Dotácie a ich účtovanie u príjemcu v JÚ a takto sa postupuje aj pri účtovaní nenávratných príspevkov zo ŠF EÚ.

2.2 Účtovanie nenávratných príspevkov zo štrukturálnych fondov EÚ u príjemcu účtujúceho v podvojnom účtovníctve

Podobne ako v jednoduchom účtovníctve, aj pri účtovaní prijatých príspevkov v podvojnom účtovníctve sa postupuje rovnako ako pri účtovaní dotácií, teda podľa § 41 odseky 7 až 9 a § 69 opatrenia pre PÚ dvoma spôsobmi v závislosti od spôsobu financovania:

  1. ak konečný prijímateľ príspevku prijme platbu na účet vopred (preddavková alebo zálohová platba), príjem finančných prostriedkov sa účtuje na stranu MD účtu 221 – Bankové účty so súvzťažným zápisom na účte 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom,
  2. ak z rozhodnutia o pridelení nenávratného finančného príspevku vyplynie, že príjem príspevku bude plynúť až po preukázaní výdavku, ktorý sa vynaložil na príslušný účel  (refundácia), bude sa pri účtovaní postupovať v závislosti od využitia príspevku (na prevádzkový účel alebo na investičný účel).

Ak bol príspevok využitý na prevádzkové účely, výdavky súvisiace s realizáciou projektu sa zaúčtujú na ťarchu MD príslušných nákladov v druhovom členení (účty triedy 5..), alebo ak boli náklady vynaložené na obežný majetok, na stranu MD účtov triedy 1... so súvzťažným zápisom na stranu D účtu 321 – Dodávatelia alebo účtu 211 – Pokladnica. Následne sa zaúčtuje nárok na nenávratný príspevok na stranu MD účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu so súvzťažným zápisom na stranu D účtu 691 – Dotácie. Až po prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet sa zaúčtuje príjem dotácie na základe bankového výpisu na stranu MD účtu 221 – Bankové účty a na stranu D účtu 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom.

Príklad č. 11:

Cirkevná organizácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva požiadala v novembri 2007 Ministerstvo kultúry o príspevok zo ŠF – ESF v rámci Operačného programu „Obnov svoj dom“ na opravu budovy kostola, ktorá sa považuje za historickú pamiatku. Celková suma na projekt bola vyčíslená vo výške 800 000 Sk. V roku 2008 jej príspevok bol schválený a bola podpísaná zmluva o poskytnutí príspevku vo výške 70 % vo forme preddavkovej platby, 20 % finančných prostriedkov bude spoluúčasť cirkevnej organizácie a zvyšných 10 % dostane konečný príjemca po ukončení projektu vo forme refundácie. Príspevok sa bude čerpať na prevádzkovú činnosť s predpokladanou dobou realizácie 12 mesiacov (začiatok 2/2008, koniec 2/2009).

Rok

Text účtovného prípadu

Suma

MD

D

2008

Faktúra za opravy dodávateľovi

700 000

511

321

2008

Príjem preddavku na účet

560 000

221

346

2008

Zúčtovanie čerpania príspevku

560 000

346

691

2008

Úhrada fa dodávateľovi

700 000

321

221

2009

Fa za opravy

100 000

511

321

2009

Úhrada fa za opravy

100 000

321

221

Prijímateľ príspevku po ukončení projektu predloží žiadosť o záverečnú platbu spolu s dvoma rovnopismi originálu faktúry podpísanú vedúcim neziskovej organizácie a súčasne aj overenú fotokópiu bankových výpisov, ktoré potvrdzujú úhradu výdavkov za opravu. Ak poskytovateľ príspevku schváli platbu, účtovanie u prijímateľa bude nasledovné:

Rok

Text účtovného prípadu

Suma

MD

D

2009

Príjem 10 % príspevku na účet

80 000

221

346

2009

Zúčtovanie príspevku

80 000

346

691

Ak bol prijatý príspevok zo ŠF EÚ využitý na investičné účely v prípade refundácie (napríklad na obstaranie dlhodobého majetku), zaúčtuje sa na stranu MD účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo na stranu MD účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku so súvzťažným zápisom na stranu D účtu 321 – Dodávatelia. Následne sa zaúčtuje nenávratný príspevok na základe rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov na ťarchu účtu 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Až po prijatí peňazí na bankový účet sa zaúčtuje príjem na základe výpisu z bankového účtu na stranu MD 221 – Bankové účty a na stranu D účtu 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom.

Príklad č. 12:

Občianske združenie „Rómska iniciatíva“ požiadalo Ministerstvo kultúry SR v rámci operačného programu „Kultúra národnostných menšín“ o príspevok zo štrukturálneho fondu v novembri 2007 za účelom rekonštrukcie budovy, ktorá sa bude využívať ako kultúrny stánok pre rómsku menšinu. Štrukturálny príspevok bol schválený formou refundácie na sumu 1 300 000 Sk vo februári 2008. Celkové náklady na vykonané technické zhodnotenie v roku 2008 boli vo výške 3 mil. Sk a technické zhodnotenie bolo zaradené do používania v decembri 2008. Technické zhodnotenie budovy sa rozhodla účtovná jednotka podľa interného odpisového plánu odpisovať 20 rokov.

Rok

Text

Suma

MD

D

2008

Fa za technické zhodnotenie

3 000 000

042

321

2008

Úhrada faktúry

3 000 000

321

221

2008

Zaradenie tech. zhodnotenia do používania

3 000 000

021

042

2008

Priznanie príspevku

1 300 000

346

384

2008

Príjem príspevku na účet

1 300 000

221

346

2008

Odpis technického zhodnotenia

150 000

551

081

2008

Zúčtovanie časového rozlíšenia príspevku
(1 300 000 : 20= 65 000)

65 000

384

691

2009 až 2027

Odpis technického zhodnotenia

150 000

551

081

2009 až 2027

Zúčtovanie alikvotnej časti príspevku

65 000

384

691

 

 

 

3. Príspevky z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Tieto príspevky sú upravené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ako aj vykonávacími vyhláškami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (vyhláška č. 31/2004 Z. z., vyhláška č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). V rámci aktívnych opatrení na trhu práce vzniká možnosť získať rôzne druhy náhrad a príspevkov, ktoré môžu čerpať právnické aj fyzické osoby, podnikateľské subjekty, občania, ako aj neziskové organizácie.

Nástroje podpory a pomoci a príspevkov sú poskytované podľa § 32 až § 60 zákona o zamestnanosti. Zamestnávateľovi (právnickej osobe) môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe uzatvorenej písomnej dohody poskytnúť:

  • príspevok na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca najviac do výšky 90 % oprávnených nákladov podľa § 47 ods. 5 zákona o zamestnanosti
    Ak zamestnávateľ dodržaní podmienkou, že po skončení vzdelávania a prípravy pre trh práce bude zamestnanca zamestnávať najmenej počas 12 mesiacov alebo ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú ako súčasť opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť, môže zamestnávateľ dostať od úradu práce príspevok až do výšky 90 % oprávnených nákladov na vzdelávanie (napríklad náhrada mzdy, náhrada cestovných výdavkov zamestnancov zúčastňujúcich sa na vzdelávaní a na príprave pre trh práce, ako aj ostatné náklady zamestnávateľa bezprostredne súvisiace so vzdelávaním a prípravou zamestnancov pre trh práce). Zamestnávateľ zabezpečí vzdelávanie a prípravu pre trh práce sám alebo prostredníctvom dodávateľa služby vzdelávania a prípravy pre trh práce.
  • príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie poskytovaný zamestnávateľovi podľa § 50 zákona o zamestnanosti
    Tento príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi mesačne do výšky najviac 100 % celkovej ceny práce jedného znevýhodneného uchádzača o zamestnanie prijatého zamestnávateľom na vytvorené pracovné miesto. Maximálna suma príspevku je vo výške celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, a to najviac počas 24 mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku. Celková cena práce je súčet mzdy a úhrady preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Zamestnávateľ je pritom povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré sa poskytuje príspevok, najmenej počas dvoch rokov. Výška príspevku a dĺžka jeho poskytovania závisí od príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto, od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a je stanovená v § 9 vyhlášky MPSVR č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  • príspevok zamestnávateľovi na aktivačnú činnosť podľa § 52 zákona o zamestnanosti
    Úrad práce poskytuje obci, právnickej osobe a fyzickej osobe vykonávajúcej všeobecne prospešné činnosti uvedené v § 52 ods. 5 zákona príspevok na podporu udržiavania pracovných návykov uchádzača o zamestnanie a vykonáva sa v rozsahu najmenej desiatich hodín týždenne a 40 hodín mesačne. Jeho prijímateľom môžu byť napríklad obce, rozpočtové a príspevkové organizácie poskytujúce sociálne služby, rozpočtové a príspevkové organizácie v oblasti kultúry, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, školy a školské zariadenia, občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie a neinvestičné fondy vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť.

POZNÁMKA
Príspevok možno použiť na úhradu časti nákladov na ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie vykonávajúcich aktivačnú činnosť a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie. Ďalej je možné ho použiť aj na úhradu časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov súvisiacich s aktivačnou činnosťou, ktorých obsah určí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vnútorným predpisom. Príspevok sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody mesačne vo výške najviac 10 % z celkovej minimálnej ceny práce (je to súčet minimálnej mzdy a úhrady preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom) na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho aktivačnú činnosť, najdlhšie počas trvania aktivačnej činnosti a úrad ho poskytne najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dohodnutých dokladov.

  • príspevok zamestnávateľovi na zriadenie a zachovanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona o zamestnanosti
    Úrad práce poskytuje zamestnávateľovi, ktorý zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, príspevok na ich zriadenie a príspevok na úhradu preukázaných dodatočných nákladov súvisiacich s rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, alebo s úpravou ich priestorov, ako aj náklady súvisiace s vybavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami, ako aj platby za prenájom motorového vozidla formou lízingu najviac počas troch rokov. Príspevok sa poskytuje aj na prispôsobenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré sa nachádza mimo chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Dĺžka trvania zriadenej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je najmenej 3 roky.

POZNÁMKA
Príspevok na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Výška príspevku, resp. výška úhrady preukázaných dodatočných nákladov sú určené v § 12 vyhlášky č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  • príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona
    Úrad práce poskytuje príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov právnickej alebo fyzickej osobe, ak oň požiada najneskôr do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý príspevok žiada. Prevádzkovými nákladmi sú náklady na obstaranie prístrojov, nástrojov, náradia a ochranných pracovných prostriedkov, náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Nákladmi na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť.

POZNÁMKA
Príspevok sa poskytuje vo výške najviac 7-násobku minimálnej celkovej ceny práce ku koncu kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím. Zákon umožňuje poskytnúť preddavok vo výške najviac 50 % z uvedenej sumy, ak o tento preddavok právnická alebo fyzická osoba požiada.

3.1 Účtovanie príspevkov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v neziskových organizáciách účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva

Z hľadiska účtovníctva sa prijaté príspevky posudzujú ako dotácie zo štátneho rozpočtu, a teda aj ich účtovanie bude také isté, ako je rozobraté v časti Dotácie. Ak prijme príspevok z úradu práce nezisková organizácia účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, bude pri jeho účtovaní postupovať podľa § 11a opatrenia. V prípade, ak budú najskôr vynaložené náklady a až následne bude prijatý príspevok, v účtovníctve sa náklady zaúčtujú tak, ako vzniknú a postupný príjem z príspevkov na základe splnenia podmienok individuálne dohodnutých v zmluve sa zaúčtuje v deň prijatia na účet.

Príklad č. 13:

Občianske združenie zaoberajúce sa verejnoprospešnou činnosťou poberá v roku 2008 na základe dohody s úradom práce finančný príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 ods. 2 zákona o zamestnanosti (údržbára). Na základe písomnej dohody s úradom práce bola dohodnutá výška príspevku najdlhšie počas 15 mesiacov v sume 68 503 Sk za dohodnutých podmienok (vytvorené pracovné miesto zachovať nepretržite po dobu 2 rokov, zamestnávať znevýhodneného uchádzača z evidencie úradu práce a iné podmienky vyplývajúce z dohody). Uvedený príspevok sa považuje za dotáciu zo štátneho rozpočtu SR a úrad práce ho bude poskytovať vždy do 30 dní od predloženia dokladov na úhradu oprávnených nákladov (za oprávnené náklady sa považujú mzda, preddavky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom).

Postup účtovania v JÚ bude nasledovný:

  1. Zaevidovanie pohľadávky dňom podpisu dohody s úradom práce v Knihe pohľadávok v roku 2008.
  2. Skutočne vzniknuté oprávnené náklady, ktoré priebežne každý mesiac vznikajú (mzda a odvody), zaúčtuje ako úbytok finančných prostriedkov z banky alebo z pokladnice v príslušnom druhovom členení, ktoré sa pri zostavovaní účtovných výkazov zaradia do nezdaňovanej činnosti. Tieto kroky sa opakujú každý mesiac.
  3. Každý príjem príspevku z úradu práce po splnení podmienok (predložení oprávnených nákladov) sa zaúčtuje v Peňažnom denníku ako prírastok finančných prostriedkov v banke a súčasne v druhovom členení „Príjem z dotácií“, ktorý súvisí s nezdaňovanou činnosťou. Súčasne sa vyradí pohľadávka z Knihy pohľadávok.
  4. V knihe záväzkov sa v deň prijatia príspevku zaúčtuje záväzok voči ŠR a jeho zánik sa zaúčtuje až v deň splnenia podmienok na poskytnutie príspevku.

3.2 Účtovanie príspevkov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v neziskových organizáciách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva

Podľa § 69 ods. 2 opatrenia pre podvojné účtovníctvo v prospech účtu 691 – Dotácie sa účtuje aj poskytnutie príspevku podľa osobitných predpisov (s odkazom na zákon o zamestnanosti) so súvzťažným zápisom na účte 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom. Príjem príspevku za účtuje v prospech účtu 346 – Dotácie a na ťarchu účtu 221 – Bankové účty. Následne spôsob účtovania prijatého príspevku v podvojnom účtovníctve závisí od skutočnosti, či príspevok bol využitý na prevádzkové alebo investičné účely, pri dodržaní časovej a vecnej súvislosti s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý bol príspevok poskytnutý. Ak je teda príspevok poskytnutý v jednom účtovnom období na úhradu nákladov, ktoré vznikli v inom účtovnom období, je potrebné časovú a vecnú súvislosť dodržať cez účty časového rozlíšenia. Na druhej strane, ak sú najskôr vynaložené náklady a až v inom zdaňovacom období je prijatý príspevok, je potrebné postupovať podľa § 41 ods. 9 opatrenia a účtovať o priznaní príspevku (prevádzkového aj investičného) v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím, na ktoré sa priznanie dotácie poskytuje, ak je už uzavretá zmluva alebo dohoda o poskytnutí príspevku. Príklady na účtovanie sú rozobraté v časti 1.2 Účtovanie dotácií u príjemcu – neziskovej organizácie, v podvojnom účtovníctve.

3.3 Príspevky z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a vplyv na základ dane

Ak neziskové organizácie prijmú príspevky z úradu práce, tieto príjmy nepodliehajú zdaneniu, lebo ustanovenie § 12 ods. 2 ZDP, kde je špecificky definovaný predmet dane neziskových organizácií, nepovažuje tieto príspevky za príjmy, ktoré sú predmetom dane. Súčasne, ak by neziskovej organizácii vznikla povinnosť podať daňové priznanie z iných zdaniteľných príjmov, výdavky zaúčtované k príspevkom z úradu práce by neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa § 21 ods. 1 ZDP, pretože nesúvisia so zdaniteľnými príjmami.

Výnimku tvoria prípady, ak by neziskové organizácie prijali niektorý z vyššie uvedených príspevkov v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti, z ktorej príjmy nie sú u nich oslobodené od dane v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) ZDP. V tomto prípade by sa aj prijatý príspevok musel zahrnúť do základu dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo b) ZDP (v nadväznosti na spôsob vedenia účtovania). Súčasne však aj výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov by sa zahrnuli do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. m) ZDP (ak by príspevky z úradu práce boli využité na prevádzkové účely), resp. podľa § 19 ods. 3 písm. a) a § 21 ods. 1 písm. a) ZDP (ak by príspevky boli využité na investičné účely).

(Pokračovanie v budúcom čísle.)