facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Sociálny fond - tvorba, použitie, účtovanie a zdaňovaie príjmov zo sociálneho fondu

Právne predpisy 

Tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov v znení zákona č. 280/1995 Z. z., zákona č. 375/1996 Z. z., zákona č. 366/1999 Z. z., a zákona č. 313/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 

Pri účtovaní je potrebné dodržať zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), opatrenie MF SR č. 23 586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených v účtovnej závierke na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších opatrení (ďalej len „postupy účtovania“). 

 

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn 

a) povinného prídelu minimálne vo výške 0,6 % a maximálne 1 % zo súhrnu hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (základ pre výpočet), 
b) prídelu vo výške dojednania v uzatvorenej kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. V prípade, že kolektívna zmluva u zamestnávateľa nie je uzatvorená, tak vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahne dvojnásobok životného minima a ich vynaložené náklady na dopravu pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne, najviac vo výške 0,5 % zo základu pre výpočet, 
c) ďalších zdrojov fondu podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom fonde, ktorými sú ďalšie zdroje nepovinné podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, prídel zamestnávateľa z použiteľného zisku.  

Kto je povinný tvoriť sociálny fond a odkedy 

Povinný prídel do sociálneho fondu vo výške podľa § 3 zákona o sociálnom fonde tvoria zamestnávatelia od 1. 9. 1994. Sociálny fond musia tvoriť povinne všetci zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom alebo služobnom pomere. Povinnosť tvoriť sociálny fond majú aj príspevkové alebo rozpočtové organizácie, občianske združenia atď., ak zamestnávajú v pracovnom pomere aspoň jedného zamestnanca, a to i vtedy, ak zamestnanec pracuje len na kratší pracovný čas.   

Ak zamestnávatelia zamestnávajú zamestnancov len na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o brigádnickej práci študentov, z ich odmeny nemajú povinnosť tvoriť sociálny fond. Sociálny fond sa netvorí a ani sa nemôže čerpať pre zamestnancov, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere k zamestnávateľovi, sú spoločníci s. r. o., členovia družstva bez uzatvoreného pracovného vzťahu, štatutárne orgány, prípadne ďalšie osoby. V prípade čerpania sociálneho fondu pre uvedené osoby by išlo o neoprávnené krátenie daňovo uznateľných nákladov. Keďže ide o daňovo uznateľné náklady na základe pracovnoprávneho predpisu, je potrebné dodržať zákonom stanovené pravidlá. Výnimkou sú však rodinní príslušníci – manželka a deti, ktorí sa na účely zákona o dani z príjmov posudzujú ako vyživované osoby, bývalí zamestnanci – poberatelia starobného a invalidného dôchodku, ktorí boli u zamestnávateľa v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného a invalidného dôchodku, pre ktorých platia rovnaké pravidlá ako pre zamestnancov alebo ktorí sa posudzujú rovnako ako ostatní zamestnanci u zamestnávateľa. 

Rozdielne sa tvorí a používa sociálny fond v prípade, ak je alebo nie je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva a či je zamestnávateľ podnikateľským subjektom, alebo nie. 

Výpočet základu na určenie prídelu do sociálneho fondu 

Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde ustanovuje v § 4, že základom na určenie prídelu do sociálneho fondu je súhrn miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. 

Zákonník práce je základný pracovnoprávny predpis, ktorý ustanovuje v IV. časti „Mzda a priemerný zárobok“  v § 134 postup pri zisťovaní priemerného zárobku na pracovnoprávne účely a spôsob jeho výpočtu. 

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby odpracovanej v rozhodujúcom období. Vypočíta sa ako podiel mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a počtu hodín odpracovaných v rozhodujúcom období. Do hrubej mzdy pre účely zistenia priemerného zárobku podľa ustanovenia § 134 Zákonníka práce sa nezahrnujú plnenia, ktoré sú vylúčené z pojmu mzdy podľa ustanovenia § 118 Zákonníka práce. 

Podľa uvedeného ustanovenia sa za mzdu nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním najmä:  

  • náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Pri výpočte základu na určenie prídelu do sociálneho fondu sa neberie do úvahy počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. 

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý je účinný od 1. 1. 2004, však pojem priemerný zárobok nepozná. Podľa § 29 zákona pri výkone práce vo verejnom záujme priemerný zárobok nahrádza funkčný plat, ktorý je definovaný v ustanovení § 4 ods. 4, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. 

Pri tvorbe sociálneho fondu je potrebné preto vychádzať z ustanovení § 4 zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme a za súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom považovať súhrn funkčných platov. Do základu pre výpočet sa nebudú zahŕňať tie plnenia, ktoré nie sú súčasťou funkčného platu, konkrétne plnenia podľa § 4 ods. 1 písm. i) až n) tohto zákona – ide o príplatok za praktickú prípravu, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, príplatok za prácu vo sviatok, plat za prácu nadčas a odmeny. Do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu nemožno zahrnúť ani plnenia, ktoré sa za plat nepovažujú podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona, t. j. náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť, odstupné, odchodné, cestovné náhrady a náhrada mzdy za dobu čerpania dovolenky, ale aj prekážok v práci podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce. 

Príklad č. 1 

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 0,6 % zo súhrnu hrubých miezd na základe mesačnej rekapitulácie miezd, v ktorej hrubú mzdu tvoria: 
Základná mzda                                                          238 175 Sk 
Odmena                                                                         79 000 Sk 
Osobné ohodnotenie                                                  53 240 Sk 
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas                   2 158 Sk 
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok             5 328 Sk 
Mzdové zvýhodnenie za prácu v noci                        670 Sk 
Náhrada mzdy za dovolenku                                     6 325 Sk 
Náhrady mzdy z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia
v zdravotníckom zariadení                                          1 280 Sk 
Odmena na základe dohody o vykonaní práce   10 000 Sk. 

Základom pre výpočet tvorby sociálneho fondu bude suma 378 571 Sk. Za mzdu sa nepovažujú náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia v zdravotníckom zariadení ani odmena na základe dohody o vykonaní práce, preto nebudú ani súčasťou výpočtu prídelu do sociálneho fondu. Tvorba sociálneho fondu bude vo výške 2 271 Sk. 

Príklad č. 2 

Zamestnávateľ pri odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme tvorí sociálny fond vo výške 1 %. V mesiaci vyplatil nasledovné položky: 

Tarifný plat                                                             357 000 Sk 
Príplatok za riadenie                                                1 580 Sk 
Príplatok za zastupovanie                                      5 732 Sk 
Osobný príplatok                                                      9 852 Sk 
Príplatok za zmennosť                                            1 283 Sk 
Príplatok za prácu v noci                                         1 245 Sk 
Odmena                                                                      5 000 Sk 
Čerpaná dovolenka                                               15 254 Sk 
Osobné prekážky (podľa Zákonníka práce)       2 728 Sk 
Plat za prácu nadčas                                                3 000 Sk. 

Základom pre výpočet tvorby sociálneho fondu bude suma 375 447 Sk. Za plat sa nepovažuje plat za čerpanie dovolenky, osobné prekážky, príplatok za právu v noci, odmena, plat za prácu nadčas, preto uvedené položky nebudú ani súčasťou výpočtu prídelu do sociálneho fondu. Tvorba sociálneho fondu bude vo výške 3 754 Sk.   

Príklad č. 3 

Zamestnávateľa v mesiaci február 2007 požiadali piati zamestnanci o poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu na úhradu cestovného, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahol dvojnásobok životného minima a ich vynaložené náklady na dopravu pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne. Podľa interného predpisu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom príspevok zo sociálneho fondu vo výške 510 Sk. Zamestnávateľ vytvorí sociálny fond vo výške 0,135 % zo základu, t. j. podľa príkladu č. 1 vo výške zodpovedajúcej poskytnutým príspevkom zamestnancom 511 Sk, podľa príkladu č. 2 vo výške 0,12 %, čo znamená 511 Sk.   

Výška tvorby sociálneho fondu 

Tvorbu sociálneho fondu delíme na povinnú a nepovinnú. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, a u stratových zamestnávateľov, ktorí majú odvodové alebo daňové podlžnosti voči štátnemu rozpočtu a príslušným zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni alebo  u ktorých nie je uzatvorená kolektívna zmluva, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. 

Zamestnávateľ, ktorý v predchádzajúcom roku dosiahol zisk a súčasne má vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni a má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť sociálny fond vo výške až 1 % prídelom zo základu. To znamená, že u zamestnávateľa, kde nepôsobí odborová organizácia, nedôjde k podpísaniu kolektívnej zmluvy, nemôže byť uplatnený 1 % prídel do sociálneho fondu. Zákon je v tejto časti diskriminačný a je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj ratifikovanými medzinárodnými dokumentmi, pretože zvýhodňuje zamestnancov tých podnikateľov, u ktorých pôsobí odborová organizácia. Povinný prídel do fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov (nákladov);  

  • povinný prídel do fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov s tým, že ho tvorí do výšky 1 % len v tom v prípade, ak má na to zdroje. 

Rozsah ďalšieho povinného prídelu, ktorý sa môže tvoriť podľa § 3 ods. 1 bodu 1 zákona o sociálnom fonde v dohodnutom rozsahu alebo bodu 2 v povinne určenom rozsahu, je definovaný ako súčet úhrad výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť, okrem mestskej hromadnej dopravy, pri dodržaní podmienok ustanovených v § 7 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom fonde. Takto zistená suma nesmie prekročiť výšku 0,5 % zo základu, ktorý tvorí súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Prídel do fondu, z ktorého sa potom poskytuje príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, bol prijatý novelou zákona č. 280/1995 Z. z. o sociálnom fonde v dôsledku úprav cestného a sociálnych zliav v doprave. 

Poskytovanie príspevku zamestnancom na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 3 písm. a) nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu dohodnutého v kolektívnej zmluve alebo poskytovanie príspevku na dopravu podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom fonde. Obidva príspevky je možno poskytnúť a tieto sa navzájom nevylučujú. Znamená to, že v prípade dostatku vytvorených zdrojov môže byť príspevok na dopravu raz vyplácaný na základe preukázaných výdavkov podľa § 7 ods. 3 písm. a) a druhý raz podľa písm. b), kedy sa preukazovanie výdavkov nevyžaduje.   

Príklad č. 4 

Príspevková organizácia zriadená obcou uzatvorila na rok 2006 kolektívnu zmluvu, v ktorej bola dohodnutá tvorba sociálneho fondu len vo výške 1 % ako povinný prídel na rozdiel od vyššej kolektívnej zmluvy, v ktorej je tvorba sociálneho fondu tvorená okrem 1 % aj ďalším prídelom vo výške 0,05 % zo súhrnu funkčných platov zamestnancov na výplatu za bežný rok, čo znamená, že podniková kolektívna zmluva ako zmluva nižšieho stupňa upravuje v danom prípade nároky zamestnancov v menšom rozsahu, ako mali byť tvorené podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Podniková kolektívna zmluva je v tejto časti (tvorby SF) neplatná a použijú sa a platia ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Zamestnanci sa teda môžu domáhať svojich nárokov z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a preto v prípade, že si podnikovú kolektívnu zmluvu s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa zamestnávateľ nezosúladí, vystavuje sa riziku aj prípadných súdnych sporov o plnenie nárokov z kolektívnej zmluvy zo strany zamestnancov. 

Príspevková organizácia zriadená obcou je zamestnávateľom, ktorého pracovnoprávne vzťahy upravuje zákon o výkone práce vo verejnom záujme a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Podporne sa však pre kolektívne vyjednávanie použijú ustanovenia zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktoré sa uplatnia aj v prípade kolektívneho vyjednávania pri výkone práce vo verejnom záujme. 

Príklad č. 5 

Musí sa nejaká časť zo sociálneho fondu za rok 2006 vyčerpať? 

Spôsob použitia prostriedkov sociálneho fondu upravuje § 7 zákona o sociálnom fonde, pričom zákon neustanovuje, kedy sa obligatórne dávky majú zamestnancom poskytovať. Z niektorých ustanovení zákona nepriamo vyplýva, že by malo ísť o pravidelné mesačné dávky, napríklad príspevok na zabezpečenie stravovania, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, na dopravu a iné príspevky. Zákon však nevylučuje, aby boli príspevky zamestnancom poskytnuté raz ročne. Ak bol sociálny fond tvorený na ťarchu nákladov v priebehu roka 2006, je potrebné v roku 2006 uskutočniť aj čerpanie prostriedkov sociálneho fondu. Inak by čerpanie sociálneho fondu stratilo sociálny charakter. Časové limity na poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu je potrebné dohodnúť v internom predpise. 

Príklad č. 6 

Môže spoločnosť v zmysle zákona o sociálnom fonde tvoriť príspevok do sociálneho fondu podľa kolektívnej zmluvy z vyššieho % ako 0,6 %, ak nedosahuje zisk?  

Zamestnávateľ, u ktorého pôsobí odborová organizácia, dosiahol zisk a súčasne vysporiadal všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu a všetkým poisťovniam, môže tvoriť sociálny fond 1 % prídelom. 

Spoločnosť, ktorej predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, v prípade neúspešnosti môže tvoriť príspevok do sociálneho fondu 1 % prídelom, len ak to bolo dohodnuté v kolektívnej zmluve. 

Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, vykazuje stratu, môže tvoriť prídel do sociálneho fondu len 0,6 % prídelom. 

Preddavková tvorba sociálneho fondu 

Spôsob tvorby sociálneho fondu určuje samotný zákon o sociálnom fonde v § 6. Tvorí sa preddavkovým spôsobom. Zamestnávateľ fond tvorí do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov vo výške jednej dvanástiny z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu. Celkové zúčtovanie preddavkov vykoná zamestnávateľ do konca 15. dňa druhého mesiaca po uplynutí bežného roka, čo znamená, že výška preddavkov by mala byť a predstavovať percentuálny podiel z 1/12 predpokladaného ročného objemu miezd. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ nedokáže určiť, akú výšku by mali tvoriť mzdy zamestnancov, ktoré vyplatí v priebehu roka, zúčtovanie slúži na dodatočné vyrovnanie sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Pri tvorbe mesačného príspevku sociálneho fondu je možné vychádzať aj zo skutočne vypočítaného mesačného základu a tým sociálny fond mesačne zvýšiť skutočným prídelom. 

Ďalší povinný prídel, či už dohodnutý v kolektívnej zmluve podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 alebo prídel na príspevky na dopravu do zamestnania a späť podľa bodu 2, nie je predmetom ročného zúčtovania, pretože tvorba by sa mala odvíjať od skutočných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Pre výpočet sa použije ten istý základ, ale tvorba príspevku na dopravu sa tvorí vo výške, ktorá sa ihneď aj vyplatí oprávneným zamestnancom, takže na účte neostáva, preto nie je predmetom ročného zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu. Zostatok prostriedkov sociálneho fondu sa prevádza do nasledujúceho roka a použije sa buď podľa zásad a v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, alebo na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Pri prevode zostatkov z prostriedkov zo sociálneho fondu z predchádzajúceho roka zákon nerozlišuje medzi povinným prídelom a ďalším prídelom, ustanovuje však povinnosť zúčtovať len prostriedky predstavujúce povinný prídel v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde. Nepovinný prídel nie je predmetom ročného zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu (pozri príklad č. 3). 

Prostriedky sociálneho fondu už nemusia byť od 1. 1. 2003 vedené na osobitnom účte. Ustanovilo to opatrenie MF SR č. 23 586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených v účtovnej závierke na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších opatrení. 

Príklad č. 7 

Za základ pre výpočet preddavkovej tvorby sociálneho fondu zamestnávateľ berie do úvahy predpokladaný ročný objem miezd, sociálny fond tvorí vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vo výške 1/12 z predpokladaného ročného objemu miezd. Ako je uvedené, zamestnávateľ celkové zúčtovanie preddavkov sociálneho fondu vykoná do konca 15. dňa druhého mesiaca po uplynutí bežného roka. 

 

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu upravuje § 7 zákona o sociálnom fonde, ktoré je závislé od toho, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzatvorená kolektívna zmluva. 

Ak kolektívna zmluva uzatvorená je, použitie sociálneho fondu je voľnejšie. Sociálny fond sa použije v rozsahu zásad podľa nej dohodnutých, a to povinne na účely podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde najmä na príspevok na zabezpečenie stravovania, na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, na dopravu do zamestnania a späť, na sociálnu výpomoc, na rekreácie, na doplnkové dôchodkové poistenie a na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. 

Ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zo sociálneho fondu príspevok podľa § 7 ods. 3 zákona o sociálnom fonde, a to v rozsahu najmenej 30 % povinného prídelu na zabezpečenie stravovania, regeneráciu pracovnej sily, najmenej 20 % na sociálnu výpomoc, dopravu do zamestnania, doplnkové dôchodkové sporenie, ostatných 50 % ponecháva zákon na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Okrem uvedeného je zamestnávateľ povinný poskytnúť ďalší príspevok na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný zárobok je nižší ako dvojnásobok životného minima. Aké príspevky, v akej výške a komu (akej kategórii zamestnancov, rodinným príslušníkom) ich bude zamestnávateľ poskytovať, by malo byť uvedené v internom predpise zamestnávateľa, v ktorom stanoví predovšetkým pravidlá pre poskytovanie a výšku jednotlivých druhov príspevkov. 

Na zabezpečenie stravovania 

Zamestnávateľ je povinný okrem povinných príspevkov na stravovanie v nepeňažnej forme a v niektorých prípadoch i peňažnej forme poskytnúť príspevok na stravovanie nad rámec § 152 Zákonníka práce, to znamená, že príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľ poskytne nad rámec 55 % z ceny jedla v zmysle kolektívnej zmluvy alebo interného predpisu zamestnávateľa. Zákonom nie je stanovená výška poskytnutia príspevku ani forma poskytnutia príspevku. Na účely zdanenia je potrebné pamätať, že od dane je podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodená len hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov bez ohľadu na zdroj krytia v nepeňažnej forme.  

Poskytnutý peňažný príspevok na stravovane je u zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý je potrebné zdaniť spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca v príslušnom mesiaci 19 % sadzbou dane. 

Príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu poskytnutý v peňažnej i nepeňažnej forme nie je súčasťou vymeriavacieho základu na sociálne poistenie (§ 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a zdravotné poistenie (§ 13 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení). 

Príklad č. 8 

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky v hodnote 60 Sk. Zamestnávateľ zo svojich nákladov prispieva sumou 44 Sk a zo sociálneho fondu 6 Sk, zamestnanec platí za stravovací lístok 10 Sk. V danom prípade je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa suma 44 Sk za poukážku. U zamestnanca je celý nepeňažný príjem v hodnote 50 Sk oslobodený od dane z príjmov. 

Príklad č. 9 

Zamestnanci pracujú na pracoviskách mimo areálu zamestnávateľa, v ktorom sa poskytuje strava. V mieste svojho pracoviska (odľahlá stavba) nemajú možnosť využiť gastrolístky na vystravovanie ani na nákup studenej stravy. Keďže zamestnávateľ nemôže zabezpečiť podávanie stravy pre týchto zamestnancov z objektívnych dôvodov, je možné zamestnancovi namiesto stravy alebo stravnej poukážky poskytnúť priamo finančný príspevok z nákladov zamestnávateľa, ako i zo sociálneho fondu, ktorý je zdaniteľným príjmom zamestnanca. 

Na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily 

Aké služby sa budú považovať za služby na regeneráciu pracovnej sily, sa bude musieť dohodnúť v kolektívnej zmluve, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, v internom predpise zamestnávateľa. Ich klasifikovanie pre účely poskytovania príspevkov bude záležať predovšetkým od charakteru činnosti zamestnávateľa. Iné budú napr. v stavebníctve a iné v obchodnej činnosti. Pod regeneráciou sa rozumejú rekreácie, liečenia, rehabilitácia, rekondičné pobyty, telovýchova, šport, kultúrne podujatia, liečenia atď. Napr. príspevky na kozmetické služby sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde v rámci sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Zo sociálneho fondu by sa nemali poskytovať rekondičné pobyty a preventívna zdravotná starostlivosť, ktorú je povinný zamestnávateľ poskytovať napr. v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákonníka práce. Tieto plnenia zamestnávateľ poskytuje zamestnancom z daňovo uznateľných nákladov. 

Poskytnuté príspevky zo sociálneho fondu sú zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem poskytnutých príspevkov, ktoré sú podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené. Zákon s účinnosťou od 1. 1. 2004 oslobodil od dane príjmy poskytnuté za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi. Môže ísť o  poskytnutie vlastného zariadenia zamestnávateľa, ako i cudzieho zariadenia. Rovnako sa posudzuje plnenie poskytnuté rodinným príslušníkom zamestnanca. 

Príklad č. 10 

Zamestnávateľ poskytol zamestnancom použitie permanentky na plaváreň. Príjem v podobe poskytnutia a následne  použitia permanentky je pre zamestnanca od dane z príjmov oslobodený v súlade s § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov. Ide o použitie zariadenia. 

Na dopravu do zamestnania a späť 

Výška tohto príspevku v zmysle kolektívnej zmluvy by nemala byť zákonom obmedzená a podmienená preukazovaním skutočných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Záleží na dohode, za akých podmienok a komu sa príspevky poskytnú. Nemusí byť väzba na výšku príjmu zamestnanca ani väzba na výšku skutočných vynaložených výdavkov zamestnanca na dopravu. Tu môže poskytnúť zamestnávateľ príspevok aj zamestnancovi, ktorý sa dopravuje do zamestnania vlastným motorovým vozidlom alebo mestskou hromadnou dopravou. Jednou z foriem je aj úplné alebo čiastočné preplácanie „električeniek“. 

U zamestnávateľa, kde kolektívna zmluva uzatvorená nie je, príspevok na dopravu do zamestnania a späť sa poskytuje za podmienok stanovených podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom fonde a ďalší príspevok podľa písm. b).  

Podľa ods. 3 písm. a) musia byť splnené podmienky cestovania zamestnanca z miesta bydliska do zamestnania a späť pravidelnou autobusovou alebo železničnou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy, výška skutočne vynaloženého cestovného zamestnanca musí byť najmenej 200 Sk v mesiaci a priemerný mesačný zárobok zamestnanca nesmie presiahnuť dvojnásobok životného minima platného podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Na uplatnenie nároku životné minimum platné od 1. júla 2006 je vo výške 4 980 Sk. K zvýšeniu priemerného mesačného zárobku na posúdenie nároku na príspevok na dopravu dochádza vždy k 1. júlu každého roka, kedy dochádza k zvýšeniu životného minima, ktoré je rozhodujúce pre určenie maximálnej sumy priemerného zárobku zamestnanca.  

Výška mesačného priemerného zárobku u zamestnanca nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej mzdy, čo predstavuje sumu 9 980 Sk. Zamestnanec je povinný na účely poskytnutia príspevku preukázať výšku výdavkov na dopravu do zamestnania a  späť, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o poskytovaných príspevkoch. Súčasťou tejto evidencie sú doklady preukazujúce vynaložené výdavky zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť. Výška poskytnutého príspevku nemusí pokryť všetky výdavky na dopravu zamestnanca. Poskytnutý príspevok nevylučuje poskytnutie príspevku podľa ods. 3 písm. b), ktorý môžu dostávať všetci zamestnanci bez preukazovania skutočných výdavkov na dopravu. Výška ďalšieho príspevku je limitovaná spolu s príspevkami na sociálnu výpomoc a na doplnkové dôchodkové poistenie a môže byť najmenej vo výške 20 % z povinného prídelu. Poskytnutý príspevok na dopravu do zamestnania a späť je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom.  Predpokladajme, že bude u zamestnávateľa dostatok prostriedkov na poskytovanie obidvoch príspevkov. 

Priemerný mesačný zárobok zamestnanca sa vypočíta ako súčin priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac a priemerného hodinového zárobku zamestnanca. 

Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa zisťuje: 

1. z priemerného počtu dní v roku    365,25 dní 
2. z priemerného počtu týždňov v roku (365,25 dní : 7 dní)     52,179 týždňov 
3. z priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac     
    (52,179 : 12 mesiacov)    4,348 týždňov 
4. z týždenného fondu pracovného času zamestnanca, napr. 40 hodín. 

Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac  (4,348 hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca, napr. 40 hod. (4,348 týždňov x 40 hod. = 173,92 hod., 4,348 týždňov x 37,5 hod. = 163,05 hod., 4,348 týždňov x 38,75 hodín = 168,48 hodín). 

Príklad č. 11 

Zamestnanec dosiahol podľa § 134 Zákonníka práce priemerný hodinový zárobok v I. štvrťroku 2007 vo výške 85,25 Sk. Jeho týždenný pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve je 40 hodín/týždeň. Priemerný počet hodín zamestnanca, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac, je 173,92 hodín. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca je 14 827 Sk, preukázané mesačné cestovné zamestnanca je viac ako 200 Sk. Zamestnanec nemá nárok na príspevok na dopravu do zamestnania a späť zo sociálneho fondu podľa § 7 ods. 3 písm. a), nesplnil jednu z podmienok potrebných pre nárok na príspevok. Zamestnanec má vyšší priemerný mesačný zárobok, ako je stanovené pre nárok. 

Príklad č. 12 

Zamestnanec dosiahol podľa § 134 Zákonníka práce priemerný hodinový zárobok v I. štvrťroku 2007 vo výške 51 Sk. Jeho týždenný pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve je 37,5 hodiny/týždeň. Priemerný počet hodín zamestnanca, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac, je 163,05. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca je 8 339 Sk, preukázané mesačné cestovné zamestnanca je viac ako 200 Sk. Zamestnanec má nárok na príspevok na dopravu do zamestnania a späť zo sociálneho fondu podľa § 7 ods. 3 písm. a), splnil podmienky potrebné pre nárok na príspevok na dopravu. 

Príklad č. 13 

Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, poskytol príspevok na dopravu zamestnancom, ktorí spĺňali podmienky na nárok na príspevok na dopravu podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom fonde, podľa interného predpisu zamestnávateľa nasledovným spôsobom:   

  • zamestnancom s vynaloženými preukázanými výdavkami na cestovné nad 200 Sk do 500 Sk príspevok vo výške 200 Sk, 
  • zamestnancom s vynaloženými preukázanými výdavkami na cestovné od 500 Sk do 750 Sk príspevok vo výške 300 Sk, 
  • zamestnancom s vynaloženými preukázanými výdavkami na cestovné nad 750 Sk do 1 000 Sk príspevok vo výške 400 Sk a 
  • zamestnancom s vynaloženými preukázanými výdavkami na cestovné nad 1 000 Sk príspevok vo výške 500 Sk. 

Príspevok na sociálnu výpomoc 

Tento príspevok sa v kolektívnej zmluve môže dohodnúť viacerými spôsobmi. Obyčajne sa určia hodnoty a druhy sociálnej výpomoci, napr. poskytnutie príspevku pri úmrtí člena rodiny, pri živelnej pohrome, dlhodobej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri pracovnom úraze alebo inom poškodení zdravia pri práci, pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku a podobne. Príspevok na sociálnu výpomoc je dosť ťažké dopredu odhadnúť, preto by bolo vhodné v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa dohodnúť možnosť presunu prostriedkov na iný účel, ak sa nebudú čerpať v plánovanom rozsahu. Príspevok na rekreácie je potrebné dohodnúť v konkrétnej výške na zamestnanca, na rodinných príslušníkov, možno tiež v členení na domácu a zahraničnú rekreáciu, detskú, letnú, zimnú a podobne. Poskytnutie príspevku na sociálnu výpomoc je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Rodinný príslušník je manžel, manželka zamestnanca a nezaopatrené dieťa v zmysle § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa najdlhšie do 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže pripravovať na štúdium, nemôže byť ani zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav. Príspevok podľa kolektívnej zmluvy nie je obmedzený. U zamestnávateľa, kde nepôsobí odborová organizácia, sa poskytuje spolu s príspevkom na dopravu a doplnkové dôchodkové sporenie v rozsahu najmenej 20 %. Príspevok je zdaniteľným príjmom zamestnanca. 

Na doplnkové dôchodkové sporenie 

Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ poskytne v súlade so zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v dohodnutej výške v kolektívnej zmluve v súlade so zamestnávateľskou zmluvou. 

Výšku príspevku zamestnávateľa určí zamestnávateľská zmluva a výšku príspevku poistenca určí zamestnanecká zmluva.  Poskytnutie príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. 

Ďalšia realizácia podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov 

Za ďalšiu podnikovú sociálnu politiku sa považuje starostlivosť zamestnávateľa o pracovné a životné podmienky zamestnancov, najmä starostlivosť o pracovné prostredie zamestnanca z hľadiska vytvárania primeraných sociálnych, hygienických a estetických podmienok, starostlivosť o prehlbovanie vzdelávania zamestnanca, osobitná starostlivosť o zamestnancov so zdravotným postihnutím, o ženy a mužov starajúcich sa o deti mladšie ako 10 rokov, o mladistvých zamestnancov, zamestnancov pracujúcich v noci, počas dní pracovného pokoja alebo vo sviatok, poskytovanie bezúročných pôžičiek zamestnancom atď. 

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pôžičku zo sociálneho fondu, nepeňažným zdaniteľným príjmom pre zamestnanca je úrok. Zamestnávateľ vyčísli úrok z poskytnutej pôžičky, zvýhodnenie zdaní zahrnutím do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Zvýhodnenie sa zdaňuje priebežne až do splatenia pôžičky. Zvýhodnenie sa vypočíta podľa vzorca: 

Dlžná suma x zvýhodnenie x počet dní, počas ktorých bola dlžná suma požičaná 
365 dní alebo 366 dní 

Bežná výška úroku sa zistí v čase plnenia. Zamestnávateľ vyčísli úrok používaný v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru bankou alebo sporiteľňou pre obyvateľstvo na podobný účel. Na zistenie je možné použiť aj bežné informačné letáky banky alebo sporiteľne. 

Príklad č. 14 

Pri poskytnutej bezúročnej pôžičke zo sociálneho fondu vo výške 35 000 Sk zamestnávateľ v čase, keď bola už časť splatená (10 000 Sk), vyčísľuje úrok zo sumy 25 000 Sk nasledovným spôsobom. Bežný úrok je napr. 12 %. 

15 000 Sk x 0,12 x 30 dní = 147,945 = 148 Sk 
365 dní 

Nasledujúci mesiac zamestnanec zaplatí ďalšiu splátku pôžičky, napr. vo výške 

1 000 Sk, zamestnávateľ vyčísli úrok nasledovným spôsobom: 

14 000 Sk x 0,12 x 30 dní = 138,08 = 138 Sk 
365 dní 

Pri zdaňovaní príjmov poskytnutých zo sociálneho fondu je potrebné upozorniť, že každý poskytnutý príspevok zo sociálneho fondu sa zamestnancovi pri zúčtovaní zdaniteľných príjmov nepripočítava do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale k čiastkovému základu dane (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov), ktorý sa dosiahne po odpočítaní poistného na zdravotné a sociálne poistenie, resp. zahraničné poistenie, ktoré sa vzťahuje na povinné zahraničné poistenie.       

Príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý v peňažnej i nepeňažnej forme nie je súčasťou vymeriavacieho základu na sociálne poistenie (§ 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) a zdravotné poistenie (§ 13 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení). 

V praxi môže nastať situácia, že zamestnanec alebo bývalý zamestnanec v čase príjmu zo sociálneho fondu nemá ďalší zdaniteľný príjem, a preto zamestnávateľ nemôže vysporiadať daň z poskytnutého príspevku zo sociálneho fondu. V takom prípade zamestnávateľ postupuje podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov a tento príjem zo sociálneho fondu zdaní v čase najbližšieho peňažného príjmu alebo v ročnom zúčtovaní, alebo daň vysporiada daňovník podaním daňového priznania. Ak daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa bude považovať za vysporiadanú.   

Príklad č.  15 

Zamestnávateľ pri príležitosti výročia alebo pri odchode do starobného dôchodku daruje zamestnancovi kyticu kvetov, vecný dar; pri narodení dieťaťa zamestnanca hračku; matke dieťaťa kyticu kvetov; pri úmrtí pri poslednej rozlúčke položí kyticu kvetov, veniec na jeho hrob, zakúpené zo sociálneho fondu. V uvedených prípadoch ide o príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, plnenia nie sú príjmom od dane oslobodeným, pôjde o zdaniteľný nepeňažný príjem zo závislej činnosti, ktorý je zamestnávateľ povinný v čase poskytnutia zdaniť. 

Príklad č. 16   

Zamestnávateľ poskytol zamestnancom pri príležitosti dňa matiek v reštaurácií obed a vhodný nápoj. Je možné tento obed považovať za stravovanie v zmysle Zákonníka práce? Áno, ak zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi aj ďalší obed v jedálni v rámci bežného stravovania, ale na tento obed deň zabezpečil v inom stravovacom zariadení, je možné poskytnutie obeda považovať za bežné stravovanie zamestnancov. V prípade drahšieho obeda a vhodného nápoja nepôjde o zdaniteľný príjem zamestnanca, daňovým výdavkom zamestnávateľa bude len hodnota obeda, ktorý poskytuje zamestnancom obvykle. Hodnota obeda poskytnutá nad rámec stravovania nebude pre zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom.  

 

Tvorba sociálneho fondu z pohľadu zákona o dani z príjmov

Náklady týkajúce sa tvorby sociálneho fondu sú daňovými výdavkami, ktoré sú zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov limitované. 

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) tohto zákona sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitných predpisov. 
Medzi ne patrí aj zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. 

Daňovým výdavkom je: 

1. Tvorba sociálneho fondu vo výške 0,6 %  zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok je daňovým výdavkom pre každého zamestnávateľa. 
2. Tvorba sociálneho fondu v rozpätí  od 0,6 % až do výšky 1 % zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom len za týchto podmienok: 
a) u zamestnávateľa je uzatvorená kolektívna zmluva, 
b) zamestnávateľ dosiahol zisk, 
c) zamestnávateľ má splnené všetky daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. 
3. Tvorba sociálneho fondu maximálne do výšky 0,5 % zo základu, ktorý tvorí súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely, na úhradu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania  a späť podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde,  je daňovým výdavkom v plnej výške. 
4. Tvorba sociálneho fondu z iných zdrojov nie je pre zamestnávateľa možné uznať ako daňový výdavok. 

 

Sociálny fond z účtovného hľadiska

Podľa § 6 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde prostriedky fondu sú vedené na osobitnom účte fondu zamestnávateľa. 

Na osobitný účet fondu sa prostriedky prevádzajú vo výške jednej dvanástiny do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu podľa § 4 ods. 1 zákona.  

Zostatok prostriedkov fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. 
Zúčtovanie prostriedkov predstavujúce povinný prídel do fondu vykoná zamestnávateľ do konca druhého mesiaca po uplynutí bežného roka. 

Zamestnávateľ nemá povinnosť viesť finančné prostriedky na osobitnom účte v banke, aj keď na základe uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom fonde majú byť prostriedky fondu vedené na osobitnom účte fondu zamestnávateľa. Novelizované postupy účtovania s účinnosťou od 1. 1. 2003 – opatrenie MF SR č. 23 586/2002-92 a opatrenie 23 054/2002-92, takúto povinnosť nestanovujú. 

V jednoduchom ani v podvojnom účtovníctve nie je potrebné viesť finančné prostriedky na osobitnom účte v banke. 

  • Podvojné účtovníctvo 

Tvorba a použitie sociálneho fondu sa účtujú na účte 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. 

Účtovanie na účte 472 je predmetom § 61 postupov účtovania – opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92. 

Účtovné prípady: 

MD 

D 

1. 

povinná tvorba fondu 

   
 

– preddavok 1/12 z predpokladanej výšky tvorby fondu 

527 

472 

 

– doúčtovanie tvorby fondu 

   
 

    a) ak boli preddavky nižšie 

527 

472 

 

    b) ak boli preddavky vyššie 

472 

527 

2. 

tvorba fondu zo zisku 

431, 428 

472 

3. 

iné zdroje tvorby fondu 

221, 211 

472 

4. 

čerpanie fondu – rekreácie, sociálna výpomoc, doprava 

472 

333 

5. 

daň z príjmov zo závislej činnosti 

333 

342 

6. 

výplata príspevku po zdanení 

333 

221, 211 

7. 

príspevok na stravovanie 

472 

213 

8. 

pôžička zamestnancom 

472 

211, 221 

9. 

splátka pôžičky od zamestnancov 

221, 211 

472 

10. 

prevod finančných prostriedkov na osobitný účet, ak je zriadený 

261 

211, 221 

11. 

prírastok finančných prostriedkov na osobitnom bankovom účte 

221-A 

261 

12. 

prevod zostatku fondu do nasledujúceho roku 

701 

472 

V prípade poskytnutia pôžičky zo sociálneho fondu je účelné sledovať poskytnuté pôžičky a ich splácanie na podsúvahovom účte ako pohľadávku voči zamestnancom. 

Zostatok účtu 472 sa v súvahe vykazuje na riadku č. 099 – Záväzky zo sociálneho fondu. 

  • Jednoduché účtovníctvo 

Účtovanie sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve upravuje § 17 ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva – opatrenie MF č. 23 586/2002-92. 

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastky a úbytky sociálneho fondu a ako príjmy a výdavky v peňažnom denníku. Ak sú prostriedky sociálneho fondu vedené na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka. V ostatných prípadoch sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.  

Účtovné prípady: 

1. Účtovná jednotka nemá vytvorený osobitný účet sociálneho fondu 

  • povinná tvorba – výdavok ovplyvňujúci základ dane v druhovom členení tvorba sociálneho fondu, a to ako nepeňažná operácia, 
  • tvorba sociálneho fondu nad rámec zákona – výdavok neovplyvňujúci základ dane v druhovom členení ostatné. 

Pohyb peňažných prostriedkov nie je potrebné evidovať v samostatnej pokladničnej knihe. 

2. Účtovná jednotka má vytvorený  osobitný  účet  sociálneho fondu 

  • povinná tvorba – výdaj peňažných prostriedkov z bežného účtu alebo v hotovosti ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v druhovom členení tvorba sociálneho fondu, 
  • prírastok sociálneho fondu ako príjem peňažných prostriedkov neovplyvňujúcich základ dane v druhovom členení príjem sociálneho fondu. 

3. Použitie prostriedkov sociálneho fondu sa v obidvoch prípadoch účtuje ako úbytok peňažných prostriedkov a zároveň ako výdavky bez vplyvu na základ dane z príjmu. 

Prírastky a úbytky prostriedkov sociálneho fondu sa zároveň evidujú v knihe sociálneho fondu. Forma tejto pomocnej evidencie nie je stanovená. Mala by obsahovať dátum  a výšku prírastku alebo úbytku finančných prostriedkov, účel čerpania a zostatok finančných prostriedkov.    

Stav sociálneho fondu sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch uvádza na riadku 17 – Záväzky a vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch na riadku 08 – Platby do fondov. 

Príklad č. 1 

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške povinného prídelu. 
Zamestnancom poskytol príspevok na stravné lístky. Nemá zriadený osobitný bankový účet pre sociálny fond. 
Zamestnávateľ v priebehu roka účtuje o tvorbe a čerpaní fondu len v knihe sociálneho fondu na základe interných účtovných dokladov. 

Kniha sociálneho fondu: 

  • tvorba fondu – prírastok peňažných prostriedkov – mesačne vždy do 15. dňa, 
  • čerpanie fondu – úbytok peňažných prostriedkov  – príspevok na stravovanie. 

Na konci účtovného obdobia v peňažnom denníku v rámci uzávierkových operácií zaúčtuje tvorbu sociálneho fondu ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení tvorba sociálneho fondu. 

Príklad č. 2 

Zamestnávateľ poskytol zamestnancom príspevok na rekreáciu  formou zaplatenia rekreačného poukazu vo výške 5 000 Sk. Prostriedky sociálneho fondu vedie na osobitnom bankovom účte. Sociálny fond tvorí vo výške 1 % z objemu hrubých miezd, avšak nie je uňho uzatvorená kolektívna zmluva. 

Peňažný denník: 

  • tvorba fondu vo výške povinného prídelu 0,6 % – prevod peňažných prostriedkov z pokladnice na osobitný bankový účet – úbytok peňažných prostriedkov z pokladnice  ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení tvorba sociálneho fondu, 
  • tvorba fondu do výšky 1 %, t. j. 0,4 % – úbytok peňažných prostriedkov z pokladnice, výdavok neovplyvňujúci základ dane v členení ostatné, 
  • príjem peňazí na účet sociálneho fondu – príjem neovplyvňujúci základ dane v členení ostatné, 
  • zaplatenie poukazu – úbytok peňažných prostriedkov 5 000 Sk z účtu sociálneho fondu – výdavok neovplyvňujúci základ dane v členení ostatné. 

Kniha sociálneho fondu: 

  • tvorba fondu – prírastok peňažných prostriedkov – mesačne vždy do 15. dňa 
  • čerpanie fondu – úbytok 5 000 Sk – príspevok na rekreáciu.