facebook twitter google plus
Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Nezdaniteľná časť základu dane u starob. dôchodcu

Autorka: Viera Valicová

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nemajú poberatelia dôchodkov taxatívne vymenovaných v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov, resp. majú nárok na uplatnenie rozdielu medzi konkrétne vyčíslenou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a úhrnnou sumou ročného dôchodku.

Ustanovenie § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov vymedzuje, že základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (dôchodok), alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2.

Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi konkrétne vyčíslenou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníkavyplatenou sumou ročného dôchodku. Pre daňovníka dôchodcu je pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane rozhodujúca výška dôchodku. Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

POZNÁMKA

Do sumy dôchodku sa nezahŕňajú na daňové účely vdovský dôchodok a vianočný príspevok poskytnutý niektorým poberateľom dôchodku.

Zákon o dani z príjmov z vymenovaných poberateľov dávok dôchodkového poistenia alebo výsluhového zabezpečenia vypustil poberateľa výsluhového príspevku, poberateľ tejto dávky má nárok od 1. januára 2005 na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nepovažuje sa za dôchodcu, ide o jeho zdaniteľný príjem.

Príklad:

Zamestnanec v auguste 2013 požiada o spätné priznanie starobného dôchodku od 5. januára 2013, pracovný pomer nepreruší a naďalej pracuje u svojho zamestnávateľa. Pretože nebol poberateľom starobného dôchodku k 1. januáru 2013, k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ mu uplatňuje v priebehu zdaňovacieho obdobia pomernú mesačnú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Na začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2014 (1. januára 2014) je už poberateľom starobného dôchodku, zamestnávateľ neuplatňuje počnúc januárom 2014 pomernú mesačnú časť tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

Príklad:

Zamestnanec Peter, poberateľ predčasného starobného dôchodku, je dlhodobo zamestnaný na hlavný pracovný pomer. Ku koncu februára 2011 ukončí poberanie predčasného starobného dôchodku. Tento poberateľ predčasného starobného dôchodku 1. 1. 2011 (na začiatku zdaňovacieho obdobia), aj ak od marca 2011 tento dôchodok už nepoberá, sa považuje za celé zdaňovacie obdobie roku 2011 na daňové účely za dôchodcu. V roku 2011 tento zamestnanec nemá nárok na mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V prípade, že suma v roku 2011 vyplateného predčasného starobného dôchodku bola nižšia ako 3 559,30 €, pri ročnom zúčtovaní, resp. pri podaní daňového priznania za rok 2011 uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 3 559,30 € a sumou v roku 2011 vyplateného predčasného dôchodku (január a február 2011). Na začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2012 (1. 1. 2012) tento zamestnanec už nie je poberateľom predčasného starobného dôchodku, zamestnávateľ uplatnil v januári 2012 mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za ustanovených podmienok.

Daňovník, ktorému je priznaný starobný alebo iný dôchodok uvedený v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov spätne k začiatku predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a uplatňoval si za tieto predchádzajúce zdaňovacie obdobia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u zamestnávateľa alebo pri podaní daňového priznania, je povinný za toto predchádzajúce zdaňovacie obdobie (tieto predchádzajúce zdaňovacie obdobia) podať na svoj miestne príslušný daňový úrad dodatočné daňové priznanie (§ 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov). V tomto priznaní si neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, týmto upraví svoju daňovú povinnosť. Ak podá dodatočné daňové priznanie z dôvodu spätne priznaného dôchodku, správca dane nebude u tohto daňovníka aplikovať sankčný postih.

Príklad:

Zamestnankyňa Eva dovŕši dôchodkový vek 15. 12. 2011. Dňa 30. 4. 2013 ukončí zamestnanie a požiada spätne o poberanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa dávku priznáva odo dňa, od ktorého dávka patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. V tomto prípade prizná a vyplatí starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. od 15. 12. 2011. Táto zamestnankyňa, ktorá si v ročnom zúčtovaní za rok 2012 už uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, podá na svoj miestne príslušný daňový úrad za toto zdaňovacie obdobie roku 2012 dodatočné daňové priznanie. Neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, resp. uplatní si rozdiel medzi konkrétne vyčíslenou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a úhrnnou sumou dôchodku.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôchodcovia sú obmedzení oproti ostatným daňovníkom pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak dôchodca napr. v zdaňovacom období poberá len zdaniteľné prímy zo závislej činnosti nepresahujúce 50 % základnej nezdaniteľnej časti základu dane, neuplatňuje si daňový bonus a zamestnávateľ mu zráža preddavky na daň, môže v súlade so zákonom o dani z príjmov uplatniť v daňovom priznaní ustanovenie o minimálnej výške dane – § 46 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 46 zákona o dani z príjmov sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 eura alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých bola daň vybraná zrážkou a pri ktorých nepoužil postup podľa § 43 ods. 7, nepresiahne 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Príklad:

Zamestnanec Dušan, poberateľ starobného dôchodku, dosiahne v roku 2013 na základe dohody o vykonaní práce zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo výške 1 750 €, ktoré nepresiahli sumu 1 876,96 €. Tento zamestnanec si neuplatňuje daňový bonus, z príjmov má vybrané preddavky na daň vo výške 319,20 €. Tento zamestnanec podá daňové priznanie, uplatní si ustanovenie o minimálnej výške dane, bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a požiada správca dane o vrátenie daňového preplatku vo výške 319,20 €.

Príklad:

Zamestnanec Ján, rezident Českej republiky, je poberateľom starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia zo zahraničného povinného poistenia. V zdaňovacom období roku 2013 na území Slovenskej republiky dosiahne z dohody o pracovnej činnosti zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo výške 1 690 €, z ktorých boli zamestnávateľom zrazené preddavky vo výške 321,10 €. Slovenský zamestnávateľ neuplatní u tohto zamestnanca nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a ani daňový bonus. Zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky tvoria u rezidenta ČR 100 % zo všetkých jeho „celosvetových“ zdaniteľných príjmov. Tieto celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ide o sumu 1 876,96 €. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia rezident uplatní § 46 zákona o dani z príjmov, minimálnu výšku dane, požiada správcu dane o vrátenie daňového preplatku vo výške 321,10 €.

Celý článok k nezdaniteľnej časti základu dane u zamestnancov, starobných a invalidných dôchodcov, u výsluhových dôchodkov a všetkých ostatných daňovníkov si môžete prečítať po prihlásení.

   Na pripravované školenia sa môžete prihlásiť tu.  

videoškolenia  Tu si môžete pozrieť ukážky videoškolení a zakúpiť jednotlivé videoškolenia.