Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Zdaňovanie príjmov dôchodcov a príjmov študentov v roku 2011

Aj keď sa príjmy dôchodcov či študentov zdaňujú v podstate rovnako ako príjmy ostatných daňovníkov, a to rovnou daňou v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“), dôchodcovia i študenti však predsa len tvoria špecifické skupiny osôb z hľadiska zdaňovania príjmov.  

1.    Zdaňovanie príjmov dôchodcov od 1. 1. 2011 

1.1    Osobitosti 

Rozhodujúci a pravidelný príjem dôchodcov – dôchodok – nepodlieha zdaneniu. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP sú od dane oslobodené dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj dávky, podpory a služby zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (z tzv. druhého piliera). 

Ak dôchodcom vôbec plynú zdaniteľné príjmy, zväčša sú nižšie ako príjmy ostatných daňovníkov, často nie sú sústavné či pravidelné, a to tiež spôsobuje isté osobitosti. 

V prvom rade však dôchodcovia na rozdiel od ostatných daňovníkov nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj „NČZDD“). Podľa § 11 ods. 6 ZDP (pred 1. 1. 2011 to bol odsek 7) sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia poberateľom niektoréhodôchodkov uvedených v citovanom ustanovení a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa ods. 2 (v roku 2011 je to suma 3 559,30 ).  

Ide o poberateľov

  • starobného dôchodku alebo 
  • predčasného starobného dôchodku, alebo 
  • dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo 
  • výsluhového dôchodku, 

resp. im tieto dôchodky boli priznané spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Ak ročný úhrn dôchodku je nižší, uplatní sa príslušný rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa ods. 2týmto úhrnom dôchodku. 

Na druhej strane môžu využiť znenie § 46 ZDP (minimálna výška dane), na ktoré je potrebné v tejto súvislosti zvlášť upozorniť.  

Daň sa v súlade s § 46 ZDP neplatí a nevyrubí, ak v zdaňovacom období nepresiahne 16,60 alebo ak celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby nepresiahnu 50 % NČZDD, t. j. v roku 2011 sumu 1 779,65 (na porovnanie v roku 2010 sumu 2 012,85 €). Zákonom č. 60/2009 Z. z. bolo predmetné ustanovenie doplnené – poberateľ niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých bola daň vybraná zrážkou a pri ktorých nepoužil postup podľa § 43 ods. 7, nepresiahne 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). Toto ustanovenie sa už vzťahuje aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, dôchodcu, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % z jeho celosvetových príjmov. Je to teda dôležité ustanovenie najmä pre dôchodcov s dôchodkom nad 3 559,30 (na porovnanie v roku 2010 suma 4 025,70 ) ročne, ktorí nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.  

V citovanom ustanovení je uvedené, že tento postup sa nepoužije v prípade:  

  • ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 ZDP, 
  • pri vyberaní dane zrážkou podľa § 43 (teda v momente zrážky dane), 
  • pri zrážaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35,  
  • ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 44. 

V priebehu roku platiteľ dane preddavky na daň, resp. daň zraziť musí (ak matematicky „vyšli“), nemôže prihliadať na výšku príjmov (a ani ešte nie je známa výška celoročných zdaniteľných príjmov), ale po uplynutí roka sa na základe podaného daňového priznania ustanovenie § 46 uplatňuje. 

Je to zaujímavé najmä pre dôchodcov s ročným úhrnom dôchodkov podľa § 11 ods. 6 ZDP vyšším než nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (v roku 2011 suma 3 559,30 €), ktorí nemajú nárok na túto nezdaniteľnú časť. 

UŽITOČNÁ RADA 

Ak daňovník podáva daňové priznanie, musí v ňom uviesť všetky dosiahnuté zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu (§ 6), ostatné príjmy podľa § 8 a pod., čiže všetky príjmy, ktoré sa zdaňujú práve prostredníctvom daňového priznania podaného po uplynutí roka. Rovnako v ňom uvádza všetky príjmy zo závislej činnosti (ZČ) zdanené preddavkovo podľa § 35 ZDP. Ak tieto príjmy, ktoré v podanom daňovom priznaní musia byť uvedené, nepresahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, daň sa v zmysle § 46 nevyrubí a neplatí (je nulová) a sumy zrazené v priebehu roka predstavujú preplatok na dani; ak uvedené príjmy presahujú polovicu tejto nezdaniteľnej časti základu dane (teda za rok 2011 presahujú 1 779,65 , v roku 2010 sumu 2 012,85 ), v takomto prípade sa ustanovenie § 46 ZDP na daňovníka nevzťahuje a žiadnu sumu mu daňový úrad nevráti. 

Len pri príjmoch zdanených zrážkou daňovník môže (mohol) uvažovaťtom, či ichdaňovom priznaní uvedie alebo nie, resp. uvedie len časťnich.  

Zdaňovanie príjmov dôchodcov sa od 1. 1. 2011 dosť výrazným spôsobom zmenilo. Dňa 1. 1. 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 548/2010 Z. z.,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 

1.2    Zmeny 

Hlavné zmenyustanoveniach ZDP oproti minulému roku, ktoré majú najväčší vplyv na zdaňovanie príjmov dôchodcov: 

  • bola zrušená možnosť považovať daň vybratú zrážkou podľa § 43 ZDP za preddavok na daň. Tieto príjmy sa už v daňovom priznaní za rok 2011 uvádzať nebudú. Podľa nového znenia § 43 ods. 7 ZDP vykonaním zrážky dane je daňová povinnosť daňovníkov splnená, s výnimkou taxatívne vymenovaných príjmov – v prípade fyzických osôb, rezidentov SR, ide konkrétne o príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) uvedené v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, v súlade s § 43 ods. 7 ZDP má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku. Manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva („ďalej aj „BSM“), z ktorých sa daň vyberá zrážkou, môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane;  
  • v § 43 ods. 3 bolo vypustené písmeno j), takže došlozrušeniu tohto spôsobu zdaňovania príjmov zo závislej činnosti zrážkou danevšetky príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú už len jedným spôsobom preddavkovo podľa § 35 ZDP. Dodajme, že príjmy zdanené preddavkovo musia byť po uplynutí roka daňovo vyrovnané (vysporiadané) buď prostredníctvom ročného zúčtovania vykonaného zamestnávateľom na základe písomnej žiadosti zamestnanca, alebo na základe daňového priznania podaného daňovníkom. Výnimku predstavuje len situácia, keď daňovník dosiahne zdaniteľný príjem len zo závislej činnosti do výšky 1 779,65 € (v roku 2010 do výšky 2 012,85 €) – v takomto prípade nebude mať po uplynutí roka 2011 žiadne povinnosti. Daňové priznanie nemusí podať ani v prípade, ak nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania.  

Na druhej strane, ustanovenie § 46 nebolo zmenené, len doplnené (daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 3,32 €). 

Z týchto zmien vyplýva, že: 

  • dôchodcom už (v princípe) nemôže vzniknúť preplatok na dani ako dosiaľtých prípadoch, keďdaňovom priznaní (naposledydaňovom priznaní za rok 2010) uvádzali príjmy zdanené zrážkou,to najviac do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zmysle § 46 vyčíslili daňnulovej výške (daň satakomto prípade neplatilanevyrubila), takže im bola daň zrazenápriebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) vrátená ako preplatok na dani – išlo o väčšinu príjmov z kapitálového majetku (napr. úroky z prostriedkov na vkladnej knižke) podľa § 7, autorské honoráre za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu, televízie patriace do § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, niektoré druhy „ostatných príjmov“ z § 8 (napr. príjmy vo forme finančných cien a výhier), ako aj príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) ZDP zdanené zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j); 
  • v prípade príjmovpodielových listov dosiahnutýchich vyplatenia (vrátenia), uvedených v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP môže v zmysle ustanovení § 7 ods. 5 a 6, § 43 ods. 6 a 7 a § 46 aj v období od 1. 1. 2011 vzniknúť preplatok na dani, ak úhrn príjmov uvedených v daňovom priznaní nepresiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2011 sumu 1 779,65 ) – pokiaľ tieto príjmy zdanené zrážkou prekročia túto sumu, daňovník ich bude môcť (ak bude chcieť mať vrátený preplatok na dani) uviesťdaňovom priznaní len vo výške do 1 779,65 , pričom bude musieť aj zrazenú daň uviesťdaňovom priznaní lenalikvotnej výške – pokiaľ napr. príjem uvedený v daňovom priznaní bude predstavovať polovicu celkového príjmu vyplateného daňovníkovi správcovskou spoločnosťou, daňovník uvedie zrazenú daň tiež len v polovičnej výške, 
  • ak úhrn príjmov dôchodcu zo závislej činnosti (ktoré sa zdaňujú už len preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP) nepresiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2011 sumu 1 779,65 ), pričom nebude mať iné zdaniteľné príjmy (napr. z podnikania, z prenájmu a pod.), naďalej sa naňho bude vzťahovať možnosť vypočítaťdobrovoľne podanom daňovom priznaní preplatok na dani vo výške úhrnu preddavkov na daň. Ak by však zarobil viac, ustanovenie § 46 by aplikovať nemohol, takže možnosť mať vrátené preddavky na daň by sa naňho nevzťahovala, 
  • podobneprípade kombinácie príjmov je potrebné vychádzaťúhrnu zdaniteľných príjmov uvádzanýchdaňovom priznaní – ak daňovník dosiahne okrem príjmov zo závislej činnosti zdanených preddavkovým spôsobom aj príjmy z vyplatenia podielových listov, pričom tieto príjmy v úhrne neprekročia polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, správca dane mu na základe žiadosti o vrátenie preplatku na dani, obsiahnutej v podanom daňovom priznaní, vráti celý preplatok vo výške úhrnu preddavkov na daň i zrazenej dane. 

Príklad č. 1:  

Pani Milá už niekoľko rokov poberá starobný dôchodok, ktorý ročne presahuje sumu 3 559,30 . Predpokladajme, že v roku 2011 bude mať z úroku 400 z prostriedkov na vkladnej knižke v banke zrazenú daň 76 . Tento príjem sa už v daňovom priznaní neuvádza a žiadny preplatok na dani daňovníčke nevznikne. 

Príklad č. 2

Pán Starý od roku 2008 poberá starobný dôchodok vo výške okolo 4 300 ročne. Úroky z prostriedkov na jeho osobnom účte a účte stavebného sporiteľa zdaňuje banka podľa § 43 ZDP a daňovník ich dosiaľ uvádzal v daňovom priznaní s tým, že daňový preplatok mu vrátil miestne príslušný daňový úrad. Pán Starý má tiež podielové listy v dvoch fondoch a v roku 2011 mieni požiadať o ich vyplatenie. Daň vyberie správcovská spoločnosť zrážkou. V dobrovoľne podanom priznaní za rok 2011 pán Starý môže uviesť príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Ak budú predstavovať napr. 1 600 (menej než polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka) a zrazená daň zo základu dane podľa § 43 ods. 10 ZDP bude napr. 58 , v súlade s § 46 ZDP sa v tomto prípade daň neplatí a nevyrubí, teda daňovníkovi vznikne preplatok 58 , ktorý mu daňový úrad vráti.  

Dodajme:  

Podľa § 43 ods. 6 ZDP vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť aj pri týchto príjmoch v prípade, ak daňovník vybranú daň zrážkou neodpočíta od dane ako preddavok v podanom daňovom priznaní podľa odseku 7.  

Príklad č. 3

Pán Smutný od roku 2007 poberá starobný dôchodok vo výške okolo 4 100 ročne. V apríli roku 2011 uzatvoril s istou s. r. o. dohodu o vykonaní práce a v máji mu vyplatili odmenu – zo sumy 1 400 vyplácajúci subjekt vybral preddavok na daň 266 . Po aplikácii § 46 ZDP na základe dobrovoľne podaného daňového priznania mu vznikne preplatok na dani vo výške 266

Ak by však výška odmeny presahovala 1 779,65 , ustanovenie § 46 by sa nedalo využiť a preplatok na dani by nevznikol. Zároveň dodajme, že vzhľadom na výšku dosiahnutého príjmu by daňovník buď musel požiadať o vykonanie ročného zúčtovania, alebo by bol povinný podať daňové priznanie. 

Príklad č. 4: 

Pán Veselý je poberateľom výsluhového dôchodku – ročne presahuje sumu 3 559,30 . V roku 2011 bude mať z úroku 360 z prostriedkov na účte stavebného sporiteľa zrazenú daň 68,40 . V marci roku 2011 dosiahol aj príjem zo závislej činnosti na základe dohody o vykonaní práce vo výške 1 000 €, z ktorého vyplácajúci subjekt (Beta, s. r. o.) vybral preddavok na daň 190 . Po aplikácii § 46 ZDP na základe dobrovoľne podaného daňového priznania mu vznikne preplatok na dani vo výške 190 (ako už bolo uvedené, príjmy vo forme úrokov z prostriedkov na účte stavebného sporiteľa sa už v daňovom priznaní neuvádzajú). 

Dodajme:  

Ak by požiadal spoločnosť Beta, s. r. o. o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, vypočítaná daň by činila 190 € a žiadny preplatok by nevznikol – postup podľa § 46 ZDP (daň sa nevyrubí a neplatí) sa na zamestnávateľa – platiteľa dane, naďalej nevzťahuje, lebo daň nevyrubuje. 

Príklad č. 5: 

Pán Bystrý je poberateľom starobného dôchodku, ktorý ročne presahuje sumu 3 559,30 . V roku 2011 bude mať z úroku 580 z prostriedkov na osobnom účte zrazenú daň 110,20 . V apríli 2011 dosiahol aj príjem zo závislej činnosti na základe dohody o vykonaní práce vo výške 2 000 , z ktorého vyplácajúci subjekt – istá a. s. – vybral preddavok na daň 380 . Ak daňovník nepožiada túto a. s. o vykonanie ročného zúčtovania, bude povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP (keďže jeho zdaniteľné príjmy zahŕňané do základu dane – teda zo závislej činnosti – presahujú 1 779,65 ) a uviesť v ňom príjem 2 000 zo závislej činnosti; zároveň vzhľadom na túto výšku príjmov, ktoré je povinný uviesť v daňovom priznaní, sa naňho ustanovenie § 46 ZDP nevzťahuje – preplatok na dani mu nevznikne. 

Príklad č. 6

Pani Múdra už niekoľko rokov poberá starobný dôchodok vo výške okolo 3 900 ročne. Má podielové listy v jednom otvorenom fonde a v roku 2011 chce požiadať o ich vyplatenie. Daň vyberie správcovská spoločnosť zrážkou. Hrubý príjem z ich vyplatenia nech predstavuje 2 200 a zrazená daň zo základu dane 72 . Od januára do marca tiež pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti – zarobila v hrubom 1 600 ; z tejto odmeny bol riadne zrazený a odvedený preddavok na daň 304 . Povinnosť podať daňové priznanie jej nevznikne. Ak sa dobrovoľne rozhodne ho podať, v podanom priznaní za rok 2011 pani Múdra musí uviesť všetky príjmy zo závislej činnosti (1 600 ) a môže uviesť príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov – napr. vo výške 170 – avšak aj zrazenú daň uvedie len v alikvotnej výške. Ak teda úhrn príjmov bude predstavovať 1 770 (menej než polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka), vznikne jej preplatok na dani 309,56

Výpočet:  

170 : 2 200 = 0,07727 

0,07727 x 72 = 5,56 

5,56 + 304 = 309,56 €  

Príklad č. 7:  

Manželia Šťastní majú všetky svoje finančné prostriedky, ako aj ďalší majetok v BSM. Pán Šťastný vybral pred dvomi rokmi časť z vkladnej knižky 1 800 a obstaral podielové listy. V roku 2011 požiada správcovskú spoločnosť o ich vyplatenie.  

Predpokladajme, že mu správcovská spoločnosť vyplatí 2 400 a z výnosu 600 zrazí daň 114 .  

Manželia si budú môcť príjem 2 400 rozdeliť v súlade s § 4 ods. 8 ZDP napr. na polovice (po 1 200 ), ale potom aj daň na polovice – v daňovom priznaní každý z nich uvedie príjem z § 7 ods. 1 písm. g) ZDP vo výške 1 200 , výdavok 900 , zrazenú daň 57 a preplatok na dani 57 . 

1.3    K citovaným ustanoveniam o niečo podrobnejšie 

K § 5 a § 35 ZDP  

Príjmy zo závislej činnosti sa od 1. 1. 2011 zdaňujú len preddavkovým spôsobom. V § 43 ods. 3 sa vypúšťa písmeno j). 

Podľa prechodného ustanovenia § 52j ods. 7 sa ustanovenie § 43 v znení účinnom do 31. decembra 2010 použije na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných do 31. decembra 2010vyplatených do 31. januára 2011. 

Príklad č. 8: 

Pani Tichá, poberateľka predčasného starobného dôchodku, pracuje v istej a. s. na polovičný úväzok. Neuplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus a súčasne jej mesačná mzda nepresahuje 165,97 , teda zamestnávateľ tento príjem zdaňoval podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP zrážkou dane. Mzdu za december 2010 jej vyplatil 17. januára 2011, pričom z nej zrazil daň a odviedol ju v ten istý deň (najneskôr však do 15. februára).  

Mzdu za január 2011, ktorú vyplatil 17. februára 2011, zdanil už preddavkovo podľa § 35 ZDP. 

Poznámka 

Pripomeňme si ešte, žeprípade príjmu podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP vo forme vráteného poistného, preplatkuročného zúčtovania zdravotného poistenia, ak daňovníkpríjmami zo závislej činnosti tlačivo ročného zúčtovania podal zdravotnej poisťovni sámpreplatok mu vráti priamo zdravotná poisťovňa, takýto príjem sa zdaňuje naďalej zrážkou,to podľa § 43 ods. 3 písm. l) ZDP. Ak daňovník tento príjem chcel mať zohľadnený po skončení roka, nemohol naň prihliadnuť zamestnávateľrámci ročného zúčtovania, ale daňovník ho mohol uviesťdaňovom priznanízrazenú daň odpočítať od výslednej celoročnej dane ako preddavok na daň – naposledy to bolo možné pri podaní daňového priznania za rok 2010. Ako už bolo uvedené, podľa nového znenia § 43 ods. 7 ZDP vykonaním zrážky dane je daňová povinnosť daňovníkov splnená (s výnimkou niekoľkých taxatívne vymenovaných druhov príjmov).tejto súvislosti ešte dodajme, že ak ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonal zamestnávateľprostredníctvom neho je zamestnancovi vrátený preplatok, zdaní ho – tak ako dosiaľ – preddavkovo podľa § 35. 

Zdaniteľnou mzdou je podľa § 35 ods. 1 ZDP úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie znížený o: 

  • zrazené povinné poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie (ale napr. z odmeny z dohody o vykonaní práce sa žiadne poistné nezrazí), 
  • jednu dvanástinu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak si ju daňovník uplatnil v podpísanom vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP ale lenprípade, ak zamestnanec nie je k 1. 1. zdaňovacieho obdobia poberateľom niektoréhodôchodkov uvedených§ 11 ods. 6 ZDP. 

Preddavok na daň vypočítaný zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47 na eurocenty nadol sadzbou 19 % sa zníži o sumu daňového bonusu na nezaopatrené dieťa podľa § 33 ZDP (čo však v prípade dôchodcov je zriedkavejšie). 

K § 43 ods. 3, 4, 6 písm. b) a c), ods. 7 a 10 ZDP 

Ako už bolo uvedené v prípade fyzických osôb – rezidentov SR, možno naďalej daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň a odpočítať od celoročnej dane v daňovom priznaní lenprípade príjmovpodielových listov dosiahnutýchich vyplatenia (vrátenia). Pripomeňme si, že podľa § 40 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku podľa štatútu. Ak podielnik požiadavyplatenie podielového listu, správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu po doručení úplnej žiadosti vyplatiť podielnikovi podielový listpoužitím prostriedkovmajetkutomto podielovom fonde. 

Tieto príjmy patria do príjmov z kapitálového majetku, sú uvedené v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP a zdaňujú sa zrážkou dane – § 43 ods. 3 písm. b) ZDP

V zmysle § 43 ods. 4§ 43 ods. 10 ZDP sa zrážka dane vykonákladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumouvkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní. 

Podľa § 43 ods. 6 písm. c) túto daň je možné považovať za preddavok na daň, takže naďalej je možné tieto príjmy uvádzať v daňovom priznaní s tým, že táto daň sa odpočíta ako preddavok na daň od výslednej dane; ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku; preplatok môže vzniknúť aj aplikáciou § 7 ods. 6 ZDP (po novom § 7 ods. 5), ktorý umožňuje navzájom kompenzovať zisky a straty z viacerých vyplatených podielových listov. 

K § 32 ZDP – stručne 

V súlade s § 38 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (ďalej len „ZSD“) daňové priznanie je povinný podať každý, komu vznikla táto povinnosť podľa osobitného zákona alebo ten, koho na to správca dane (t. j. miestne príslušný daňový úrad) vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 

Daňové priznanie za rok 2011 bude povinný podať najmä daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane, presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (tedaroku 2011 sumu 1 779,65 ), pričom do úhrnu príjmov sa nepremietajú príjmy zdanené zrážkou podľa § 43, ak vybratím dane zrážkou je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo ak sa daňovník nerozhodol uplatniť postup podľa § 43 ods. 7; prihliada sa na výšku hrubých príjmov, nie zisku. 

Upozornenie 

Ak tieto príjmy dosiahne len zo závislej činnosti, bude môcť požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Na daňovníka, ktorý písomne nepožiada zamestnávateľa do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, resp. nepredloží mu v tejto lehote potrebné doklady podľa § 38 ods. 5, napr. potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a preddavkoch na daň od ostatných svojich zamestnávateľov, alebo bude povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že v období do 31. 12. 2010 porušil podmienky v prípade už zrušených nezdaniteľných častí základu dane vo forme finančných prostriedkov na účelové sporenie, poistného na životné poistenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (naposledy ich bolo možné uplatniť v daňovom priznaní za rok 2010), sa tiež bude vzťahovať povinnosť podať daňové priznanie. 

Problematika podania daňového priznania na báze dobrovoľnosti už bola rozoberaná.  

1.4    Stručneniektorým ďalším zmenám, ktoré sa môžu týkať (aj) dôchodcov 

  • Zjednocuje sa sadzba paušálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 ZDP – pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu dosiahnutých od 1. 1. 2011 bude možné uplatniť paušálne výdavky v jednotnej výške 40 %. Daňovníci, ktorí v rámci § 6 ods. 1 a 2 ZDP dosahujú len príjmy z remeselných živností uvedených v prílohe č. 1 živnostenského zákona, tým strácajú možnosť znížiť svoje príjmy o výdavky vo výške 60 %.  
  • Nahrádza sa oslobodenie do výšky 5-násobku platného životného minima pevne stanovenou sumou vo výške 500 ročne z úhrnu (5 druhov) príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. h) a j) ZDP [„po novom“ písmená g) a i)], a to z príjmov z prenájmu, z poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva (ak nejde o podnikanie), z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva.  
  • Nezdaniteľné časti základu dane na daňovníkana manželku (manžela) daňovníka je možné uplatniť len pri tzv. aktívnych príjmoch, teda príjmoch zo závislej činnosti,podnikania aleboinej samostatnej zárobkovej činnosti –prípade poberateľov dôchodkov uvedených§ 11 ods. 6 ZDP je to aktuálneprípade, ak celoročný úhrn dôchodku je nižší než nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, tedaroku 2011 nižší než 3 559,30 . 

Príklad č. 9: 

Predpokladajme, že pán Skromný, ktorého starobný dôchodok v roku 2011 by mal predstavovať 3 000 , dosiahne v roku 2011 hrubý príjem z prenájmu bytu vo výške 2 500 . Od dane bude oslobodených 500 a zvyšok vo výške 2 000 bude podliehať zdaneniu. 

Keďže len časť dosiahnutého príjmu (80 %) podrobíme zdaneniu, aj z celkovo preukázateľne vynaložených výdavkov vo výške napr. 1 600 uplatníme len časť, a to 1 280 (v rovnakom pomere – 80 % z 1 600 ). Základ dane bude činiť 720 . Daňovník sa však môže rozhodnúť pre druhú alternatívu – uplatniť si paušálne výdavky vo výške 40 % z príjmu, t. j. 40 % z 2 000 , teda 800 . Základ dane by predstavoval 1 200 . Výhodnejšia je preňho prvá alternatíva. 

Keďže daňovník nedosiahol žiadne aktívne príjmy, nemôže si uplatniť príslušný rozdiel medzi sumou 3 559,30 € a úhrnom dôchodku 3 000 €. Zo základu dane 720 € je daň 136,80 €. 

  • Od 1. 1. 2011 boli zrušené nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP na účelové sporenie, životné poisteniedoplnkové dôchodkové sporenie; naposledy ich mohli daňovníci – aj dôchodcovia uplatniť pri zdanení príjmov dosiahnutýchroku 2010.
    Totiž podľa § 52j ods. 3 na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2010. 

2.    Zdaňovanie príjmov študentov od 1. 1. 2011 

Študenti tvoria ďalšiu špecifickú skupinu osôb z hľadiska zdaňovania príjmov. Ak vôbec majú vlastné príjmy, zväčša sú nižšie, často nepravidelné, a to spôsobuje isté osobitosti, na ktoré je vhodné upozorniť. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že daňovníkom tejto dane je napr. aj neplnoleté dieťa, ak má zdaniteľné príjmy. 

Od dane sú podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP oslobodené štipendiá zo štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia zo zahraničia (s výnimkou podnikových štipendií). Zdaneniu nepodliehajú napr. štipendiá vyplácané podľa vyhlášky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov. 

Mladí študenti nie sú poberateľmi starobného alebo niektorého iného dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP, teda majú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Vzhľadom na výšku dosiahnutých príjmov im často nevzniká ani povinnosť podať daňové priznanie, resp. v podanom priznaní je daň na úhradu nulová. V mnohých prípadoch daňové priznanie podávajú len na báze dobrovoľnosti a – ak im boli v priebehu zdaňovacieho obdobia nejaké príjmy zdanené – vyčíslia v ňom preplatok na dani. 

V nadväznosti na rozbor zmien v bode 1 možno skonštatovať, že študentov tiež najviac „zasiahne“ zmenený prístup k príjmom zdaneným zrážkou dane a k zdaňovaniu príjmov zo závislej činnosti.  

Pri vyberaní dane zrážkou sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP. To je problém najmä pre tých daňovníkov, napr. študentov, ktorí dosahujú len takéto príjmy uvedené v § 43 ZDP, napr. úroky z prostriedkov na účte stavebného sporiteľa. V prípade príjmov dosiahnutých do konca roku 2010 študent mohol v súlade s § 43 ods. 7 tieto príjmy uviesť v daňovom priznaní a po uplatnení NČZDD mu vznikol preplatok na dani. Naposledy to bolo možné v daňovom priznaní za rok 2010. Týka sa to – ako už bolo uvedené v 1. časti – väčšiny príjmov z kapitálového majetku (napr. úroky z prostriedkov na osobnom účte) podľa § 7, autorských honorárov za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu, televízie podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, niektorých druhov „ostatných príjmov“ z § 8 (napr. príjmy vo forme finančných cien a výhier), ako aj príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) ZDP, ktoré boli do konca roku 2010 zdanené zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP. 

Príklad č. 10: 

Vydavateľstvo Impresia vyplatilo v apríli 2011 študentovi Borisovi autorský honorár za príspevok do časopisu. Pri výpočte dane od celkovej sumy 200 vyplácajúci subjekt najprv odpočítal výdavky vo výške 80 (40 %). Zo sumy 120 predstavuje 19 % daň 22,8 . Keďže z autorskej odmeny vydavateľstvo zrazilo tiež príspevok Literárnemu fondu vo výške 2 % zo sumy 200 , t. j. 4 eurá, autorovi Borisovi vyplatilo 173,2 (200 – 22,8 – 4). 

Študent si už tento príjem nemôže uviesť v daňovom priznaní. Ak by tento príjem dosiahol v roku 2010, po uplatnení NČZDD v dobrovoľne podanom daňovom priznaní by vypočítal preplatok na dani v plnej výške zrazenej dane 22,8

Je potrebné znovu zdôrazniť, že príjmy zo závislej činnosti sa od 1. 1. 2011 zdaňujú už len preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP.  

Zdaniteľnou mzdou je podľa § 35 ods. 1 ZDP úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie znížený o: 

  • zrazené povinné poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie (ale napr. z odmeny z dohody o vykonaní práce sa žiadne poistné nezrazí), 
  • jednu dvanástinu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak zamestnanec –tomto prípade študent včas podpísal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP. 

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“), prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania a potom (ak pracovnoprávny vzťah trvá naďalej) každoročne do konca januára písomné vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP o. i. o tom: 

a)    že si súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u iného zamestnávateľa, 

b)    či je poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6, napr. starobného. 

Zamestnanci, ktorí k 1. 1. zdaňovacieho obdobia nepoberajú ani jeden z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, si nárok na nezdaniteľnú sumu (3 559,30 € v roku 2011) uplatnia len podpisom vyhlásenia podľa § 36 ods. 6 ZDP bez predkladania akýchkoľvek dokladov (tlačivá sú k dispozícii aj na internete, napr. na stránke www.finance.gov.sk, resp. www.drsr.sk). 

Poznámka 

Niektorí zamestnávatelia majú pochybnosti o tom, či takéto vyhlásenie môže podpísať aj neplnoletý študent. 

Odpoveď znie: áno, môže. Vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle citovaných ustanovení nie je daňovým konaním. V tomto prípade vychádzame z Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce. V zmysle § 41 ods. 4 Zákonníka práce na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu, ale takáto povinnosť nie je určená pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pojem mladistvý zamestnanec je definovaný v § 40 ods. 3. Je to zamestnanec mladší ako 18 rokov. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Podľa § 223 ods. 2 tieto dohody možno s mladistvým zamestnancom uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, mravnosť alebo výchova na povolanie. Vyjadrenie zákonného zástupcu sa nevyžaduje. Napr. podľa § 227 ods. 1 dohodu o brigádnickej práci študentov možno uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Z uvedených ustanovení možno vyvodiť záver, že ak napr. 16-ročný študent je oprávnený podpísať dohodu o vykonaní práce, resp. dohodu o brigádnickej práci študentov, ak sa nimi neohrozí jeho ďalší vývoj, mal by byť dostatočne rozumovo a vôľovo vyspelý aj na podpísanie vyhlásenia podľa § 36 ods. 6 ZDP.  

Príklad č. 11: 

V auguste 2011 študent Michal uzatvorí s istou s. r. o. dohodu o brigádnickej práci študentov. Vyjadrí súhlas s navrhnutou odmenou z dohody vo výške 150 brutto. Kvôli neinformovanosti nepodpíše vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, a teda neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Príjem sa už musí zdaniť podľa § 35 ZDP, pričom preddavok z odmeny 150 predstavuje 28,5 . Ešte dodajme, že aj keď študent Marek nedosiahne v roku 2011 iný zdaniteľný príjem (a teda nebude sa naňho vzťahovať povinnosť podať daňové priznanie ani v prípade nepožiadania o vykonanie ročného zúčtovania), na báze dobrovoľnosti po skončení roka bude môcť buď požiadať tohto zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, alebo podať daňové priznanie. Po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu vznikne daňový preplatok 28,5

Príklad č. 12

Študentka Jaroslava pracuje v istej s. r. o. na základe pracovnej zmluvy – na čiastočný úväzok. Jej mesačná mzda je 200 . Včas podpísala vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, a teda uplatnila si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Preddavky na daň sú v nulovej výške. Je povinná (vzhľadom na výšku príjmu) podať po skončení roku daňové priznanie, ak nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania. Preplatok na dani jej nevznikne (preddavky boli nulové). 

Príklad č. 13

Študentke Monike, ktorá nepodpísala vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, a teda neuplatnila si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, v marci 2011 vyplatili odmenu z dohody o vykonaní práce – zo sumy 2 400 vyplácajúci subjekt vybral preddavok na daň 456 . Je povinná (vzhľadom na výšku príjmu) podať po skončení roku daňové priznanie, ak nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania. Po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka jej vznikne daňový preplatok 456

Príklad č. 14

Študentke Martine, ktorá včas podpísala vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, a teda uplatnila si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, v marci 2011 vyplatili odmenu z dohody o vykonaní práce – zo sumy 200 vyplácajúci subjekt vypočítal preddavok na daň v nulovej výške. Daňovníčka nie je povinná (vzhľadom na výšku príjmu) podať po skončení roku daňové priznanie ani vtedy, ak nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania. 

To je otázka povinnosti. Ak mala preddavky na daň nulové, podanie priznania by nemalo ani žiadny praktický význam, lebo žiadny preplatok na dani by jej nevznikol. 


Autor: Jarinkovičová Valéria

Článok bol uverejnený v časopise Práca, mzdy a odmeňovanie č. 6/2011.