e-shop
Dane a účtovníctvo
PERSONALISTIKA A MZDY
VZDELÁVANIE
PRÁVO
MANAŽMENT
PDF na stiahnutie

 


Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnancov

Zamestnávateľovi, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, vznikajú v súvislosti so zabezpečením ich zdanenia rôzne povinnosti. Tieto povinnosti sa opakujú každý rok, podliehajú zmenám a ďalšie vznikajú ako nové v súvislosti s novelizáciou príslušných predpisov. Niektoré z povinností sú spojené so začiatkom kalendárneho roka, ďalšie sa opakujú každý mesiac a každoročne po skončení kalendárneho roka. Okrem opakujúcich sa povinností vznikajú aj povinnosti, ktoré majú len jednorazový charakter. 

Vyhlásenie zamestnanca 

Vyplnením a podpísaním tlačiva Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej „vyhlásenie“) si zamestnanec uplatňuje nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nárok na daňový bonus pri výpočte mesačných preddavkov na daň. 

Poznámka 

Pre zdaňovacie obdobie roka 2011 uverejnilo Ministerstvo financií SR vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010 nové navrhované tlačivo vyhlásenia. Aj po vydaní tohto vzoru sa bude akceptovať predtým platné tlačivo. 

Zamestnanec môže mať v rovnakom čase podpísané vyhlásenie len u jedného zamestnávateľa. Do konca januára každého kalendárneho roka podpisuje vyhlásenie u svojho „hlavného“ zamestnávateľa. V priebehu roka môže mať podpísané vyhlásenie aj u viacerých zamestnávateľov, ale nikdy nie súbežne, iba postupne za sebou.  Ak poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus prihliadne len jeden z nich, a to ten, u ktorého zamestnanec podpísal vyhlásenie. 

Ak zamestnanec zmenil zamestnávateľa k 1. januáru príslušného kalendárneho roka, dodržanie vyššie uvedenej zásady zabezpečí tak, že u predchádzajúceho zamestnávateľa už vyhlásenie nepodpíše. Podpíše ho u nového zamestnávateľa do konca januára príslušného roka. Rovnako v prípade, ak zamestnanec nemal v predchádzajúcom roku žiadneho zamestnávateľa a nastúpi do zamestnania 1. januára príslušného roka, vyhlásenie podpíše do konca januára. 

Ak zamestnanec zmení zamestnanie v priebehu roka, podľa § 36 ods. 8 zákona o dani z príjmov je povinný potvrdiť podpisom túto skutočnosť vo vyhlásení pôvodnému zamestnávateľovi ku dňu, keď táto skutočnosť nastala. Zamestnanec súčasne uvedie, za ktorý mesiac bola u pôvodného zamestnávateľa naposledy uplatnená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Na základe toho zamestnávateľ prestane uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus. Zamestnávateľ vyznačí v V. časti nového tlačiva, za ktorý mesiac naposledy vyplatil daňový bonus. U nového zamestnávateľa podpíše zamestnanec vyhlásenie do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania.  

V prípade, že dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a k vzniku alebo k zániku nároku na daňový bonus, je zamestnanec povinný tieto zmeny oznámiť zaznamenaním do vyhlásenia (druh zmeny, kedy zmena nastala, potvrdiť ich svojím podpisom a uviesť dátum podpísania). Pri zmene rozhodujúcich skutočností na priznanie daňového bonusu je potrebné tieto oznámiť a v závislosti od charakteru zmeny preukázať najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.  

Poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov podpisujú vyhlásenie len v prípade, ak si uplatňujú daňový bonus. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemajú, ak sú poberateľmi týchto dôchodkov na začiatku zdaňovacieho obdobia. Môžu si uplatniť len rozdiel medzi ročnou nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a výškou dôchodku, ak je tento dôchodok nižší ako ročná nezdaniteľná časť. Nárok sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia. 

Príklad č. 1: 

Poberateľ predčasného starobného dôchodku, ktorý je súčasne zamestnancom, má od marca 2011 pozastavené vyplácanie dôchodku. Môže od marca podpísať vyhlásenie, v ktorom uvedie, že nie je poberateľom dôchodku, aby mal nárok na nezdaniteľnú časť základu dane? 

Pretože zamestnanec bol k 1. januáru 2011 poberateľom predčasného starobného dôchodku, nemá podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v ročnej výške. Uvedené platí aj v prípade, že dôchodok nie je od marca už vyplácaný. Zamestnanec nemôže podpísať vyhlásenie na rok 2011 a nemôže mu byť v priebehu roka uplatňovaná 1/12 tejto nezdaniteľnej časti. Po skončení roka si môže uplatniť nárok na rozdiel medzi ročnou nezdaniteľnou časťou 3 559,30 eura a sumou vyplateného predčasného dôchodku.  

Vyplnenie a podpísanie vyhlásenia nie je povinnosťou zamestnanca, je jeho právom. Pri výpočte mesačných preddavkov na daň prihliadne zamestnávateľ na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus na vyživované deti, ak zamestnanec podá (vyplní a podpíše) vyhlásenie: 

  • pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, 
  • každoročne najneskôr do konca januára, 
  • kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia. 

Podpísaním vyhlásenia zamestnanec potvrdzuje: 

  • že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje tieto nároky u iného zamestnávateľa, 
  • že právo na daňový bonus na tie isté osoby si neuplatňuje iný daňovník, 
  • či je poberateľom niektorého z dôchodkov vymenovaných v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov. 

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpíše, zamestnávateľ nemôže nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus uplatniť. Zamestnanec nemusí vyhlásenie podpísať vedome (napríklad si nechce uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne z dôvodu vyššieho dosahovaného základu dane) alebo z nevedomosti. Z nepodpísania vyhlásenia zamestnancom pre zamestnávateľa vyplýva, že zamestnanec si neuplatňuje ani nezdaniteľnú časť základu dane, ani daňový bonus. Ak by si zamestnanec chcel naďalej uplatňovať len daňový bonus, vyhlásenie podpíše s tým, že uvedie zmenu, že si ďalej neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. 

Ak má zamestnanec podpísané vyhlásenie, základ dane sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a uplatní sa preddavkové zdanenie. V prípade nároku zamestnávateľ uplatní aj daňový bonus. 

Poznámka 

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov).  

U zamestnanca, ktorý nepodpísal vyhlásenie, zamestnávateľ pri výpočte preddavku na daň odpočíta z úhrnu príjmov zo závislej činnosti len sumy zrazené na poistné. Zamestnávateľ nemôže odpočítať 1/12 nezdaniteľnej sumy na daňovníka ani daňový bonus. 

Príklad č. 2: 

Zamestnanec nepodpísal vyhlásenie do konca januára 2011, ale až 21. februára. Zamestnávateľ prihliadne na vyhlásenie až od nasledujúceho mesiaca, t. j. od marca 2011. Pri výpočte mesačného preddavku na daň za tento mesiac odpočíta od príjmov zo závislej činnosti zníženýchpoistné nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, príp. uplatní daňový bonus. Neuplatnená nezdaniteľná časťdaňový bonus sa vysporiadajú pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebodaňovom priznaní. 

Zabezpečenie zdanenia príjmovpriebehu roka 

Od roka 2011 sa všetky príjmy zo závislej činnosti zdaňujú iba preddavkovo podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Vyberanie dane zrážkou z príjmov do 165,97 eura mesačne pri nepodpísanom vyhlásení bolo zrušené. 

Zamestnávateľ nemá povinnosť vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy v súlade s § 35 ods. 8 zákona o dani z príjmov v dvoch prípadoch: 

  • ak je preukázané, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34, 
  • ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí. 

Poznámka 

Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovanýchvyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac zníženýsumy zrazené na poistné a o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. U zamestnanca, ktorý nepodpísal vyhlásenie, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti znížený lensumy zrazené na poistné. 

Ak má zamestnanec podpísané vyhlásenie, z hrubých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti odpočíta zamestnávateľ povinné poistné a mesačnú nezdaniteľnú sumu (v roku 2011 vo výške 296,60 eura). Z vypočítaného preddavku na daň odpočíta daňový bonus (v I. polroku 2011 vo výške 20,02 eura na každé vyživované dieťa), ak si vo vyhlásení naň zamestnanec uplatnil nárok. 

Pri nepodpísanom vyhlásení bude zamestnávateľ pri zdanení mesačných príjmov postupovať tak, že od hrubého zdaniteľného príjmu odpočíta len povinné poistné a z takto vypočítaného základu dane vyberie preddavok. Ak by mal zamestnanec podpísané vyhlásenie len na uplatnenie daňového bonusu, od preddavku na daň zamestnávateľ odpočíta nárok na daňový bonus. 

Ak zamestnávateľ vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia a je to pre zamestnanca výhodnejšie, zamestnávateľ vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch (§ 35 ods. 9 zákona). 

Príklad č. 3: 

Zamestnanec si uplatňuje u zamestnávateľa daňový bonus na 1 dieťa. Za mesiac január a február 2011 mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu z dôvodu prechodného nedostatku finančných prostriedkov. Mzda za tieto mesiace bola vyplatená spolu so mzdou za marec 2011 vo výplatnom termíne za tento mesiac. Zamestnávateľ vypočíta preddavok tak, že mzdu vyplatenú za január až marec rozloží na tieto mesiace, vypočíta zvlášť preddavky za každý mesiac a prizná daňový bonus za každý jednotlivý mesiac, pokiaľ v každom z týchto mesiacov bude splnená podmienka výšky zdaniteľného príjmu aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. 

Preddavok na daň je povinný zamestnávateľ zraziť pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za aké obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac (§ 35 ods. 3 zákona). 

Ak zdaniteľná mzda zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení. Ak zamestnávateľ nemôže zraziť preddavok na daň ani pri najbližšom peňažnom plnení a zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, nedoplatok dane zrazí zamestnávateľ zamestnancovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak bude zamestnanec podávať daňové priznanie, daň sa vyrovná pri podaní daňového priznania [§ 35 ods. 3 písm. a) zákona]. 

Zamestnávateľ zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu (1/12 z ročnej sumy) zamestnancovi, ktorý uňho podal písomné vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených zamestnancovi v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne aspoň polovicu minimálnej mzdy.  

Splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ prihliadne začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi preukážu. Výnimkou je, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania a preukáže splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania. V tomto prípade zamestnávateľ prihliadne na predložené doklady už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak si daňový bonus neuplatnil v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa (§ 36 ods. 1 zákona o dani z príjmov). 

Príklad č. 4: 

Zamestnanec nastúpil k novému zamestnávateľovi od 15. 3. 2011. Podpísal vyhlásenie a doklady k daňovému bonusu predložil 31. 3. 2011. Daňový bonus mu zamestnávateľ mohol uplatniť už v marci za predpokladu, že ho v tomto mesiaci nemal uplatnený u predchádzajúceho zamestnávateľa. 

Ak by nárok preukázal až v nasledujúcom mesiaci po nástupe do zamestnania, daňový bonus sa mu po prvýkrát zohľadní až od ďalšieho nasledujúceho mesiaca, t. j. až vo výplate za mesiac máj. Neuplatnený nárok sa vysporiada v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. 

Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnako sa postupuje pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie (§ 36 ods. 2 zákona o dani z príjmov). 

Ak zamestnanec preukáže nárok na uplatnenie daňového bonusu oneskorene, zamestnávateľ nemôže naň prihliadať spätne za predchádzajúce mesiace. Oneskorené preukázanie splnenia podmienok sa vysporiada až v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo pri podaní daňového priznania. 

Príklad č. 5: 

Zamestnancovi, ktorý podpísal do konca januára 2011 vyhlásenie u zamestnávateľa, v ktorom si uplatnil nárok na daňový bonus na jedno dieťa, sa narodilo 17. 2. 2011 druhé dieťa. Zamestnanec predložil rodný list 7. 3. 2011 (v lehote 30 dní), zamestnávateľ mu uplatnil daňový bonus na toto dieťa už za mesiac február. 

Ak by zamestnanec predložil rodný list napríklad 28. 3. 2010 (po uplynutí 30-dňovej lehoty), začne zamestnávateľ uplatňovať daňový bonus až od apríla. Neuplatnený nárok sa vysporiada pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v podanom daňovom priznaní. 

Ak zamestnanec nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní alebo si ho zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania (§ 36 ods. 4 zákona o dani z príjmov). 

Zamestnávateľ zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu, pričom zdrojom je preddavok zamestnanca. Ak nepostačuje, je to úhrnná suma preddavkov všetkých zamestnancov. Ak ani táto nepostačuje, zamestnávateľ vyplatí daňový bonus zo svojich prostriedkov a požiada správcu dane o poukázanie rozdielu na štvrťročnom prehľade. Správca dane príslušnú sumu poukáže najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti, ktorá je súčasťou prehľadu. 

Vedenie mzdových listov 

Povinnosť zamestnávateľa viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie vyplýva z § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov.  

Mzdový list musí pre daňové účely podľa § 39 ods. 2 zákona obsahovať: 

a)    meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, 

b)    rodné číslo zamestnanca, 

c)    adresu trvalého pobytu zamestnanca, 

d)    mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré si zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane (na manželku alebo manžela) a daňový bonus, 

e)    výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania 

f)    za každý kalendárny mesiac 

1.    počet dní výkonu práce, 

2.    úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie, 

3.    sumy oslobodené od dane, 

4.    sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec, 

5.    základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň, 

6.    sumu daňového bonusu, 

g)    za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písm. f),  

h)    sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie (§ 32a). 

Poznámka 

Od roku 2011 bola zo zákona vypustená povinnosť uvádzaťmzdovom liste výšku úhrad zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie, lebotúto sumu už nie je možné znížiť príjmy zo závislej činnosti zamestnancov vykonávajúcich vybrané zdravotnícke povolania. 

Forma mzdového listu nie je zákonom stanovená, zákon len stanovuje náležitosti, ktoré musí mzdový list obsahovať. 

Príklad č. 6: 

Zamestnávateľ nevyplatil za tri mesiace roku 2010 mzdu ani do konca januára 2011, ale postupne v mesiacoch marec až apríl. 

Zamestnávateľ je povinný uvádzať v mzdovom liste v príslušnom kalendárnom mesiaci úhrn vyplatených zdaniteľných miezd. Na mzdovom liste sa neuvádza úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd tak, ako sú zaevidované v účtovníctve, ale skutočne vyplatené mzdy. Podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane za zdaňovacie obdobie sú príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli. Nevyplatené mzdy za rok 2010 sa uvedú v mzdovom liste v mesiacoch, v ktorých boli v roku 2011 vyplatené. 

Podľa § 39 ods. 3 zákona o dani z príjmov o osobách, pri ktorých je to podľa osobitného predpisu nevyhnutné, sa údaje v mzdových listoch podľa § 39 ods. 2 písm. a) až d) neuvádzajú, pretože to vyplýva z predpisu, na ktorý zákon odkazuje (§ 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov). 

Mzdový list je potrebné viesť aj v prípade jednorazových príjmov (napríklad na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjmov zo sociálneho fondu) a aj bývalým zamestnancom (dôchodcom). 

Platiteľ nevedie pre zamestnanca mzdový list, ale podľa § 39 ods. 4 zákona o dani z príjmov je povinný viesť evidenciu (zoznam), ak zamestnanec poberá len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3 zákona (príjmy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, príjmy v súvislosti s realizáciou zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie a príjmy z cien alebo výhier prijatých zamestnancom, jeho manželom a deťmi považovanými za vyživované, ktorí sa zúčastnili súťaže vyhlásenej zamestnávateľom). Evidencia (zoznam) obsahuje meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov podľa § 5 ods. 3 zákona. 

Ročné zúčtovanie preddavkov 

Po skončení kalendárneho roka je povinnosťou zamestnávateľa vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak o to zamestnanec požiada najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka a v tomto termíne predloží všetky potrebné doklady. Ročné zúčtovanie sa vykoná najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť podľa § 39 ods. 1 až 4 zákona, dokladov preukazujúcich nároky zamestnanca a potvrdení od všetkých zamestnávateľov.  

Neprehliadnite 

Ak zamestnávateľ nevykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie preddavkov, ak o jeho vykonanie zamestnanec v ustanovenej lehote a ustanoveným spôsobom požiadal, na jeho vykonanie boli splnené všetky podmienky a túto skutočnosť zistí daňový úrad, uloží zamestnávateľovi pokutu podľa § 35 ods. 23 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v  sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o správe daní“), a to najmenej 16,60 eura za každého takéhoto zamestnanca. 

Naposledy za rok 2010 bolo možné zahrnúť do ročného zúčtovania aj príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkou, ak sa zamestnanec rozhodol považovať zrazenú daň za preddavok. Ostatné príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkou sa do ročného zúčtovania neuviedli. Od roku 2011 sa príjmy zo závislej činnosti zdaňujú iba preddavkovo, preto súčasťou ročného zúčtovania budú všetky príjmy zo závislej činnosti. 

Ak si zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uplatňuje dodatočne nároky, musí ich v určenom termíne zdokladovať. V opačnom prípade zamestnávateľ ročné zúčtovanie nevykoná a zamestnanec je povinný podať daňové priznanie. V ročnom zúčtovaní za rok 2011 bude zamestnanec dokladovať: 

  • dodatočne uplatnený daňový bonus, 
  • dodatočne uplatnené poistné vrátane nedoplatku z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie, ak si ho zamestnanec platil sám, 
  • nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), 
  • nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona a úhrnná výška dôchodku v zdaňovacom období nepresiahla sumu nezdaniteľnej časti. 

V rámci ročného zúčtovania si zamestnanec môže uplatniť zamestnaneckú prémiu, ak spĺňa podmienky uvedené v § 32a zákona o dani z príjmov. 

Na rozdiel od ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 sa nebude uplatňovať zaplatená suma na ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka, ktorú už nebude možné odpočítať od príjmov zo závislej činnosti, ani nezdaniteľné časti základu dane, ktorými sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (poistenie), finančné prostriedky na účelové sporenie a finančné prostriedky na životné poistenie, pretože  tieto nezdaniteľné časti boli zrušené. 

Preplatky a nedoplatky z ročného zúčtovania preddavkov sa vysporiadajú podľa § 38 ods. 6 a ods. 7 zákona o dani z príjmov. 

Rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca (preplatok) vráti a zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva. 

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania, presahujúci sumu 3,32 eura zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Nedoplatok vo výške 3,32 eura a menej sa vyberie v dvoch prípadoch: 

  • ak zamestnávateľ uplatnil zamestnancovi daňový bonus (jeho časť) až pri ročnom zúčtovaní, a tým znížil nedoplatok z ročného zúčtovania, 
  • ak zamestnanec využije možnosť podať vyhlásenie o poukázaní 2 % podielu zaplatenej dane,  a to najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo zúčtovanie. 

Ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania alebo nemôže vybrať vyššiu sumu daňového bonusu z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ zašle na tento účel všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju zamestnávateľ zistil (§ 40 ods. 5 zákona), ak je nedoplatok vyšší ako 3,32 eura. Ak je nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná alebo nižšia ako 3,32 eura, tento postup sa nepoužije, s výnimkou daňovníkov, ktorí podajú vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane, kedy sa rozdiel musí vysporiadať.  

Voči daňovému úradu zamestnávateľ zníži odvod preddavkov na daň o vrátený rozdiel z ročného zúčtovania, a to najneskôr do konca kalendárneho roka 2011. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma rozdielu z ročného zúčtovania, zamestnávateľ vyplatí preplatok zamestnancom z vlastných prostriedkov a požiada miestne príslušný daňový úrad o poukázanie sumy vo výške tohto rozdielu, a to: 

  • buď podľa § 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého bude tento preplatok vrátený v rámci štvrťročného prehľadu do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti, alebo 
  • podľa § 40 ods. 8 zákona, podľa ktorého daňový úrad vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. 

Obdobne sa postupuje, ak zamestnávateľ uplatnil zamestnancovi časť daňového bonusu až pri ročnom zúčtovaní a ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancom zamestnaneckú prémiu. 

Príklad č. 7: 

Zamestnancovi bolo za rok 2009 vykonané ročné zúčtovanie preddavkov, v ktorom bola zohľadnená nezdaniteľná časť základu dane na manželku (jej časť). Manželka zamestnanca je živnostníčka. Za rok 2009 podala v roku 2011 dodatočné daňové priznanie, v ktorom si znížila príjmy, čím má zamestnanec nárok na vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Môže mzdová účtovníčka prerobiť ročné zúčtovanie a vyplatiť preplatok na dani alebo si musí zamestnanec podať dodatočné daňové priznanie? 

Dodatočné uplatnenie vyššej nezdaniteľnej časti základu dane nie je možné opravou ročného zúčtovania preddavkov. Zamestnanec si môže uplatniť vyššiu nezdaniteľnú časť len podaním dodatočného daňového priznania na nižšiu povinnosť. Prílohou priznania bude vykonané ročné zúčtovanie s vyplnenou II. časťou. 

Príklad č. 8: 

Zamestnanec bol v roku 2010 zamestnaný do júna, potom bol nezamestnaný a od októbra nastúpil k inému zamestnávateľovi. Prostredníctvom prvého zamestnávateľa platil príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, potom toto sporenie zrušil. Nový zamestnávateľ mu na základe potvrdenia od prvého zamestnávateľa uplatnil príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie uvedené na potvrdení tohto zamestnávateľa napriek tomu, že v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania to zamestnanec nežiadal. 

Ak zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie nesprávne, na žiadosť zamestnanca vydá doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní s vyplnenou II. časťou. Zamestnanec podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom nesprávne uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane vysporiada. 

Vystavenie potvrdení 

V súvislosti s ročným vysporiadaním daňovej povinnosti zamestnancov na dani z príjmov má zamestnávateľ zo zákona o dani z príjmov tieto povinnosti:  

  • podľa § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov vystaviť za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Zamestnávateľ je povinný tento doklad doručiť zamestnancovi najneskôr do: 
    • 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie (tlačivo „Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti...“) alebo 
    • konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie (tlačivo „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň...“), alebo 
    • 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia (tlačivo „Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti...“); 
  • podľa § 39 ods. 6 na žiadosť zamestnanca, ktorému vykonal ročné zúčtovanie a ktorému za toto zdaňovacie obdobie vznikla povinnosť podať daňové priznanie, do 10 dní od doručenia žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Na tento účel slúži II. časť odporúčaného tlačiva ročného zúčtovania; 
  • podľa § 39 ods. 7 na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50. 

Ak zamestnávateľ neuviedol zamestnancovi, ktorý podal daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ ročné zúčtovanie, správne údaje v doklade podľa § 39 ods. 5 zákona, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote určenej v § 40 ods. 7 zákona. 

Povinnosti voči daňovému úradu 

Zamestnávateľ je povinný podľa § 35 ods. 6 zákona o dani z príjmov odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa neurčí iný termín. 

Podľa § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane: 

  • prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok (ďalej „prehľad“); 

Poznámka 

V prehľade za I. štvrťrok 2011 sa v II. časti na riadku 9 uvedie daň vybraná zrážkou z príjmov týkajúcich sa období do konca roka 2010 a vyplatených do konca januára 2011, z ktorých pri splnení podmienok uvedených v § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov v znení platnom do konca roka 2010 sa daň vyberie zrážkou v súlade s § 52j ods. 7 zákona. 

  • hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej „hlásenie“), poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň. Hlásenie obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, výšku zrazeného preddavku na daň, sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu, vyplatenú sumu zamestnaneckej prémie a zrazenú daň a základ dane, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu [§ 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov]. 

Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sa prehľad a hlásenie podávajú miestne príslušnému správcovi dane v jednom exemplári, a to: 

    • hlásenie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, 
    • prehľad do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. 

Uvedené lehoty nie je možné predĺžiť. Na podanie opravného a dodatočného hlásenia sa vzťahuje § 39 zákona o správe daní. 

Podľa § 35 ods. 6 zákona o správe daní uloží daňový úrad pokutu, ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote prehľad alebo hlásenie, a to vo výške 66,38 eura. Ak hlásenie alebo prehľad nie sú podané ani v lehote určenej daňovým úradom vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 132,77 eura. 

Prehľad a hlásenie nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. 

Poznámka 

Tlačivá v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejňuje Ministerstvo financií SR vo Finančnom spravodajcovi v niektorých prípadoch ako odporučené vzory, v niektorých prípadoch ako záväzné tlačivá. Tieto tlačivá sú k dispozícii na daňových úradoch (prehľad a hlásenie) a na internetových stránkach www.drsr.sk alebo www.finance.gov.sk. 

Úschova, ochranavyradenie dokumentácie 

Mzdové listy, resp. evidencie, výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie, vystavené potvrdenia, ročné zúčtovania je zamestnávateľ povinný uchovávať po dobu ustanovenú zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o účtovníctve“). Táto povinnosť vyplýva z § 39 ods. 8 zákona o dani z príjmov. 

Pretože tieto doklady sú súčasťou účtovnej dokumentácie, vzťahujú sa na ne ustanovenia § 35 a § 36 zákona o účtovníctve. Z nich vyplýva pre zamestnávateľa: 

  • povinnosť zabezpečiť ochranu dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu, 
  • pri nakladaní s dokumentáciou dodržiavať všeobecné predpisy o archívnictve, 
  • pred svojím zánikom alebo skončením podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie. 

Zákon o účtovníctve priamo nestanovuje dobu uchovávania uvedenej dokumentácie. V § 36 ods. 2 uvádza, že účtovná jednotka môže ako účtovné záznamy použiť aj mzdové listy a inú dokumentáciu vyplývajúcu z osobitných predpisov, pričom podľa § 35 ods. 3 písm. d) zákona sa tieto účtovné záznamy uchovávajú počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov. 

Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú najmenej v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa zákona o správe daní (10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie) alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi. 

Povinnosť vypracovať registratúrny plán a predložiť ho na schválenie príslušnému štátnemu archívu vyplýva z § 16 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V registratúrnom pláne sú dokumenty rozčlenené do vecných skupín. Na niektoré dokumenty, najmä na mzdové listy, je potrebné vzhľadom na charakter údajov v nich obsiahnutých určiť dlhú dobu uloženia, napr. 50 rokov. Niektoré dokumenty možno označiť znakom „A“ ako dokumentáciu, ktorá má trvalú dokumentárnu hodnotu. Podrobnejšie je hodnotenie dokumentárnej hodnoty a určenie lehôt uloženia upravené vo vyhláške č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ zamestnávateľ povinnosti vypracovania registratúrneho plánu nepodlieha, odporúča sa určiť lehotu na uloženie dokumentov podľa vecných skupín v internej smernici. 


Autor: Ing. Martina Oravcová
Článok bol uverejnený v časopise Personálny a mzdový poradca podnikateľa č. 9-10/2011.