e-shop
Dane a účtovníctvo
PERSONALISTIKA A MZDY
VZDELÁVANIE
PRÁVO
MANAŽMENT
PDF na stiahnutie

 


Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Neplatené voľno a náhradné voľno poskytované zamestnancovi podľa Zákonníka práce

 Ing. Jolana Strýčková

Podľa dôvodu vzniku a trvania prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

Príspevok z  hľadiska poistných vzťahov a odvodov rozoberá situáciu, keď zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) a situáciu, keď zamestnanec na základe dohody so zamestnávateľom za vykonanú prácu čerpá pracovné voľno (náhradné voľno).  

 

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“ alebo „Zákonník práce“) ustanovuje v piatej časti s názvom: „Prekážky v práci“ dôvody a podmienky, pri splnení ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Ide o situácie, ktoré znemožňujú zamestnancovi vykonávať prácu.

Podľa dôvodu vzniku a trvania prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

Pre prípady, ktoré Zákonník práce taxatívne neustanovuje, poskytuje možnosť dohody zamestnanca so zamestnávateľom, na základe ktorej vzniká nárok na poskytnutie ďalšieho pracovného voľna s náhradou mzdy alebo bez náhrady

V tomto príspevku rozoberieme situácie: 

  • keď zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (ďalej len „neplatené voľno“), teda nebudeme rozoberať prípady, kedy v súlade s ustanoveniami § 136 ZP až § 144 ZP vzniká zamestnancovi počas prekážky v práci nárok na náhradu mzdy, 
  • keď zamestnanec na základe dohody so zamestnávateľom za vykonanú prácu čerpá pracovné voľno (ďalej len „náhradné voľno“). 

1.    Neplatené voľno verzus náhradné voľno 

Obdobie, kedy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi neplatené voľno, je z hľadiska poistných vzťahov a odvodov riešené odlišne dvomi zákonmi: 

  • zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a 
  • zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“). 

Zatiaľ čo na účely ZSP sa obdobie poskytovania neplateného voľna zamestnancovi považuje za obdobie prerušenia sociálneho poistenia, kedy poistenec poistné neplatí, tak na účely ZZP poistný vzťah pokračuje. Počas obdobia čerpania neplateného voľna poistenec stráca na účely ZZP kategóriu zamestnanca, stáva sa samoplatiteľ a vzniká mu povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie v kategórii samoplatiteľa.  

V období, počas ktorého zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, pracovnoprávny vzťah trvá, ale zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy ani na iné finančné plnenie vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu voči zamestnávateľovi.  

Iná situácia nastáva vtedy, ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno. V tomto prípade zamestnancovi prináleží mzdový nárok za prácu, ktorú pre zamestnávateľa vykonal alebo v najbližšom čase vykoná buď nad rámec ustanoveného pracovného času, alebo nadpracuje po dohode so zamestnávateľom čas prekážok v práci tak, aby v mesiaci dodržal ustanovený pracovný čas. 

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie neplateného alebo náhradného voľna. Inak je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. 

Ak má zamestnanec nárok na neplatené voľno podľa Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi podľa § 144 ods. 3 ZP odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Prekážku a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať alebo sa so zamestnávateľom na poskytnutí neplateného voľna dohodnúť. 

K najčastejším dohodám dochádza vtedy, ak si zamestnanec potrebuje zariadiť osobné alebo rodinné záležitosti v pracovnom čase. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi v kolektívnej zmluve, vo vnútornom predpise zamestnávateľa alebo aj pri individuálnej dohode so zamestnancom poskytnúť neplatené alebo náhradné voľno z dôvodov, ako sú napr. ošetrenie, vyšetrenie zamestnanca, sprevádzanie rodinného príslušníka, pohreb a svadba nad rozsah, ktorý je ustanovený v Zákonníku práce. 

K dohodám o poskytnutí neplateného alebo náhradného voľna dochádza aj z iných dôvodov, ako sú: sprevádzanie dieťaťa zamestnanca do školy v prvý deň školského roka, potreba prechodnej a zvýšenej starostlivosti o chorého rodiča alebo dieťa atď. 

Podľa § 141 ods. 4 ZP sa za jeden deň na účely prekážky v práci považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.  

Pri čerpaní neplateného voľna dochádza k poklesu mesačných príjmov zamestnanca, preto ak je možná dohoda (nebránia tomu vážne prevádzkové dôvody zamestnávateľa a zamestnanec má možnosť zariadiť si svoje pracovné a rodinné povinnosti tak, že čas prekážky v práci nadpracuje), pre zamestnanca je z finančných dôvodov výhodnejšie, ak má možnosť čerpať náhradné voľno. 

Neplatené voľno 

Dôvody a činnosti, pri ktorých zamestnávateľ poskytne podľa Zákonníka práce zamestnancovi neplatené voľno: 

  • výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, pri ktorých sa neposkytuje náhrada mzdy podľa § 137 ZP, 
  • výkon dobrovoľníckej činnosti v pracovnom čase podľa § 138a ZP na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 
  • výkon služby v ozbrojených silách a civilnej služby (ide o neplatené voľno čerpané nad limit pracovného voľna poskytovaného s náhradou mzdy, ustanoveného v § 139 ZP), 
  • zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 ZP, ak nie je zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa, 
  • vykonanie opravnej skúšky v rámci zvyšovania kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 ZP, 
  • osobné prekážky v práci podľa § 141 ZP (ide o neplatené voľno čerpané nad limit pracovného voľna poskytovaného s náhradou mzdy, ktoré je ustanovené v § 141 ZP), 
  • na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom, 
  • ak zamestnanec neprítomnosť v práci nepreukáže v zmysle § 144 ods. 1 a ods. 2 ZP, v takomto prípade ide o neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci, teda o absenciu, 
  • pri účasti zamestnanca na štrajku. Podľa § 141 ods. 6 ZP zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv. Mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci. 

Náhradné voľno 

Zamestnávateľ poskytne podľa Zákonníka práce zamestnancovi náhradné voľno za prácu v týchto prípadoch: 

  • ak sa so zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, 
  • ak sa so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, 
  • ak sa so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok,  
  • zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu za prácu nadčas, ktorá presahuje rozsah práce nadčas podľa § 97 ZP.  

Podľa § 144a ods. 1 písm. b) a c) ZP sa doba pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr, a doba náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok alebo za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku posudzujú ako výkon práce. 

2.    Vplyv poskytnutia neplateného voľna na sociálne poistenie zamestnanca 

Sociálne poistenie sa preruší vtedy, ak neplatené voľno zamestnanec čerpá celý pracovný deň a dlhšie, pričom mu nevzniká nárok na náhradu mzdy podľa Zákonníka práce. 

Zamestnávateľ je povinný prerušenie povinného poistenia do 8 dní oznámiť Sociálnej poisťovni na predpísanom tlačive Registračný list fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“), na ktorom je povinný uviesť najmä: 

  • adresu a doplňujúce identifikačné údaje zamestnanca, 
  • základné identifikačné údaje zamestnávateľa, 
  • dátum vzniku prerušenia, 
  • dátum zániku prerušenia (ak je v dobe vzniku prerušenia známy), 
  • dôvod prerušenia, 
  • dátum vyplnenia formulára. 

Zamestnávateľ zamestnancapovinného poistenia neodhlasuje. Prerušenie poistenia má právne účinky zániku poistenia iba vo vzťahuplneniu odvodových povinností. Počas prerušenia poistenia zamestnancovi nezaniká pracovný pomer. Poistné na sociálne poistenie sa počas doby prerušenia poistenia neplatí. 

Obdobia prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti ZSP ustanovuje v § 26 ods. 1 až 4 ZSP. 

Podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) ZSP sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom: 

a)    čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa Zákonníka práce alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku, 

b)    je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu (napríklad podľa § 136 ZP), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy. 

Poznámka 

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 26 ods. 1 písm. c) až e) ZSP aj v období, v ktorom: 

a)    má neospravedlnenú neprítomnosť v práci, 

b)    je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody, 

c)    čerpá rodičovskú dovolenku podľa ZP (§ 166 ZP, § 168 ods. 5 ZP a § 169 ZP), ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa ZP a nemá nárok na materské, ak ide o muža. 

Podľa § 26 ods. 3 ZSP má zamestnanec prerušené povinné poistenie aj: 

  • od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo 
  • starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a  
  • odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. 

Dôsledky prerušenia nemocenskéhodôchodkového poistenia počas neplateného voľna 

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 26 ods. 5 ZSP posudzuje rovnako ako zánik týchto poistení a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. 

Podľa ZSP sa obdobie, keď zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, považuje za obdobie prerušenia sociálneho poistenia. Zamestnávateľ má povinnosť, ak neplatené voľno trvá celý pracovný deň, teda počas celej pracovnej zmeny zamestnanca, oznámiť to príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO. V tomto období zamestnanec nie je krytý poistným vzťahom, v dôsledku čoho mu nevzniká nárok na príslušnú dávku sociálneho poistenia. Výnimkou je obdobie ochrannej lehoty na účely nemocenského poistenia. Podľa § 32 ZSP je ochranná lehota 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak ZSP neustanovuje inak. 

Obdobie prerušenia sociálneho poisteniaELDP 

Obdobie prerušenia sociálneho poistenia sa na Evidenčný list dôchodkového poistenia (ďalej len „ELDP“) neuvádza. Ak bolo zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy na obdobie kratšie, ako jeden pracovný deň (ak časť pracovného dňa odpracoval, teda vznikol vymeriavací základ na účely platenia poistného), v takom prípade nejde o prerušenie sociálneho poistenia. Tento deň sa na ELDP uvádza. 

3.    Vplyv poskytnutia neplateného voľna na zdravotné poistenie zamestnanca 

Od 1. 10. 2011 boli na základe doplnenia Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/3/2009 zavedené do aplikačnej praxe zmeny týkajúce sa odhlasovacích a prihlasovacích povinností poistencov a zamestnávateľov na zdravotné poistenie na účely ZZP. Pre kategóriu poistenca, ktorým je zamestnanec (na účely odhlasovacích a prihlasovacích povinností mu prislúcha kód 2), sa pre prípad čerpania neplateného voľna zaviedol kód 2Y. 

Za zamestnanca sa podľa ZZP považuje osoba v čase, keď má právny vzťah so zamestnávateľom s príjmom zo závislej činnosti s výnimkou dní, kedy príjem zo závislej činnosti nemá, ale je dočasne práceneschopná, plynie jej materská dovolenka alebo ošetruje člena rodiny. 

Keďže v období neplateného voľna zamestnancovi neplynie príjem zo závislej činnosti, na účely ZZP mu zaniká kategória zamestnanca, stáva sa samoplatiteľom. Zamestnávateľ je povinný jeho príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 24 písm. c) ZZP oznámiť zmenu platiteľa poistného.

Lehota na oznámenie zmeny je pre zamestnávateľa určená: 

  • do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom došlo k čerpaniu neplateného voľna. 

Lehota na oznámenie zmeny pre samoplatiteľa je: 

  • do 8 dní od vzniku povinnosti platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie, 
  • do 8 dní od zániku povinnosti platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. 

Skrátená verzia článku. Celý článok vrátane množstva praktických príkladov bol uverejnený v časopise Personálny a mzdový poradca podnikateľa č. 9-10/2012.

NEPREHLIADNITE:

Z oblasti miezd a personalistiky si môžete prečítať aj nasledujúce príspevky:

Podiely na zisku v roku 2012 - zmeny v odvodoch a zdaňovanie
Opravy chýb pri zdaňovaní príjmov - postihy, sankcie
Flexikonto - nový inštitút Zákonníka práce platný od 1. 9. 2011
Vznik nároku na dávku garančného poistenia a jej výplatu
Náhrady mzdy platené zamestnancovi
Zmeny v zákone o sociálnom poistení

Môžete si zadarmo  POZRIEŤ UKÁŽKU VIDEOŠKOLENIA  Výpočet miezd od 1. 1. 2012 a Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení účinné od roku 2012 od autorky príspevku - Ing. Jolany Strýčkovej.
 

Téma: Výpočet miezd od 1. 1. 2012 + Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení účinné od roku 2012
Lektor: Ing. Jolana Strýčková
Cena: 24 € s DPH
Minutáž videoškolenia: 75 minút 


                          

viac informácií o videoškolení

späť na hlavnú stránku