e-shop
Dane a účtovníctvo
PERSONALISTIKA A MZDY
VZDELÁVANIE
PRÁVO
MANAŽMENT
PDF na stiahnutie

 


Vytlačiť (PDF)
Vytlačiť článok


Informácia k novele daňového poriadku účinnej k 1. 1. 2013

Informácia k novele daňového poriadku účinnej k 1. 1. 2013Daňový poriadok bol s účinnosťou od 1. 1. 2013 novelizovaný zákonom č. 440/2012 Z. z. Ide o pomerne rozsiahlu novelu daňového poriadku, ktorá má 63 bodov.
Prinášame Vám komentár k vybraným bodom novely.

 


V poradí piatou novelou procesného zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok alebo „DP“) od jeho účinnosti, t. j. od 1. januára 2012, je zákon č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok (a ďalšie zákony) s účinnosťou od 1. januára 2013 – zmeny sú obsiahnuté v čl. I tohto zákona. 

Podstatné legislatívne zmeny boli uvedenou novelou daňového poriadku vykonané za účelom zabezpečenia vyššej účinnosti správy daní a účinnejšieho zabezpečenia výberu daní a ciel. Novela daňového poriadku odráža, resp. reaguje aj na požiadavky daňových subjektov s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pri uplatňovaní a zachovávaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.  

Novelou daňového poriadku sa napr. rozširujú oprávnenia daňových subjektov, a to najmä prostredníctvom zjednotenia lehoty na podanie dodatočného daňového priznania v prípadoch, keď daňový subjekt deklaruje vrátenie dane, s lehotami, keď daňový subjekt je povinný daň doplatiť; tiež sa umožňuje daňovému subjektu, aby požiadal o preúčtovanie daňového preplatku na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň. 

Novela daňového poriadku predlžuje lehotu na výkon daňovej kontroly, ale len v prípade výkonu daňovej kontroly u zahraničných závislých osôb, a to najviac o ďalších 12 kalendárnych mesiacov. 

V novele daňového poriadku sú zapracované aj opatrenia za účelom znižovania zneužívania systému dane z pridanej hodnoty, a to formou zverejňovania zoznamov platiteľov dane, ktorí opakovane nepodávajú daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, opakovane ich správca dane nemôže zastihnúť na adrese sídla či osobne, alebo zasielaním písomností alebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole; opakovane nereagujú na výzvu správcu dane dostaviť sa k správcovi dane a písomnosti adresované na sídlo spoločnosti nepreberajú.  

Novela daňového poriadku opätovne predlžuje lehotu vybraných ustanovení o elektronickej komunikácii tak zo strany daňového subjektu, ako aj zo strany správcu dane, s cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému. 


Účinnosť novely daňového poriadku 

Podľa čl. XI zákon č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok a niektoré zákony, nadobudol účinnosť 30. decembra 2012, okrem čl. I bodov 1 až 60, 62 a 63, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013. 

Dňom 30. decembra 2012 z čl. I, ktorý je novelou daňového poriadku, nadobúda účinnosť len bod 61, v ktorom je uvedený § 165b ods. 1, 2 a 3 ako prechodné ustanovenie účinné od 30. decembra 2012. Je to z dôvodu priamej legislatívnej nadväznosti na posunutie termínu účinnosti ustanovení o elektronickej komunikácii, ktoré mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2013 a od 1. januára 2014 a touto novelou daňového poriadku nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2014 a od 1. januára 2015. 

Z rozsiahlejšieho komentára k novele daňového poriadku vyberáme nasledovné ustanovenia, ktoré sa zmenili a doplnili:


K § 16 – Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie 

Ustanovenie § 16 upravuje podmienky a postup podania opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania a ustanovuje lehoty na ich podanie. 

Legislatívna úprava v tomto ustanovení sa vzťahuje na podanie dodatočného daňového priznania – odseky 2, 3, 4, 5, 7 a 9. 

V odseku 2 a 3 ide o doplnenie a spresnenie znenia nadväzne na nové znenie odsekov 4 a 5, ktoré upravujú lehotu na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu, ktorú bude daňový subjekt odpočítavať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach z vykázaného základu dane, t. j. ide o prípady vrátenia dane alebo nároku na nadmerný odpočet v porovnaní s údajmi v podanom daňovom priznaní. 

Odsek 4 písm. a) až d) upravuje možné prípady postupu oprávnenosti podať dodatočné daňové priznanie nadväzne na nové znenie odseku 5.  

Z dôvodu jednoznačnosti v odseku 4 písm. a) má nové znenie, podľa ktorého daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné DP, ak zistí, že daň uvedená v podanom DP má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší.  

Rovnako aj písm. d) v odseku 4 má nové znenie, podľa ktorého daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné DP, ak zistí, že daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní. Pri porovnaní pôvodne platného znenia písm. a) a d) s platným znením písm. a) a d) od 1. januára 2013 bolo vypustené znenie o určení lehoty na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť a na vyššiu daňovú stratu.  

Z uvedeného znenia vyplýva, že lehota na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu je rovnaká ako pri podaní dodatočného daňového priznania na vyššiu daňovú povinnosť alebo na nižšiu daňovú stratu

Uvedenou legislatívnou úpravou došlo k zosúladeniu lehoty na podanie dodatočného daňového priznania podľa odseku 2 a 3 na vyššiu daňovú povinnosť. 

V odseku 5 ide o úplne nové znenie nadväzne na predchádzajúce legislatívne úpravy v odseku 4, v ktorých bola vypustená lehota na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu. Podľa nového znenia odseku 5, ak daňový subjekt podá dodatočné DP podľa odseku 4, t. j. na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu, v posledný rok lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. Zároveň z tohto znenia vyplýva, že daňovník v tejto predĺženej lehote, ktorá je určená pre správcu dane na vykonanie kontroly údajov v dodatočnom daňovom priznaní, nemôže podať už „ďalšie“ dodatočné daňové priznanie.  

Príklad č. 1: 

a)    Daňový subjekt v roku 2012 zistil, že za zdaňovacie obdobie roku 2007 mu vznikla nižšia daňová povinnosť ako daň uvedená v podanom daňovom priznaní. Podľa znenia odseku 4 platného do 31. 12. 2012 je daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2007 najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. To znamená, že do konca roku 2012 môže daňový subjekt podať toto dodatočné daňové priznanie. 

b)    Daňový subjekt v marci roku 2013 zistí, že za zdaňovacie obdobie roku 2007 mu vznikla nižšia daňová povinnosť ako daň uvedená v podanom daňovom priznaní. Podľa nového znenia odseku 4 účinného od 1. januára 2013 je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2007 v posledný rok lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel. To znamená, že táto lehota sa predlžuje a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý je zhodný s mesiacom, v ktorom daňový subjekt podal toto dodatočné daňové priznanie; v tomto príklade sa lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane predlžuje do konca marca 2014. 

Poznámka:
Počítanie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane sa posudzuje podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku. 

Na predchádzajúce legislatívne úpravy týkajúce sa podávania dodatočného DP v odseku 4 a 5 bezprostredne nadväzuje aj nové legislatívne znenie odseku 7, podľa ktorého daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie za to zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok, a to po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo ani za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok. 

Nové znenie odseku 9 upravuje prípady, kedy nemožno podať dodatočné daňové priznanie.  

Daňový subjekt nemôže podať dodatočné DP za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, a to odo dňa: 

  • spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, 
  • doručenia oznámenia o daňovej kontrole, 
  • doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, 
  • doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo. 

Vo všetkých uvedených prípadoch nemožno podať dodatočné daňové priznanie až do dňa nadobudnutia právoplatnosti vydaného rozhodnutia vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.     


K § 30 – Všeobecné ustanovenia k doručovaniu 

Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 3. 

Ustanovenie § 30 upravuje všeobecné podmienky doručovania písomností podľa daňového poriadku.  

Podľa odseku 3 sa písomnosť doručuje zástupcovi, ktorému daňový subjekt ako adresát písomnosti udelil plnomocenstvo, pričom správca dane doručí písomnosť aj adresátovi, ak má adresát niečo pri správe daní vykonať. Odsek 3 bol doplnený o znenie vety, podľa ktorej nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.
Pre úplnosť uvádzame, že § 9 ods. 2 a 11 daňového poriadku upravujú doručenie písomnosti aj fikciou doručenia, ak daňový subjekt alebo jeho zástupca nepreberie písomnosť v úložnej dobe alebo ak si daňový subjekt so sídlom mimo územia členského štátu nezvolí zástupcu na doručovanie písomností; tieto písomnosti sa potom ukladajú u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania správcom dane. Ide o zosúladenie všeobecných podmienok doručovania s § 9 daňového poriadku. 


K § 31 – Doručovanie do vlastných rúk 

Legislatívnou úpravou bolo toto ustanovenie doplnené o nový odsek 5. 

Ustanovenie § 31 upravuje postup doručovania písomností správcu dane do vlastných rúk. Vzhľadom na skutočnosť, že poštový poriadok upravuje doručovanie aj do poštového priečinka, tzv. P. O. BOX, ktoré daňové subjekty pomerne vo veľkom rozsahu využívajú pri doručovaní písomnosti, bol § 31 doplnený o odsek 5 o spôsobe doručovania do poštového priečinka. 

Podľa nového znenia odseku 5, ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia.

Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, t. j. aj v tomto prípade sa opäť uplatní inštitút „fikcie doručenia“ písomností. 


K § 46 – Priebeh a ukončenie daňovej kontroly 

Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 6 a 10. 

Ustanovenie § 46 upravuje priebeh daňovej kontroly od doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly až po vyhotovenie protokolu z daňovej kontroly a jeho doručenie s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. 

Legislatívna úprava sa týka odseku 6 tohto ustanovenia, ktorý upravuje postup pri prevzatí zapožičaných dokladov od daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola. Tieto doklady podľa legislatívnej úpravy už môže prevziať a ich prevzatie potvrdiť ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane, t. j. nielen zamestnanec správcu dane, ktorý je poverený výkonom daňovej kontroly. Uvedený postup prevzatia dokladov vyplýva z aplikačnej praxe, čo prispeje k zefektívneniu výkonu daňovej kontroly v prospech kontrolovaného daňového subjektu.  

Zároveň bolo doplnené znenie tohto odseku v druhej vete o postup pri vrátení zapožičaných dokladov a iných vecí, ktoré daňový subjekt predložil pri výkone daňovej kontroly a táto bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. b) doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, ktorú správca dane začal podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku. V týchto prípadoch je správca dane oprávnený ponechať si tieto zapožičané doklady, ktoré kontrolovaný daňový subjekt predložil pri začatí daňovej kontroly, najneskôr do 30 dní po ukončení určovania dane podľa pomôcok. 

Príklad č. 4:
Daňový úrad začal daňovú kontrolu doručením oznámenia o jej začatí, daňový subjekt predložil na začiatku daňovej kontroly aj účtovné doklady, ktoré však neboli úplné, ale potom prestal spolupracovať.
V takýchto prípadoch daňový poriadok umožňuje prejsť na určenie dane podľa pomôcok vydaním a doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, lebo bola splnená jedna z podmienok na určenie dane podľa pomôcok uvedená v § 48 ods. 1 v písm. d) daňového poriadku. Potom tieto predložené doklady správca dane použije ako pomôcky a vráti ich daňovému subjektu najneskôr do 30 dní po ukončení určovania dane podľa pomôcok.
Zároveň bolo doplnené znenie tohto odseku v druhej vete o postup vrátenia zapožičaných dokladov a iných vecí, ktoré daňový subjekt predložil pri výkone daňovej kontroly a táto bola ukončená doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. V týchto prípadoch je správca dane oprávnený ponechať si takto zapožičané doklady najneskôr do 30 dní po ukončení určovania dane podľa pomôcok.  

Odsek 10 ustanovuje lehotu na výkon daňovej kontroly, ktorá je najviac jeden rok odo dňa jej začatia a nemožno ju predĺžiť; túto lehotu možno prerušiť za podmienok ustanovených v § 61 daňového poriadku.  

Od 1. januára 2013 možno predĺžiť lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ale len v prípade výkonu daňovej kontroly voči zahraničným závislým osobám, ktoré vyčísľujú základ dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o kontrolu transferového oceňovania, t. j. keď sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. 

Doplnené znenie oprávňuje druhostupňový orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, predĺžiť lehotu na výkon daňovej kontroly najviac však o 12 kalendárnych mesiacov na základe písomného odôvodnenia správcu dane; žiadosť o predĺženie lehoty musí byť podaná pred uplynutím zákonnej jednoročnej lehoty. Predĺžením lehoty sa čiastočne obmedzí uplatnenie § 61 na prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V ostatných prípadoch ostáva naďalej lehota na výkon daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. 

Poznámka:
Daňový poriadok neustanovuje povinnosť správcu dane oznámiť predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Je na rozhodnutí správcu dane, či oznámi daňovému subjektu predĺženie lehoty. 


K § 55 – Spôsob platenia dane a použitie platieb 

Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 12 písm. d) a e). 

Problematiku platenia daní, ich preúčtovanie na inú daň, spôsob platenia a všetky úkony súvisiace s platením daní upravuje práve ustanovenie § 55. 

Spresnenie a doplnenie odseku 12 písm. d) e) vyplynulo z aplikačnej praxe pri platení daní, ktorej znenie bolo upravené tak, že pri použití preplatku na dani môže správca dane tento daňový preplatok v čase plynutia lehoty na jeho vrátenie použiť na splatnosť daňovej pohľadávky – dňom platby daňovej pohľadávky je deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky; pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane a ich vrátenia ako preplatku sa tento použije na úhradu daňovej pohľadávky – dňom platby je deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.   


K § 79 – Daňové preplatky a úrok 

Novela tohto ustanovenia priniesla nasledovné zmeny: 

Od 1. 1. 2013 môže daňový subjekt požiadať o preúčtovanie daňového preplatku na úhradu preddavku na daň, prípadne na úhradu daňovej pohľadávky, ktorou je podľa § 2 písm. e) pohľadávka správcu dane do lehoty splatnosti (napr. vyrubená, ale ešte nesplatná daň). Doterajšia úprava to neumožňovala. Ak by mal však daňový subjekt nedoplatok, správca dane je povinný preplatok najprv preúčtovať na tento nedoplatok a až potom preúčtovať na základe daňovníkovej žiadosti. 

Novela upravila tiež výšku daňového preplatku, ktorý správca dane daňovému subjektu na žiadosť vráti a výšku úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku tak, že preplatok a úrok sa daňovému subjektu poukáže, ak presiahne tri eurá.

V praxi to znamená, že ak bude mať daňový subjekt daňový preplatok vo výške napr. dve eurá, tento sa mu nevráti, ale možno ho preúčtovať na prípadné nedoplatky alebo aj na nesplatnú daň. Ak daňový preplatok nie je možné preúčtovať z dôvodu, že daňový subjekt daňový nedoplatok nemá, správca dane preplatok eviduje a pri vzniku ďalšieho preplatku v budúcnosti sa tieto preplatky sčítajú a ak výška preplatku presiahne tri eurá, správca dane preplatok vráti. 

Tiež sa dopĺňa možnosť správcu dane preúčtovať nadmerný odpočet uplatnený skupinou aj na nedoplatky jednotlivých členov skupiny u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Doterajšia úprava ustanovenia umožňovala preúčtovať takýto nadmerný odpočet na nedoplatky jednotlivých členov skupiny len u príslušného správcu dane. 

Aby sa zamedzilo rozdielnym výkladom o postupovaní pohľadávky verejného práva, novelou sa jednoznačne ustanovilo, že nemožno postúpiť daňový preplatok, nárok na vrátenie dane, nárok na nadmerný odpočet, nárok na daňový bonus a pod. V opačnom prípade by bol marený výkon správy daní, napr. preúčtovať preplatok alebo nadmerný odpočet daňového subjektu (pohľadávku daňového subjektu) na jeho daňové nedoplatky. 


K § 154 ods. 2 – Správne delikty 

Ustanovenie umožňuje fyzickej osobe – nepodnikateľovi, zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt, ak napr. preukáže, že nemohla podať daňové priznanie z dôvodu dlhodobej hospitalizácie – vtedy jej správca dane pokutu neuloží.
Novelou sa ustanovilo, že tejto osobe nezanikajú povinnosti, tzn. že daňové priznanie je povinná podať hneď, ako odpadli dôvody, pre ktoré nemohla povinnosť splniť. 


K § 165b – Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012 

Prechodným ustanovením sa upravuje, že po 30. decembri 2012 daňové konania, ktoré začali podľa zákona č. 511/1992 Zb., sa dokončia podľa daňového poriadku z dôvodu, aby sa na zhodné konania nepoužívali dva procesné predpisy. Výnimkou je ale vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej podľa zákona č. 511/1992 Zb., ktoré sa vykoná naďalej podľa predchádzajúceho predpisu. 

Príklad č. 5:
Daňový subjekt podal odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorý bol vydaný podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Odvolanie podal v decembri 2012. Odvolací orgán, ktorý bude v roku 2013 rozhodovať o odvolaní, už bude postupovať podľa daňového poriadku, a to vzhľadom na vyššie citovanú novelu daňového poriadku. 

Príklad č. 6:
Ak daňová kontrola, ktorá začala podľa zákona č. 511/1992 Zb., bola ukončená napr. 20. 12. 2012, vyrubovacie konanie sa vykoná tiež podľa tohto zákona, i keď rozhodnutie bude vydané už v roku 2013, a to vzhľadom na to, že prechodné ustanovenie upravené v § 165 ods. 5 nebolo touto novelou dotknuté. 

Z dôvodu zabezpečenia dostatočného časového priestoru pre komplexnú prípravu informačného systému sa posunula účinnosť nasledovných ustanovení: 

  • § 14 o povinnom elektronickom doručovaní podaní určitých daňových subjektov (platiteľ DPH, daňový poradca, advokát a zástupca za daňový subjekt – platiteľa DPH), pričom elektronické doručovania podaní daňových subjektov na dobrovoľnej báze zostáva nezmenené. Toto ustanovenie bude účinné od 1. januára 2014. 

Nasledovné ustanovenia nadobudnú činnosť až 1. januára 2015: 

  • § 32, ktorý upravuje elektronické doručovanie písomností správcu dane, 
  • § 33 ods. 1 a 3, ktorým sú upravené elektronické služby, napr. elektronický spis daňového subjektu, do ktorého bude môcť daňový subjekt nazerať, 
  • § 56 osobný účet daňového subjektu, ktorého výpis bude použiteľný na právne úkony. 

V prílohe k daňovému poriadku bola smernica platná do 31. 12. 2011 nahradená novou smernicou 2011/16/EÚ z 15. februára 2011. 


Uverejnená je len časť príspevku.
Celý článok Informácia k novele daňového poriadku účinnej k 1. 1. 2013 autorov Ing. Božena Jurčíková , doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. , Ing. Anna Lauková bol publikovaný v časopise Daňový a účtovný poradca podnikateľa č. 4-5/2013 a je prístupný len pre predplatiteľov časopisu.


STIAHNITE SI
editovateľné tlačivá daňových priznaní:


NEPREHLIADNITE:

Môžete si prečítať aj nasledujúce príspevky:

Vybrané otázky a odpovede k daňovému priznaniu za rok 2012
Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2012 - úvodné poznámky
Riadna účtovná závierka k 31. 12. 2012 v sústave podvojnom účtovníctva
Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve
Informácia k novele daňového poriadku účinnej k 1. 1. 2013
Zmeny v odvodoch SZČO
Inventúra, inventarizácia a inventarizačné rozdiely
Daň z motorových vozidiel - zmeny od 1. 12. 2012
Novela Zákonníka práce účinná od 1. 1. 2013 

 

ODPORÚČAME:

Pozrite si ukážku videoškolenia: Zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2013 


Téma: Zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2013
Lektor: Ing. Vladmír Ozimý
Cena:  24 € s DPH
Minutáž videoškolenia:  41 min.
 
 
                         

 

  Na pripravované školenia spoločnosti Poradca podnikateľa sa môžete prihlásiť tu.  

videoškolenia  Ukážky videoškolení si môžete prezrieť a objednať tu.

späť na hlavnú stránku